PODBREZOVAN  6/2005

STRANA 4

logo ZP a.s.

STRANA

0

1 2 3 4 5 6

Socialna  oblast


<<<

V duchu tradicii

Velkonocne sviatky patria v mnohych krajinach k najkrajsim v roku. Spajaju sa s nimi rozne tradicie. Sviatok jari nasi predkovia vitali vynasanim Moreny. Jej slamenu figurinu hodili dievcata za dedinu do potoka uz dva tyzdne pred Velkou nocou. A ake su tradicie v inych krajinach?
Na britskych ostrovoch vela ludi vobec netusi, preco sa Velka noc oslavuje. Jarne sviatky kazdy spaja s vajickami. Vo Velkej Britanii mozno najst aj prepelicie, bazantie, pstrosie, ba i cajcie. Na celej ciare vsak vyhravaju cokoladove.

V rodinach sa kona detsky lov na skryte cokoladove pochutky. No snobsku spolocnost cokolada neuspokoji. Niektore firmy ukryju pre narocnych zakaznikov do vajicok diamanty. Iste zname klenotnictvo ponukalo aj zlate vajicka vyzdobene rubinmi, smaragdami a diamantmi.
Briti obcas tvrdia, ze nemaju ziadne velkonocne zvyky. Pritom obdobie pred Velkou nocou je bohate na tradicie a zvyklosti. Uz od roku 1445 sa v mestecku Olney v grofstve Buckinghamshire konaju preteky s palacinkami. Dlho mohli sutazit v behu s panvicou od kostola k trznici len zeny, ale v poslednych rokoch si vydobyli toto
Pravo aj muzi.. Oslavou jarnej rovnodennosti su aj tradicne preteky osemveslic z univerzit v Camridgi a Oxforde.
Jeden z najstarsich zvykov sa spaja s kralovskou rodinou. Anglicki panovnici od 12. storocia pred Velkym piatkom obdaruvaju chudobnych. V sucasnosti strieborne mince vyhotovene specialne pre tuto prilezitost dostavaju aj ludia, ktori sa aktivne venuju dobrocinnosti. Pocet obdarovanych od 15. storocia sa zhoduje s vekom panovnika. Na Velku noc sa po zime otvaraju aj brany historickych zahrad, konaju sa rozne sprievody, ba tradicne aj sutaz v pustani sarkanov. V niektorych castiach Anglicka sa uchoval starodavny zvyk. Zeny tyzden po velkonocnom pondelku privazuju muzov o stolicky a ziadaju od nich vykupne. Muzi im to nasledujuci den oplatia, ale ako vykupne im vraj postaci bozk. Ktovie?
V Polsku je polievanie vodou, ako prastary zvyk, ktory symbolizuje ocistenie, zachovanie zdravia, krasy a plodnosti, rozsireny po celom uzemi. Sibanie zasa vyjadruje vyhnanie zla, demonov sposobujucich choroby a dar zivota. V Krakove je popularne kruzenie okolo kostolov s palmami alebo dubovymi ci lipovymi soskami Jezisa. Tento zvyk vsak prerastol do prilis hlucnej zabavy. V dedine Bibice nedaleko Krakova mozno na Kvetnu nedelu stretnut skupinu chlapcov vo vysokych ciapkach so stuhami a slamenymi opaskami. Chodia od domu k domu, spievaju a recituju zartovne basnicky. Za vystupenia dostavaju vysluzku. Tradiciu vymysleli kedysi davno krakovski studenti. Vyjadruje zelanie dobreho a uspesneho roka a bohatej urody.
V Podkarpatskom vojvodstve v mestecku Prudnik sa kazdy rok pocas velkonocneho tyzdna opakuje topenie Judasa. Podobne ako Morena i Judas je symbolom zimy a smrti. Zradca Jezisa Krista zhotoveny z vrecoviny, naplnenej slamou musi drzat vrecko s kamienkami, symbolizujucimi tridsat striebornych. Na Velky stvrtok obcania Prudnika figurinu zavesia na strom. Nasledujuci den ju obradne z konara zhodia a zacne sa sud. Trest za zradu je vzdy rovnaky, tridsat ran palicou. Neskor ho vlecu ulicami mestecka. Pochod sa konci na brehu jazera, kde ho zapalia a hodia do vln. Upalenie Judasa sprevadza zapalovanie vatier.
Cez Velkonocny pondelok je aj pri Balte najrozsirenejsi “dyngus”- polievacka a kupacka. Ide o pohansky zvyk, znamy skor, ako prijali Slovania krestanstvo. V davnych dobach sa ludia navzajom hadzali do mora i riek. A to vraj s takou vervou, ze sa pritom niektori aj utopili. Tato roztopas sa rozsirila po celom Polsku a v miernejsej podobe trva dodnes.

zelp0506c.jpg (19609 bytes)

 

Dekoracne velkonocne ozdoby vyrabaju pred sviatkami jari azda v kazdej domacnosti. Vychyrenou sa v tomto smere stala Anna Benkova z Podbrezovej. Hoci jej uz nohy nesluzia, tak ako by chcela, zrucnost a schopnost vymyslat stale nove dekoracie ju neopusta. Preslavila sa krasnymi malovanymi vajickami, ci inymi dekoraciami z roznych, najcastejsie prirodnych materialov. Dnes sme ju zastihli pri lepeni malych obrazkov s jarnym motivom. F: O. Kleinova

 

 

Preco sa vajicka farbia?

