PODBREZOVAN  15/2004

STRANA 4

STRANA

0

Kulturna oblast

Medzititulok: Zeleziarne po “neznej” revolucii

V prvom polroku roka 1989 bol podnik sucastou vyrobno - hospodarskej jednotky hutnictva zeleza, ale uz prvym julovym dnom sa Svermove zeleziarne Podbrezova stali statnym podnikom, na zaklade zakona o statnom podniku - vydanim zakladacej listiny c. 16/89, z 26. juna 1989. Zakon zaviedol do zivota novy pravny institut - samospravu pracovnych kolektivov. V dosledku toho sa uskutocnili volby do samospravnych organov - delegatov zhromazdenia, rady pracovneho kolektivu a riaditela statneho podniku. Za delegatov zhromazdenia bolo zvolenych 219 clenov a ich prve zhromazdenie sa uskutocnilo 30. septembra 1989. Do rady pracovneho kolektivu bolo zvolenych 17 pracovnikov a za prveho predsedu si rada zvolila Ing. Tomasa Briedu, veduceho prevadzkarne zvarovna rur. Zakladatel statneho podniku pripravil kandidatov na funkciu riaditela statneho podniku. Po odchode funkcne najstarsieho podnikoveho riaditela, Ing. Antona Kolenicku (menovany do funkcie v roku 1963 a do dochodku odchadzal v roku 1986) bol riaditelom Ing. Anton Stulrajter.
K zmene na poste riaditela statneho podniku Svermovych zeleziarni doslo 1. jula 1990, kedy do funkcie nastupil Ing. Anton Spörker. Rok 1990 bol pre zavod rokom jubilejnym. Zacal sa prijatim koncepcie rozvoja podniku, v ktorej investicne akcie smerovali k zabezpeceniu technickej urovne finalnych prevadzkarni: taharni presnych ocelovych rur a valcovne bezsvikovych rur s pretlacovacou stolicou, dobrej technickej urovne zariadenia ZPO a vyroby navarovacich oblukov. Zastaralu vyrobu tekutej ocele v siemens-martinskych a elektropeciach sa vedenie zavodu rozhodlo nahradit novym taviacim agregatom, 60 tonovou EOP, zastarala vyroba vystuze do betonu na 55-rocnej trati uvolnila miesto novej elektrooceliarni. Dna 18. februara 1990 vlada odsuhlasila poskytnutie zaruky statneho rozpoctu do vysky 80 percent poskytovaneho uveru pre nas podnik.
Zakladny kamen novej elektrooceliarne bol polozeny 7. maja 1990. V ramci intenzifikacie elektrooceliarne sa 20. decembra 1989 uskutocnilo povolovacie konanie s odporucanim - zrealizovat stavbu od roku 1990 a do prevadzky ju odovzdat do 1. marca 1993. Dna 6. novembra 1989 bol podpisany kontrakt na dodavku technologickeho zariadenia s talianskou firmou ITALIMPIANTI. Vystavba novej elektrooceliarne bola doslova otazkou zivota a smrti podniku. Ved z dovodov ekologickych a ekonomickych mali byt do roku 1994 zastavene vsetky siemens-martinske pece. Realizaciou tejto stavby doslo k zruseniu troch siemens - martinskych peci, cim sa znizila spotreba vykurovacieho oleja o 32 tis. ton/rok. Vyrobou ocele v jednej elektrickej peci sa znizila spotreba kovovej substancie o 70 tis. ton/rok, ako aj celkova spotreba energii o 539 TJ a vyrazne sa zlepsili pracovne podmienky. Prioritu v investicnej vystavbe mala v r. 1991 stavba elektrooceliarne. Od zaciatku roka boli realizovane stavebne prace na hlavnom stavenisku objektu haly elektrooceliarne.
Druhou najvacsou akciou bola vystavba kyslikarne, kde stavebne prace v roku 1991 smerovali k odovzdaniu pre technologicke montaze. Vyznamnym medznikom vo vyvoji nasho podniku bol rok 1992. Na zaklade schvaleneho privatizacneho projektu bola k 1. maju 1992 zalozena spolocnost - ZELEZIARNE PODBREZOVA, akciova spolocnost, transformaciou zo statneho podniku Svermove zeleziarne Podbrezova, cim doslo k zasadnej zmene v majetkovych vztahoch, ale tiez k zmene nazvu organizacie. Po kuponovej privatizacii bola dozorna rada menovana Ministerstvom hospodarstva SR - podla navrhu obsiahnutom v privatizacnom projekte a novozvolenymi clenmi boli Ing. Anton Singert, Ing. Marian Kurcik, Ing. Tomas Brieda, Ing. Peter Koren, Ing. Rafael Ambroz, Ing. Jozef Dado, Ing. Vladimir Valach, Ing. Robert Kraus a JUDr. Stefan Linder.

