|
Piaty rocnik TURNAJA SPONZOROV, ktory sa
uskutocnil 16. augusta v Areali tenisu ZP Sport, a.s., bol zaroven aj sutazou
o pohar riaditela tejto sportovej spolocnosti. Domaci tenisovy oddiel kazdorocne
usporaduva priatelske stretnutie obchodnych partnerov ZP a.s. a reklamnych partnerov
ZP Sportu, spojene s meranim si sil na antuke. V jubilejnom rocniku sa na tenisovych
dvorcoch zislo 39 zastupcov zo 16 firiem, z ktorych triumfovali reprezentanti Zdasu,
v dvojhrach vyhral Radek Sykora (na snimke A. Nociarovej) a v stvorhrach dvojica
v zlozeni Sykora Tandera. Vyborna atmosfera a priatelske sportove ovzdusie to boli
atributy vydarenej sobotnajsej akcie.
-mj- |
Koncom juna som sa zucastnil na
vyjazde do chorvatskej Paklenice. Tato oblast je znama hlavne 350 m vysokou stenou Anica -
kuk, na ktorej su vylezene od lahsich po extremne cesty. Samozrejme, ze v okoli tejto
steny sa nachadza aj vela kratsich stien (100 m vysokych) az po jednodlzkove skalkarcenie.
Nakolko tam boli extremne vysoke teploty (40oC na slnku) liezol som na
zatienenych miestach. Na stene Anica -kuk som vyliezol cestu Utopia 8 OS a
Lastovka 8 OS, neskor som sa presunul na nizsie steny, ktore ma lakali hlavne
svojou strmostou a tu sa mi podarilo vyliezt vela ciest v 8 stupni, z tych
tazsich spomeniem aspon Volos 9 RP a Vodan 9-9 RP a na tie
najnarocnejsie bolo naozaj teplo.
Moje podakovanie patri mojmu spolulezcovi Otikovi
a hlavne nasmu Horolezeckemu oddielu ZP Sport, a.s. Podbrezova, za podporu, bez
ktorej by som moje lezecke plany tazsie realizoval.
J. Lovas
... a na
prveho nam chybalo skutocne malo |
LORRAINE
2003
Od 25. jula do 3. augusta sa balonovy tim
v zlozeni: Karol Slabak, Michal Joura, Marian Matusek a Pavol Motycka zucastnil
uz 7. rocnika najvacsej europskej balonovej fiesty MONDIAL AIR BALLONS LORRAINE 2003 vo
Francuzsku.
Zaciatok bol velmi komplikovany. Nebol k dispozicii
balon ani auto a termin akcie
sa nezadrzatelne blizil ...
Vsetko sa nakoniec podarilo vybavit a tak sme vo stvrtok 23. jula popoludni
ukrajovali prve kilometre nasej 1400 kilometrovej trasy v novuckom, pre nase potreby
upravenom IVECU zo ZP Sport-u.
Francuzsko nas na druhy den rano privitalo nie prilis
balonovym pocasim, co poznacilo aj start tohto bizarneho podujatia. A tak sa na kazdy
den s planovanymi dvoma letmi uskutocnil sotva jeden, aj to sa nam podarilo poriadne
zmoknut.
V pondelok sa pocasie konecne zlepsilo a zacalo to prave lietanie.
Usporiadatel vypisal seriu 10-tich sutaznych letov, do ktorej sa prihlasilo 150 posadok -
nam boli pridelene markre s cislom 121. Pravidla sutaze boli jednoduche
a zaroven velmi objektivne. Zhruba 4 kilometre od okrajov byvaleho americkeho
vojenskeho letiska NATO Chambley Air Busires, ktore uz pravidelne byva centrom
tohoto podujatia, boli vytycene styri ciele vo forme krizov. Vzdy na predletovom brifingu
boli aktivovane dva, bolo na pilotovi, na ktory z nich hodi svoj sutazny marker.
Meracsky tim ich vyhodnocoval do vzdialenosti 70 metrov. Nam sa hned v prvy den podarilo
skorovat 60 centimetrov od stredu, a tak sme sa objavili na 4. mieste v celkovom
poradi.
