165. vyrocie

V roku 1839 sa komisia z Banskej Stiavnice, v zlozeni A. Lobkowitz, G. Schweizer a A. Glanzer, dohodla na presnom umiestneni valcovne na vyrobu zeleznicnych kolajnic. Co tomu predchadzalo? Vyznam zeleziarstva vzrastol vtedy, ked bola v roku 1825 medzi Stocktonom a Darlingtonom v Anglicku odovzdana do prevadzky prva zeleznica pohanana parnymi lokomotivami. Myslienka budovat zeleznice - ziskala podu vo vsetkych statoch europskeho kontinentu. Inak tomu nebolo ani v Rakusko-Uhorskej monarchii. Parlament uz v roku 1836 rozhodol o postaveni 12 zeleznicnych trati. Banskostiavnicke komornogrofstvo podalo vlade v roku 1838 navrh na postavenie valcovne pod vrskom Brezova pri Hrone, v ktorej by sa vyrabal uvedeny sortiment. Dna 2. februara 1838 bolo vydane nariadenie na vypracovanie planov navrhovanej valcovne a v roku 1839 sa rozhodlo o jej presnom umiestneni. Clenovia komisie respektovali poziadavku o usetreni ornej pody a zavod zacali stavat v roku 1840 na mieste, kde sa nachadzali mociare.

150. vyrocie

V roku 1854:
-bola postavena druha robotnicka kasaren, tzv. “salanda”. Prva bola odovzdana v roku 1852. Robotnicke kasarne boli prizemne budovy (prva bola dlha 23 a siroka 6,5 siahy, druha 26 x 6,5 siahy a tretia 28,5 x 4,5 siahy. Spolu mali 24 izieb, dve komory, 5 kuchyn, 1 mastal a zahradu o rozlohe 828 siah),

- v juli zacali vyrabat prve kolajnice. 15. novembra 1853 v prvom kridle podbrezovskych zeleziarni postupne dali do prevadzky duchadlo, valcovnu hrud a celne kladivo. 27. novembra o 1. hod. v noci sa zacala tavba v pudlovacich peciach. Zaverecne montazne prace vsak trvali este dalsi polrok. Koncom roka 1853 a zaciatkom roka 1854 bola postavena druha valcovacia trat, zvaracie pece a zaciatkom jula boli vyrobene prve kolajnice. V septembri pracovalo prve kridlo naplno. Otvorenim prevadzky v Podbrezovej vznikol prvy zavod tohto druhu v Uhorsku. Podla udajov z roku 1858 bolo v zavode od jula 1853 vyrobenych a dodanych 14900 ton kolajnic pre uhorske zeleznice a pre juznu statnu zeleznicu. Pri vyrobe kolajnic sa ako palivo pouzivalo susene drevo (v 28 susiacich komorach) a ako kryci material pre vytvorenie hlavy kolajnice sa pouzivali surove vyvalky – tvrde ocelove z frisovacich vyhni, co umoznovalo, ze kolajnice lepsie vzdorovali opotrebovaniu. Pre vybornu kvalitu vyrobku, vseobecne znamu, uznavanu a ocenenu na priemyselnej vystave v Parizi striebornou medailou, hovorila aj skutocnost, ze na kolajnice sa spracovavalo vyhradne ciste drevouholne surove zelezo. Spracovavane bolo vyhradne drevom ako palivom, s uplnym vylucenim paliva mineralneho povodu.

135. vyrocie

V roku 1869:
-vystavbu druheho kridla zeleziarni povolilo ministerstvo financii 29. marca a dotovalo ju 189 345 zlatymi (dokoncena bola v roku 1875),
-v juli sa zacalo v zeleziarnach s odbornym vyucovanim ucnov v strojnictve, kresleni a vyucbe teoretickych predmetov pod vedenim zavodneho kontrolora Juliusa Lehotskeho, s pociatocnym stavom 18 ucnov. Odborne vyucovanie pokracovalo pod vedenim jedneho inziniera a jedneho poduradnika. Pocet ziakov v roku 1893 bol 38.

125. vyrocie

V roku 1879:

- v tomto roku bola ako prva v zeleziarnach, ale aj na Slovensku, dana do prevadzky siemens-martinska pec, postavena podla projektu riaditela podbrezovskych zeleziarni, banskeho radcu Maximiliana Glanzera,
-25. novembra bola sprevadzkovana 5,05 km dlha uzkorozchodna zeleznicna trat z Podbrezovej do Hronca.

