PODBREZOVAN   4/2004

STRANA 3

logo ZP a.s.

STRANA 3

0

1 2 3 4 5 6

Kultura


<<<

Vazme si svoju historiu

Nasa spolocna zelezna cesta

Pokrac. z  min. cisla.

Po prvej svetovej vojne prisli do Podbrezovej namiesto madarskych a ciastocne nemeckych odbornici ceski, a ti tu zalozili 28. oktobra 1919 organizaciu SOKOL. Vybor bol zvoleny v nasledovnom zlozeni: starosta Pittner, nacelnika J. Vacha, tajomnik Korda, pokladnik Komrska, podstarostal O. Novak, hospodar Rehak, a knihovnik Kovarik. Roku 1919 bolo v zavode zamestnanych trinast inzinierov (Ambroz, Holicky, Komrska, Kollar, Kroupa, Lamer, Mach, Mottl, Novak, Pittner, Plecity, Rajsky, Sula), ktori prisli z Ciech .
Dna 1. decembra 1919 bola zalozena prva telovychovna organizacia RTJ (Robotnicka telovychovna jednota). Clenmi prveho vyboru boli: Heinrich (starosta), Lehocky (zastupca starostu), Helm (nacelnik), Stroblova (zapisovatelka), Travnicek (pokladnik), Lacko, Crep, Becko Mocik, Rosiar, Kilvady, Bajci (clenovia vyboru) a Lolok (cvicitel).
Ako udava kronika obce Lopej, prvi richtari osady boli: Joachym Strobl (1875 - 1889), Eduard Fukas (1889-1911), Eduard Gursky (1911-1913), Josef Csehyl (1916-1919), Gustav Szokoly (1919-1925), Rudolf Paquor (1925-1927), Michal Strobl, Imrich Kalisky st., Rudolf Heinrich, Jan Cunderlik - Nemcok, Emil Longauer (do r. 1945).
Pre tych, ktori chodili na tyzdnovku, vybudovali zeleziarne dve “salandy” (v rokoch 1852- 1854) so sto postelami, dalsie stali v Hnusne a pri cintorine.
V Podbrezovej bol postaveny aj internat pre 25 chlapcov, navstevujucich mestiansku skolu. Internat mal dve miestnosti. Jedna sluzila ako spalna a druha bola ucebnou.
V roku 1867 pracovalo v Podbrezovej 50 deti (t.j. asi 9 percent robotnikov valcovne a 14 percent zo zamestnanych v kovacskej dielni). Do roku 1881stupol pocet deti zamestnanych v Podbrezovej na 137 (t.j. 17 percent robotnikov vo valcovni a 22 percent robotnikov v kovacskej dielni). Pocet zamestnanych deti sustavne rastol. V roku 1895 pracovalo 165 deti, v roku 1893 to bolo 210 deti a v roku1895 dokonca 290 deti.
Pocetnu cast salandiarov tvorili "Starohorci". Tu sa stretavame s identitou priezvisk a nazvami starohorskych osad. Priezviska, ako Jelensky (osada Jelenec), Motycka (Motycky), Stubna (Stubne), Jergel (Jergaly), Mocik (Moce), Sliacan (Sliacany), Hanes (Hanesy), Donoval (Donovaly), Misut (Misuty), Mistrik (Mistriky), Bulla (Bully). Totoznost je neodskriepitelna. Priamo zo Starych Hor to boli Cunderlikovci, Longauerovci, z Lubietovej Filadelfiovci, Rosenbergerovci, z Povraznika Ciefovci, z Mostenice Rostarovci, Kozovci....
Klasicky priklad migracie cloveka s menom rodiska. Do Podbrezovej priniesli "Starohorci" okrem umu a sikovnych ruk svoje zvyky a obycaje, ludove umenie a nabozenstvo. Tu zapustili svoje korene a zakladali svoje rodiny, tu skladali svoje unavene kosti na vecny odpocinok. Podbrezova sa stala pre osadnikov novym domovom. Ich potomkovia tu ziju dodnes.
Zavod presiel do vlastnictva Ceskoslovenskeho statu. Dna 6. januara 1919 pod nazvom Statne zeleziarne a oceliarne na Slovensku v Podbrezovej. V tomto roku bola osada premenovana na Podbrezovu.
Statne zeleziarne a oceliarne na Slovensku v Podbrezovej s priclenenymi zavodmi v Hronci, Piesku a v Banskej Bystrici vyrabali:
