Nasa spolocna zelezna cesta
Pokrac. z min. cisla.
Po prvej svetovej vojne prisli do Podbrezovej namiesto
madarskych a ciastocne nemeckych odbornici ceski, a ti tu zalozili 28. oktobra 1919
organizaciu SOKOL. Vybor bol zvoleny v nasledovnom zlozeni: starosta Pittner, nacelnika J.
Vacha, tajomnik Korda, pokladnik Komrska, podstarostal O. Novak, hospodar Rehak, a
knihovnik Kovarik. Roku 1919 bolo v zavode zamestnanych trinast inzinierov (Ambroz,
Holicky, Komrska, Kollar, Kroupa, Lamer, Mach, Mottl, Novak, Pittner, Plecity, Rajsky,
Sula), ktori prisli z Ciech .
Dna 1. decembra 1919 bola zalozena prva telovychovna organizacia RTJ (Robotnicka
telovychovna jednota). Clenmi prveho vyboru boli: Heinrich (starosta), Lehocky (zastupca
starostu), Helm (nacelnik), Stroblova (zapisovatelka), Travnicek (pokladnik), Lacko, Crep,
Becko Mocik, Rosiar, Kilvady, Bajci (clenovia vyboru) a Lolok (cvicitel).
Ako udava kronika obce Lopej, prvi richtari osady boli: Joachym Strobl (1875 -
1889), Eduard Fukas (1889-1911), Eduard Gursky (1911-1913), Josef Csehyl (1916-1919),
Gustav Szokoly (1919-1925), Rudolf Paquor (1925-1927), Michal Strobl, Imrich Kalisky st.,
Rudolf Heinrich, Jan Cunderlik - Nemcok, Emil Longauer (do r. 1945).
Pre tych, ktori chodili na tyzdnovku, vybudovali zeleziarne dve “salandy”
(v rokoch 1852- 1854) so sto postelami, dalsie stali v Hnusne a pri cintorine.
V Podbrezovej bol postaveny aj internat pre 25 chlapcov, navstevujucich
mestiansku skolu. Internat mal dve miestnosti. Jedna sluzila ako spalna a druha bola
ucebnou.
V roku 1867 pracovalo v Podbrezovej 50 deti (t.j. asi 9 percent robotnikov
valcovne a 14 percent zo zamestnanych v kovacskej dielni). Do roku 1881stupol
pocet deti zamestnanych v Podbrezovej na 137 (t.j. 17 percent robotnikov vo valcovni
a 22 percent robotnikov v kovacskej dielni). Pocet zamestnanych deti sustavne
rastol. V roku 1895 pracovalo 165 deti, v roku 1893 to bolo 210 deti a v roku1895
dokonca 290 deti.
Pocetnu cast salandiarov tvorili "Starohorci". Tu sa stretavame s
identitou priezvisk a nazvami starohorskych osad. Priezviska, ako Jelensky (osada
Jelenec), Motycka (Motycky), Stubna (Stubne), Jergel (Jergaly), Mocik (Moce), Sliacan
(Sliacany), Hanes (Hanesy), Donoval (Donovaly), Misut (Misuty), Mistrik (Mistriky), Bulla
(Bully). Totoznost je neodskriepitelna. Priamo zo Starych Hor to boli Cunderlikovci,
Longauerovci, z Lubietovej Filadelfiovci, Rosenbergerovci, z Povraznika Ciefovci,
z Mostenice Rostarovci, Kozovci....
Klasicky priklad migracie cloveka s menom rodiska. Do Podbrezovej priniesli
"Starohorci" okrem umu a sikovnych ruk svoje zvyky a obycaje, ludove umenie a
nabozenstvo. Tu zapustili svoje korene a zakladali svoje rodiny, tu skladali svoje unavene
kosti na vecny odpocinok. Podbrezova sa stala pre osadnikov novym domovom. Ich potomkovia
tu ziju dodnes.
Zavod presiel do vlastnictva Ceskoslovenskeho statu. Dna 6. januara 1919 pod nazvom
Statne zeleziarne a oceliarne na Slovensku v Podbrezovej. V tomto roku bola osada
premenovana na Podbrezovu.
