Nasa spolocna zelezna cesta
Pokracovanie z 24. cisla
BYSTRA - Wistra (1563), Bistra (1973) je povodne komorska osada drevarskych,
uhliarskych, neskor i zeleziarskych robotnikov v predhori Nizkych Tatier.
Slovenski i nemecki osadnici tu koncom 18. st. tazili zeleznu rudu a postavili
dva hamre -skujnovaci a vykuvaci, ktore spracuvali surove zelezo z Hronca.
V 50. rokoch 19. st. pracovalo v Bystrej sest skujnovacich vyhni typu COMTE, dve
rezervne vyhne a pat kladiv. Neskor tu bola postavena pudlovacia a zvaracia pec.
Hnacou silou hamorskych kladiv a duchadiel vyhni boli vodne toky horskych potokov
Bystrianka a Stiavnicka.
Podla udajov kroniky E. Frimma, nachadzali sa v Bystrej dva hamre na zelezo
v strede obce a jeden pod mlynom, smerom na Trangosku. Zakladatelia boli nemecki
pristahovalci okolo roku 1800. Stav zamestnanych Akos Pauliny uvadza v pocte 44
robotnikov. Po poziari v roku 1867 nebol hamor obnoveny. Kovali sa tu rafy na kolesa.
V polovici 19. storocia mala obec vyse 30 domov a v roku 1829 to bolo 159
obyvatelov. V tomto obdobi vrcholil vyvoj obce (v roku 1836 mala do 200 obyvatelov),
potom zacal ubytok obyvatelstva. Banictvo a hutnictvo vyzadovalo specialne pracovne
poznatky a zrucnosti, preto sa aj tu stretavame s obyvatelmi pochadzajucimi
z ostatnych banskych a hutnych revirov (Mostenica, Hronec), ale vo vacsej miere
ako inde aj s pracujucimi z okolitych polnohospodarskych obci, ktori presli do
sluzieb komory (Lopej, Myto pod Dumbierom, Polhora, Horna Lehota, Brezno) na rozne pomocne
prace. Hutna vyroba nemala tradiciu, preto bolo viac priestoru aj pre miestne
obyvatelstvo. Gemerska cast Horehronia a Liptov dodavali pracovne sily do
polnohospodarskej vyroby. Hlavni funkcionari hamra boli cudzinci (de Adda, Stubenloh).
V obci byval spravny aparat huty (nocny strazca, safar, merac uhlia) a horar.
Prevazujucim zamestnanim obyvatelstva bolo hutnictvo (Dobrik, Fodor, Hustak, Chudik,
Kachnic, Keller, Korbel, Kovacik, Kristek, Milan, Mitterpach, Mlynarik, Natter, Patus,
Sokac, Stanislav, Sajban, Sustek, Weissenpacher, Willinger a Zajac). Na okoli Bystrej
sa aj dolovalo (banikmi boli Hromada, Krutel, Zibrin). Z remesiel a zivnosti
bolo v obci zastupene mlynarstvo (Zvarik), obuvnictvo (Fodor), kovacstvo (Matrta),
stolarstvo a masiarstvo. Pocetna bola aj skupina pomocnych sil pre polnohospodarsku
vyrobu ( pastieri krav a oviec). Obec mala svojho ucitela. Zemianskeho povodu bol
obyvatel Trangos, ktory prisiel z Kremnice.
Po poziari v roku 1867 uz hamre neobnovili. Zeleziarsku historiu v obci
pripominaju: rozlozita komorska kamenna stavba - budova spravy hamra, zvysky vodneho
kanala pre vedenie vody na strojove zariadenie hamra, tradicne drevene domy
zelezorobotnikov (s moznostou ubytovania), Kaplnka sv. Jana Nepomuckeho, postavena
v roku 1836 z pokut robotnikov.
Ing. Jan Greschner
Pokracovanie v buducom cisle
Nova kniha sa zrodila za 15 mesiacov
PRESLA KRSTOM
 Krst piatej knihy nasej rodacky Bozeny
Bobakovej s nazvom SOLA HLASOK, pri zrode ktorej ako jeden z ilustratorov pomahal nas
zamestnanec Peter Zifcak, sa uskutocnil 16. januara v zasadacke Mestskeho uradu
Brezno. Spolocne knizne dielo je vyslednicou spoluprace spisovatelky s
nasim karikaturistom, ako aj s detmi zakladnych skol z Pionierskej c. 2 v
Brezne a deti z Pohorelej. Poeticku a vytvarnu zlozku tejto roznorodej
tvorivej skupiny pomohli zviditelnit - Obcianske zdruzenie INAK, odbor skolstva,
mladeze a telesnej kultury Okresneho uradu v Brezne, ako aj desat hlavnych
sponzorov, medzi ktorymi nechybali Zeleziarne Podbrezova, Zaninoni a SUNIK.
