ZP a.s. NEWS

Srotove pole Piesok ziskalo

Certifikaty na pat frakcii

Prevadzkaren srotove pole Piesok sa zacala zaoberat kvalitativnejsim zhodnocovanim novovznikajucej trosky z EOP po zakupeni upravarenskej linky, pozostavajucej z metalseparatora na separaciu kovov a triediacej linky na vyrobu frakcii umeleho hutneho kameniva.

Cinnost na linke sa zacala v roku 1997. V zaciatkoch sme vyrabali tri zakladne frakcie 0 - 8 mm, 8 -22 mm a 22 - 63 mm a postupom casu sme rozsirili sortiment na sucastnych desat frakcii. Pre zvysenie predajnosti a doveryhodnosti zakaznikov pre dany material bolo rozhodnute certifikovat umele hutne kamenivo podla ustanoveni zakona c.90/1998 Z.z. o stavebnych vyrobkoch.

Pred vlastnou certifikaciou bola vykonana uvodna inspekcia na dodrziavanie vyrobnych postupov a kvality hotovych vyrobkov. V roku 2000 nam bolo vydane Technicke osvedcenie na pat vyrabanych frakcii. Nakolko v roku 2001 vstupila do platnosti nova norma STN 722015 - umele hutne kamenivo z trosky pre cestne hospodarstvo, technicke osvedcenie bolo zrusene a uskutocnila sa certifikacia podla novej citovanej normy.

Dna 5. februara 2004 sme obdrzali certifikaty preukazania zhody na pat vyrabanych frakcii podla zakona c.90/1999 Z.z. o stavebnych vyrobkoch. Tri frakcie boli zaradene do triedy A (najprisnejsej) a dve do triedy C.

Ide o nasledovne frakcie:

umele hutne kamenivo z demetalizovanej trosky velkost 0-4 mm A,
umele hutne kamenivo z demetalizovanej trosky velkost 4-8 mm A,
strkodrvina z demetalizovanej trosky velkost 0-8 mm A,
umele hutne kamenivo z demetalizovanej trosky velkost 8-22 mm C,
umele hutne kamenivo z demetalizovanej trosky velkost 22-63 mm C.

Uvedene frakcie su vhodne na pouzitie v cestnom hospodarstve, v stavbach vozoviek:

-na hutnene asfaltove vrstvy,
-prelievane vrstvy,
-stmelene vrstvy,
-podkladove vrstvy,
-zdrsnovacie posypy vozoviek.

Podrobne technologie, aj s ucelom vyuzitia umelych hutnych kameniv su predmetom certifikatov. Proces ziskania certifikatov bol casovo narocny, co je zrejme z prispevku, ale teraz, ked ho uz mame, je len na nas, aby sme ho spravne vyuzivali pri hladani novych zakaznikov.
Za spolupracu pri ziskani certifikatov dakujem zamestnancom technickeho useku, odboru riadenia kvality a zamestnancom prevadzkarne srotove pole Piesok.

Ing. Robert Plsik, ved. prev. srotove pole Piesok

<<<

Bude vas zaujimat

Dalsi spor s USA

Europska unia odstartovala vo Svetovej obchodnej organizacii WTO dalsi zo serie obchodnych sporov proti Spojenym statom. Brusel si tentoraz stazuje na to, ako Washington urcuje antidumpingove cla. Europska komisia oznamila, ze poziadala WTO o zostavenie rozhodcovskeho vyboru, ktory vo veci vynesie verdikt. Komisii sa nepaci americka prax postupneho zvysovania sankcnych ciel na tovar, pri ktorom Washington zistil dumping, teda vyvoz za ceny pod vyrobnymi nakladmi. “Ide tu o niekolko stoviek milionov dolarov,” uviedla komisia. Kontroverzna metoda vypoctu podla Bruselu postihla europsky tovar ako ocel, gulockove loziska, chemicke produkty a cestoviny. Novy spor je zatial posledny v serii transatantickych obchodov.

Cla v unii skoncia

Zmluva o Europskom spolocenstve hovori o odstraneni ciel. Obchod v ramci krajin EU bude monitorovany a statisticky sledovany. “Vznikne tak povinnost nahlasovat udaje o obchodnej vymene medzi firmou na Slovensku a partnerom v krajine EU. Pobocky colnych uradov budu tieto ukazovatele sledovat ”, povedal Jozef Gönzöl, generalny riaditel colneho riaditelstva SR. Novy colny zakon bude v platnosti od 1. maja 2004. Clo vyberane v suvislosti s dovozom z tretich krajin bude platene do spolocneho rozpoctu EU. Z toho 25 percent dostane Slovensko, ako refundaciu nakladov na vyber cla,” hovori J. Gönzöl.

