SPORTOVEC BEZ MEDAILY

“Spolahlive rodinne zazemie, aj to je moje kredo”

Stalo sa uz tradiciou, ze v priebehu roka blizsie spoznavate najlepsich sportovcov zo ZP Sport, a. s., ci uz z profesionalneho alebo amaterskeho prostredia. V case predvianocnom sme sa pristavili pri sportovcovi bez medaily, ktory cely svoj zivot zasvatil lopte nad vysokym sitom, hracovi, organizatorovi, trenerovi a rozhodcovi volejbaloveho klubu – Ivanovi Prosovskom.

Vyrastal v koliske volejbalu, dedinke pod Vysokou a Nizkou skalou, v Mostenici. Danosti obce neumoznovali obyvatelom hravat futbal, iba ak vtedy, ked bola pokosena trava na okolitych lukach a tak sa mladez venovala volejbalu. Podla prvych zaznamov volejbalovy kruzok tu zalozil v roku 1927 ucitel Jelensky. FTJ Sokol Mostenica mala svoje zastupenie, ako jedna z prvych dedinskych jednot, aj v narodnych sutaziach, co viedlo k tomu, ze v strede obce vyrastlo volejbalove ihrisko, ktore sa stalo centrom vsetkeho diania. Uz z kocika mohli deti sledovat volejbalovy kumst dospelych a tak laska k tomuto sportu vlastne prechadzala z otca na syna. Ivan zacal sutazne ako devatrocny v druzstve ziakov, vtedy sa volali benjaminci, a uz od svojich 14-rokov hral za muzov. Volejbalove ihrisko si dedinska mladez upravovala sama, peniaze na cinnost ziskavala z vlastnych divadelnych predstaveni a roznej brigadnickej cinnosti. Od druhej svetovej vojny hravalo druzstvo skor rekreacne, a v tomto smere boli organizovane aj rozne turnaje. V roku 1973, po skonceni zakladnej vojenskej sluzby, patril Ivan k zakladatelom Telovychovnej jednoty Sokol Mostenica. Podmienkou zalozenia TJ bolo vytvorenie aspon troch sportovych oddielov. A tak nebolo perlickou, ze volejbalisti zacali hravat aj stolny tenis a lyzovat, discipliny – ktore ich v mnohych smeroch obohatili. Oslavy k zalozeniu telovychovnej jednoty v roku 1973 zostali v Ivanovej pamati aj vdaka ucasti dvojnasobneho majstra sveta vo volejbale – Bohumila Goliana. Od tohto roku postupovalo mostenicke druzstvo do vyssich sutazi, od okresnej sutaze a preboru, cez krajsku az do divizie, ktora sa urovnou vyrovna dnesnej 2. lige Naviac im uz financie nestacili. Ani nie po roku odisiel Ivan pracovat do strojarskeho podniku vo Vyhniach a aj tu zacal pomahat pri zakladani volejbaloveho oddielu. Za pat rokov postupilo druzstvo Vyhni do krajskej sutaze a divizie.
V maji 1978 prisla posledna zmena - nastupil do podbrezovskych zeleziarni, kde pracoval v mechanickej dielni na opravach obrabacich strojov a toto pracovisko opustil az po dvadsiatich styroch rokoch, ked dovrsil dochodkovy vek.
Hned od zaciatku jeho posobenia v tejto firme sa vytvorila skupina nadsencov, ktora zacala organizovat medziprevadzkove turnaje a v osemdesiatych rokoch zalozili pri ZRTV Telovychovnej jednoty Svermovych zeleziarni - volejbalovy oddiel. Stal sa veducim druzstva muzov, zeny viedla Helena Kardhordova. Mesiac po zalozeni – v aprili, spristupnili svojpomocne vybudovane antukove ihrisko nad futbalovym stadionom v Podbrezovej, ktore vyuzivali na treningy, ale aj zapasy v ramci okresnych volejbalovych sutazi. Okrem toho s volejbalistami reprezentoval firmu nielen na odborovych turnajoch, ale aj rezortnych – v Hutnickej lige. V roku 1986 sa oddiel osamostatnil od ZRTV a dnes ho pozname ako volejbalovy klub, v ktorom Ivan zacal ako prvy predseda.
“Sami sme sa prihovarali zeleziarom, verbovali ich pre volejbal, aj cestou rozhlasu a novin sme ich pozyvali medzi nas”, spomina na ozivenie podbrezovskeho volejbalu v osemdesiatych rokoch. Ze sa snaha vydarila potvrdzovali aj turnaje, organizovane podbrezovskych klubom – Hutnicka liga, Pohar predsedu OZ KOVO, Pohar ZP, vianocne turnaje...
Ivan aktivne hraval do svojich 55-rokov, potom sa volejbalu venoval skor rekreacne a vo funkcii rozhodcu (rozhodcovsky a trenersky kurz absolvoval v roku 1975). Rad spomina na stretnutia pri vyznamnych vyrociach spoluhracov, kedy ozivaju nielen spomienky, ale aj hracske nasadenie a zmiesane druzstva bojuju bez ohladu na vek.
V jeseni svojho zivota zostal sportu verny, avsak vymenil hracsky dres za bicykel, na ktorom v tomto roku najazdil viac ako 3800 kilometrov. Trasy, tie smerovali do oblubenych hor a jeho rodiska (Mostenica, Zavadka, Certovica, Polomka...). Laska k horam sa ruka v ruke nesie so zberom lesnych plodov. Vychoval dve deti a v tomto obdobi svoj cas deli aj medzi styri, este male vnucata.
Prelomom v jeho zivote bola aj tazka choroba, ktoru s pomocou rodiny, kolegov zo zamestnania, volejbalistov a slovenskych hor, prekonal a mohol sa opat zaradit do plnohodnotneho zivota. Pre Ivana je v zivote najdolezitejsie – spolahlive rodinne zazemie, laska k sportu a dobre medziludske vztahy.