120. vyrocie

V roku 1884:

-1. februara bola v byvalej rurovni v Podbrezovej otvorena Ludova skola, ktora mala v zaciatkoch 18 ziakov. Hoci materinskou recou bola slovencina, madarcina a nemcina, vyucovalo sa v nej od prvej triedy po madarsky,
-1. julom sa zmenil sposob dopravy - z dopravy povozmi (do 30. juna), na zeleznicnu dopravu na trase z Podbrezovej do Banskej Bystrice. Tridsatpat kilometrovu trat postavili podbrezovske zeleziarne. Zavod bol na zeleznicu napojeny 26. jula,
-bol v Podbrezovej otvoreny prvy postovy urad.

115. vyrocie

V roku 1889 bol postaveny v Podbrezovej most cez Hron, smerom na zeleznicnu stanicu.

100. vyrocie

V roku 1904 bol prestavany zavod na Piesku na prvu zvarovnu rur v Uhorsku. Stat odkupil licenciu na zvaranie rur vodnym plynom od firmy Janke Pavel “Ferrom” z Katowic. Popri vystavbe zvarovne rur bolo v Piesku postavenych aj 72 bytov, tzv. “Henrik Telep”.

95. vyrocie

V roku 1909:
-bol spojeny Chvatimech s Hroncom sirokorozchodnou tratou,
-v rurovni sa zacalo vyrabat na tretej valcovacej stolici - Briede,
-bol dokonceny tunelovy privadzac HC Dubova.

90. vyrocie

V roku 1914:
-28. jula vypukla prva svetova vojna, ktora zasiahla aj vyrobu v Podbrezovej. Mobilizacia bola vyhlasena 3. augusta a tykala sa hlavne najvykonnejsej skupiny zamestnancov. V zavode zacali vo vacsej miere pracovat vekovo starsi robotnici, zeny a deti, vypomahali aj vojnovi zajatci - Rusi, Srbi a Taliani. Vojne bol prisposobeny aj vyrobny program, zamerany na zbrojnu vyrobu (Hronec - kulace, misky, Piesok - lopatky, piecky, srapnery...).

85. vyrocie

V roku 1919:
-hoci zeleziarne prevzala ceskoslovenska vlada 6. januara 1919, dva roky boli ciastocne mimo prevadzky, opatovne bola obnovena az v roku 1920,
-6. januara boli zeleziarne premenovane na Statne zeleziarne a oceliarne na Slovensku v Podbrezovej,
-bola zalozena telovychovna jednota SOKOL,
-osada Brezova bola premenovana na Podbrezovu.

80. vyrocie

V roku 1924 bola sprevadzkovana pozinkovna rur ohnom za Hronom.

75. vyrocie

V roku 1929 zaciatok vyroby na prestavanej statnej parnej pile na Stiavnicke, v tom case povazovanej za jednu z najvacsich v strednej Europe.

70. vyrocie

V roku 1934 bol dostavany sklad hotovych vyrobkov valcovne, tzv. expedicna budova.

65. vyrocie

V roku 1939:
-bola postavena budova garazi a hasicne,
-zavod sa stal majetkom nemeckeho koncernu Hermann Göring.

60. vyrocie

V roku 1944:
-bol zruseny vodny nahon od Stiavnicky na elektraren v Podbrezovej,
-z elektrarni bola zriadena rozvodna elektrickeho prudu,
-15. oktobra sa uskutocnila v starom zavodnom hoteli (budove HM) Konferencia delegatov revolucnych zavodnych vyborov a dovernickych zborov,
-historici zaraduju noviny Podbrezovan k sedemnastim podnikovym novinam, ktore zacali vychadzat po druhej svetovej vojne. Faktom vsak zostava, ze svoju historiu - ako prve robotnicke noviny, zacal pisat v roku 1930, kedy vyslo prvych sedem cisel pod vedenim Ladislava Novomeskeho. V rokoch 1941-43 vychadzali zavodne noviny PODBREZOVA, pisane dvojjazycne (nemecky a slovensky). Vydavatelom a nakladatelom boli Zeleziarne Podbrezova ucast. spolocnost Bratislava a vydavanim bol povereny Stefan Lollok. Dna 23. decembra 1945 najprv ako mesacnik, neskor ako dojtyzdennik, Podbrezovan plnil funkciu informatora. (O cinnosti podnikovych novin sa docitate v pripravovanej citatelskej sutazi – poz. red.)