Viaze sa k tomu legenda: Opustena Maria Magdalena sla do Rima hlasat krestanstvo. Vydala sa k cisarovi Tiberiovi. Podla tradicie mala priniest cisarovi darcek. Maria Magdalena mu darovala vajicko. Ked mu ho podavala, zvolala: ”Kristus vstal z mrtvych!” A on odpovedal, ze to nie je mozne presne tak, ako nie je mozne, aby sa vajicko zafarbilo do cervena. Vajce sa okamzite scervenalo a odvtedy sa vajicka na Velku noc farbia.

Uz v 10. storoci:

Najstarsie zaznamy o velkonocnych vajickach pochadzaju z 10. storocia. Na pergamene su zaznamenane velkonocne modlidby a na konci je zmienka o tom, ze knaz pozehna vajce a syr. Pergamen je ulozeny v klastore svatej Anastazie nedaleko greckeho Soluna.

Najdrahsie vajicka pre carovne

Klenotnika Petra Carla Fabergeho preslavilo 56 velkonocnych vajicok, ktore vytvoril v roku 1885 pre rodinu ruskeho cara Alexandra III. Dodnes sa z nich zachovalo 47 Vacsinou su roztrusene po celom svete v roznych sukromnych zbierkach. Medzi najznamejsie patri Korunovacne vajce. Vnutri je skryty model koca, pouziteho pri korunovacii Mikulasa II. a jeho manzelky. Kolesa su z platiny, okna z krystalu. V roku 1989 ziskala nemecka firmy od dedicov prava na pokracovanie vo vyrobe Fabergeovych vajec. Obnovila tak tradiciu zlatych velkonocnych vajicok v povodnom style s vyuzitim originalnych technik.

Velkonocny veniec

300g muky, 80g praskoveho cukru, 30 g kvasnic, 1/8 l mlieka, ½ kavovej lyzicky soli, 100 g masla, 1 vajce.
Plnka: 2 polievkove lyzice rumu, 150 g posekanych lieskovych orieskov, 50 g struhanej cokolady.

Z prisad vypracujeme cesto a dame vykysnut. Potom rozdelime na dve casti a kazdu rozvalkame na ½ cm hruby obdlznik. Na rozvalkane cesto natrieme plnku a zrolujeme. Zavinute kusy na plechu spletieme dovedna a upravime do tvaru venca. Kolac dame este dokysnut a pred pecenim potrieme rozslahanym zltkom. Do upeceneho venca mozeme polozit velkonocne vajicka.


<<<

Na rozlucku

zelp0506j.jpg (17472 bytes)Uragan - nie niciva pohroma, ale zabavna relacia znama vsetkym priaznivcom humoru, servirovana dvojicou Andy Kraus a Peter Marcin, ktorej kontruje Zuzana Sikulova - sa rozlucil aj s podbrezovskymi divakmi. Humoristi si mnohych z nas ziskali uz rozhlasovou relaciou Twister, potom javiskovym televiznym kabaretom Uragan, ktoreho humor staval na postavickach z bezneho zivota - pani Maria, maly Mirko, Dr. Exitus, Sue Rajdova, Laszlo Komarom.., ako aj vtipnych hitoch kapely Krimes.
Humor vo vsetkych svojich podobach, tak sa da charakterizovat posledne turne Uraganu, ktoreho sucastou sme sa stali 15. marca v Dome kultury ZP a. s. Hudobnym hostom programu bol Robo Opatovsky s repertoarom z noveho CD a podbrezovskou premierou skladby Zaverecna.

vk

Foto: I. Kardhordova 


<<<

Prevadzku prebera ZP Gastro servis, s.r.o.

Restauracne sluzby od aprila

zelp0506k.jpg (13718 bytes)Zrenovovany Dom kultury ZP privital uz milovnikov kultury niekolkokrat. Ochotnicke divadlo z Nemeckej, Uragan, po dlhom case boli premietnute dve nedelne filmove predstavenia s volnym vstupom pre deti do patnast rokov a dochodcov, ale to nie je vsetko. Ti, ktori uz vosli do vynoveneho interieru, iste vytusili, ze so vzhladom ostatnych priestorov koresponduje aj interier byvalej restauracie a aj tam sa nieco chysta.
Dnom “D” by mal byt prvy april. Restauracne priestory zacnu opat po rokoch sluzit svojmu ucelu. Prevadzku prebera ZP GASTRO servis, s. r. o. a od riaditela spolocnosti Jozefa Krellu sme sa dozvedeli, ze v case restauracia bude v prevadzke od jedenastej do dvadsiatej druhej hodiny. Od jedenastej dopoludnia do trinastej hodiny bude vydavana strava pre stravnikov z budovy vypoctoveho strediska a a dochodcov, byvalych zamestnancov ZP. Sposob stravovania zostava v povodnej forme.
Otvorenim restauracnych priestorov v dome kultury bude vyrieseny aj problem moznosti stravovania pre nahodnych navstevnikov Podbrezovej. Ako konstatoval riaditel spolocnosti, v ponuke by mali byt hotove jedla, ale aj jedla na objednavku. Nebude chybat povestna strudla GASTRO servisu, siroka ponuka nealko napojov, kvalitnych vin, alkoholickych napojov. V sulade s celosvetovym trendom obmedzovania fajciarskych zon, v restauracii bude zakaz fajcenia. Ponukat budu aj organizovanie akcii pre uzavrete spolocnosti, svadby, jubilejne oslavy ci ine posedenia.
“Prostredie je velmi prijemne a my chceme dosiahnut, aby k nam ludia chodili, dobre sa tu citili a radi sa aj vracali”, povedal J. Krella.