V. Kukolova

Reportaze nasich dopisovatelov

“O mani pame hum”

Krajina tajomna, mysticka a osobita. Z jej hor stekaju vsetky posvatne rieky Azie: Brahmaputra, Ganga, Hindus i Iravadi. Bezbrehe koryta slobodnych riek davaju vlahu tejto krajine a siroke udolia v ich povodi poskytuju dostatok urodnej pody pre pestovanie obilnin, kukurice i zeleniny. Dedinky rolnikov a pastierov pripominaju indianske puebla, obkolesene su murmi z kamenia, ktore ich chrania pred vetrami, monzunovymi dazdami a jarnymi zaplavami. Zelene horske udolia, plne slobodnych pasucich sa stad, chrania vysoke konciare Himalaji. Hlboko v horach blizko i daleko od civilizacie, na posvatnych miestach tychto hor stoja uz tisice rokov klastory. Budhisticke mantry, tibetske zvonce a bubny davaju tymto miestam neopakovatelnu atmosferu. Klastorne modlitebne vonaju bylinkovym kadidlom, vonnymi tycinkami a jacim maslom, z ktoreho su urobene vecne horiace sviece. Tam mnisi roznych vekovych kategorii odriekaju posvatne texty z rucne tlacenych knih.
Nas pobyt v Tibete zacinal v hlavnom meste Lhase. Lezi vo vyske 3660 metrov a je obkolesene horami. Dycha niecim, co sa popisat neda. Proste je to Lhasa. Sidlo dalajlamu, putne miesto Tibetanov z celej krajiny, s agresivne sa roztahujucimi cinskymi stvrtami. Povodny raz tohto mesta si zachovalo len namestie Barkhor, s klastorom Dzokangh uprostred par domov naokolo a na skale stojaca Potala, sidlo dalajlamu (teraz uz bez jeho pritomnosti). Od vychodu do zapadu slnka tisice putnikov s modlitebnymi mlyncekmi obchadzaju posvatne miesta a odriekavaju mantru “O mani pame hum”. Vnutorny mier v ociach, radost a priatelstvo a nevyslovna pokora a ucta voci zivotu a vsetkemu zivemu, su urcite znakmi tohto naroda. Drsne zivotne podmienky a boj s prirodnymi zivlami ich naucili zit v sulade s tym, co im bolo dane. Ked opustame Lhasu, citime smutok, akoby sme opustali nieco blizke. Dalsie trojdnove putovanie po krajine je ocarujuce. Po ceste priatelstva, ktora spaja Cinu s Tibetom, viac pripominajucu nasu prasnu horsku cestu ako dialnicu, sa presuvame do Shigatze, druheho najvacsieho mesta. Prach tejto cesty nam upchava kazdy por tela. Nielen riedky vzduch horskych priesmykov a sediel vo vyske 4000 - 5300 metrov, ale predovsetkym krasny vyhlad a uzas z pohladu do priepasti pod nami, nam nedali dychat. Krajina bohata na kopce, chudobna na stromy, plna jakov, ktorych domovom je volna priroda. Stretnut tu domorodych obyvatelov, auto, pripadne autobus na ceste, je velkou zriedkavostou. Nebo je tu tak blizko, ze mate pocit, ze sa ho dotknete.
A co napisat na zaver? Co da za tymto pribehom krasnu bodku? Mon Everest. Ano, skutocne sme uvideli jeho bielu zasnezenu hlavu, ktora sa pozerala zapadajucemu slnku do tvare. Len malokomu ukaze svoj vrchol, vacsinou ho schovava v oblakoch, ale nas odmenil. My bez slov sme sa kochali tymto pohladom, aby sme si jeho obraz vryli hlboko do duse. S poslednymi lucmi slnka sme sa v dedinke Tvigri, odkial vyrazaju horolezecke expedicie k osemtisicovkam, rozlucili s Tibetom ako inac – slovenskou slivovicou a mantrou “O mani pame hum”.