Na kniznych pultoch sa zasluhou tychto obetavcov objavuje dielo urcene pre nasich
najmensich. Abeceda hlasok oslovuje malych citatelov rytmikou versov a prekrasnou,
basnicky doplnujucou kresbou. Krst bol spojeny s predajom a autogramiadou.
Ake su vase dnesne dojmy a aka bola vzajomna spolupraca?, sme sa opytali
hlavnych protagonistov:
Bozena Bobakova, spisovatelka:
-Dnes som stastna zena, a veru by som si od radosti aj vyskocila. Napriek tym
uderom osudu, ktore som musela prezit, taketo chvile si velmi vazim, skutocne ma este
drzia nad vodou. V mojom veku potrebuje clovek nejake to povzbudenie a ked vidim
tych ludi, ktori mi praju a sympatizuju so mnou, tak to je ta sila, ktora mi pomaha
zit.
Spolupraca vo vytvarnej oblasti sa rozbiehala dvoma smermi. Pani ucitelky zakladnych skol
hladali nadanych malych vytvarnikov, ja po svojej linii dospeleho cloveka, ktory by
ilustroval moje basnicky, lebo akakolvek kniha pre deti bez obrazkov, to je proste
nemyslitelne. Deti vzdy zaujme popri basnickach aj obrazok. Poradili mi p. Zifcaka
a bola som rada, ze som stretla cloveka slusneho, trpezliveho, s ktorym bola
spolupraca velmi dobra. Vychadzal mi v ustrety aj vtedy, ked som si myslela, ze
kresba menej konvenuje s obrazkom.
Peter Zifcak, karikaturista:
-Som naozaj rad, ze sa nam za 15 mesiacov podarilo taketo pekne dielo. Bola to pre mna
nova skusenost, nakolko doteraz som pracoval ako karikaturista solovo. Povodne som mal
v plane publikovat svoju tvorbu knizne, avsak nie tak zavcasu. Pani Bobakova
urychlila moje plany. Nasa spolupraca bola velmi dobra. Najtazsie bolo financne pokryt
cele vydanie. V dnesnej dobe najst dostatok financnych prostriedkov, veru nebola
lahka vec. A co dalej? Samozrejme, chcem v tejto cinnosti pokracovat
a skusim si vyplnit vlastny sen.
V. Kukolova+foto
 |
Vitazkou v zrebovani uspesnych riesitelov vianocnej
krizovky sa stala Alica Dudasova z elektroservisu, ktorej cenu odovzdala riaditelka
ZANINONI s.r.o. - Ing. Anna Kovacova. Spravne znenie tajnicky: “... kdeze, ale dostal
som plno novych tipov”. |
Foto: V. Kukolova
URAGAN v Podbrezovej
Popularna dvojica Andy Kraus a Peter Marcin spolu s kolegynou Zuzanou
Sikulovou, vystupia v zabavnom programe URAGAN aj pred podbrezovskym publikom
v Dome kultury ZP a.s., 18. februara 2004 o 18. hod. Vstupenky si mozete zakupit
prostrednictvom sekretariatov prevadzkarni a ostatnych utvarov firmy. Cena vstupenky
je 200 Sk. |
Dakujeme vsetkym pribuznym, znamym, susedom a byvalym spolupracovnikom za
kvetinove dary a prejavy hlbokej sustrasti pri poslednej rozlucke s nasou
milovanou manzelkou, matkou, starou mamou
JANKOU SAMEKOVOU z Brezna.
Za dostojnu rozlucku nase podakovanie patri aj Dychovej hudbe ZP.
Manzel, dcera a syn s rodinami
...
Dakujeme vsetkym pribuznym, znamym, susedom a byvalym spolupracovnikom, ktori
prisli na poslednej ceste odprevadit nasho draheho manzela, otca a stareho otca
PAVLA BELKU z Podbrezovej.
Dakujeme za prejavy sustrasti a kvetinove dary a zvlast patri nase
podakovanie Dychovej hudbe ZP.
Manzelka, syn a dcera s rodinami |