O.K


<<<

Blahozelame nasim jubilantom

Pracovne jubilea v marci:

Julius ASTALOS, Miroslav BLAZEK, Marianna BOBOKOVA, Jozef KRALIK, Silvester KVACKAJ, Ing. Milan MACHEJ, Dana MAJEROVA, Stefan MOC, Ludovit RADOC, Ladislav SOLIAR, Pavol ZITNY

Zivotne jubilea v marci:

Ivan BATIS, Maria BATKOVA, Eva BOSELOVA, Zdenka BROZMANOVA, Jozef CUNDERLIK, Pavel CUNDERLIK, Magdalena GRACOVA, Jozef HONKO, Katarina KOCICKA, Juraj KOVACIK, Ing. Julius KRIVAN, Jan KRNAC, Jan KURTIK, Jan KVIETOK, Anna NOVAKOVA, Karol POLONY, Ondrej ROSIK, Jan SABO, Margita SCHMIDTOVA, Miroslav SCHVARZBACHER, Mikulas SOBOTA, Jozef SVINCAK, Jan TARY, Juraj TRANGOS, Jan VETRAK, Marian VRANSKY, Peter ZBIRKA


<<<

O BOMBUROVU SABLU

Mesto Brezno a Mestske kulturne stredisko v Brezne v spolupraci s HLP grafik, s.r.o. a regionalnymi novinami Horehronie vyhlasuju X. rocnik medzinarodnej sutaze kresleneho humoru a satiry O BOMBUROVU SABLU.
Podmienky sutaze: sutazne prace by mali byt realizovane ciernobielou, alebo farebnou lubovolnou technikou formatu A4. Autor moze do sutaze zaslat najviac 10 prac na temu “Mobil nas kazdodenny”. Na zadnej strane treba oznacit nazov prace, meno a priezvisko autora, adresu, vek, povolanie a cislo telefonu. Sutazit sa bude v dvoch vekovych kategoriach – do 15 rokov a nad 15 rokov. Uzavierka sutaze je 15. maja 2005. Ceny: v kategorii do 15 rokov vecne a v kategorii nad 15 rokov financne (1. miesto 3000 Sk, 2. miesto 2000 Sk, 3. miesto 1000 Sk).
Najlepsie prace budu vystavene na samostatnej vystave v ramci podujatia Dni mesta Brezna, pri prilezitosti 740. vyrocia prvej pisomnej zmienky o Brezne, ktorej vernisaz sa uskutocni 4. juna 2005 o 11. hod. v Synagoge, Sturova 11 v Brezne, kde bude aj vyhodnotenie sutaze za pritomnosti autorov.
Sutazne prace s oznacenim obalky “Bomburova sabla” zasielajte na adresu – Mestske kulturne stredisko, Svermova 7, 977 01 Brezno. Blizsie informacie poskytne Daniel Rakyta (tel./fax: 0486113412, 0907688058) alebo Peter Zifcak (0486115585, 0908605196).


<<<

Spomienky

Kyticu kvetov Ti na hrob davame, s laskou a uctou na Teba spominame.
Dna 26. marca uplynie pat rokov, ako nas navzdy opustil nas drahy manzel, otec a stary otec

Jan BELASY z Valaskej.

S laskou spominaju
Manzelka a dcery s rodinami

***

“Cas plynie, bolest stale trapi, ale Teba nam uz nikto nevrati”.
Dna 27. marca uplynie bolestny rok odvtedy, co nas navzdy opustil nas milovany manzel, otec a stary otec

Julius KUBOVE z Valaskej.

S laskou a uctou spomina
smutiaca rodina


<<<

Podakovanie

Dakujem vsetkym pribuznym, priatelom, spolupracovnikom, susedom a znamym, ktori sa prisli rozlucit na poslednej ceste s mojim drahym bratom

Petrom PAULECKOM z Podbrezovej.

Dakujem aj za prejavy sustrasti a kvetinove dary, ktorymi ste sa pokusili zmiernit moj hlboky zial.
brat Pavol


<<<

PODBREZOVAN   6/2005

STRANA 4

logo ZP a.s.

STRANA

0

1 2 3 4 5 6