Velka cena Nizkych Tatier sa dozila 70-rocneho jubilea. Ide o najstarsie preteky v 90-rocnej historii alpskeho lyzovania organizovaneho na Slovensku. Za toto obdobie sa vystriedali tri generacie lyziarskych funkcionarov, ktori organizovali “Velku cenu Nizkych Tatier”.

Prvy rocnik sa konal 1. maja 1934 na juznych svahoch Dumbiera na zaver zimnej sezony. Nizke Tatry aj v tomto obdobi poskytovali velmi vhodne snehove podmienky, co nabadalo organizatorov zaviest tradiciu organizovania pretekov v tomto termine. Zisli sa na nich najlepsi zjazdari zo Slovenska i z Ciech. “Velka cena Nizkych Tatier” bola zdruzenymi pretekami alpskej kombinacie v zjazde a slalome. Start zjazdu byval pod vrcholom Dumbiera, v nadmorskej vyske asi 2000 m. Dlzka trate zjazdu mala 2,5 -3 km, s cielom v Trangosskej doline pod Kozimi Chrbtami. Do slalomu sa kvalifikovalo 40 percent pretekarov zo zjazdu, podla dosiahnutych casov prvej a druhej kategorie muzov a juniorov. Slalomove trate boli postavene v muldach z Maleho Gapla alebo na svahu do Svatojanskej doliny za Chatou M. R. Stefanika.
Putovnu cenu pre vitazov “Velkej ceny Nizkych Tatier” venoval mestanosta mesta Brezna. Slavnostne dekorovanie vitazov sa konalo vzdy v Brezne. V obdobi 30-tych a 40-tych rokov neboli lanovky, ani vleky. Pretekari museli absolvovat treningy, obhliadku trati peso, na lyziach. Casto museli pomahat aj pri uprave trati, slapanim z ciela na start.
Po vyhlaseni Slovenskeho statu v roku 1939 “Velka cena Nizkych Tatier” bola zaroven aj I. majstrovstvami Slovenskej republiky v zjazdovych disciplinach. Majstrovsky titul v zjazde ziskal K. Dobos z Klubu slovenskych turistov a lyziarov, Zilina a v kombinacii K. Bruk z Tatranskej Lomnice.
Od roku 1941 sa na “Velkej cene Nizkych Tatier” uskutocnovali aj preteky lyziarskych funkcionarov. Ucastnici tychto pretekov nesmeli byt registrovani pretekari. Preteky “bafunarov” sa tesili dlhe roky velkej popularite.
2.maja 1942 doslo na “Velkej cene Nizkych Tatier” k tragedii. Juniorsky pretekar Aljosa Halasa sa v dolnej casti zjazdu pod Kozimi Chrbtami smrtelne zranil a pri prevoze do nemocnice v Podbrezovej zomrel. Na jeho pocest organizatori “Velkej ceny Nizkych Tatier” od roku 1944 organizovali “Memorial A. Halasu” pre kategoriu juniorov. Prvym vitazom “Memorialu A. Halasu” bol V. Krajnak.
Po potlaceni SNP pocas bojov v Nizkych Tatrach nemecke komanda SS najprv vypalili Chatu Trangoska a zaciatkom zimnych mesiacov v roku 1945 znicili aj Chatu M. R. Stefanika na Dumbieri. Zasluhou Svermovych zeleziarni v Podbrezovej a dobrovolnych brigadnikov Klubu slovenskych turistov a lyziarov z Brezna, Podbrezovej a okolitych obci bola Chata M.R.Stefanika zrekonstruovana az koncom roku 1946. Pri jej otvoreni ju premenovali na Chatu hrdinov SNP. “Velka cena Nizkych Tatier” sa v rokoch 1945-1946 nekonala.
Po obnoveni Ceskoslovenska sa “Velka cena Nizkych Tatier” dostala na najvyssi vrchol svojej popularity, co do ucasti pretekarov aj jej propagacie. V 15. rocniku zvitazil reprezentant CSR olympionik A. Sponar z Prahy. Od roku 1949 sa do popredia dostava vynikajuca reprezentacia zjazdarov Slovenska - D. Slachta, O. a V. Krajnakovci, J. Krasula, M. Soltys, Z. Mohr, bratia Richvaldski, M. Pazout, ktori na “Velkej cene Nizkych Tatier” vitazili po dobu 15 rokov. Len ojedinele sa pocas tohto obdobia presadili reprezentanti Ceska - J. Bogdalek, J. Cermak, J. Janda, J. Vojtech a  M. Sochor.
