Staviam na mladych a vzdelanych
V maji uplynuleho roka doslo v prevadzkarni doprava
k personalnej zmene na poste veduceho. Do tejto funkcie bol menovany Ing. Vladimir
Vais, ktoreho sme poziadali o rozhovor: |
* S akymi zamermi ste nastupovali do funkcie a k akym zmenam
v doprave doslo?
- Do dopravy som prichadzal so zamerom urobit si najprv analyzu
a zorientovat sa v problematike vazieb medzi jednotlivymi oddeleniami.
Prehodnotil som organizacnu strukturu, pracovne naplne, celkovu organizaciu prace
v doprave... Na zaklade podrobnej analyzy som si predsavzal zachovat v doprave
to, co bolo dobre, oprasit to co bolo dobre, ale upadlo do zabudnutia a samozrejme
eliminovat a odstranit to, co dobre nebolo. Vytvoril som novu organizacnu strukturu,
doslo k prerozdeleniu cinnosti medzi oddeleniami, vznikli samostatne strediska, ktore
maju svojich veducich, a tak boli vytvorene nove, pruznejsie informacne toky.
* Mozno po uplynuti osmich mesiacov konstatovat, ci sa vam podarilo naplnit
predsavzatia?
- Myslim si, ze za vsetko hovoria vysledky. V roku 2002 bola prevadzkaren
v hlbokej strate, ktora pretrvavala aj ked som nastupoval do funkcie veduceho
dopravy. Dnes, po predbeznom uzatvoreni hospodarskych vysledkov dosiahnutych za rok 2003
mozno konstatovat, ze sme skoncili v pluse.
* Aj napriek tomu, ze v novorocnej ankete sme sa uz dozvedeli vase
zelanie do noveho roka, predsa len, vratme sa este raz na zaciatok roka. S akymi
predsavzatiami ste don vstupovali?
- Chcem pokracovat v nastolenom trende zmien, stavat na odbornosti
a vzdelanosti mladych ludi a spojit to so skusenostou starsich zamestnancov .
Chcem dosiahnut, aby bol pravy clovek na pravom mieste. Uspech kazdej zmeny je
v ludoch a je samozrejme o ludoch.
* Da sa hovorit v doprave aj o nejakych zavaznych problemoch?
- Iste. Su problemy, riesime ich vsak ked vznikaju a snazime sa nenechat
ich rast do vacsich rozmerov a netlacit ich pred sebou. Mrzi ma vsak jedna vec, ze aj
napriek snahe prepracovat sa k lepsim vysledkom sa najdu medzi nami ludia, ktori si
nezasluzia chvalit sa prislusnostou ku kolektivu dopravy. Dokazuje to pripad kradeze
nafty, o ktorej urcite niekto zo zamestnancov vie, ci uz priamo alebo nepriamo sa na nej
podielal a teraz zaujal taktiku chameleona a snazi sa splynut s davom. Mal
by si vsak uvedomit, ze skor ci neskor pride aj na neho. O nejakych inych, vacsich,
pretrvavajucich problemoch momentalne neviem. Ak by som mal hovorit detailnejsie, musel by
som hovorit o sedemnastich nakladovych strediskach co by bolo samozrejme na mieste,
ale tento prispevok by bol predsa len trochu pridlhy, takze vyber necham na vas pani
redaktorka.
* Uz z pohladu z cesty je evidentne, ze u vas doslo k zmenam.
Svedcia o tom okrem ineho nove informacne tabule, oznacujuce autoservis
a sluzby, ktore poskytuje. Ako je to v tejto oblasti vasej cinnosti?
- Autoservis bol tiez v strate. V uplynulom roku sme prijali urcitu
koncepciu ozivenia, urobili potrebne opatrenia, publikovali sme, ze vieme robit emisne
kontroly, nastavovanie diesel motorov na emisne kontroly, poskytujeme pre zamestnancov ZP
zlavy... Oboznamenim verejnosti s nasou cinnostou sme dosiahli, ze doslo
k vyraznemu narastu klientely. Ludia o nas vedia, poznaju, ake sluzby
poskytujeme, ale aj dnes mame v rezerve dalsie opatrenia, ktore planujeme
v tomto smere realizovat.
* Uvazujete o rozsirovani sluzieb v autoservise?
- Nebudeme rozsirovat svoje sluzby. V tomto roku budeme ponukat to iste,
ako vlani, vratane zliav zamestnancom ZP a dcerskych spolocnosti. Dnes je uz trend
taky, ze autoservisy sa specializuju na jednotlive znacky automobilov. My sme vsak
univerzalni. Poskytujeme sluzby pre vsetky automobily, ktore o nase sluzby poziadaju.
Nasa spolupraca s odborom zasobovania je velmi dobra, nova koncepcia nakupovania vsetkych
nahradnych dielcov prostrednictvom jedneho nakupcu, Ing. Chamaja, sa osvedcuje v praxi
a verim ze spolocnymi silami dokazeme pruzne zabezpecit akekolvek nahradne dielce.
S cim si nedokazeme poradit sami, obratime sa na specializovane autoservisy.
* A co kamionova doprava, v ktorej boli tiez zaznamenavane straty?
- Pristupili sme k razantnym opatreniam, na zaklade ktorych sme uz
v septembri v tejto oblasti dosiahli prve kladne vysledky. V pozitivnych
cislach sme pokracovali az do decembra. Nakolko sme kamiony museli odstavit uz 19.
decembra a prvy januarovy tyzden sme este nejazdili, toto obdobie, pocas ktoreho boli
sklady na zapade zavrete, nam bude chybat a odrazi sa na hospodarskych vysledkoch.