Statne zeleziarne a oceliarne na Slovensku v Podbrezovej s priclenenymi
zavodmi v Hronci, Piesku a v Banskej Bystrici vyrabali:
- ocelove ingoty a ocelove odliatky, “dejle” stvorhranne a gulate, banske
kolajnice, uholniky, okenne a rozne tvarove zelezo, hrube plechy kotlovej a obchodnej
akosti, plech rebrovy, pruzinovu ocel, zelezo ploche, siroke, paskove a betonove podla
profilovych tabuliek, vsetky druhy rur tupo zvaranych a bezsvikovych roznych akosti zo
siemens - martinskej ocele, parne rurky, plynove rurky, cierne a pozinkovane rurky od
1/2" do 10", vsetky druhy fitingov. Vyrabali Perkinsove rurky, vysokotlakove
studnicne a cerpadlove, rurky bezsvikove tahane za studena a zihane, kotlove a dymove pre
stacionarne, lokomotivne a lodne kotly, rurky pre pneumaticku postu, rurky vrtne,
petrolejovodne a garnitury pre hlbinne vrty, prirubove, pivovarnicke a hrdlove rurky,
tvarovky, rurky na prehrievacove clanky, rurkove spiraly a hadice, ohrievacie telesa
pre vagony, radiatory, rurky pre stoziare elektrickych drah, lampove stoziare, telefonne a
telegrafne tyce, zavory, zabradlie pre cesty a zeleznice a rurky ohybane pre vyrobu
zelezneho nabytku, vsetky pohranicne stlpy Ceskoslovenskej republiky, rury a dute telesa
od 200 do 3000 mm priemeru, 5 az 26 mm hrubky steny a az do 40 m dlzky, zvarane vodnym
plynom pozdlznym a priecnym zvarom zo siemens - martinskeho plechu. Dalej vodovodne rury
vo vyrobnych dlzkach 6-8-12 i viac metrov, s hrdlovym spojom pre olovene tesnenie a pre
autogenne zvaranie so zosilnenym hrdlom na vyssi tlak. Vsetky tvarove kusy (kolena,
odbocky, prechodove kusy a ine),
- rury kanalizacne s hrdlovym alebo prirubovym spojom, vytlacne potrubie pre
hydrocentraly, nadrze otvorene a uzavrete, nadrze pre benzinove stanice, zvarane kotly,
lisovane a zvarane predmety z plechu atd. Vyrabali plynojemy, vzduchojemy, kotly na
dopravu plynu, ocelove flase pre stlaceny vzduch az do 250 atm. tlaku, parne kotly, kotly
pre ustredne kurenie, parovody, zariadenia pre impregnacne stanice, zelezne konstrukcie,
krovy, kostry budov, mosty, stavidla, zelezne okna a dvere, zeriavy a zeriavove drahy,
zeriavove mosty, tocnice, vyhybky, preklapacie voziky, banske voziky, cestne zabradlie,
naradie ako krompace, ryle, lopaty, sekery, kolajnicove klince, ocelove gule pre mlyny.
Vyrabali aj vsetky druhy zeleznych stoziarov pre rozvodne siete, dialkove vedenie, lanove
drahy, plechove skrinky, usporne stolokrby, smaltove napisne tabule pre oznacenie ulic,
domov a uradov, statne a reklamne stity, elektrolyticku med, modru skalicu v krystaloch
cistoty 98 - 100 percent.
Okrem vyrobnych prevadzkarni mali statne zeleziarne: kyslikaren, samotaren,
vyskumny a skusobny ustav, elektromechanicku a stavebnu udrzbu, mostaren, vyrobu nabytku
na Piesku, obrabaciu dielnu na Piesku, zlievaren a smaltovnu v Hronci so zlievarnou
strojnej liatiny a nadob, lisovnu plechovych nadob, smaltovnu na vyrobu liatych a bielych
nadob, vysoku pec na vyrobu suroveho zeleza v Tisovci, elektrolyticky zavod na vyrobu
medi a modrej skalice v Banskej Bystrici.
Podbrezova obstala v tvrdej konkurencii, ale stratovost zeleziarni zatazovala
statny rozpocet. Iba vyroba rur bola ziskova. Stat v usili udrzat v Podbrezovej
zamestnanost, postupne znizoval naklady, zacal v roku 1932 stavat solivar na Piesku a v
roku 1935 rafineriu olejov v Dubovej. Z vynosov predaja soli a olejov mali byt hradene
straty v hutnickej vyrobe.