<<<

ROZHODUJUCI JE LUDSKY FAKTOR

Z rozboru bezpecnosti prace a ochrany zdravia za rok 2003 vyberame:

Analyza zakladnych vysledkov, ako aj dalsich ukazovatelov, ktore urcuju a charakterizuju uroven bezpecnosti a ochrany zdravia v rozhodujucej miere, vychadza z realnych vysledkov pracovnej urazovosti a stavu bezpecnosti zdravia pri praci v jednotlivych prevadzkarnach Zeleziarni Podbrezova a.s., dosiahnutych v roku 2003.

Pracovna urazovost (PU)

V minulom roku sme v spolocnosti zaregistrovali 49 pracovnych urazov, z dovodu ktorych bolo vymeskanych 2393 kalendarnych dni. V porovnani s rokom 2002 doslo k znizeniu o 11 pracovnych urazov a 161 vymeskanych kalendarnych dni.

Rok
2003

2002

Rozdiel ±
Pocet urazov
49

60

-11
Pocetnost na 100 zamest.
1,18

1,55

-0,37
Vymeskane kalend. dni
2393

2554

-161
Percento PN
0,16

0,20

-0,04

V priebehu roka bol zaznamenany jeden tazky pracovny uraz, ku ktoremu doslo 15. jula v prevadzkarni doprava pri vykonavani posunu specialnych voznov do haly pripravne plechov prevadzkarne zvarovna rur velkych priemerov. K urazu doslo pri naraze posunujuceho dielc do brany pripravne plechov. V cele tohto posunujuceho dielu stal posunovac a daval navest priblizit, pricom sa nepresvedcil o volnosti vlakovej cesty. Posunovac narazom utrpel poranenia brusnej dutiny a zlomeninu driekoveho stavca chrbtice.

Pracovna urazovost podla jednotlivych prevadzkarni

Rok
2003

2002

Rozdiel:
Vo
2

3

-1
Vvr
15

20

-5
Vt1
7

11

-4
Vt2
13

8

+5
Vz

2

-2
Vhd

1

-1
Vsp
3

5

-2
Gork

1

-1
Te
1

1

Tsv
1

1

Tvn
2

1

+1
Tes
1

+1
Td
3

3

Ez
1

1

Ost.

2

-2

Z pracovnej urazovosti vyplyva, ze najbezpecnejsie (bez urazu) pracovali v prevadzkarnach: zvarovna rur velkych priemerov a hutnicka druhovyroba, ako aj v odbore riadenia kvality. Znizenie urazovosti zaznamenali vo valcovni bezsvikovych rur a taharni rur 1. Naopak, zvysenu urazovost zaznamenali v taharni rur 2.

Rozbor PU podla jednotlivych prevadzkarni

oceliaren
valcovna rur
taharen rur 1
taharen rur 2
zvarovna rur
hut. druhovyroba
srotove pole Piesok
odbor riadeniakvality
energetika
strojarenska vyroba
vyroba naradia
elektroservis
doprava
zasobovanie
ostatne utvary

ZP a.s.
Pocet zamest.
392
745
550
592
69
62
76
139
218
160
117
88
193
77
652

4130
Pocet urazov
2
15
7
13

3

1
1
2
1
3
1

49
Pocetnost
0,51
2,01
1,27
2,20

3,94

0,45
0,62
1,71
1,13
1,55
1,30

1,18
Vymeskanych kal. dni

33
678
247
719
17

168

99
101
67
19
227
8

2393
Percento PN

0,02
0,24
0,12
0,33
0,06

0,60

0,12
0,17
0,15
0,05
0,32
0,06

0,16

Podla poctu pracovnych urazov na 100 zamestnancov, najvyssia pracovna urazovost bola na srotovom poli Piesok, v taharni rur 2 a valcovni bezsvikovych rur. Priemerna pocetnost za celu spolocnost bola 1,18, co v porovnani s rokom 2002 predstavuje znizenie o viac ako 23 percent.

Najviac pracovnych urazov sme zaznamenali v strediskach:

*tazne stolice v taharni rur 2, kde bolo zaregistrovanych 5 urazov,
*expedicia a upravna vo valcovni rur, kde doslo k 4 urazom.
V oblasti pracovnej urazovosti zien doslo k styrom urazom, co v porovnani s rokom 2002 predstavuje stopercentne znizenie. K urazom doslo v prevadzkarnach valcovna bezsvikovych rur a taharen rur 2.
Z dovodu pracovnych urazov bolo vymeskanych 2393 kalendarnych dni (znizenie v porovnani s rokom 2002 o 161 dni). Priemerne percento pracovnej neschopnosti bolo 0,16 (znizenie o 0,04), denne sa priemerne liecilo 6 zamestnancov (znizenie o jedneho pracovnika). Jeden pripad PU bol priemerne lieceny 49 dni (zvysenie o 6 dni).
Dlhodoba pracovna neschopnost bola v minulom roku zaznamenana v styroch pripadoch PU. Islo o:

