Podbrezovan najstarsie firemne noviny na Slovensku, oslavili 60. vyrocie nepretrziteho vydavania

“Nase firemne noviny neplnia len poslanie dialogu medzi zamestnavatelom a zamestnancami, ale postavenie Zeleziarni Podbrezova ho predurcuje k sirsej komunikacii”, povedal okrem ineho v slavnostnom prihovore na konferencii konanej dna 16. decembra v hoteli Stupka na Taloch, pri prilezitosti 60. vyrocia nepretrziteho vydavania Podbrezovana, JUDr. Marian Zima, personalny riaditel.
Poslanim tohto podujatia bolo predovsetkym zdoraznit vyznam podnikovej tlace v public relations, odzneli zaujimave prednasky Prof. PhDr. Andreja Tusera, PhD, doc. PhDr. Jozefa Vatrala, PhD., doc Jana Sanda, PhD. a doc. PhDr. Samuela Brecku, PhD. Sucastou konferencie bolo vyhlasenie novinarskej sutaze O cenu Zeleziarni Podbrezova pre najlepsie firemne noviny hospodarsko - vyrobneho charakteru.
Vsetci pritomni vysoko ocenili toto podujatie a zaroven ho oznacili za prvy krok k oziveniu a zvysovaniu urovne podnikovych periodik na Slovensku.

Vyhercom citatelskej sutaze blahozelame

Jan Nepsinsky (domace kino)

-My sme sutazili s manzelkou obaja a tak sme aj spolu hladali v textoch spravne odpovede, tazsie bolo nezabudnut ich poslat. Ze som nieco vyhral - to bolo prekvapenie, pretoze som za cely zivot vyhral len raz – a to hodinky. Myslim si, ze spolu so mnou bude stastna cela rodina, mam troch chlapcov a tych iste potesi domace kino.

Miroslava Kudelkova (televizor)

-Z rodiny sme sutazili piati a na zasielanie kuponov dohliadal jeden z nas. Jedna otazka bola tazsia, uz si veru ani nespomeniem, ktora to bola. Sutaz nebola tazka, bolo treba sustredit sa a vydrzat. Ked som sa dozvedela, ze vyhravam, bola som velmi stastna.

Ladislav Longauer (mikrovlnna rura)

-Sutaz mi dala priestor zaspominat si na roky dozadu, ozivil som si spomienky. Mal by som vediet, kedy ste to zrebovali, lebo sa musim pani Jamnickej spytat, ake bolo postavenie hviezd – pretoze som za cely zivot este nic nevyhral, az teraz. Neveril som tomu, az ked mi to zo trikrat zopakovali a potom to potvrdil aj syn, tak som konecne zacal verit, ze sa na mna stastie usmialo.

Texty pod foto: dopiseme

Foto A. Nociarova

Anjel sa musel po pade do pekla vyprat

MIKULAS, MIKULAS...

Veronika DURIANCIKOVA (4) zo Stiavnicky

-Ano, velmi sa mi pacil Mikulasko, ale aj saso a anjeliky. Dostala som cukriky a balonik.

Christian VASINA (7) z Predajnej

-Mne sa najviac pacil Mikulas, ale aj cely program. Dostal som od anjela keksik a bananik. Tesim sa uz na buduci rok, urcite pridem.

Karin DURISOVA (8) z Pohronskej Polhory

- Uz som sa nevedela dockat dnesneho dna. Na Mikulasa som sa velmi tesila a priviezol ma za nim ujo. Vsetko sa mi tu pacilo, spievala som spolu s detmi a dostala som aj cukriky a cokoladu. Som rada, ze ocko doniesol vstupenky a mohla som prist.

V. Kukolova + foto

tym bude starostlivost o nase spolocne kulturne dedicstvo lepsia.