- ocelove ingoty a ocelove odliatky, “dejle” stvorhranne a gulate, banske kolajnice, uholniky, okenne a rozne tvarove zelezo, hrube plechy kotlovej a obchodnej akosti, plech rebrovy, pruzinovu ocel, zelezo ploche, siroke, paskove a betonove podla profilovych tabuliek, vsetky druhy rur tupo zvaranych a bezsvikovych roznych akosti zo siemens - martinskej ocele, parne rurky, plynove rurky, cierne a pozinkovane rurky od 1/2" do 10", vsetky druhy fitingov. Vyrabali Perkinsove rurky, vysokotlakove studnicne a cerpadlove, rurky bezsvikove tahane za studena a zihane, kotlove a dymove pre stacionarne, lokomotivne a lodne kotly, rurky pre pneumaticku postu, rurky vrtne, petrolejovodne a garnitury pre hlbinne vrty, prirubove, pivovarnicke a hrdlove rurky, tvarovky, rurky na prehrievacove clanky, rurkove spiraly a hadice, ohrievacie telesa pre vagony, radiatory, rurky pre stoziare elektrickych drah, lampove stoziare, telefonne a telegrafne tyce, zavory, zabradlie pre cesty a zeleznice a rurky ohybane pre vyrobu zelezneho nabytku, vsetky pohranicne stlpy Ceskoslovenskej republiky, rury a dute telesa od 200 do 3000 mm priemeru, 5 az 26 mm hrubky steny a az do 40 m dlzky, zvarane vodnym plynom pozdlznym a priecnym zvarom zo siemens - martinskeho plechu. Dalej vodovodne rury vo vyrobnych dlzkach 6-8-12 i viac metrov, s hrdlovym spojom pre olovene tesnenie a pre autogenne zvaranie so zosilnenym hrdlom na vyssi tlak. Vsetky tvarove kusy (kolena, odbocky, prechodove kusy a ine),
- rury kanalizacne s hrdlovym alebo prirubovym spojom, vytlacne potrubie pre hydrocentraly, nadrze otvorene a uzavrete, nadrze pre benzinove stanice, zvarane kotly, lisovane a zvarane predmety z plechu atd. Vyrabali plynojemy, vzduchojemy, kotly na dopravu plynu, ocelove flase pre stlaceny vzduch az do 250 atm. tlaku, parne kotly, kotly pre ustredne kurenie, parovody, zariadenia pre impregnacne stanice, zelezne konstrukcie, krovy, kostry budov, mosty, stavidla, zelezne okna a dvere, zeriavy a zeriavove drahy, zeriavove mosty, tocnice, vyhybky, preklapacie voziky, banske voziky, cestne zabradlie, naradie ako krompace, ryle, lopaty, sekery, kolajnicove klince, ocelove gule pre mlyny. Vyrabali aj vsetky druhy zeleznych stoziarov pre rozvodne siete, dialkove vedenie, lanove drahy, plechove skrinky, usporne stolokrby, smaltove napisne tabule pre oznacenie ulic, domov a uradov, statne a reklamne stity, elektrolyticku med, modru skalicu v krystaloch cistoty 98 - 100 percent.
Okrem vyrobnych prevadzkarni mali statne zeleziarne: kyslikaren, samotaren, vyskumny a skusobny ustav, elektromechanicku a stavebnu udrzbu, mostaren, vyrobu nabytku na Piesku, obrabaciu dielnu na Piesku, zlievaren a smaltovnu v Hronci so zlievarnou strojnej liatiny a nadob, lisovnu plechovych nadob, smaltovnu na vyrobu liatych a bielych nadob, vysoku pec na vyrobu suroveho zeleza v Tisovci, elektrolyticky zavod na vyrobu medi a modrej skalice v Banskej Bystrici.
Podbrezova obstala v tvrdej konkurencii, ale stratovost zeleziarni zatazovala statny rozpocet. Iba vyroba rur bola ziskova. Stat v usili udrzat v Podbrezovej zamestnanost, postupne znizoval naklady, zacal v roku 1932 stavat solivar na Piesku a v roku 1935 rafineriu olejov v Dubovej. Z vynosov predaja soli a olejov mali byt hradene straty v hutnickej vyrobe.
S platnostou od 1. januara boli zeleziarne v Podbrezovej predane firme Reichswerke Aktiengeselschaft für Waffen Maschienenbau Hermann Göring, so sidlom v Berline, za 70 milionov korun, na desatrocne bezurocne splatky s pravom kutat takmer na celom uzemi Slovenska.