Idealne vyskovo rozvrstvene prudenia, typicke pre tuto oblast, umoznovalo casto
naletenie toho isteho ciela znova z toho isteho smeru - stacilo len najst vhodnu
hladinu, vratit sa na povodne miesto startu a pokus jednoducho zopakovat. Smery vetra
v jednotlivych vyskach bolo mozne rychlo odhadnut podla mnozstva balonov roztrusenych
vsade na oblohe. Vyskove dostupy organizator jednoducho neobmedzil, jedinou podmienkou
bolo - byt v spojeni s civilnym letiskom Metz. Odmenou za to bol fantasticky vyhlad,
ked pri dobrej dohladnosti nebol problem vidiet na severovychode v dialke crtajucu sa
dominantu regionu Lorraine - mesto Metz, na juhu starobily Pont-a-Mousson a rieku
Mosele, spajajucu obe mesta.
Vzdy po odhodeni sutazneho markra zacinalo pre nas volne lietanie, a tak bola
moznost doslova sa vyblaznit v strapcoch balonov opreti obal o obal. Kose
susedov boli od nas na par metrov a tak sme si navzajom mavali a fotili sa.
Robili sme nizke prelety malebnych dediniek v zalesnenych udoliach, predierali sa
kosmi cez vrcholce stromov a robili dotyky s vodnou hladinou jazierok, na ktore
je Lorraine stedra. Nebol absolutne ziadny problem urobit niekolko medzipristati, vymenit
prazdnu flasu, vystriedat posadku a letiet dalej. Nasim cielom bolo co najviac vyuzit
kvalitny propan hlavneho sponzora podujatia PRIMAGAZ, a tak sme povacsine pristavali
medzi poslednymi a tankovali co najviac.
Nebola nudza ani o adrenalin. Pocas jedneho zo sutaznych letov sme si ho spolu
s Marosom jednoducho vyrobili sami. Stacilo len zabudnut v aute radiostanicu na spojenie
so sprievodnym vozidlom a prist na to az tak po 20-tich minutach, daleko od letiska.
Nebol to veru dobry pocit sledovat kolony aut lemujuce okolite cesty a nevidiet medzi nimi
to nase. Az vtedy si clovek naplno uvedomi, ako silno je odkazany na pozemnu cast posadky,
najma v cudzej krajine. Navyse to skomplikovala zmena prudenia a nas povodny
zamer naletiet juzny ciel sme museli prehodnotit a zamerat sa na zapadny. Ten bol od
nas vzdialeny pekne daleko, cim sme to sprievodu poriadne skomplikovali - myslim si
v duchu..., ale sutaz je sutaz.
Nakoniec po hodinovom trapeni miname aj ten druhy asi o 300 metrov a tak
z vysky 1200 metrov - bez vedomosti o nasich - rychlo sklesavame rovno nad stred
rozsiahleho lesa, nad ktorym balon zostava takmer bez pohybu. Jedna letova flasa skoro
prazdna, v druhej plynu asi tak na 20 minut ... Prekerna situacia aj za normalnych
okolnosti, ale bez spojenia sme uplne strateni. Len nechytit paniku, treba bojovat
dokonca. Pomaly stupame, vo vyske 40 metrov nad lesom nalietavame uzky prud, ktory nas
uvadza do pohybu, o nieco vyssie je vsak opat mrtvo. Preto naspat do povodnej vysky,
ktoru treba uzkostlivo strazit. Nase pohlady pritahuju kraj lesa a ja sledujem
klesajucu rucicku ukazovatela paliva vo flasi. Pri hodnote 5 kilogramov miname posledne
stromy, tym to vsak nekonci. Za hranou lesa nas vita nevelke jazero, a tak
v duchu kalkulujem, co je mensie zlo: utopeny balon na dne jazera, alebo potrhany na
vrcholcoch smrekov?
Na posledne vypary vo flasi dolietavame k brehu, dokonca k akejsi
polnej ceste, po ktorej sa pomaly priblizuje nase Iveco.
Tak tomuto sa hovori perfektny sprievod - hovorim Marosovi, ked vystupuju obaja
z auta. Dnes su jednoznacne vitazi oni - spravne zhodnotili situaciu, nestratili nas
z dohladu, zbytocne vela nejazdili a presne odhadli, kde budeme pristavat.