* Nehovorili sme zatial o kolajovej doprave.
- Kolajova doprava je najstabilnejsim clankom prevadzkarne, v ktorej viac -
menej nebolo potrebne pristupovat k zasadnym organizacnym zmenam. Doslo tam vsak
k posunu mladych vzdelanych ludi na riadiace miesta. Mojou filozofiou, co sa tyka
obsadzovania pracovnych miest, ako som uz spominal, je stavat na mladych vzdelanych
ludoch. V doprave mame sikovnych zamestnancov, ci ide o vysokoskolakov,
stredoskolakov, vyucencov, zalezi len na tom, ako ich dokazeme zapojit do plnenia cielov
a zaroven ako ich dokazeme ziskat pre plnenie spolocnych uloh, ktore pred
prevadzkarnou stoja. Verim, ze sa nam to podari a spolocne dokazeme, ze nasa cinnost
je prinosom pre celu akciovu spolocnost.
O. Kleinova + foto
(TASR) Celosvetova produkcia
surovej ocele vlani vzrastla o 6,6 % na 962,5 miliona ton a tento rok by mohla po prvykrat
dosiahnut 1 miliardu ton. Oznamil to Medzinarodny zeleziarsky a oceliarsky institut (IISI)
v Bruseli. K zvyseniu vyroby prispela najma Cina, kde produkcia vzrastla o 21,2 % na 220,1
miliona ton. Nemecko bolo s objemom 44,8 miliona ton na 6. mieste spomedzi 10 najvacsich
producentov ocele.
Podla IISI sa prvykrat stalo, ze jedna krajina vyprodukovala viac nez 200 milionov ton
ocele rocne. Bez Ciny by bol celosvetovy prirastok 3 %. V Azii sa celkovo vyrobilo o 11,1
% surovej ocele viac, ako pred rokom. Na strednom vychode sa vyroba zvysila o 7,6 %. Medzi
10 najvacsich producentov surovej ocele patria: Cina s 220,1 miliona ton a prirastkom 21,2
%, Japonsko so 110,5 miliona ton a prirastkom 2,6 %, USA s 91,4 miliona ton a prirastkom
0,2 %, Rusko s 61,3 miliona ton a prirastkom 2,6 %, Juhokorejska republika s 46,3 miliona
ton a prirastkom 2 %, Nemecko s 44,8 miliona ton a prirastkom 0,4 %, Ukrajina s 36,7
miliona ton a prirastkom 9,9 %, India s 31,8 miliona ton a prirastkom 10,4 %, Brazilia s
31,1 miliona ton a prirastkom 5,1 % a Taliansko s 26,7 miliona ton a prirastkom 2,3 %.
Informovala o tom DPA.
Europska unia, Japonsko, Korejska republika a dalsie krajiny poziadali Svetovu obchodnu
organizaciu (WTO) o schvalenie odvetnych sankcii k USA v hodnote radovo stoviek milionov
dolarov. Dovodom je takzvany Byrdov dodatok k Ustave USA, na zaklade ktoreho sa
antidumpingove cla uvalene na dovoz do Spojenych statov nasledne rozdeluju medzi
postihnute americke firmy. WTO uz v januari 2003 potvrdila, ze taketo rozdavanie penazi
domacemu priemyslu je neferovou obchodnou praktikou, ktoru pravidla WTO zakazuju. Vybrate
peniaze by mali podla WTO zostat v statnej kase. "Byrdov dodatok uz od zaciatku
vyvolal obavy. Odvetne opatrenia su legitimne, ale musia byt v sulade s pravidlami
WTO," vysvetlil komisar EU pre obchod Pascal Lamy. Kongres USA schvalil kontroverzny
zakon v roku 2000 ako reakciu na zvyseny prilev lacnej ocele na trh USA. EU a dalsie
krajiny napadli jeho legitimitu pred WTO. Rozhodnutie organizacie im dalo za pravdu a
Spojene staty dostali termin zrusit upravu do 27. decembra 2003. "Je jasne, ze Byrdov
dodatok je takou odpovedou na dumping a subvencie, ktora nie je kompatibilna s WTO. Musi
byt preto odstraneny. Verim, ze USA podniknu potrebne kroky a vyhnu sa tak riziku
sankcii," dodal sebavedome P. Lamy. WTO bude o poziadavke EU a ostatnych zalujucich
krajin rokovat koncom januara. USA avizovali, ze poziadavku EU odmietnu, co odstartuje
pomerne zdlhavu arbitraz. Hospodarska legislativa USA sa ocita na pranieri WTO coraz
castejsie. USA vsak vyuzivaju pomalost systemu riesenia sporov a kontroverzne opatrenia
rusia az na poslednu chvilu. Vzdy teda aspon ciastocne splnia svoj ucel. EU ma vsak vo
vztahu k USA stale v rukave dalsi tromf. Ak Spojene staty nezmenia zakon FSC, ktory danovo
zvyhodnuje americkych exporterov, moze unia uvalit dodatocne cla na dovoz z USA v celkovej
vyske styri miliardy dolarov rocne (130 mld. korun). Povolenie od WTO ma uz od vlani. Unia
sa vsak chce vyhnut obchodnej vojne a s tvrdym protiopatrenim vaha. USA od nej dostali
ultimatum do 1. marca. |