Slavnostny akt uvedenia novej elektrooceliarne do prevadzky sa uskutocnil 19. marca 1993.

Na futbalovom stadione v Podbrezovej sa uskutocnilo 18. juna 1993 prve riadne valne zhromazdenie Zeleziarni Podbrezova a.s. Boli na nom zvolene nove organy spolocnosti – predstavenstvo a dozorna rada. Dna 11. jula 1994 sa konalo mimoriadne valne zhromazdenie. Podstatou tohto valneho zhromazdenia bola zmena stanov, posilnenie a rozsirenie pravomoci dozornej rady akciovej spolocnosti v oblasti strategickeho riadenia a disponovania s jej  majetkom. Valne zhromazdenie prijalo novy model. Predsedom predstavenstva a generalnym riaditelom akciovej spolocnosti sa stal Ing. Vladimir Sotak.

Sutazna otazka c.11

Kedy bol polozeny zakladny kamen novej elektrooceliarne?

• J.G.

Nasa spolocna cesta

(Dokoncenie z min. cisla)

Medzitiulok: Doslov

V dobe najvyssej zamestnanosti (analyza k 19. augustu1982) bolo v podniku zamestnanych v priemyselnej cinnosti 5373 pracovnikov, 898 THP a z toho 231 majstrov. V nepriemyselnej cinnosti bolo zamestnanych 253 pracovnikov z toho 45 THP a 13 majstrov. V podniku celkom bolo zamestnanych 5626 pracovnikov 946 THP a z toho 244 majstrov.
Zdroje pracovnych sil pochadzali z 56 lokalit, zo vzdialenosti od 3 - 63 km. Najviac pracovnikov dochadzalo do prace   zo vzdialenosti 8 - 11 km (Brezno, Hronec, Myto pod Dumbierom, Zamostie). Na druhom mieste zo vzdialenosti od 0 - 3 km (Podbrezova), na tretom zo vzdialenosti 20 - 23 km (Bravacovo, Cierny Balog, Lucatin, Michalova - Polhora, Raztoka, Slovenska Lupca).
Este aj v tejto dobe dochadzali obyvatelia z byvalych komorskych banickych a hutnickych obci do zamestnania do Podbrezovej. Zo zapadnej strany su to obce: Stare Hory, Lubietova, Poniky, Mostenica, Jasenie. Z vychodnej strany: Piesok, Chvatimechech, Hronec, Osrblie, Polhora, Michalova, ale aj Pohorelska Masa a Valkovna.
Hutnicke tradicie zeleziarni a zalozenie osady v Podbrezovej siahaju do roku 1840 a ich vznik sa spaja s vystavbou erarnej pudlovne a valcovne na vyrobu zeleznicnych kolajnic, ako aj so zaciatkom zelezohutnickej velkovyroby na vrcholovej technickej urovni tej doby.
Nosnym vyrobnym programom Zeleziarni Podbrezova a.s., dnes je vyroba ocelovych bezsvikovych, za tepla valcovanych a presnych a za studena tahanych rur. Moderne technologicke zariadenia boli instalovane v Podbrezovej v 80-rokoch a pochadzaju z dielni najrenomovanejsich europskych vyrobcov. Modernizacia vyroby ocele bola ukoncena v roku 1993 a znamenala ukoncenie zasadnej modernizacie technologickej zakladne hutnickeho komplexu v Podbrezovej. Zastarale oceliarenske agregaty boli nahradene modernou vysokovykonnou elektrickou pecou s odprasenim a sekundarnou metalurgiou, cim sa dosiahla spickova europska uroven vyroby ocele, vylepsenie ekologie v celom udoli, ako aj zaruka perspektiv zamestnania obyvatelov obce a blizkeho okolia.
Zeleziarne a obec boli od sameho pociatku ich vzniku spojene pupocnou snurou, ktoru vedenie zeleziarni a predstavitelia obce v historickych medznikoch,ale najma v krizovych situaciach vzdy vcas podviazali svojou podporou, aby toto spojenie a vzajomna spolupatricnost nevykrvacala na osobnych ambiciach neprajnikov. Aky vztah mali najvyssi predstavitelia zeleziarni k obci a aky vztah mali predstavitelia obce k zeleziarnam za cele historicke obdobie je mozne zhodnotit statisticky, vecne a moralne.
Dejiny zavodov su predovsetkym dejinami ich tvorcov. Cesta za historiou a technickymi pamiatkami vyroby a spracovania zeleza je zaroven aj cestou za obyvatelmi hutnickych osad a obci, ktori prekonavali tvrdou pracou, odvahou i umom vsetky uskalia, tazkosti a beznadeje zivota .
Sprievodcom casu na spolocnej zeleznej ceste bolo tvorive myslenie nasich predkov. Jednotlive lokality predstavuju zastavky, ktore nemozno obist. Novi, technicky vyspeli osadnici - majstri hamornici, spolu s povodnym obyvatelstvom posunuli dejiny hutnictva zeleza v  regione vyznamnou mierou dopredu. Ich rody spajala sudrznost, laska, priatelstvo, porozumenie a tolerancia.

