Zo stretnutia byvalych
zamestnancov podbrezovskych zeleziarni |
Dusou su stale
zeleziarmi
Stretnutia s byvalymi zamestnancami podbrezovskych zeleziarni sa stali
neodmyslitelnou sucastou zivota akciovej spolocnosti. Uskutocnuju sa pravidelne v
dvojrocnych intervaloch. Na tohtorocne prijalo pozvanie vyse tisic dochodcov.
V piatok, 11. juna, na vratnici stareho zavodu bolo rusno uz od 7. hodiny. V hlucikoch
prichadzali byvali zamestnanci, aby si pripomenuli roky prezite v zeleziarnach. Ich prvou
zastavkou bolo Hutnicke muzeum ZP, kde pobudli v druznej debate. Prijemne i pre nas boli
okamihy, ked na paneloch niektori nasli svoju fotografiu, pripadne objavili svojich
znamych. Spomienkam nebolo konca. Najstarsim z ucastnikov bol Jan Piliar, ktory pracoval v
oceliarni ako dopravca srotu. Bol sice zamestnancom dopravy, ale za sedemnast rokov
posobenia vo fabrike mu najviac utkvela oceliaren, kedze tam prezil vsetok ten cas.
Dochodcom je od roku 1974. Pri pohlade na fotografie novej elektrooceliarne s obdivom
konstatoval: Ved toto je pre mna vsetko nezname. Poriadne sa to tu pomenilo. To je
ako uplne nova fabrika. Vsetko je to tu krasne, upravene a ciste. To je radost pozerat.
Len nech to tak dobre ide aj nadalej.
Po prehliadke muzea nasledovala navsteva pracovisk. Ti mladsi
mozno stretli este aj kolegov, zo starsich sa mnohi uz ani neodvazili ist na pracovisko s
odovodnenim, ze tam uz nikoho nepoznaju. Dalsou zastavkou bol dom kultury, kde na
ucastnikov stretnutia cakal slavnostny obed. Na futbalovom stadione program vyvrcholil.
Uvodom sa k zucastnenym prihovoril Ing. Vladimir Sotak, generalny riaditel. Zdoraznil, ze
vsetci si zasluzia uctu a vdaku sucasnych zamestnancov i vedenia fabriky za vsetko, co pre
nu urobili pocas svojho produktivneho obdobia. Oboznamil ich s aktivitami, ktore sa
uskutocnili v zeleziarnach od ostatneho stretnutia a priblizil sucasne zamery vedenia
spolocnosti. V zavere obsiahleho prihovoru vyjadril presvedcenie, ze dnesny den bol pre
vsetkych nesporne prijemny a do nasledujucich rokov im zazelal pevne zdravie.
Nasledovalo vystupenie Andera z Kosic s ludovou hudbou folklorneho suboru Breznan.
O dojmy zo stretnutia sa s nami niekolki byvali spolupracovnici aj
podelili:
Karol MIKLOS (energetika)
- Na dochodku uz mame velmi malo moznosti stretnut sa s byvalymi
spolupracovnikmi tak, ako dnes a zaspominat si na stare casy. V energetike som nebol,
pozrel som si vsak hutnicke muzeum a pacilo sa mi. Vsimol som si, ze fabrika sa za tie
casy velmi zmenila, samozrejme k lepsiemu.
Jozef MESIARIK (profilova trat)
- Som dochodcom uz osemnast rokov a prve moje kroky v zeleziarnach ma dnes viedli do
muzea. Spolocnost ako taka sa velmi zmenila, hovori o tom aj jej vzhlad, upravene travnate
plochy... Vo vyrobe som nebol, avsak o firme sa vela dozviem z Podbrezovana. S byvalymi
spolupracovnikmi sa stretavam uz asi po piaty raz a veru, dobre nam padne opat sa
pozhovarat a zaspominat si. Tesil som sa na tento den a som velmi spokojny.
Karol HAVLICEK (zvarovna rur)
- Na dochodku som uz strnast rokov a za ten cas sa veru mnoho zmenilo. Vo zvarovni rur,
mam vsak pocit, ze doslo hlavne k zmene vo vyrobnom sortimente, avsak vyrobne zariadenie
si este pamatam z mojich cias. Zeleziarne su firmou na urovni, je cest v nich pracovat a
rozvijat tento zavod. Potesilo nas, ze tak ako my na fabriku, fabrika - jej vedenie,
nezabuda na nas.
Vojtech NIZNIK (doprava)
- Robil som v osobnej doprave a vozil som riaditelov od V. Supku, az po sucasneho Ing. V.
Sotaka (vtedy este namestnika). Odrobil som tu skoro cely moj zivot a najazdil asi 2,5
mil. kilometrov. Pozvanie na stretnutie dochodcov mna i manzelku velmi potesilo a sme
radi, ze sa mozeme opat citit zeleziarmi.
JUDr. Jozef DVORSKY, byvaly obchodno-ekonomicky namestnik
- Patrim uz asi k najstarsim zeleziarom, na dochodku som 25 rokov. Som prekvapeny
uz pohladom na zmenenu tvar podbrezovskeho zavodu. Tesi ma to aj ako byvaleho sportovca,
ved v Podbrezovane sa docitam o vsetkom, co vedenie robi nielen pre vyrobu, ale aj pre
socialnu, kulturnu, sportovu oblast, a to v ramci celeho regionu. Na stretnutie velmi rad
chodim, tesim sa nan, ako vsetci tu pritomni. Ponuka sa nam moznost zaspominat si na
mladsie casy, na nas podiel pri rozvoji zeleziarni. V poslednom Podbrezovane som zistil,
ze prvy kvartal nedopadol velmi dobre a cez to vsetko, zamestnanci dostanu dovolenkovu
mzdu. Za to, ze aj v takych zlozitych casoch nas pozyva vedenie na stretnutie, mozeme byt
len povdacni. Tesi nas, ze sucasna generacia na nas nezabuda.
