PODBREZOVAN  12/2004

STRANA 4

STRANA

0

Kulturna oblast

Rok 2004 je 60. rocnikom nepretrziteho vydavania Podbrezovana. Hoci prve cislo vyslo uz v roku 1930 (nasledne vyslo sedem cisel), okolnosti prinutili vydavatela vydavanie zastavit. Historia Podbrezovana pokracovala az v roku 1945. Vyznamne jubileum pripadne na 23. december. Dovtedy bude trvat aj nasa citatelska sutaz. Dozviete sa mnozstvo zaujimavosti a ak budete pozorne citat texty, najdete v nich aj odpoved na otazku. Staci vystrihovat kupony a posielat odpovede, aby ste ziskali sancu ziskat lakave ceny.

Medzititulok: Zeleziarne v rokoch 1938 - 1945
27. septembra 1938 Ceskoslovenska zbrojovka, a.s. Brno, ziskala 51 percentny podiel akcii podbrezovskych zeleziarni. V novovytvorenej spolocnosti, ktora dostala nazov PODBREZOVA, banska a hutna a.s. PRAHA, bola vymenovana spravna rada, v ktorej boli zastupeni obaja majitelia. Pohnute politicke udalosti jesene 1938 sposobili, ze predaj akcii podbrezovskych zeleziarni sa uz vobec nedostal na schvalenie parlamentu. Po 15. marci 1939 sa nemecky financny kapital dravo vrhol na priemysel, ktory sa nachadzal na obsadenom uzemi. Koncern Hermann Göring Werke sa zmocnoval tazkeho priemyslu Ceskoslovenska a okrem inych podnikov aj Zbrojovky. Tym sa do jeho podrucia postupne dostala aj Podbrezova. Predstavitelia Slovenskeho statu uz 23. marca 1939 uzavreli dohodu s Nemeckom, ktora umoznovala prenikanie nemeckeho kapitalu na Slovensko. To bol zaklad k postupnemu ovladnutiu slovenskeho priemyslu a hospodarstva. Na zaklade dalsej zmluvy z 30. januara 1940 o vyuziti vojensko-hospodarskych podnikov na Slovensku, odovzdal Slovensky stat Nemecku 25 zavodov na vyrobu zbrani a streliva uplne zadarmo (ich hodnota predstavovala styri miliardy korun). Postupne preslo celkove 80 percent priemyslu na Slovensku do ruk nemeckeho kapitalu. A tak uz 24. jula 1940 bolo rozhodnute na Ministerstve dopravy a verejnych prac predat Podbrezovu aj s Tisovcom, Pieskom, Hroncom, zelezorudnymi banami, elektrolyzou v Banskej Bystrici a dalsimi objektmi. Podbrezovske zeleziarne boli predane firme Reichswerke Aktiengesellschaft für Waffen Maschinenbau Hermann Göring, so sidlom v Berline, (dalej len Hermann Göring Werke) len za 70 milionov korun, na desatrocne splatky bezurocne, aj s „kutacim“ (banskym) pravom takmer na celom uzemi Slovenska, s platnostou od 1. januara 1941.
9. jula 1941 sa v hoteli Carlton v Bratislave zislo valne zhromazdenie novej ucastinnej spolocnosti, ktora neskor niesla slovensky nazov - Zeleziarne Podbrezova, uc. spol., a nemecky nazov - Eisenwerke Podbrezova A.G., so sidlom v Bratislave.