Podstata rybolovu spociva v poteseni a splynuti s prirodou

Nasa miestna organizacia vznikla v roku 1947 pod nazvom Horehronsky rybarsky spolok so sidlom v Brezne nad Hronom, pobocka Podbrezova. Jej prvym predsedom bol Jan Chudik. Spolok mal pri svojom vzniku 34 clenov. Dna 26. februara 1951 sa spolok osamostatnil. Pod nazvom Ludovy rybarsky spolok Podbrezova mal 52 clenov.
Liahen v Lopeji a rybniky v Bukovci a v Myte pod Dumbierom boli vybudovane v roku 1954. Kazdy clen musel odpracovat styri zmeny po osem hodin. V marci tohto roku bola zistena otrava sposobena zamestnancami Petrochemy Dubova na useku 60-tich km. V tomto roku boli podpisane druzobne styky s Lucencom zvaz Modry Kamen. Dna 22. maja 1967 sa znovu zmenil nazov spolku na Miestna organizacia Slovenskeho zvazu rybarov Podbrezova.
Prvou myslienkou rozvoja nasej organizacie z hladiska vystavby bolo postavenie rekreacnej chaty v Jaseni. V roku 1971 bola napustena vodna nadrz v Richtarove. Okrem pstruhov sa do nej nasadili kapry, amury a tolstolobiky. Boli dovezene dielce na Dom rybarov v Richtarove. Rybari ovplyvnili spolocensky zivot obce a jej okolia zorganizovanim 1. Rybarskeho reprezentacneho plesu v zavodnom klube. Okrem toho sa uskutocnili rybarske preteky LRU v Richtarove.
Ocenenim prace rybarov nasej organizacie bolo v roku 1976 - 1. miesto ako najaktivnejsej MO na Slovensku a v roku 1977 - 1. miesto - putovna standarda UV SRZ Zilina. Velku radost vsetkym rybarom v tomto obdobi prinieslo vybudovanie vodnej nadrze v Krpacove. Sluzi predovsetkym na lov kapra, stuky a zubaca.
Vybudovali sme vodnu nadrz v Richtarove (1967-1971). V tomto obdobi sa zacali budovat aj odchovne kanaly pre pstruhy duhove. Richtarovo bolo druhou investicnou akciou v nasej historii, v spolupraci so zeleziarnami v Podbrezovej. Zeleziarne potrebovali technologicku vodu, rybari rozsirenie revirov.
Dom rybarov bol z ekonomickych dovodov v roku 1991 predany. Nebolo to jednoduche rozhodnutie, ale az cas ukazal, ze spravne a ze mozole nasich clenov sa zurocuju a ma z toho uzitok cela clenska zakladna az dodnes.
Myslienka vystavby vodnej nadrze Hnusno 1 je taka stara ako Richtarovo. Ing. J. Starke poziadal MO SRZ o spolupracu pri jej vystavbe a my sme pomohli. Uzavreli sme dohodu o zdruzenej investicii medzi Zeleziarnami Podbrezova a MO SRZ. Vystavba sa zacala v roku 1986 a docasna prevadzka bola povolena 1. aprila 1992. Naklady na vystavbu prevysili 10 milionov korun.
V sucasnosti sa venujeme rozvoju rybneho hospodarstva. V odchovnych kanaloch pri nadrzi v Richtarove chovame pstruha duhoveho - priemerne 15 000 kusov rocne. Zarybnujeme vybudovane nadrze - stukou, zubacom, amurom, kaprom KJ (25-40 q rocne). Mame najlepsie zarybnene lipnove reviry na Slovensku.