Od 50 - tych rokov sa na “Velkej cene Nizkych Tatier” zucastnovali aj zeny. Zo znamych pretekarok to boli J. Petrlova - Pospisilova, O. Charvatova, J. Solcova, M. Krajnakova a  M. Richvaldska.
V 50 - tych rokoch doslo k vystavbe sedackovej lanovky z Trangosky na Chopok, vybudovane boli vleky v muldach juznej strany Chopka, vystavene boli horske hotely Srdiecko a Kosodrevina. “Velka cena Nizkych Tatier” sa prestahovala z Dumbiera do novovybudovaneho lyziarskeho strediska na juhu Chopku. Organizovala ju druha nastupujuca generacia funkcionarov z lyziarskych oddielov TJ Mostaren Brezno, Svermove zeleziarne Podbrezova a Strojarne Piesok.
“Velka cena Nizkych Tatier” si po celu dobu svojej historie zachovala charakter verejnych lyziarskych pretekov bez medzinarodnej ucasti. V 40 - tych a zaciatkom 50 - tych rokov vznikli na Slovensku dalsie vyznamne preteky v alpskych disciplinach - “Velka cena Demanovskych jaskyn” v Jasnej a “Velka cena Slovenska” vo Vysokych Tatrach. Tieto preteky sa postupne etablovali v ramci medzinarodnej asociacie FIS. Na Slovensko prichadzali najlepsi zjazdari Europy a sveta. Telovychovne organy a najma Vladny vybor cestovneho ruchu Slovenskej republiky, zabezpecovali potrebne financne dotacie na ich organizovanie. Na druhej strane, “Velka cena Nizkych Tatier” nedostavala od tychto institucii ziadne financne prostriedky. Jej organizatori pri skromnej financnej podpore ziskanej od miestnych sponzorov si len s vypatim sil zabezpecovali preteky. 53. rocnik “Velkej ceny Nizkych Tatier” nakoniec vo februari 1987 bol poslednym. Konal sa v lyziarskom stredisku Myto pod Dumbierom. Tento rocnik bol zaroven majstrovstvami Slovenskej republiky v zjazdovych disciplinach muzov aj zien. Rokom 1987 skoncila historia slavnych pretekov o “Velku cenu Nizkych Tatier”.
Ani po 12 - rocnej pauze od prerusenia “Velkej ceny Nizkych Tatier” priaznivci alpskeho lyzovania v tomto regione nezabudli na tieto v minulosti vyznamne preteky. V priebehu roku 1998 po viacerych stretnutiach a rokovaniach lyziarskych funkcionarov sa zrodila myslienka obnovit “Velku cenu Nizkych Tatier” a pokracovat v tradicii tychto vyznamnych lyziarskych pretekov. Podujala sa na to tretia generacia lyziarskych funkcionarov Lyziarskeho klubu ZP Sport, a.s. z Podbrezovej. Iniciatormi obnovenia “Velkej ceny Nizkych Tatier” boli Dr. Ivan Sarik, dlhorocny slovensky lyziarsky funkcionar a Ing. Vladimir Zvarik, predseda Lyziarskeho klubu ZP Sport, a.s. Podbrezova. Iniciativu podporil tiez Slovensky lyziarsky zvaz, ktory poziadal medzinarodnu federaciu FIS, aby bola “Velka cena Nizkych Tatier” zaradena do kalendara medzinarodnych lyziarskych pretekov FIS v alpskych disciplinach. “Velka cena Nizkych Tatier” sa obnovila a vratila do rodiny medzinarodnych pretekov v alpskych disciplinach, konajucich sa v sucasnosti na Slovensku k - “Velkej cene Demanovskych jaskyn” v Jasnej, “Velkej cene Slovenska” vo Vysokych Tatrach a najmladsich pretekov FIS na Plejsach.