V roku 1942 bola v zlievarni v Podbrezovej postavena trojtonovka - elektricka pec, v oceliarni pracovali tri 35 t a dve 25 t martinske pece. Na srotovisku bola postavena zeriavova draha s piatimi magnetovymi zeriavmi, zacala sa stavat aj nova generatorova stanica plynu, ktora si vyziadala posun statnej cesty a jej opevnenie opornym murom (s prestavbou zacali v r. 1944). Vo valcovni pracovala hruba a stredna trat, Lauthovo trio, stara jemna a nova jemna. Valcovali sa hrube plechy, siroke zelezo, profilova a betonarska ocel - roxor. V Hronci bola obmedzena a v roku 1942 uplne zastavena vyroba smaltovaneho liateho riadu, plechoveho riadu a sporakov. Tento vyrobny program nahradila vyroba roznych liatych suciastok na tanky a dela. V prestavanej vysokej peci v Tisovci sa zacala prevadzka koncom januara r. 1943. Vypracovany bol plan pre novu uradnicku koloniu, ktoru zacali postupne budovat za kolkarnou. Pocas druhej svetovej vojny bola zacata vystavba sidliska na Kolkarni, vratane internatu a obchodov - Kiosku. Pre robotnikov, ktori dochadzali, sluzili aj nadalej salandy a dva internaty (spolu pre 680 robotnikov). Pocitalo sa s vystavbou 126 rodinnych bytov, troch internatov a jednej slobodarne. Nie vsetko sa uskutocnilo.
Uz v roku 1939 bol v podbrezovskych zeleziarnach vojensky priemyselny dozor, ktory mal vo svojej kompetencii dolezite podniky Pohronia. Za prednostu vojenskej spravy c. 2 v Podbrezovej bol vymenovany kpt. A. Weinhold, odporca fasistickeho rezimu, ktory svojim konanim zachranil vela mladych robotnikov pred nastupom na vojensku sluzbu, ich odveleniu na front, alebo pred postihom za diverznu cinnost v zavode Styri mesiace pred vypuknutim SNP bol kpt. A. Weinhold z dovodu organizovania odboja na Pohroni, preveleny do Zemianskych Kostolian.
Antifasisticky odboj vsak pokracoval a v Podbrezovej vyvrcholil 26. augusta 1944 masovym vystupenim robotnikov, ktori zastavili pracu v zavode. Vedenia podniku sa ujal 22-clenny revolucny vybor. Dna 29. augusta 1944 boli v pohotovosti dve roty povstalcov zo zamestnancov podniku. Pocas SNP posobilo 784 zamestnancov z Podbrezovej v povstaleckej armade a asi 500 zamestnancov v partizanskych jednotkach. Aj vyroba v Podbrezovej, Hronci a v Piesku sa preorientovala na nevyhnutne potreby pre povstalecky front - vyrabali sa plechy pre pancierove vlaky, miny a zapalovace, podstavce na gulomety atd. 15. oktobra 1944 sa v Podbrezovej konala konferencia revolucnych zavodnych vyborov a dovernickych zborov, ktora dala zaklad jednotnemu odborovemu hnutiu po 2. svetovej vojne.
V okoli Podbrezovej a v priestoroch zavodu trvali vojnove operacie v roku 1945 sedem tyzdnov, prevadzkove budovy boli destruovane, zaminovane a niektore uplne znicene. Vyrobne zariadenia, pracovne nastroje a potrebne suroviny boli odvezene, zavodna doprava bola bez strojneho parku. Vyska skod, ktore zavod utrpel, bola vycislena sumou 224 420 048 Kcs. V povstani a na frontoch 2. svetovej vojny padlo 93 podbrezovskych robotnikov, traja uradnici a jeden inzinier.

