PODBREZOVAN   4/2004

STRANA 4

STRANA

0

Socialna oblast

Zoznamte sa so zakonmi

Pokrac. z min. cisla

2. Ochranna lehota
Ochranna lehota spravidla predstavuje 42 dni po zaniku nemocenskeho poistenia. V pripade, ak nemocenske poistenie trvalo kratsiu dobu ako 42 dni, ochranna lehota trva tolko dni, kolko trvalo nemocenske poistenie. Specificky je urcena ochranna lehota u tehotnych zien. V pripade, ak nemocenske poistenie zaniklo zene v obdobi tehotenstva, ochranna lehota je vzdy sest mesiacov, nezavisle od toho, ako dlho trvalo nemocenske poistenie. Ak vznikne poistencovi nove nemocenske poistenie v obdobi, ked mu plynie ochranna lehota, pocet dni ochrannej lehoty ziskany z noveho nemocenskeho poistenia sa pripocita k nevycerpanemu poctu dni ochrannej lehoty z predchadzajuceho nemocenskeho poistenia, ale i tu plati zasada, ze ochranna lehota nemoze byt dlhsia ako 42 dni.

Priklad:
Nemocenske poistenie zamestnanca trvalo od 1. januara 1999 do 31. augusta 2004. Pred nastupom do noveho zamestnania, dna 9. oktobra 2004, sa stal docasne praceneschopnym a jeho docasna pracovna neschopnost trvala az do 31. augusta 2005. Zamestnanec bude mat narok na nemocenske z ochrannej lehoty po celu dobu docasnej pracovnej neschopnosti, za predpokladu, ze podporne obdobie neskoncilo skor. Nemocenske bude vyplacat zamestnavatel, u ktoreho bol do 31. augusta 2004 zamestnany, az do dna prevzatia rozhodovania a vyplacania nemocenskych davok od zamestnavatela pobockou Socialnej poistovne.

Priklad:
Zamestnanec bol nemocensky poisteny od 14. juna 1999 do 31. augusta 2004. Od 15. septembra 2004 mu vzniklo nove nemocenske poistenie, ktore zaniklo dna 30. septembra 2004. Ochranna lehota v predmetnom pripade je 42 dni [28 dni (42 – 14) z predchadzajuceho nemocenskeho poistenia + 16 dni z noveho nemocenskeho poistenia = 44 dni, t. j., skonci sa dna 11. novembra 2004.
Ochranna lehota zanika dnom, od ktoreho ma zamestnanec narok na vyplatu starobneho dochodku, predcasneho starobneho dochodku alebo invalidneho dochodku, za predpokladu, ze nezanikla skor.

3. Podmienky naroku na nemocensku davku zamestnanca
Podmienkou naroku na nemocensku davku zamestnanca je skutocnost, ze nevykonava cinnost zamestnanca z dovodu, pre ktory pobera jednotlive nemocenske davky a nema prijem, ktory sa povazuje za vymeriavaci zaklad na platenie poistneho na nemocenske poistenie za obdobie, v ktorom nevykonava cinnost zamestnanca.
Narok na nemocensku davku zamestnanca nezavisi od plnenia povinnosti zamestnavatela platit a odvadzat poistne na nemocenske poistenie.
Narok na vyplatu nemocenskej davky vznika zamestnancovi az za predpokladu, ze podal ziadost o priznanie alebo vyplacanie nemocenskej davky na tlacive urcenom Socialnou poistovnou.
Zakladom na urcenie vysky nemocenskych davok je tzv. denny vymeriavaci zaklad na urcenie vysky nemocenskej davky (dalej len ”denny vymeriavaci zaklad”). Priamo z denneho vymeriavacieho zakladu sa urcuje vyska nemocenskeho, osetrovneho a materskeho. Vyrovnavacia davka sa urcuje z tzv. mesacneho vymeriavacieho zakladu na urcenie vysky vyrovnavacej davky (dalej len ”mesacny vymeriavaci zaklad”), resp. pomernej casti mesacneho vymeriavacieho zakladu na urcenie vysky vyrovnavacej davky (dalej len ”pomerna cast mesacneho vymeriavacieho zakladu”). Mesacny vymeriavaci zaklad a pomerna cast mesacneho vymeriavacieho zakladu sa vypocitaju z denneho vymeriavacieho zakladu. Denny vymeriavaci zaklad sa zistuje z tzv. rozhodujuceho obdobia.