Ing. Jan Greschner
Pokrac. v buducom cisle


<<<

Uragan v Podbrezovej

zelp0404c.jpg (14877 bytes)Duo Peter Marcin a Andy Kraus je zname predovsetkym z televiznej obrazovky, z programu pod nazvom URAGAN. So Zuzanou Sikulovou sme ich vsak mali moznost vidiet aj v Dome kultury ZP, 18. februara, v zivom programe. Predviedli divakom svoj priznacny humor, ktorym pobavia vsetkych, ale nikoho neurazia.
Humor dvojice, ktorej sekunduje zastupkyna zenskeho pohlavia Zuzana Sikulova, je univerzalny a pristupny sirokym masam. Nie je ani prilis prizemny, ani naopak intelektualny. Navyse ho jeho tvorcovia nestylizuju do pozicie politickeho humoru.
Inspiraciu pre svoje relacie ci postavicky cerpaju humoristi v realnom zivote. Je jednoduche napasovat na ne akukolvek situaciu a rozvijat ju dalej. Napriklad pani Maria (ktora mimochodom divakovi v Podbrezovej velmi chybala) bola skutocnou posluchackou radia, ktora neprestajne telefonovala do sutazi, hoci nemala ani tusenia o spravnej odpovedi na polozenu otazku. Dr. Exitus je zasa priekopnikom cierneho humoru na Slovensku, ktory pomaly ale iste posuva hranice morbidneho humoru.

 


<<<

Pozvanka na BARMANKY

Hra o zamestnanych zenach, ktore nemaju prilis vela stastia v zivote, je zmesou roznych vtipnych, ale i smutnych situacii. Styri zname herecky sa divakovi predstavia aj v takych podobach, v akych ich doteraz nemal moznost vidiet. Inscenacia s podtitulom Kokteil nasich zivotov pre styri herecky bola povodne vsadena do anglickych realii. Kedze vsak autori pripustali moznost pracovat s textom, vzniklo slovenskemu divakovi doverne zname prostredie.
Autor: John Godber, Jane Thorntonova, rezia Jakub Nvota, hraju: Zuzana Kocurikova, Kamila Magalova, Diana Morova a Zdena Studenkova. V Dome kultury ZP sa predstavenie uskutocni 8. marca o 19. hodine. Vstupne je 200 korun. Vstupenky si mozete zabezpecit ako obvykle, vo svojich prevadzkarnach a odbornych utvaroch na sekretariaroch.


<<<

zelp0404f.jpg (13675 bytes) Clenky byvalej RTVS pod vedenim E. Srnkovej zozali na maskarnom plese v Predajnej, ktory sa konal 13. februara, velky uspech. Dokazom boli pozvania na Anna bal do Brezna a samozrejme v Predajnej uz s nimi pocitaju aj o rok. Foto: M. Suhajdova

<<<

zelp0404j.jpg (14834 bytes) Fasiangy sa skoncili. Doznela posledna muzika spojena s pochovavanim basy. Po tyzdnoch zabavy, karnevalov, zakalaciek, tanecnych zabav ci plesov, po obdobi akehosi “vzyvania”, aby bol rok stedry a bohaty ako fasiangovy cas, nastava obdobie styridsatdnoveho postu, ktory potrva do Velkej noci.
Aj deti v Materskej skole v Podbrezovej ukoncili fasiangy ako sa patri, karnevalom a veselou zabavou. F: I. Kardhordova

<<<

Spomienka

Dna 3. marca uplynu dva roky od umrtia milovaneho manzela, otca a stareho otca

Stefana MAKUSU z Cierneho Balogu.

S laskou a uctou spominaju manzelka a deti s rodinami

...

Dna 7. marca 2004 si pripomenieme siedme vyrocie od umrtia nasho draheho

Jana PAUKU z Podbrezovej.

Kto ste ho mali radi, spominajte s nami.

Manzelka a deti s rodinami

...

Dna 15. marca si pripomenieme druhe vyrocie od umrtia milovaneho manzela, otca a stareho otca

Stefana SRNKU z Podbrezovej.

Kto ste ho poznali, venujte jeho pamiatke tichu spomienku.

Manzelka, syn a dcera s rodinami


<<<

PODBREZOVAN    4/2004

STRANA 3

logo ZP a.s.

STRANA

0

1 2 3 4 5 6