- J.G. -

Sutazna otazka: c. 8.
Kto to bol kpt. A. Weinhold?

Nasa spolocna cesta

(Pokrac. z min. cisla)

JASENIE - Villa Jechene (1424), Jezen (1455), Jassena (1464), Jesene (1512) Jessenye (1786)
Lokalita dnesneho Jasenia bola osidlena uz v rimskej dobe, o com svedci doterajsi archeologicky vyskum a nie je vylucena kontinuita osidlenia tejto lokality az do novoveku. Hoci jestvuju uvahy, ze udaj z roku 1250 o akejsi osade Jechene sa vztahuje prave na Jasenie na Pohroni, je iste, ze najstarsi nespochybnitelny udaj o stredovekej banskej osade Jasenie pochadza z listiny Zigmunda z roku 1424. V roku 1455 sa obec spomina pod nazvom Jezen, z roku 1465 je dolozeny jej nazov ako Jassena, 1512 sa volala Jesene. Uz od 15. storocia vsak prevladalo pomenovanie, etymologicky odvodene od nazvu stromu jasen.
V 17. - 19 storoci tu bol zelezny hamor patriaci banskej komore a neskor Hroncianskemu komplexu. Spociatku mal sest otvorenych ohnisk, ktore v roku 1857 prerobili na vyhne COMTE. Hamor mal styri buchary a vodny pohon. V roku 1860 boli postavene pudlovacie a zvaracie pece. Vyrabali sochorove, pluhove, klincove zelezo a klince. V r. 1881, pri povodnych technologickych podmienkach a energetickych prirodnych zdrojoch, uz bola vyroba malo rentabilna a erar zavod odstavil. Hamor bol odpredany sukromnikovi, ktory ho prebudoval na sklaren. Od roku 1800 - 1881 bola v Jaseni dosiahnuta vyroba 300 000 q v hodnote 1 920 000 zlatych. V roku 1881 hamor v schatralom stave kupil sukromnik a prebudoval na sklaren.
V Jaseni v roku 1787 bolo 81 domov a 628 obyvatelov. V druhej polovici 19. storocia bolo v obci nieco vyse 100 domov a mlyn. Zeleziaren v Kramlisti patrila do uzemnej a socialnej sfery tejto obce. Roku 1869 malo Jasenie 826 obyvatelov.
Polnohospodarska vyroba sa casto kombinovala s podomovym obchodom a remeslom. Rolnicke rodiny boli napr.: Babka, Glemba, Hajnal, Hrasko, Kivon, Magan, Mesik, Nutter, Sekac, Slivka, Sarina a pod. Zeliarske rodiny, napr.: Dunajsky, Kalament, Kovacik, Mrasik, Murarik, Veselovsky). Podomovym obchodom sa zaoberali Buda, Center, Daucik, Demeter, Jamriska, Kuchar, Kuna, Motoska, atd. Z remesiel bolo v obci zastupene debnarstvo (Havran, Klenovsky, Siegel, Sojak), obuvnictvo (Cunderlik, Chudik, Humensky), kovacstvo (Kondrlik, Kordik), kolarstvo (Petko, Pöhm), krajcirstvo (Demeter), mlynarstvo (Banzala, Petko) a masiarstvo (Steller).
V roku 1821 bola obnovena vyroba zeleza a zavedene nove technologicke procesy pri jeho vyrobe a spracovani. V Kramlisti bola skujnovacia vyhna. Rastol aj pocet pracovnikov vo vyhniach. Do obce sa stahovali kovaci, hutnici a ludia podobnych profesii (Becko, Dyk, Jakubec, Kosec, Kristek, Kubina, Kubovsky, Pazur, Petko, Prosovsky, Stubna, Villinger), najma z Hronca, Mostenice, Lubietovej, Vajskovej, drevorubaci a uhliari (Tisliar, Vagner) z Donovalov, Balazov, Cierneho Baloga, Sihly, Bacucha a pod. Usadila sa tu sprava zeleziarne a uradnicky personal, ktory prichadzal z Ciech (Libochovice), Moravy a alpskych zemi, (az z Lichtenstajnska). Boli to safari (Freinfeld, Glanzer), vaznici uhlia (Lienhart, Rapensberger, Weiterschütz) , horari (Schaffer), dozorny a strazny personal (Tük) a vyrobni majstri (Persky). Od roku 1850 nastal opat ubytok obyvatelstva.
Jasenie lezi pri vyusteni juznych nizkotatranskych dolin - Jasenskej a Lomnistej, pri sutoku ich potokov. Ako banska osada hradneho panstva Slovenska Lupca sa spomina v listine krala Zigmunda v roku 1424. Do konca 16. storocia tu banskobystricki taziari tazili vzacne kovy. Dostatok vody a paliva - dreveneho uhlia, vytvarali na tomto mieste zaciatkom 19. storocia dobre podmienky pre spracovanie suroveho zeleza z vysokych peci z Hronca a z Pohronskej Polhory - Michalovej.
KRAMLISTE - (Kremlistye 1780)
Tato sidelna jednotka vznikla okolo zelezneho hamra, zalozeneho medzi obcami Predajna - Jasenie. V roku 1800 ponize Jasenia, na mieste zvanom Kramliste, komora postavila dva hamre pre jemne kovane zelezo. V roku 1815 tu bolo zamestnanych 40 robotnikov. Jej vyvoj bol determinovany osudmi hamra. V Hamri pracovali najma dochadzajuci (az z Hronca, Mostenice, ba az od Starych hor) a len ciastocne miestni robotnici. V Kramlisti byvali rodiny ako Becko, Hlinka, Hulik, Janovsky, Kvackay, Kristek, Lanyi (stolar, prisiel z Boce) a Stubna (straznik v hamri). Obyvatelstvo naslo zamestnanie v podbrezovskych zeleziarnach, ktore v Jaseni vybudovali pod navrsim Rigel z roku 1923 - 25 elektraren za 30 milionov korun. Jej cinnost je zalozena na vode Jasenskeho potoka a jeho pritokov, privadzanych tunelovymi nahonmi do nadrzi nad elektrarnou. Dielo funkcne sluzi energetickym potrebam Zeleziarni Podbrezova a.s.