55. vyrocie

V roku 1949:
-podnik bol v auguste - pri prilezitosti 5. vyrocia SNP, premenovany na Svermove zeleziarne Podbrezova,

50. vyrocie

V roku 1954:
-bola postavena piata siemens-martinska pec (40 tonova), trojka prestavana na 30 ton a boli zrusene dve 35 tonove SM-pece,
-bola dokoncena vystavba zapadnej a strednej casti haly oceliarne,
-zacala sa vystavba slobodarne, prvych bytov vo Valaskej a vystavba bloku T20 v Podbrezovej,
-zacala sa vystavba rekreacneho strediska Stupka - Tale.

45. vyrocie

V roku 1959 bola zrusena SM pec c. 4 spolu s odlievacou halou.

40. vyrocie

V roku 1964:
-11. oktobra bol polozeny zakladny kamen stavby zavodneho klubu,
-bola zrealizovana najrozsiahlejsia rekonstrukcia podnikovej vlecky,
-zacala sa vystavba hlavneho skladu rezijneho materialu.

30. vyrocie

V roku 1974:
-8. maja bol polozeny zakladny kamen valcovne rur a taharne rur 2,
-21. oktobra postihla podnik zivelna pohroma - potopa.

25. vyrocie

V roku 1979 - 25. aprila bola otvorena prevadzkaren rurovna s pretlacovacou stolicou (dnes valcovna bezsvikovych rur).

20. vyrocie

V roku 1984:
-6. maja sa uskutocnila posledna zmena na parnej lokomotive,
-zavedenie automatizovaneho systemu vyroby a planovania v prevadzkarni taharen rur 2,
-28. augusta bola otvorena prva stala expozicia dejin ZP (od roku2001 Hutnicke muzeum ZP a.s.),
-11. novembra sa zacali demontazne prace na starom vertikalnom zariadeni (dvojprudovom ZPO),
-zacalo sa s vystavbou obchodneho domu Jednota a budovy posty a spojov.

15. vyrocie

V roku 1989:
-predlzenie haly ZPO a vystavba novej kyslikarne,
-8. aprila bola odovzdana do uzivania rekonstruovana tzv. “salanda”,
-1.jula sa stal zavod statnym podnikom,
-zacala generalna oprava vodneho privadzaca HC Dubova,
-16.maja boli odovzdane: priestory SOU-hutnickeho v Lopeji - dielne, telocvicna..., ako druha etapa vystavby.

10. vyrocie

V roku 1994:
-1. marca bol dany do uzivania Informacny system ZP a.s.,
-1. septembra zalozena s.r.o. Hotel Stupka,
-v marci zacala rozvijat svoju obchodnu cinnost spolocnost PIPEX AG,
-v decembri bola dana do uzivania pristavba Hotela Stupka s.r.o.

5. vyrocie

V roku 1999:
-ZP Sport sa 1. januara stal akciovou spolocnostou,
-za devat mesiacov bola zrealizovana vystavba novej kaliarne (v hale vedla taharne rur 1), srdcom ktorej je viacucelova zvonova pecna linka na chemicko-tepelne spracovanie. Nova kaliaren bola dana do prevadzky v aprili,
-najvyznamnejsou akciou roka bola modernizacia vytokoveho uzla tekutej ocele z medzipanvy zavedenim posuvacovych uzaverov,
-3.maja bol v oceliarni uvedeny do prevadzky DPP system na jednej z nisteji a druha nim bola vybavena v auguste. Pomocou systemu DIRECT POROSITY PLUG (priamo porezna tvarnica) je zabezpecovana uspora elektrickej energie (o 15 kWh/t odpichnutej ocele) a skratenie casu tavby o viac ako 6 minut,
-30. maja bol otvoreny green – cvicne jamkovisko na Taloch,
-v oblasti spracovania ocelovej trosky zamestnanci srotoveho pola Piesok v spolupraci s odborom technickeho a investicneho rozvoja navrhli a zacali pouzivat pri spracovavani “bonbonov” technologiu delenia pomocou kyslikovej kopije,
-v juli bola dana v tejto prevadzkarni do uzivania pristavba servisu s novym testerom motorov, brzdovou stolicou a cistickou,
-1. jula bola slavnostne prestrihnuta paska na novovybudovanej hlavnej brane v starom zavode,
-vystavba novej budovy expedicie rur prevadzkarne valcovna bezsvikovych rur,
-4. oktobra bola otvorena zrekonstruovana dvojdrahova kolkaren v Kolkarnicke pri Hrone.

