ZP a.s. NEWS

<<<

Ako funguje Europska unia

(Pokracovanie z min. cisla)

Rozpocet

Od roku 1993 Kohezny fond pomohol pri rozvoji dopravy a realizacii projektov ochrany zivotneho prostredia v styroch od seba vzdialenych krajinach spolocenstva (Irsko, Grecko, Spanielsko a Portugalsko).

AKO SA VYUZIVA ZVYSNYCH 20% ROZPOCTU

Unia investuje velku cast svojho rozpoctu do projektov vyskumu a vyvoja, ktore patria k jej politickym prioritam. Investovanie do vyskumu znamena investovanie do buducnosti. Aktivita spolocenstva je zamerana na podporu akcii na narodnej urovni a uprednostnuje preto projekty vedcov rozvijane v ramci clenskych statov.
Rozpocet spolocenstva vyclenil vyse 12 miliard ECU na rozne projekty tisicok vedcov v krajinach spolocenstva v ramci stvrteho programu vyskumu a vyvoja vymedzeneho rokmi 1994- 1998.
Patria k nim projekty zaoberajuce sa cistotou energetickych technologii, vyskumu klimatickych pomerov, informacnej technologie, biotechnologie a kontrolovanych termonuklearnych fuzii. Spolocenstvo ma tiez vlastne vyskumne centrum (Joint Resyearch Centre), do ktoreho prinalezi osem institucii v piatich statoch (Geel v Belgicku, Karlsruhe v Nemecku, Ispra v Taliansku, Petten v Holandsku a Sevilla v Spanielsku), ktore pracuju na roznych projektoch, pocnuc systemom na zistovanie naslapnych min az po studie o stave znecistenia prostredia v horskych oblastiach.
Vonkajsie akcie su poslednym velkym blokom vydavkov Europskej unie. Ak zaratame Europsky fond rozvoja, ktory vsak nie je zahrnuty do celkoveho rozpoctu spolocenstva, tieto akcie predstavuju takmer 7,5 percenta vydavkov unie. Objemom financnych prostriedkov, ktore unia venuje na rozvoj krajin tretieho sveta, sa zaradila medzi najvacsich svetovych sponzorov v oblasti rozvojovych zamerov. Europska unia vydava cast svojho rozpoctu aj na humanitne ciele. V predoslych rokoch poskytla podporu ludom vo vsetkych castiach sveta, ktori sa stali obetami politickych kriz a prirodnych katastrof, napriklad v statoch byvalej Juhoslavie, na Kube a na Haiti. Staty susediace s uniou v stredomorskej oblasti a krajiny strednej a vychodnej Europy dostavaju tiez vyznamne subvencie na podporu vyvoja, mieru a demokracie, cim sa pripravuje blizke rozsirenie unie.

ROZPOCTOVE PRAVOMOCI EUROPSKEHO PARLAMENTU

O rozpocte unie hlasuje kazdorocne Europsky parlament, ktory moze navrhnut zmeny a upravy navrhovaneho rozpoctu. Predkladaju ho ministri rozpoctu clenskych statov na zaklade navrhov predlozenych komisiou v predbeznom rozpocte. Pri vydavkoch na polnohospodarstvo a nakladoch vychadzajucich z medzinarodnych dohod ma posledne slovo rada. Parlament rozhoduje o financnom objeme, ktory pripadne na ostatne vydavky, na strukturalnu politiku, na vnutorne politiky (napriklad vzdelavanie, socialne programy, vnutorny trh, vyskum alebo ochranu zivotneho prostredia), na vonkajsie programy alebo na administrativu.
Ak parlament s radou nesuhlasi, moze navrhovany rozpocet odmietnut (v minulosti sa to uz stalo). Prezident parlamentu moze tiez odmietnut podpisat pravoplatnost rozpoctu. Rozpocet vstupuje do platnosti len v tom pripade, ked nie je Europskym parlamentom odmietnuty a jeho platnost potvrdi svojim podpisom prezident parlamentu.
Kontrola vydavkov je stalou ulohou parlamentnej komisie pre kontrolu rozpoctu, ktora preveruje, ci sa financie rozdeluju na ciele, o ktorych rozhodli prislusne autority a dozera na prevenciu a odhalovanie necistych praktik. Parlament predklada vyrocnu pravu o hospodareni s rozpoctom predtym, nez sa schvali vyuctovanie a udeli komisii absolutorium na zaklade vyrocnej spravy Dvora auditorov ES.

