ZP a.s. NEWS

75 rokov chaty M.R. Stefanika

Oslavy pod Dumbierom sprevadzalo krasne pocasie

Je 20. september 2003, jasna blankytna obloha slubuje krasny den a navyse dobru viditelnost. A tak nam nic nebrani zucastnit sa slavnostnej udalosti pod Dumbierom.

Na Trangoske je rusno uz v rannych hodinach. Milovnici hor, ktori si zvolili tu narocnejsiu trasu, v hufoch smeruju k chate Milana Rastislava Stefanika. Stretavame turistov roznych vekovych kategorii a s obdivom sledujeme, akym tempom kracaju ti skor narodeni. Je uplne samozrejme, ze nikto nepredchadza vystupujucich turistov bez pozdravu a mileho slova. Prichadzajuc k cielu sledujeme hufy bliziace sa z magistraly od Kosodreviny, ale i od Certovice. Pred chatou, ktora dnes oslavuje svoje 75. narodeniny, je uz veselo. Vyhrava ludova muzika a z dialky pocut gajdy. Prichadzajuci sa ponahlaju k bufetu obcerstvit sa a doplnit tekutiny. Kazdy sa usmieva a vitaju sa znami i neznami. O jedenastej vsetko na chvilu stichne, aby odzneli slova uznania tym, ktori sa pred rokmi zasluzili o zrod utulne, ale aj tym, ktori sa o nu starali v minulosti a dnes. Pred 75 rokmi sa pri otvoreni okrem inych prihovoril pritomnym za Stredoslovensku zupu Viliam Pauliny. Dnes zucastnenych symbolicky pozdravil jeho vnuk doc. Milan Pivovarci, CSc., pri tejto prilezitosti odovzdal chatarovi dobove fotografie z archivu svojho otca, podielajuceho sa na vystavbe tejto turistickej utulne, na ktorych nechybala ani povestna ovecka prveho chatara Roberta Petrlu.
Ak sa 9. septembra 1928 “radostnej slavnosti” zucastnilo okolo tisicky ludi, dnes ich nebolo o nic menej. Turisti prichadzali po cely den. Jedni posedeli, ini pokracovali na Dumbier ci na Certovicu, zastavka pri chate Milana Rastislava Stefanika vsak vsetkym poskytla nadherny pohlad na prekrasne nizkotatranske stity sfarbene neopakovatelnymi farbami jesene. A to je nezabudnutelny pocit, pre ktory sa mnohi opakovane do tychto miest v kazdom rocnom obdobi radi vracaju.


Slavnostny okamih spomienky na 75 rokov existencie chaty M. R. Stefanika pod Dumbierom.	Milovnikom vysokohorskej turistiky dnes pocasie prialo.

O. Kleinova + foto
Text pod foto

<<<

Vazme si svoju historiu

Nasa spolocna zelezna cesta

Pokrac. z min. cisla:

Z polnohospodarstva zilo v Brezne 1372 obyvatelov, z toho 64 osob pracovalo v lesnom hospodarstve (drevorubaci a ich rodiny), v remesle a v zivnostiach nachadzalo zivobytie 1329 obyvatelov. Z pocetnych druhov remesiel bolo az do 20. storocia pre Brezno charakteristicke garbiarstvo a modrotlac. Grznari spracovavali baranie koze a byvali v stvrti Burgundia. Postupom casu zanikli hrnciari, gombickari, kamenari a kotlari. Industrializacia zacala oneskorene a postupovala pomaly. Raritou je brezniansky nastrojarsky hamor na vyrobu sekier, motyk, rylov a inych nastrojov vo Vagnari. Najstarsou tovarnou na uzemi Brezna boli zeleziarske podniky v Bujakove, ktore v roku 1902 zanikli a v roku 1910 vznikla na ich mieste lepenkaren. Nazov Bujakovo sa zacina vyskytovat az v 30. rokoch. (Do tohto obdobia su zaznamy v matrikach velmi vseobecne, ako napr. “hamor”, “brezniansky hamor”, ”vysny hamor”). Na pode mesta bol potom len jeden jediny podnik priemyselneho charakteru – pila s 85 zamestnancami.
V tomto obdobi malo Brezno vyse 500 domov (budov), 9 ulic, jedno verejne priestranstvo – namestie, vodovod od roku 1908, kanalizaciu, verejne osvetlenie (od roku 1910 plynove), bitunok (1836), tehelnu (1778), kamenolom (1907), dva mlyny ( jeden este z roku 1676, druhy od roku 1848), pilu, vapenku a 6 krciem. Dopravu obstaravali drozky. Mesto vydrziavalo pat verejnych zdravotnickych zariadeni a jednu dobrocinnu organizaciu. V Brezne posobili dve osvetove zariadenia, na cinnost ktorych prispievalo aj mesto.
V meste vedelo citat a pisat iba 49,7 percenta muzov a 31,5 percenta zien, co predstavovalo 40,5 percenta dospelej populacie. Na svoje buduce povolanie sa v case scitania pripravovali z Horneho okresu iba dvaja ziaci.
Mestske zastupitelstvo bolo 48-clenne, polovica bola volena a v druhej delegovanej polovici podla dani boli miestni gazdovia, remeselnici, obchodnici, obcania slobodnych povolani a ini. Spravu mesta, vratane spravy mestskych majetkov zabezpecovalo 67 pracovnikov, z toho spravu vlastneho mesta 55. Na uzemi Breznianskeho okresu bolo 421 prevadzkarni a zavodov. V roku 1900 bolo v Breznianskom okrese zapisanych za Slovakov len 92,7 percenta, najmenej zo vsetkych troch okresov.
Dominantnym urbanistickym priestorom mesta je stvorcove namestie, svojim tvarom aj rozlohou ojedinele na Slovensku. Ku charakteristickym znakom historickeho jadra mesta patria vyrazne dominantne sakralne a svetske stavby, previazane komplexom zelene. Vacsina z nich bola postavena alebo prestavana v 18. a 19. storoci a ma klasicisticky charakter. K najstarsim patri kaplnka Svateho kriza, mestska radnica a piaristicky klastor, stredu namestia dominuje mestska veza postavena v roku 1830. Sest harmonicky zvuciacich zvonov volalo k modlitbam veriacich a odprevadzalo Breznanov na posledny odpocinok. Najvacsi zvon – General, vazil 50 centrov, stredny – Median, 25 centov a najmensi – Special, 12,5 centa. Okrem tychto troch velkych zvonov, boli i tri cengaciky, dva male a jeden velky. Dnes je zvonica ako Mestska veza dominantou velkeho stvorcoveho namestia.

BREZNIANSKE MYTO

K mestu ako poddanska obec patrilo Breznianske Myto (Mito, Maut, Wamoschfalu 1786) – terajsia obec Myto pod Dumbierom. Vzniklo asi v polovici 15. storocia, okolo breznianskeho myta na ceste do Liptova. V 15. storoci sa tu dolovalo zlato, olovo a striebro (Pod Velkym Gaplom, Uhliarska, Stupka), neskor zelezna ruda. Obyvatelia sa zaoberali chovom oviec a dobytka a pracovali ako robotnici a povoznici v blizkych zeleziarskych zavodoch a pilach. Typicke mytnanske mena: Engler, Floch, Habovcik, Komora, Pacer, Stancik, Stehlik, Strakota, Skvira, Trajtel.

JARABA

(Jaraba 1540, Jeroba 1563) – obec so starou banickou tradiciou, siahajucou pravdepodobne do 14. storocia, patrila do breznianskeho matricneho obvodu. Tazilo sa tu az do polovice 17. storocia zlato a striebro, zaciatkom 17. storocia tiez tzv. cierna med s obsahom striebra, avsak v 16. – 19. storoci prevazne zelezna ruda (Lajstroch). Koncom 18. storocia sa tu namiesto medi zacina tavit zelezna ruda z okolia. Zaciatkom 19. storocia tu boli dielne na spracovanie suroveho zeleza patriace k hroncianskemu komplexu. V polovici 19. storocia bolo v obci asi 30 domov a v roku 1869 bolo 179 obyvatelov. Typicke jarabske mena su: Kralik, Kvackay, Rohac.