Ing. J. Greschner

Spominali na zasle casy

„Som rada, ze vas mozem privitat a prihovorit sa vam vo chvili vynimocnej, ked po prvykrat organizujeme stretnutie s byvalymi pracovnikmi SOU Piesok a SOU hutnickeho“, povedala v uvode slavnostneho prihovoru Ing. Anna Pavlusova, riaditelka SSOUH ZP. Aj napriek tomu, ze zaciatky vyucby hutnikov sa viazu na podbrezovske zeleziarne uz od obdobia konca 18. storocia, v novodobych dejinach do zriadenia SOU h (1985), zabezpecovalo teoreticku pripravu pre potreby ZP ucnovske zariadenie v Piesku. Je preto pochopitelne, ze na prvom stretnuti dochodcov sa stretli zamestnanci obidvoch byvalych ucilist. Medzi tridsiatimi ucastnikmi boli byvali riaditelia, pedagogovia, majstri odbornej vychovy, ale aj administrativne pracovnicky. V slavnostnom pripitku zastupca zriadovatela JUDr. Marian Zima, personalny riaditel ZP, vyzdvihol podiel vsetkych pritomnych na vychove mladeze a poprial im pevne zdravie do nasledujucich rokov. Ing. Ivan Stubna, byvaly riaditel SOU strojarskeho, v mene ucastnikov podakoval za toto mile stretnutie. Vyzdvihol, ze tak, ako badat v celom regione na kazdom kroku socialne citenie vedenia ZP, pri preberani pozvanky na prve stretnutie dochodcov tychto dvoch ucilist si to opat uvedomil.
Najstarsim medzi pamatnikmi bol takmer 90 rocny Teodor Kalisky, ktory na svoje pedagogicke roky spominal:
- Ja som na ucilisti zacinal v roku 1952. Bolo to este uciliste statnych pracovnych zaloh, potom preslo do spravy podniku. Boli to casy, ked sa na ucilista hlasili ti najlepsi. Az potom zacali uprednostnovat ine skoly. Skola mala vtedy vysoku uroven. Vychovavali sme odbornikov pre cele Slovensko. Ved v domove mladeze bolo ubytovanych aj sedemsto ziakov. Je mi velmi smutno, ked idem cez Piesok a premietnem si v pamati, ako to bolo vtedy a co je tu dnes. Vzhladom na situaciu, ktora postihla Horehronie si myslim, ze vedenie Podbrezovej urobilo spravny krok, ked sa postaralo, aby bola opat zabezpecena kontinuita medzi vychovou mladych a vyrobou. Velmi si vazim, ze som sem mohol prist a zaspominat si na kus spolocneho zivota so svojimi kolegami.

O. Kleinova

Medzinarodny den deti

	Mysleli ste si, ze to nedokazem?	Fantazii sa medze nekladli.

Predstavenie divadla Maskrta "O Halusticke, zbojnickej dievcicke" uputalo najma tych najmensich.	Zonglovanie? To je hracka.	Zonglersky workshop zozal uspech.

<<<

PODBREZOVAN   12/2004

STRANA 4

STRANA

0