Pokrac. v bud. cisle
(Prevzate: Ako funguje EU)

<<<

*nasa anketa *nasa anketa * nasa anketa

OCKOVANIE ANO, ALEBO NIE

Chripka postihuje 5-15 percent populacie kazdy rok, je hlavnou pricinou praceneschopnosti, jej priznaky trvaju v priemere 7 dni. Kazdy z nas ju moze dostat, pricom u ludi s rizikom komplikacii moze mat vazne nasledky.
Ockovanie je jedinou ucinnou prevenciou, pricom vakcina je rychlo a jednoducho pouzitelna, je vysoko bezpecna, cenovo efektivna. Tieto tvrdenia su podporene publikaciami v odbornej literature.
V obdobi, kedy odbornici odporucaju ockovanie proti chripke sme oslovili niektorych zeleziarov, aby sme sa ich opytali:
“Davate sa ockovat proti chripke a ake mate s vakcinou skusenosti?”

Jozef VLCEK, odbor zasobovania

- Spolu s manzelkou a detmi sa davame ockovat kazdorocne, v tomto roku to asi bude uz po siesty raz. Chory som uz davnejsie nebol, chripka ma obisla. Neviem, co by bolo, keby som sa nezaockoval. Predtym som sem - tam ochorel, teraz je to uz dobre.

Ing. Ivan ZEMKO, podnikova predajna

- Ockovat sa nedavam, mam totiz taky zivotny styl, ze ma chripka obchadza. Pravidelne navstevujem saunu, sportujem a myslim si, ze moj organizmus sa dokaze takymto prirodzenym sposobom branit. Lekari nas presviedcaju o tom, ze ockovanie je spravne, avsak ja robim vsetko preto, aby som bol neustale zdravy.

Lila CORDASOVA, podnikova predajna

- Nedavame sa v rodine ockovat. Chripka nas obchadza a nad ockovanim sme asi aj z toho dovodu neuvazovali. V mediach sme v minulosti poculi jednu zlu informaciu, avsak myslim si, ze to na nas nemalo nejaky velky vplyv. Keby sme potrebovali, nechame sa ockovat a prioritnu ulohu by stopercentne nehrala financna, ale zdravotna stranka.

Jozef TKACIK, zvarovna rur velkych priemerov

- Ockovat som sa nedaval, ani sa zatial nedam, nakolko som s chripkou nemal problemy. Poslednych desat rokov, poklopem si na drevo, sa chripka nielen mne, ale aj celej mojej rodine vyhybala a tak si to netreba kazit. Vitaminov zjem denne dost, hlavne citrony. Myslim si, ze vsetko zalezi od odolnosti organizmu.

Viera VOLFGANGOVA, oceliaren - srotove pole

- Ockovat sa nedavam, ani v rodine nebol nikto ockovany. Pred casom som zacala posilnovat imunitny system a od tej doby som nemala zdravotne problemy. Samozrejme pridavam k tomu vitaminy a drzim sa hesla, radsej skor pracovat na odolnosti organizmu, pretoze v chripkovom obdobi je uz neskoro.

Maros SLOBODNIK, oceliaren - srotove pole

- Nie, nedavame sa ockovat. Konzumujeme viac vitaminov, mineralov a pripravujeme organizmus na obdobie, kedy je ich menej v cerstvom stave.