Pokracovanie tradicie dobrej miestnej kultury

Dychova hudba Zeleziarne Podbrezova, ktora si nedavno pripomenula 165. vyrocie svojho zalozenia, sa dostojne rozlucila s rokom 2003. Dna 18. decembra usporiadala pre obyvatelov obce i priaznivcov dychovej hudby z regionu uz tradicny vianocny koncert v Dome kultury ZP a.s.

Obsahovo bol koncert rozdeleny do dvoch casti. Dramaturgia prvej polovice podujatia bola postavena na skladbach popularneho charakteru. Novonastudovana Hudba pre fontanu Petra Hapku, ci Jezkov pomaly valcik Kdyz jsem kytici vazala, so spevom Zuzky Giertlovej navodili potrebnu atmosferu. Standardne dobre zahrana Stanekova Mala serenada v podani solistu Vaclava Foldynu predznacila vynikajuce solove vykony. Tie gradovali v sinatrovskom sladaku My Way. Solo na trubku zahral Juraj Kubove. Svojim prirodzene krasnym tonom na trombon mu sekundoval Jozef Schnierer. V tradicnej Podbrezovskej polke spoluucinkovala s orchestrom mazoretkova a tanecna skupina, ktora posobi pri Obecnom urade v Podbrezovej.
Druha cast koncertu uz naplno navodila vianocnu atmosferu. Bola zostavena zo slavnostnych skladieb a kolied. Otvorila ju Adriana Bundova, ktora precitene zaspievala Ruzicky od M. Sch. Trnavskeho, taktiez Schubertova Ave Maria v jej cistom vokalnom podani chytila divakov za srdce. Muzikantskym vrcholom koncertu mozno oznacit Modlitbu Cesara Franka, kde vyladeny orchester dychal spolu s dirigentovymi gestami. Vynikajuca harmonia skladby vyvolavala striedavo teplo a zimomriavky v dusiach posluchacov. Ako solista na sopran saxofon sa predstavil Richard Bunda ml. so skladbou Snenie od Roberta Schumanna.
V zaverecnej sekvencii vianocnych kolied sa spevom pridala Zuzka Giertlova. Jej sprievodne slovo, ktorym sa prihovarala divakom pocas celeho koncertu, sa dokonale pricinilo k vytvoreniu sviatocnej atmosfery. Opakovane dokazala, ze jej kultivovany konferans je vyznamnou sucastou uspechu podujatia. Zaverecna scena, v ktorej znela Ticha noc a spievali ju aj dievcata so zazatymi svieckami, zanechala vo vdacnych divakov hlboky dojem.
Dychovy orchester pod vedenim kapelnika Jozefa Krala podal na koncerte svoj stabilne dobry vykon, umocneny inspirujucou vazbou s pozitivne reagujucim obecenstvom. V dome kultury sa uskutocnilo podujatie, ktore dokazalo, ze miestna kultura sa da dobre robit, a tak vychovne posobit najma na mladez. Vydareny vianocny koncert s dychovou hudbou je toho prikladom.

(ik)

Vianocny darcek

Tuzba po laske, po stretnuti s inym clovekom a po obdaruvani zostava v kazdom z nas. Vzdy, ked sa pozrieme na rozziarene ocka deti pri vianocnom stromceku, na malu chvilu sa nam rozbucha srdce a slza stastia sa uz uz kotula po nasom lici, vtedy pochopime, ze najkrajsim darom pre nas dospelych su deti. Krasnu predvianocnu naladu spestrili vystavkou vianocnych vyrobkov deti zo Skolskeho klubu Podbrezova a Stiavnicka. Vystava bola instalovana v priestoroch Slovenskej posty v Podbrezovej. Chceli sme poukazat na to, ze ako malo staci, aby sme pomocou fantazie, farebneho papiera, stuziek a lepidla mohli vytvorit to, co nase obchody neponukaju. Do kazdej malickosti vlozili deti svoju sikovnost, kusok svojho srdiecka a verili, ze potesia svojich najblizsich darcekom, ktory samy vytvorili.