Ing. Jan Greschner

120. vyrocie zeleznice Podbrezova - B. Bystrica

V tomto mesiaci si pripominame 120. vyrocie noveho sposobu dopravy osob a materialu na trase Podbrezova Banska Bystrica. Od 1. jula bola sprevadzkovana tridsatpat kilometrova trat, ktoru postavili a spravovali do roku 1888 podbrezovske zeleziarne.

Zavod bol na zeleznicnu siet napojeny 26. jula 1884. A ako to bolo so zavodnou zeleznicou? V roku 1876 sa zacalo s vystavbou zeleznice z Podbrezovej do Hronca (760 mm). Hned od zaciatku bola rozvetvena k jednotlivym prevadzkam v oboch zavodoch. V Podbrezovej prekracovala Hron a po jeho lavom brehu viedla pozdlz dnesnej trate k Chvatimechu. Skalny ostrov, pred dnesnou zastavkou Chvatimechu, prechadzala takmer 100 metrov dlhym tunelom uzatvaranym drevenymi vratami. Za Chvatimechom sa potom uhybala vpravo a pozdlz Cierneho Hrona sa vinula az do stareho zavodu v Hronci. Do prevadzky bola dana 25. septembra 1879. Prve vlaky z Podbrezovej do Hronca tahali lokomotivy malej firmy Kachelmann a syn, pomenovane po priekopnikoch hutnickej vyroby v Uhorsku “Antal Pech” a “Antal Kerpely”. Tretiu lokomotivu zeleziarne zakupili v Lokomotivke madarskych kralovskych statnych drah v Budapesti a pomenovali ju po riaditelovi zeleziarni “Henrik”. Strojarne Piesok opravovali vsetky lokomotivy a vozne zavodnej zeleznice. Koncom 20. rokov 20. storocia dokonca postavili podla planu povodnych Kachelmanniek, v poradi uz stvrtu uzkorozchodnu lokomotivu. Tymto cinom sa zeleziarne stali dalsim ceskoslovenskym vyrobcom lokomotiv.

V. Kukolova

Brit byva v cervenom dome.
Sved ma psa.
Zeleny dom stoji nalavo od bieleho.
Obyvatel zeleneho domu pije rad kavu.
Osoba ktora fajci znacku Pall Mall, ma papagaja.
Ten, kto byva v strednom dome, pije mlieko.
Obyvatel zlteho domu fajci Dunnhill.
Nor byva v prvom dome.
Fajciar Malrboro byva vedla toho, ktory chova macku.
Ten, kto ma kona, byva vedla fajciara Dunnhill.
Ten, co fajci Chesterfield, pije rad pivo.
Nor byva vedla modreho domu.
Nemec fajci Rothmans.
Fajciar Marlboro ma suseda, ktory pije vodu.

<<<

PODBREZOVAN   15/2004

STRANA 4

STRANA

0