Lubomir MUKA, odbor riadenia kvality

- Uz peknych par rokov som nebol chory, takze ako jediny z rodiny sa nedavam ockovat proti chripke. Manzelka a deti ockovanie absolvuju kazdorocne, ale mam pocit, ze im to velmi nepomaha, nakolko chripka sa im vyhne, ale dostanu napr. anginu, alebo iny zapal. Svokrovci su ockovani kazdorocne, nakolko ich zdravotny stav si to vyzaduje. Ja osobne si myslim, ze na odolnost mojho organizmu posobi nielen praca vo vonkajsom prostredi, robim ju uz osem rokov, ale aj sport – som jaskyniar. Takze, na teplotne prechody som si zvykol.

Miroslav SENCEK, oceliaren - srotove pole

- Este som sa nedal ockovat, som toho nazoru, ze organizmus si dokaze sam vytvorit protilatky, ak mu pomozeme zdravym sposobom zivota. Poznam aj takych, ktori sa davaju ockovat, chripku nemaju, ale ci by ju mali, keby nevzali vakcinu, to je otazne.

Rudolf HALAJ, oceliaren

- Ockovat som sa nedal, ale robim vsetko preto, aby som bol zdravy, napr. trochu otuzujem organizmus. Nemal som ani chripku, takze tu nie je dovod na ockovanie. Jednoducho o tom neuvazujem a v mojom pripade to nepovazujem za potrebne.

Irena TURNOVA, odbor obrany a ochrany

- Prevencia je potrebna a spravna. Ja osobne sa nedavam ockovat, manzel a deti ano. Manzel z dovodu alergie na antibiotika a deti prekonali chripku, takze v ramci prevencie uz boli dvakrat ockovane.

Anna FASKOVA, odbor obrany a ochrany

- Nedavam sa ockovat a zatial ani moji znami, az na rodicov, u ktorych si to vyzaduje vek a ich zdravotny stav. Myslim si, ze komu to treba, nech sa takto preventivne chrani. V tomto roku uvazujem o moznosti ockovania. Ovplyvnuju ma aj nazory lekarov a samozrejme, hra tu urcitu ulohu aj vek.

(Podrobnejsie informacie o chripke na strane 6.)

<<<

DAKUJEME VAM

Spevacky zbor mesta Brezna dakuje vedeniu Zeleziarni Podbrezova a.s. - JUDr. Marianovi Zimovi a Ing. Marianovi Kurcikovi a Nadacii Zeleziarni Podbrezova za poskytnutu financnu pomoc pri priprave 6. rocnika Horehronskych slavnosti zboroveho spevu, ktory sa uskutocni 3. az 5. oktobra 2003 v Brezne.
Festival s ucastou domacich a zahranicnych zborov ma uz svoje trvale miesto v ramci podobnych kulturnych podujati na slovenskej hudobnej scene i v zahranici. Este raz srdecne dakujeme za pochopenie a pomoc.

Ing. D. Stevko, organizacny veduci SZMB

***

Tymto vyjadrujeme podakovanie manazmentu ZP za financnu pomoc, vdaka ktorej sme mohli reprezentovat slovenskou country scenu na Trimdon festivale 2003 v anglickom grofstve Durham, v dnoch od 10. Do 16. Septembra 2003.

Clenovia country skupiny Vodopad Brezno

<<<

Spomienky

Dakujeme pribuznym, znamym a byvalym spolupracovnikom za prejavy ucasti a kvetinove dary na poslednej rozlucke s nasim drahym

Jurajom FACKOM.

Manzelka a smutiaca rodina

...

Dakujem vsetkym, ktori sa dna 13. septembra 2003 prisli rozlucit s mojou milovanou maminkou

Zelmirou MARTONIKOVOU

na jej poslednej ceste a slovami ucasti i kvetinovymi darmi sa pokusali zmiernit moj nesmierny zial. Osobitne podakovanie patri clenkam ZPOZ-u pri Obecnom urade Podbrezova za dostojny a citlivy smutocny obrad, ako aj Dychovej hudbe Zeleziarni Podbrezova a Richardovi Bundovi ml.

Dcera Ester