Ing. Jan Greschner
Pokrac. v buducom cisle

<<<

Narodny festival velkych dychovych orchestrov Padiveho Trencin

Zlate pasmo pre Dychovu hudbu ZP

zelp0319b.jpg (18390 bytes) Mesto Trencin, Narodne osvetove centrum a Kulturne a metodicke centrum Ozbrojenych sil Slovenskej republiky usporiadali v dnoch 6. - 7. septembra 2003 Narodny festival velkych dychovych orchestrov s medzinarodnou ucastou - Padiveho Trencin 2003. Organizatori pozvali na podujatie aj Dychovu hudbu Zeleziarne Podbrezova.
Priebeh festivalu pozostaval zo sutazneho programu orchestrov a ich koncertov pre verejnost. Sutaz sa uskutocnila v Dome armady a okrem Podbrezovej tam vystupili dychove orchestre: Spojar Bratislava, Totkomlos z Madarska, Koprivnice z Ceskej republiky a orchester z Brezna. Popularne koncerty na Sturovom namesti sa tesili divackemu zaujmu a vymenovane hudby doplnil este Mestsky dychovy orchester Trencin.
V sobotny podvecer sa uskutocnila pietna spomienka pri hrobe Karola Padiveho na trencianskom cintorine. Aktu sa zucastnili vsetky pritomne osobnosti hudobneho sveta. Slavnostne choraly zahrala podbrezovska hudba.
Bezpochyby vyvrcholenim a velkym umeleckym zazitkom na Padiveho Trencine bol vecerny slavnostny koncert Vojenskej dychovej hudby ozbrojenych sil SR z Trencina. Pod vedenim majora Soukupa tento orchester predviedol snad vrchol, co moze dat dychovy orchester svojim divakom. Hodno spomenut, ze ako solista vo vojenskom orchestri ucinkoval aj porucik Peter Kubancok, ktory zacinal svoju hudobnu karieru prave v Podbrezovej. Je potesitelne, ze znacna cast hladiska v Dome armady bola obsadena mladymi muzikantmi zucastnenych orchestrov, ktori tento zazitok mozu preniest domov, medzi svojich kamaratov a tym prispiet k popularizacii dychovej hudby.
V prestavke koncertu predseda odbornej poroty Mgr. Adam Hudec vyhlasil vysledok sutaze. Dychova hudba Zeleziarne Podbrezova bola zaradena do zlateho pasma. To nebol jediny uspech. Porota ocenila cestnym uznanim za solovy prednes na trombone podbrezovskeho muzikanta – pana Vaclava Foldynu.
Zucastnene orchestre sa rozlucili s hostitelskym mestom nedelnym monstre - koncertom, ktoremu predchadzala vtipna a vydarena show vojenskej hudby.
Zlate pasmo je uspech pre Podbrezovu. Uspechom je tiez fakt, ze sa festivalu v Trencine s orchestrom zucastnili uz aj styri deti, ktore sa ucia hre na dychove nastroje. Odvratenou strankou uspechu je, ze kapelnik Machajdik musel prakticky na trikrat nastudovat sutazny program vzdy s inou skupinou muzikantov. Pricinou je viac zmennost hudobnikov, ale aj mensia disciplina v ucasti na nacvikoch. Toto sa musi zlepsit, aby mohla dychovka dalej bezproblemovo fungovat a podavat vykony, ktore sa od nej ocakavaju.

(ik)

<<<

VI. Horehronske slavnosti Zboroveho spevu

V dnoch 3. az 5. oktobra sa v Brezne uskutocni festival spevackych zborov s medzinarodnou ucastou. Dna 3. oktobra sa o 16.30 bude sprievod ucinkujucich mestom a o 18. 30 sa v evanjelickom kostole uskutocni I. festivalovy chramovy koncert, v ktorom budu ucinkovat chramovy zbor apostola Pavla a v cirkevnom zbore Brezno, chramovy miesany spevacky zbor JUBILATE DEO pri Rimskokatolickom farskom urade Brezno, Komorny miesany spevacky zbor SINE DOMINE - Ciechanow z Polska, spevacky zbor mesta Brezna a Spevacke zdruzenie litomerickych ucitelov - Litomerice - CR. Dna 4. oktobra o 18. 30 sa v mestskom dome kultury uskutocni II. festivalovy koncert, v ktorom bude ucinkovat spevacky zbor mesta Brezna, muzsky spevokol D. Samuela Daxnera – z Tisovca, chramovy miesany zbor CHORUS CREMNICIENSIS - Kremnica, komorny miesany spevacky zbor SINE DOMINE - Ciechanow z Polska a spevacky miesany zbor Litomerice.