M. Nagyova, vychovavatelka SKD ZS Podbrezova

Dna 9. januara uplynul rok, co nas navzdy opustil nas milovany manzel a otec

Ing. Ladislav KOLLAR z Brezna.

Kto ste ho poznali, spominajte s nami. S laskou na neho spominaju manzelka a synovia.

***

Dna 10. januara sme si pripomenuli 7. vyrocie umrtia

Milana FASKU z Valaskej.

Kto ste ho poznali, venujte mu spolu s nami tichu spomienku.

***

Dna 23. decembra uplynulo pat rokov, co nas nahle a necakane opustil nas brat, otec a ujo

Stefan CELLAR.

Ti, ktori ste ho poznali, venujte mu s nami tichu spomienku.

***

Ta rana v srdci hrozne boli a nikdy sa nezahoji, ked matka svojho syna na druhy svet vyprevadi.

Dna 3. januara sme si pripomenuli 3. vyrocie umrtia mojho jedineho milovaneho syna

Ing. Frantiska SVANTNERA,

ktory nas opustil vo veku nedozitych 32 rokov.

Kto ste ho poznali a mali radi, venujte mu prosim tichu spomienku.
Matka a ostatna rodina

***

Dna 25. januara uplynie rok od umrtia nasho draheho manzela, otca, stareho a prastareho otca

Stefana PRECUCHA.

Kto ste ho poznali, venujte mu spolu s nami tichu spomienku.
Manzelka a deti s rodinami

Podakovania

Dakujeme vsetkym pribuznym, znamym, susedom a byvalym spolupracovnikom za kvetinove dary a prejavy hlbokej sustrasti pri poslednej rozlucke s nasim milovanym manzelom, otcom, starym a prastarym otcom

Vojtechom REISOM z Brezna.

Za dostojnu rozlucku nase podakovanie patri aj Dychovej hudbe Zeleziarni Podbrezova.
Manzelka Maria a dcery s rodinami

***

Dakujeme vsetkym pribuznym, priatelom, susedom a znamym, ktori prisli odprevadit na poslednej ceste nasu milovanu manzelku, matku a staru mamu

Janku PEREGRINOVU z Podbrezovej.

Zaroven vyjadrujeme svoju vdaku aj za prejavy sustrasti a kvetinove dary, ktorymi ste sa pokusali zmiernit nas velky zial a za dostojnu rozlucku dakujeme aj Dychovej hudbe ZP.
Manzel a deti s rodinami

***

Dakujeme vsetkym pribuznym, spolupracovnikom, priatelom, znamym a vsetkym, ktori prisli na poslednu rozlucku s nasim drahym manzelom a otcom

Milanom STULAJTEROM z dopravy.

Dakujeme aj za kvetinove dary a prejavy sustrasti, ktorymi ste sa pokusili zmiernit nas hlboky zial.
Manzelka a deti

***

Dakujeme vsetkym pribuznym, byvalym spolupracovnikom, priatelom, susedom a znamym, ktori prisli odprevadit na poslednej ceste nasho draheho manzela, otca a stareho otca

Rudolfa CELLARA z Podbrezovej.

Zaroven dakujeme za kvetinove dary a prejavy sustrasti, ktorymi ste sa pokusili zmiernit nas hlboky zial.
Manzelka a synovia s rodinami 

***

Dakujeme vsetkym, ktori sa prisli rozlucit na poslednej ceste s nasim drahym zosnulym

Pavlom KERTESZOM z Podbrezovej.

Nase podakovanie patri aj za kvetinove dary a prejavy sustrasti, ktorymi ste sa pokusili zmiernit nas velky smutok.
Matka a brat Jan

***

Dakujeme vsetkym pribuznym, byvalym spolupracovnikom, priatelom, susedom a ostatnym, ktori prisli odprevadit na poslednej rozlucke nasu drahu manzelku, mamu a staru mamu

Silviu SVECOVU.

Zaroven dakujeme za kvetinove dary a prejavy sustrasti.
Manzel a deti s rodinami

Zapis

Zakladna skola Pionierska 4 v Brezne organizuje 18. januara 2004 ( v nedelu) o 14. hodine slavnostny zapis deti do 1. rocnika pre skolsky rok 2004/2005. Rodicia, ktori ste sa este nerozhodli nevahajte a vyuzite svoju prilezitost. Na slavnostnom zapise na vase deti caka pekny program a darceky. Nezabudnite si priniest rodny list dietata a 200 korun na prve pracovne zosity.