Perspektivy v spolupraci

V roku 1986 nasa organizacia nadviazala druzobne styky s MO SRZ v Lucenci. Vzajomne dobre vztahy pretrvavaju dodnes. Druzobne styky sa postupne rozsirovali. Obnovenim chovu pstruha duhoveho v odchovnych kanaloch Hnusno a jeho vymenou za kaprovite ryby s MO Rimavska Sobota obohacujeme nase vody kazdorocne o skoro 13 q kapra.
V roku 2001 sa styri organizacie (Lucenec, Rimavska Sobota, Revuca a Podbrezova), dohodli na pravidelnom usporaduvani muskarskych pretekov. V roku 2003 sa pripojila aj susedna organizacia v Brezne. Preteky sa konaju kazdorocne na vybranych vodnych nadrziach. Za kazdu organizaciu sa zucastni desat clenov. Tento rok sa preteky uskutocnili 18. septembra na vodnej nadrzi Krpacovo. Zvitazilo druzstvo z nasej organizacie, navyse Peter Valent obsadil v jednotlivcoch druhe miesto. Odmenou pre pretekarov boli nielen hodnotne ceny, ale aj bohate ulovky a krasny rybarsky zazitok.
Uspesne si pocinaju aj nase pretekarske muskarske druzstva pod vedenim Marcela Mrliana. Nadalej sa rozvija spolupraca so spolocnostou Tale, a. s., kde nasa miestna organizacia zabezpecuje chov ryb podla poziadaviek povolenia na rybolov v nasich reviroch.