prevadzkoveho zamocnika z taharne rur 2, ktory sa v marci posmykol pri demontazi a prenasani olejoveho chladica, ktory mu sposobil zlomeninu prstov pravej ruky (liecenie 164 dni),

prevadzkovy elektrikar taharne rur 2 vymienal v marci ziarivkove trubice a pri zostupovani z rebrika spadol, pricom si zlomil clenok lavej nohy (liecenie 209 dni),

posunovac z dopravy v juli pri naraze posunujuceho dielca do brany utrpel poranenia brusnej dutiny a driekoveho stavca (liecenie 170 dni),

zamocnik strojarenskej vyroby v septembri pri vymene “obrobku” neodstavil vrtacku, pricom mu tociace vreteno sposobilo viacpocetnu zlomeninu malicka pravej ruky (liecenie 101 dni).

Poranene casti tela

Z rozboru vyplyva, ze pri pracovnych urazoch doslo k poraneniu nasledovnych casti: hlavy (3 pripady), hrudnika (3), brucha, chrbta a panvy (2), lakta a predlaktia (1), kolena a predkolenia (1), najviac poraneni bolo na zapasti a ruke (23), ako aj na priehlavku a nohy pod nim (14). Zaevidovane bolo aj jedno popalenie povrchu tela.

Zdroje urazu

Medzi najcastejsie zdroje, podielajuce sa na pracovnej urazovosti 46,9 percentami patrili pracovne, cestne priestory a pady osob na nich (23 urazov), 34,7 percentami material, bremena, predmety (17), 6,1 percentami stroje hnacie, obrabacie, pracovne (3), 6,1 percentami naradie, nastroje a pristroje (3), 4,1 percentami dopravne prostriedky (2 urazy) a 2,1 percentny podiel mali priemyselne skodliviny, horuce latky a ohen (1).

Priciny urazov

Az 91,8 percentami sa pod pracovne urazy podpisali nedostatky osobnych predpokladov a riziko prace (zaevidovanych 45 urazov) a 8,2 percentami pouzivanie nebezpecnych postupov a sposobov prace (4).

Miesta urazov

Sestnastimi pracovnymi urazmi sa za najcastejsie miesto urazov ostali ostatne priestory v zavode, k 15 urazom doslo pri strojoch na vyrobu a spracovanie kovov, 6 pripadov sme zaznamenali s dopravnymi prostriedkami a k 5 urazom doslo pri praci s tvarniacimi strojmi.

Najcastejsie druhy vykonavanej prace

Patnast pracovnych urazov bolo zaregistrovanych pri montazi, opravarenskej a udrzbarskej cinnosti, desat v nepracovnej cinnosti a v predvyrobnej a pripravnej praci, sedem vo vyrobnej cinnosti, obsluhe strojneho a technologickeho zariadenia.

NEPRACOVA URAZOVOST

V minulom roku bolo zaznamenanych 180 nepracovnych urazov, v dosledku coho zamestnanci vymeskali 6865 kalendarnych dni. Pri porovnani s rokom 2002 ide o zvysenie o 127 nepracovnych urazov a 5247 vymeskanych kalendarnych dni. Pocetnost na 100 zamestnancov vzrastla o 3,05 a predstavuje 4,35, percento pracovnej neschopnosti sa zvysilo o 0,35 a dosiahlo 0,45. Priemerny denny stav praceneschopnych bol 18,8 zamestnancov (zvysenie o 14,4 osob). Jeden pripad nepracovneho urazu si vyzadoval priemernu liecbu 38 dni (zvysenie o 8). Ukazovatele nepracovnej urazovosti nie su realne, nakolko v zmysle liecebneho poriadku na hlaseniach o docasnej pracovnej neschopnosti pre zamestnavatela nie su specifikovane diagnozy ochoreni a druhy urazov.

Vedenie Zeleziarni Podbrezova, s cielom rozsirit socialno-zamestnanecke vyhody, uzavrelo s Allianz – Slovenskou poistovnou, a.s., zmluvu o urazovom poisteni svojich zamestnancov. Poistenie sa vztahuje na vsetkych zamestnancov a na vsetky urazy, ku ktorym doslo pri pracovnej i mimopracovnej cinnosti po celych 24 hodin. V priebehu vlanajska si uplatnilo narok na likvidaciu poistnej udalosti 382 zamestnancov. Poistovnou bolo likvidovanych do konca roka 322 poistnych udalosti, v celkovej vyske 728 410 korun.

Pokracovanie v bud. cisle