60. rocnik PODBREZOVANA

Rok 2004 je 60. rocnikom nepretrziteho vydavania Podbrezovana. Hoci prve cislo vyslo uz v roku 1930 (nasledne vyslo sedem cisiel) okolnosti prinutili vydavatela vydavanie zastavit. Historia Podbrezovana pokracovala az v roku 1945. Vyznamne jubileum pripadne na 23. december. Dovtedy bude trvat aj nasa citatelska sutaz. Dozviete sa mnozstvo zaujimavosti a ak budete pozorne texty citat, najdete v nich aj odpoved na otazku. Ak budete statocne vystrihovat kupony a posielat odpovede na otazky, ziskate sancu sutazit o lakave ceny. Vynechat mozete vsak najviac tri kola sutaze.

Patent Pavla Jankeho a vyroba zvaranych rur

Technicky pokrok podbrezovskych zeleziarni vyznamne ovplyvnil v zavode Piesok (Henrichov zavod) novy vynalez na prelome 19. storocia, ktory umoznil zvarat vodnym plynom pomerne tenke plechy z kujneho zeleza a vyrabat z nich velkorozmerne rury a dute telesa rozlicnych tvarov a konstrukcii.
Postup vyroby rur zvaranim vodnym plynom podla Pavla Jankeho prebrala Podbrezova z Katowic po zakupeni patentoveho prava. Zvarovnu rur uviedli do prevadzky v juni 1904. Nova progresivna zvarovna vyrabala vodovodne, kanalizacne, vrchne, plynove turbinove rury, kotly, sucasti kotlov, nadrze, nadoby a tvarovane dute vyrobky. Pri vystavbe zvarovne rur v Piesku bolo postavenych aj 72 bytov, tzv. ”Henrik Telep”.

Zvarovna rur v Piesku mala tri hlavne budovy:

- pripravnu s plynovou generatorovou stanicou,

- vlastnu zvarovnu s generatorovou stanicou pre vodny plyn,  

- apreturou (poslednou upravnou) zvaranych vyrobkov.