Tohtorocna bilancia

V 2003 sme zacali renovaciu chaty v Jaseni spolu s vystavbou altanku v jej okoli. Zariadenie chaty je na slusnej urovni a nasi rybari, ako aj partneri z inych organizacii, ju vyuzivaju takmer po cely rok.
V odchovnych kanaloch sme rozsirili chov pstruha duhoveho vystavbou mensieho prechovavacieho kanala, cim sme odlahcili velke nadrze v obdobi, ked zostane len maly pocet ryb po vyloveni a nasadeni do revirov, zaroven sluzi ako rezervar ryb pre Tale a.s. Planujeme dokoncit prestresenie buniek v blizkosti kanalov, ako alternativu chaty. Na zaciatku roku sa vyskytli vacsie problemy s unikom vody z Krpacova. Len mimoriadnymi rokovaniami sa podarilo stav stabilizovat. Dalej bolo nevyhnutne zakupit auto na prevoz pri vylovoch a chove ryb. Stara Skoda 1203 uz dosluzila a potrebuje generalku. Tohto roku sa konali majstrovstva sveta v muskareni. Nasa organizacia spolu s MO Banska Bystrica pripravila alternativnu trasu pretekov na useku Hrona. Bola by vyuzita v pripade nepriaznivych podmienok na Vahu. Ako kazdy rok sme na jar usporiadali preteky v love kapra pre dospelych a mladez. Vdaka sponzorom sme ziskali hodnotne ceny pre vitazov. V oblasti brigad vyrocna clenska schodza zmenila povinnost odpracovat namiesto 16 len 6 hodin. Zvysil sa ale sankcny postih za neodpracovane brigady.
Okrem samotneho lovu ryb, ktory tvori podstatnu cast aktivit clenov MO Podbrezova, ma kazdy clen nasej organizacie moznost podielat sa na praci v sekciach :

- investicna vystavba,
- chov ryb, vylovy,
- brigadnicka cinnost,
- praca s mladezou,
- rybarska straz.

Rybarska straz, pytliactvo

Novy zakon o rybarstve c. 139/2002 Z. z. priniesol v oblasti rybarskej legislativy zasadne zmeny. Svojim obsahom nadviazal na novelu Trestneho zakona c. 253/2001 Z. z., ktora nanovo upravila kriteria trestneho cinu pytliactva.
Citacia § 181 d) trestneho zakona – pytliactvo:
Kto neopravnene zasiahne do vykonu prava polovnictva alebo do vykonu rybarskeho prava tym, ze bez povolenia lovi zver alebo ryby, alebo lovi zver alebo ryby v case ich ochrany, alebo zakazanym sposobom, alebo kto ukryje, prechovava alebo na seba alebo ineho prevedie zver alebo ryby neopravnene ulovene alebo najdene, potresce sa odnatim slobody az na dva roky alebo zakazom cinnosti, alebo penaznym trestom, alebo prepadnutim veci.
To znamena, ze pytliactvom v oblasti rybarstva nemusi byt sposobenie vacsej skody, ale uz napr. lov bez povolenia, lov v case ochrany ryb, nepovolena nastraha a pod.
V priebehu poslednych dvoch rokov bola upravovana aj vykonavacia vyhlaska a odstranene niektore legislativne nedostatky zakona.
Na zaklade novelizovaneho trestneho zakona boli stanovene prava a povinnosti clenov rybarskej straze. Jej dnesne postavenie je na urovni verejneho cinitela s pravomocami clena policajneho zboru.
V nasej organizacii posobi 23 clenov rybarskeho spolku. Su opravneni kontrolovat loviacich nielen v nasich reviroch, ale prakticky na vsetkych vodach Slovenskeho rybarskeho zvazu.
Za posledne dva roky bolo za trestny cin rybarskeho pytliactva odsudenych na Slovensku niekolko stovak pytliakov, niektori dokonca nepodmienecne.
Ani rybarska straz, ani ziadny zakon vsak nedokaze zmenit myslenie ludi ktori si pletu potoky s kontajnermi. Snazime sa pomocou obecnych uradov, skol cez kruzky mladych rybarov posobit na tuto verim, ze uzku skupinu ludi. Ich neucta k cistote vod ma za nasledok nielen uhyn ryb, ale aj devastaciu brehov a okolia vodnych tokov a nadrzi.

Ing. Igor Zabka + foto

PODAKOVANIE

Je koniec roku a aj touto cestou sa chceme podakovat sponzorom nasej organizacie, predovsetkym Zeleziarnam Podbrezova a. s. Aj vdaka nim sa nam dari zarybnovat nase vody v optimalnom mnozstve a vytvarat podmienky najma pre mladych rybarov. Je potesitelne, ze kazdy rok si najde cestu do nasej organizacie okolo 30 deti a mladeze.