ROK NA HRADE LUPCA

Rok 2004 je druhym rokom, co hrad Lupca vlastnia Zeleziarne Podbrezova a.s. Je to zaroven prilezitost obzriet sa za tymto kratkym obdobim a zhodnotit, co znamenalo pre hrad. Po niekolkomesacnych pracach prerusenych zimnym obdobim, bola ukoncena rekonstrukcia striech horneho a dolneho hradu. Bol z casti rekonstruovany (vymeneny) dreveny krov a polozena kovova krytina, na dolnom hrade bola polozena keramicka krytina v tvare bobrovky.
V zaujme co najviac sa priblizit k dobovemu vyzoru striech boli na arkieri, delovej baste a barbakane umiestnene kopie dobovych (kovovych) vlajok, ktore nesu znak noveho majitela – akcovej spolocnosti Zeleziarne Podbrezova.
Na vrchole Rubigallovej veze, zvonici a kaplnke, boli postavene hrotice a do jednej z nich bola umiestnena listina v zapecatenom kovovom puzdre, ktora oznamuje pre buducich majitelov, obyvatelov hradu, kto a kedy hrad opravil. Ako vidiet tieto stresne prvky nie su samoucelne, ale plnia aj oznamovaciu funkciu, tak ako v minulosti.
V ramci dalsej etapy obnovy stredovekeho hradu, boli realizovane aj vyskumy, ktore odhalili velke mnozstvo vzacnych prvkov. Najma v oblasti architektonickej a v restauratorskej. Z casti bola odkryta freskova vyzdoba na stenach horneho hradu, kde sa vynimaju renesancne vymalby s bohatym filigramom, pri ktorom boli pouzite velmi pestre farby.
Najstarsie objavene fresky boli v interieri veze – Donjonu, kde su pestrymi farbami spodobnene vtaky a kvety, tato vyzdoba bola nesporne vybavou kralovskych komnat. Architektonicky vyskum odhalil mnozstvo kamennych portalov, schodisk, prevetov a strielni, ktore hovoria o nastupe tazkych cias, kedy bol hrad prestavany a vybudovala sa z neho pevnost. Tuto skutocnost potvrdil aj archeologicky vyskum, ktorym boli odkryte dlazky z obdobia, ked bolo na hrade umiestnene vojsko a hrad bol casto dobyjany. V nalezovom materiali sa nachadzali delove gule, strelky, ostrohy, ale aj strieborne mince zo zoldu rakuskej posadky, ktora bola v tom case na hrade umiestnena.
Medzi najzaujimavejsie nalezy archeologickeho vyskumu vsak patri hradobny mur, iduci stredom horneho nadvoria hradu. Je pozostatkom opevnenia hradu, ktory na tomto mieste stal do roku 1441, kedy sa pri zemetraseni zrutil. V hlbke styroch metrov bolo odkryte dobre zachovale kamenne schodisko, ktore viedlo do tohto hradu.
Na zaklade vysledkov vyskumov, bol v sucasnosti vypracovany plan rekonstrukcie hradu a bol predlozeny projekt obnovy neogotickej casti – Gizelinho domu. Tuto cast hradu zacneme v dohladnom case opravovat. Zamerom obnovy bude spristupnenie Gizelinho domu pre kulturno - spolocenske vyuzitie a zaroven prezentacia najmladsieho historickeho obdobia vo vystavbe hradneho arealu.
Zaujem o hrad Lupca narasta aj v sirsej verejnosti, ktora to prejavila svojou zvysenou navstevnostou. Aj napriek tomu, ze ide o hrad so stavebnou cinnostou (rekonstrukciou) o prehliadku prejavilo zaujem vela navstevnikov.
Snaha Zeleziarni Podbrezova a.s. o zachovanie a obnovu narodnej kulturnej pamiatky - Hradu Lupca, je sucastou vzrastajuceho zaujmu o jej ochranu a prezentaciu, je priamoumerna kulturnosti majitela, ktoreho cielom je zachovavanie jej jedinecnej osobitosti a vynimocnosti v regionalnom, ale aj v narodnom kontexte. Objekt hradu sa v buducnosti stane jednou zo zakladni turistickeho priemyslu, s velkou narodno - hospodarskou efektivitou.
Preto je potrebne uvedomit si, ze cim bude spolocnost kulturnejsia, humanistickejsia a bohatsia, tym bude starostlivost o nase spolocne kulturne dedicstvo lepsia.

Text a foto Mgr. P. Mosny

Najmladsi maju jedenast rokov

Dychovka im ucarovala

Nikolka Luptakova – klarinet

- V podbrezovskej dychovke ucinkujem uz asi osem mesiacov. Moj starky bol dlhorocnym clenom tejto dychovky a hrat na klarinet som zacala este ked on zil. Zavolal ma pan dirigent Machajdik, aby som prisla hrat do detskeho suboru. Tak som sla a velmi sa mi to paci. Bola som uz na niekolkych vystupeniach s velkym orchestrom. Paci sa mi to, ja aj velmi rada spievam. A aky je moj sen? Raz by som chcela posobit v nejakom velkom orchestri, kde budu aj husle.

Jakub Adamek – lesny roh

- Hrat som zacal ako devatrocny. Spociatku som hral na flautu, ale to sa mi velmi nepacilo. S velkym orchestrom som uz vystupoval v Trencine, v Cesku i v Polsku. Velmi rad hram v dychovke, rad mam vsak aj vytvarnu vychovu, ale chodim aj na karate. A co je mojim snom? Chcel by som byt dirigentom.

O. K.

Foto I. Kardhordova

Aj usmev je dar