Ondrej DURIANCIK (ekonomika prace)
- Do dochodku som odisla pred trinastimi rokmi. Stretnutia byvalych zamestnancov firmy sa
nepraktizuju vsade, skor malokde. Sme radi, ze patrime k firme, ktora si na nas spomenie,
umozni nam opatovne stretnutia. Je to velmi prijemne a krasne pre nas.
Jozef CITARA (doprava)
- Vyse tridsat rokov som robil v doprave a na dochodku som uz devatnast rokov. Zakazdym sa
tesim na stretnutie s byvalou, ale i sucasnou generaciou zeleziarov, ku ktorym sa vzdy
hlasim. Nielenze som v Podbrezovej robil, ale hral som za nu aj futbal a stale sa citim
ako clen zeleziarskej rodiny. Navstivil som aj fabriku, vnimam tie velke zmeny, paci sa mi
aj cistota, parky, tazko je vyjadrit vsetko slovami...
Jan SUHAJDA (prace a mzdy)
- Som uz patnast rokov na dochodku. Je tu nadherne, uprava v okoli budov, vybavenie
kancelarii, to ani neviem prirovnat k tomu, co sme poznali my. Rozvoj - tak ako vsade vo
svete, napreduje aj v zeleziarnach a paci sa mi, ze tato firma nezaostava, ale neustale sa
zdokonaluje. Je nadherny pocit vratit sa sem, ozivit si spomienky. Kedysi som hraval za
Podbrezovu futbal. Bolo to davno, ale dusou som zostal stale zeleziarom.
Kl/Ku
 Sobotnajsi vecer, 12. juna, patril v
Podbrezovej milovnikom hudby. ZP pripravili pre svojich zamestnancov a rodinnych
prislusnikov preddovolenkove kulturne podujatie s volnym vstupom. Na futbalovom stadione
sa ich zislo vyse dvetisic.
V tridsat minutovom programe sa uvodom predstavila skupina VODOPAD z Brezna, ktora posobi
na scene slovenskej country hudby od roku 1983. Hlavny program - koncert popularnej
skupiny IMT SMILE, sa zacal akusticky ladenejsimi skladbami, ako Opri sa o mna, Mam to rad
ci Siroke ramena. Nalada v hladisku gradovala, ako siahali do svojho archivu. Ak spociatku
fanusikovia nereagovali tak, ako sa ocakava od podobnych podujati, doverne zname melodie
ich postupne zjednocovali. V zavere koncertu, ked zneli hity Ludia nie su zli, ci
Nepoznam, to v hladisku vrelo.
Skupina vznikla v roku 1992 a zalozili ju bratia Ivan a Miro Taslerovci. V roku 1997
prevzali cenu ZAI, ako objav predchadzajuceho roka. V tom roku im vysiel aj prvy album pod
nazvom KLIK-KLAK. Prva slovenska skladba spajajuca generaciu mladeze s rodicmi Vesela
pesnicka sa stala hitom roku 1999.
O. Kleinova
33.
rocnik regionalneho festivalu dychovych hudieb |
VALASKA 2004
V
nedelu, 6. juna, sa uskutocnil regionalny festival dychovych hudieb pod nazvom VALASKA
2004. Uz niekolko rokov organizatorom tohto vyznamneho kulturneho podujatia pocasie
prialo, a tak tohtorocni ucastnici mozno so sklamanim prijali skutocnost, ze pre
pretrvavajuci dazd sa prehliadka uskutocnila v dome kultury. Bol to uz 33. rocnik, na
Slovensku azda najstarsieho festivalu podobneho zamerania. Organizatori kazdorocne pridu s
niecim novym. Tentokrat bolo milym prekvapenim vystupenie moravskych kapiel Bystricanka a
Zubranka.
Medzi jedenastimi ucinkujucimi nechybali dychove orchestre zvucneho mena, ako Vojenska
hudba vzdusnych sil z Banskej Bystrice ci Dychova hudba Zeleziarni Podbrezova. V kategorii
velkych orchestrov milo prekvapila svojim repertoarom Dychova hudba z Valaskej.
V kategorii malych dychovych orchestrov sa predstavil aj Dychovy orchester malych z
Podbrezovej, pod vedenim Pavla Machajdika. Od cias posobenia neboheho kapelnika Alojza
Sikulu (do roku 1972) vychova mladych hudobnikov v Podbrezovej trochu zaostavala a preto
je potesitelne, ze sa na tomto festivale po prvykrat predstavila nastupujuca generacia.
Dychova hudba Zeleziarni Podbrezova ucinkovala pod taktovkou Jozefa Krala. V sirokom
repertoari nechybal Kabaret so solovym spevom Zuzany Giertlovej a tancom mazoretiek. Po
dlhotrvajucom aplauze prevzal od Zdruzenia dychovych hudieb Slovenska Cenu narodneho
osvetoveho centra za celozivotnu aktivitu Jozef Turis st. a vysoke ocenenie sa dostalo za
vynikajucu interpretaciu skladieb slovenskych autorov aj Robertovi Hlavacikovi.
Ak moderator pri predstavovani orchestra pouzil privlastok majstrovska hudba,
jej vystupenie nesporne potvrdilo, ze bol zasluzeny.
V dnoch 11.- 13. juna sa nas orchester (medzi nimi aj styria z orchestra malych) zucastnil
sutaze O zlatu lyru v Polsku, o tom vsak v buducom cisle.
O. Kleinova + foto
|