V pripravni boli upravovane plechy na zvaranie, tzn. hrany hoblovali a plechy skruzovali vo valcovych ohybacich strojoch bud za studena, alebo za tepla, podla hrubky plechu a priemeru skruzenia. Ohrievanie uvedenych plechov a zvaranie rur sa dialo v dvoch vyhrievacich peciach rozmerov 9 x 4 x 1,9 m a 4,3 x 3 x 1 m.
Plyn sa vyrabal vo dvoch starych generatoroch s pevnym rostom. Skruzene plechy boli zvarane vodnym plynom, elektrickym oblukom, alebo acetylenovo-kyslikovym plamenom. Rury ulozene na zvaranie vodnym plynom prevazali do zvarovne, vzdialenej asi 80 m od pripravne, v ktorej boli zvarane mechanickym kladivom, alebo rucne, po ohriati specialnymi horakmi na vodny plyn.
Zvarovna bola vybavena piatimi mechanickymi zvaracimi supravami pre rury priemeru od 320 do 3100 mm a minimalnej dlzky 6 m ; dalej piatimi rucnymi zvaracimi supravami pre pozdlzne zvary a rucnou supravou pre obvodne zvary. Rucnymi zvaracimi supravami boli zvarane rury do priemeru 320 mm a specialne nadoby (panvy na zinok, chlorove kotle a pod.) Na dvoch generatoroch sa vyrabal vodny plyn  vykonu po 300 m³/hod., pre ktory sa vyrabala para v dvojplamencovom kotli S. Cornwall, o 50m² vyhrevnej plochy a 6 atp. Po vycisteni bol plyn vedeny do plynojemu, s obsahom 500 m^3.
Po zvarani boli polotovary prevazane znovu do pripravne, na vyzihanie a vyrovnanie deformacii na valcovom ohybacom stroji. Konce rur boli upravovane podla toho, na aky ucel boli vyrabane. Zavity boli “rezane” vo vlastnej mechanickej dielni, do ktorej sa rury prevazali na upravu. Zvaranie vodnym plynom neskor nahradilo zvaranie elektrickym oblukom. Dielna mala k dispozicii niekolko zvaracich agregatov a zvaranie sa uskutocnovalo podla druhu zvaraneho predmetu. Okrem rur sa elektricky zvarali aj benzinove nadrze a ine dute telesa.
Vo zvarovni rur bola zriadena aj vyroba tlakovych ocelovych flias zo specialnych bezsvikovych rur, dodavanych podbrezovskou rurovnou, vyroba vyhybiek, banskych vozikov, benzinovych, asfaltovych a olejovych sudov a roznych strojnych sucasti a zeleznych konstrukcii.
Vo zvarovni boli vyrabane rury a dute telesa od 200 - 3000 mm, priemeru 5 - 26 mm, az do dlzky 40 m pozdlznym a priecnym preplavanym zvarom z plechu, vyrabaneho zo siemens-martinskej ocele.
Pre acetylenovo-kyslikove rezanie a zvaranie bola pri zvarovni rur vodnym plynom v Piesku postavena, este pred prevratom v roku 1918, kyslikaren. V kyslikarni boli dva pristroje firmy Krückel - Hausmann s vykonom 20 m³/hod. Kazdy s prislusnym kompresorom, s vykonom 165m³/hod. (namiesto vzduchu) a jedno zariadenie firmy Messer s vykonom 60m³/hod. a so stvorstupnovym kompresorom (330m³/hod. na miesto vzduchu, pre maximalny tlak 200 atm.) a nove zariadenie firmy AGA, s vykonom 60m³/hod. Obe zariadenia mali spolocny kompresor, takze sa mohlo na nich vyrabat len striedavo. Vykonnejsie bolo zariadenie AEG, nakolko druhe zariadenie firmy Messer zamrzalo.
Vyroba kyslika sa uskutocnovala frakciovanou destilaciou z   kvapalneho vzduchu. Rocna vyroba predstavovala asi 200 000 m³ . Pri vyrobe kyslika bola dosahovana 98-99 percentna cistota, co umoznovalo jeho pouzitie aj v “ozivovacich” pristrojoch. Vyrobeny kyslik sa hromadil v plynojeme s obsahom 50 m³, odkial sa privadzal do plniacej stanice, kde sa komprimoval dvomi kompresormi s vykonom 40 a 25 m³ na 125 atm. Sucasne bolo mozne plnit 10 flias. Najvacsia spotreba kysliku bola pri autogenom zvarani a rezani.

Hlavny odberatelia rur zvaranych vodnym plynom:

- Jiraskov most v Prahe (1056 m rur s priemerom 450 mm),
- Vodaren Praha (945 m s priemerom 1100mm),
- Teplaren v Brne (2508 m s priemerom 407- 508 mm),
- mesto Vieden (1000 m s priemerom 1048 mm),
- mesto Zahreb (1224 m s priemerom 331 mm),
- pre turbinove potrubie v Jaseni (806 m s priemerom 900 mm).

Po roku 1930 bola vyroba zvaranych rur vodnym plynom ciastocne nahradena elektrickym zvaranim. Tradiciu vyroby zvaranych rur obnovili v podbrezovskych zeleziarnach v roku 1958. Do prevadzky bola uvedena zvarovna rur velkych priemerov s priamym svikom, ktora bola vybudovana v expedicnej hale hrubych plechov. Vyrabala rury z plechov vlastnej produkcie, s priemerom 426 - 2020 mm a hrubkou steny do 16 mm.

- J.G. -

Sutazna otazka c. 2:

Patent Pavla Jankeho, podla ktoreho vyrabali v Podbrezovej uz od roku 1904, priniesol novy sposob vyroby rur. O aky sposob ide?

<<<

PODBREZOVAN   4/2004

STRANA 4

STRANA

0