Dr. Ivan Sarik

V buducom cisle uvedieme spomienky priamych ucastnikov - pozn. redakcie.

Lubica zvitazila, Maros bol stvrty

Jubilejny rocnik Velkej ceny Nizkych Tatier

Velku cenu Nizkych Tatier z poverenia Slovenskeho lyziarskeho zvazu uz po piatykrat organizovala akciova spolocnost ZP SPORT - lyziarsky oddiel, v dnoch 10. - 11. januara na Taloch.
Medzinarodnych pretekov FIS v slalome sa zucastnilo 91 muzov a 73 zien z piatich europskych krajin. Na vyborne pripravenych tratiach, za prijemneho, v nedelu dokonca krasneho slnecneho pocasia, startovali pretekari po obidva dni v dvoch kolach. V zenskej kategorii bola po prvom i druhom dni najuspesnejsia Lubica Lopusna, reprezentantka Slovenska, z domaceho klubu ZP SPORT. Jej celkove prve miesto znamenalo velky uspech aj pre usporiadatelov. Druha skoncila tiez slovenska reprezentantka Sona Maculova a tretie miesto patrilo Polke Karoline Klimekovej. V muzskej kategorii zvitazil cesky reprezentant Martin Vrablik, druhy bol slovensky pretekar Peter Lubellan a treti opat Slovak, Ivan Heimschild. Domaci Maros Hudik obsadil stvrte miesto.

Tohtorocna Velka cena Nizkych Tatier sa niesla v znameni vyznamneho jubilea. 70. rocnika sa zucastnili aj pamatnici (prierez historiou najdete na 4. strane a v buducom cisle sa vratime k spomienkam tych, ktori sa podielali na jej organizacii v minulosti- pozn. red.).

*Ako hodnoti priebeh pretekov ich riaditel Ing. Vladimir Zvarik?
- Nielen na zaklade osobnych poznatkov, budem tlmocit aj nazor vsetkych statnych trenerov zucastnenych krajin - v tomto rocniku sa zisla na Taloch spicka reprezentacie susednych statov, a tak aj sportovu uroven mozno hodnotit ako doposial najvyssiu. Pretekari si zaroven odnasaju pekne body aj do svetovej listiny FIS. Zahranicni ucastnici vysoko hodnotili priebeh pretekov, obetavost a profesionalitu ludi, ktori sa na ich organizacii podielali a hlavne, ze vsetko vyslo podla planu.
To, ze neprisli vsetky pozvane reprezentacne timy je pochopitelne, nakolko v tom case sa konalo len v Europe asi desat podobnych sutazi. Cenim si vsak, ze z okolitych statov prisli najlepsi.
Je mi luto, ze media nevenovali pretekom dostatocnu pozornost, aj napriek ich medzinarodnej urovni.
Verim vsak v chut a zanietenost ludi zo ZP a okolia, ktori sa na organizacii tychto pretekov podielaju uz pat rokov, ze aj vdaka nim budeme aj takto nadalej sirit dobre meno nasej spolocnosti v zahranici.

S akymi pocitmi prevzala svoje ocenenie vitazka zenskej kategorie, Lubica LOPUSNA?
- Som rada, ze sa mi konecne podarilo vyhrat Velku cenu Nizkych Tatier. Mam velmi dobry pocit. Ako clenka podbrezovskeho klubu, na domacej trati a pri prilezitosti jubilea tychto pretekov zvitazit, to je uspech. Doposial som mala stale smolu. Na troch rocnikoch za sebou som nebola pre chorobu, vlani som startovala prvykrat a neumiestnila som sa. O to som teraz stastnejsia.

Zaznamenala O. Kleinova

Stolni tenisti 9. januara privitali v domacej klubovni druzstvo Seliec, nad ktorym zvitazili (11:7). O body sa podelili: Monika Hutkova 4,5, Peter Klein ml. 3, Milan Stefanik 2 a Ivana Krchnava 1,5.
Dna 10. januara B-druzstvo doma hralo s TOS Brezno 10:8 (Peter Kan 3, Michal Fodor 3, Peter Gregor 2 a Peter Danco 2.
A-druzstvo hralo 10. januara dva stretnutia. Prve v Revucej 3:15 (Miroslav Plecho 4,5, Jan Spac 4,5, Lubomir Lamper 2,5 a Tomas Zaloudek 3,5). Druhe stretnutie bolo v Tornali 3:15 (Jan Spac 4,5, Lubomir Lamper 4,5, Miroslav Plecho 3,5 a Tomas Zaloudek 2,5).
Ziacke druzstvo hralo 11. januara v Krupine 7:3 (Ivana Krchnava 2, Slavomir Pobis 1) a v Rimavskej Sobote 0:10 (Ivana Krchnava 3,5 , Slavomir Pobis 3,5 a Michal Ziak 3).