Vyvrcholenim serie sutaznych letov bol piatkovy vecerny let, pri ktorom bol urceny
individualny start mimo letiska a balony nalietavali ciel umiestneny na travnatej ploche
letiska za asistencie tisicok divakov. Tentoraz sme trochu taktizovali a oddalovali
start, co sa nam jednoznacne vyplatilo. A tak tesne pred ukoncenim skorovacieho okna
nas balon minul ciel- kriz asi o 5metrov, pricom marker dopadol 80 centimetrov od jeho
stredu. Bol tam jediny - dovod na radost - jasnych 1000 bodov na zaver. A v konecnom
hodnoteni: zo 101 vyhodnotenych -medzi dvoma Britmi Slovak.
Zaver , o ktorom sme mohli tajne snivat, sa stal realitou - sme na
bedni a na prveho nam chybalo skutocne malo.
Cas mimo sutaze sme venovali vycviku a tak sa mi podarilo Marosa a Misa
pripravit na prakticku cast ich pilotnych skusok, pricom vycvikovu osnovu obaja uzavreli
solo letmi. Na svoje si prisiel aj Palo, ked ako nic netusiaci prvoletec musel absolvovat
krst vodou, ponorenim dna kosa do jedneho z jazierok. No aj napriek tomu
sa mu balonove lietanie ocividne zapacilo, a tak mame novu posilu do partie.
Nase podakovanie za pomoc, bez ktorej by sme sa akcie
nemohli zucastnit, patri vedeniu ZP a.s. a ZP Sport, a.s.
Karol Slabak + foto
|
|
Na svoje si prisiel aj Palo, prvoletec...
Zlava: M. Joura, M. Matusek a P. Motycka. |
Najvacsia europska balonova fiesta |
Clenovia Cyklistickeho oddielu ZP Sport v dnoch 15.
a 17. augusta absolvovali v polskej Suchej Beskydzkej medzinarodne preteky
Puchar Karpat, zaradene do Svetoveho pohara kategorie 1-5 UCI. V konkurencii 120
pretekarov z desiatich statov, zlozenych z G1, G2, G3, narodnych
a klubovych timov, absolvovali v prvy den 165 km dlhu trat s umiestnenim:
2. R. Bronis, 9. R. Husar, 11. R. Glovniak, 20. M. Riska, 23. R. Glajza, 29. L. Sidlo, 32.
O. Slobodnik, 37. L. Glovniak. Svetovy pohar pokracoval 16. augusta, na 195 km trati
skoncili: 5. M. Riska, 14. M. Cerepan, 19. R. Bronis, 24. M. Keliar, 36. R. Husar
a 41. O. Slobodnik. Svojim umiestnenim si vybojovali do Svetoveho pohara UCI 35
bodov. Absolvovali Znievske dni cyklistiky, ktorych jubilejny 15. rocnik Memorialu Karola
Herciga sa uskutocnil 16. augusta. Preteky boli zaradene do Slovenskeho pohara
v cestnej cyklistike 2003, v ktorych startovalo 150 cyklistov z celeho
Slovenska. V casovke jednotlivcov v kateg. propag na 7 km trati bol 6. A. Trnka,
z dorastencov na 13 km trati skoncil 12. J. Butora, 16. L. Ziakova, z juniorov
v etapovych pretekoch na 104 km bol 5. M. Prachar a 18. P. Ciz, v etapovych
pretekoch kadetov na 52 km trati bol 2. D. Janduch, 3. M. Mlynar, 5. M. Canecky a 7.
P. Siman. Znievske dni pokracovali 17. augusta etapovymi pretekami muzov elite, kde 162 km
trat v konkurencii 50 pretekarov vitazne zajazdil Miroslav Keliar, 2. bol R. Bronis,
3. R. Glajza, 7. L. Sidlo, 8. L. Glovniak a 19. P. Medved.
V dnoch 27. az 31. augusta sa
uskutocnia medzinarodne cyklisticke preteky OKOLO SLOVENSKA, pozostavajuce z piatich
etap. Tretia etapa , 29. augusta - na trase Banska Stiavnica - Strbske Pleso, povedie cez
Brezno. Cyklisticke preteky Okolo Slovenska su zaradene do Svetoveho pohara kategorie 2-3
UCI. |