S platnostou od 1. januara boli zeleziarne v Podbrezovej predane firme Reichswerke
Aktiengeselschaft für Waffen Maschienenbau Hermann Göring, so sidlom v Berline, za
70 milionov korun, na desatrocne bezurocne splatky s pravom kutat takmer na celom uzemi
Slovenska.
Ing. Jan Greschner
Pokrac. v buducom cisle
Uragan
v Podbrezovej
 Duo Peter Marcin
a Andy Kraus je zname predovsetkym z televiznej obrazovky, z programu pod
nazvom URAGAN. So Zuzanou Sikulovou sme ich vsak mali moznost vidiet aj v Dome
kultury ZP, 18. februara, v zivom programe. Predviedli divakom svoj priznacny humor,
ktorym pobavia vsetkych, ale nikoho neurazia.
Humor dvojice, ktorej sekunduje zastupkyna zenskeho pohlavia Zuzana Sikulova, je
univerzalny a pristupny sirokym masam. Nie je ani prilis prizemny, ani naopak
intelektualny. Navyse ho jeho tvorcovia nestylizuju do pozicie politickeho humoru.
Inspiraciu pre svoje relacie ci postavicky cerpaju humoristi v realnom zivote.
Je jednoduche napasovat na ne akukolvek situaciu a rozvijat ju dalej. Napriklad pani
Maria (ktora mimochodom divakovi v Podbrezovej velmi chybala) bola skutocnou
posluchackou radia, ktora neprestajne telefonovala do sutazi, hoci nemala ani tusenia
o spravnej odpovedi na polozenu otazku. Dr. Exitus je zasa priekopnikom cierneho
humoru na Slovensku, ktory pomaly ale iste posuva hranice morbidneho humoru.
Pozvanka na BARMANKY
Hra o zamestnanych zenach, ktore nemaju prilis
vela stastia v zivote, je zmesou roznych vtipnych, ale i smutnych situacii.
Styri zname herecky sa divakovi predstavia aj v takych podobach, v akych ich
doteraz nemal moznost vidiet. Inscenacia s podtitulom Kokteil nasich zivotov pre
styri herecky bola povodne vsadena do anglickych realii. Kedze vsak autori pripustali
moznost pracovat s textom, vzniklo slovenskemu divakovi doverne zname prostredie.
Autor: John Godber, Jane Thorntonova, rezia Jakub Nvota, hraju: Zuzana Kocurikova,
Kamila Magalova, Diana Morova a Zdena Studenkova. V Dome kultury ZP sa
predstavenie uskutocni 8. marca o 19. hodine. Vstupne je 200 korun. Vstupenky si mozete
zabezpecit ako obvykle, vo svojich prevadzkarnach a odbornych utvaroch na
sekretariaroch.
 |
Clenky byvalej RTVS pod
vedenim E. Srnkovej zozali na maskarnom plese v Predajnej, ktory sa konal 13.
februara, velky uspech. Dokazom boli pozvania na Anna bal do Brezna a samozrejme
v Predajnej uz s nimi pocitaju aj o rok. Foto: M. Suhajdova |
 |
Fasiangy sa skoncili.
Doznela posledna muzika spojena s pochovavanim basy. Po tyzdnoch zabavy, karnevalov,
zakalaciek, tanecnych zabav ci plesov, po obdobi akehosi “vzyvania”, aby bol rok
stedry a bohaty ako fasiangovy cas, nastava obdobie styridsatdnoveho postu, ktory
potrva do Velkej noci.
Aj deti v Materskej skole v Podbrezovej ukoncili fasiangy ako sa patri,
karnevalom a veselou zabavou. F: I. Kardhordova |
Spomienka
Dna 3. marca uplynu dva roky od umrtia milovaneho manzela,
otca a stareho otca
Stefana MAKUSU z Cierneho Balogu.
S laskou a uctou spominaju manzelka a deti
s rodinami
...
Dna 7. marca 2004 si pripomenieme siedme vyrocie od umrtia
nasho draheho
Jana PAUKU z Podbrezovej.
Kto ste ho mali radi, spominajte s nami.
Manzelka a deti s rodinami
...
Dna 15. marca si pripomenieme druhe vyrocie od umrtia
milovaneho manzela, otca a stareho otca
Stefana SRNKU z Podbrezovej.
Kto ste ho poznali, venujte jeho pamiatke tichu spomienku.
Manzelka, syn a dcera s rodinami |
