Velkonocne sviatky patria v mnohych krajinach
k najkrajsim v roku. Spajaju sa s nimi rozne tradicie. Sviatok jari nasi
predkovia vitali vynasanim Moreny. Jej slamenu figurinu hodili dievcata za dedinu do
potoka uz dva tyzdne pred Velkou nocou. A ake su tradicie v inych krajinach?
Na britskych ostrovoch vela ludi vobec netusi, preco sa Velka noc oslavuje. Jarne
sviatky kazdy spaja s vajickami. Vo Velkej Britanii mozno najst aj prepelicie,
bazantie, pstrosie, ba i cajcie. Na celej ciare vsak vyhravaju cokoladove.
V rodinach sa kona detsky lov na skryte cokoladove
pochutky. No snobsku spolocnost cokolada neuspokoji. Niektore firmy ukryju pre narocnych
zakaznikov do vajicok diamanty. Iste zname klenotnictvo ponukalo aj zlate vajicka
vyzdobene rubinmi, smaragdami a diamantmi.
Briti obcas tvrdia, ze nemaju ziadne velkonocne zvyky. Pritom obdobie pred Velkou
nocou je bohate na tradicie a zvyklosti. Uz od roku 1445 sa v mestecku Olney
v grofstve Buckinghamshire konaju preteky s palacinkami. Dlho mohli sutazit
v behu s panvicou od kostola k trznici len zeny, ale v poslednych
rokoch si vydobyli toto
Pravo aj muzi.. Oslavou jarnej rovnodennosti su aj tradicne preteky osemveslic
z univerzit v Camridgi a Oxforde.
Jeden z najstarsich zvykov sa spaja s kralovskou rodinou. Anglicki
panovnici od 12. storocia pred Velkym piatkom obdaruvaju chudobnych. V sucasnosti
strieborne mince vyhotovene specialne pre tuto prilezitost dostavaju aj ludia, ktori sa
aktivne venuju dobrocinnosti. Pocet obdarovanych od 15. storocia sa zhoduje s vekom
panovnika. Na Velku noc sa po zime otvaraju aj brany historickych zahrad, konaju sa rozne
sprievody, ba tradicne aj sutaz v pustani sarkanov. V niektorych castiach
Anglicka sa uchoval starodavny zvyk. Zeny tyzden po velkonocnom pondelku privazuju muzov
o stolicky a ziadaju od nich vykupne. Muzi im to nasledujuci den oplatia, ale
ako vykupne im vraj postaci bozk. Ktovie?
V Polsku je polievanie vodou, ako prastary zvyk, ktory symbolizuje ocistenie,
zachovanie zdravia, krasy a plodnosti, rozsireny po celom uzemi. Sibanie zasa
vyjadruje vyhnanie zla, demonov sposobujucich choroby a dar zivota. V Krakove je
popularne kruzenie okolo kostolov s palmami alebo dubovymi ci lipovymi soskami
Jezisa. Tento zvyk vsak prerastol do prilis hlucnej zabavy. V dedine Bibice nedaleko
Krakova mozno na Kvetnu nedelu stretnut skupinu chlapcov vo vysokych ciapkach so stuhami
a slamenymi opaskami. Chodia od domu k domu, spievaju a recituju zartovne
basnicky. Za vystupenia dostavaju vysluzku. Tradiciu vymysleli kedysi davno krakovski
studenti. Vyjadruje zelanie dobreho a uspesneho roka a bohatej urody.
V Podkarpatskom vojvodstve v mestecku Prudnik sa kazdy rok pocas
velkonocneho tyzdna opakuje topenie Judasa. Podobne ako Morena i Judas je symbolom
zimy a smrti. Zradca Jezisa Krista zhotoveny z vrecoviny, naplnenej slamou musi
drzat vrecko s kamienkami, symbolizujucimi tridsat striebornych. Na Velky stvrtok
obcania Prudnika figurinu zavesia na strom. Nasledujuci den ju obradne z konara
zhodia a zacne sa sud. Trest za zradu je vzdy rovnaky, tridsat ran palicou. Neskor ho
vlecu ulicami mestecka. Pochod sa konci na brehu jazera, kde ho zapalia a hodia do
vln. Upalenie Judasa sprevadza zapalovanie vatier.
Cez Velkonocny pondelok je aj pri Balte najrozsirenejsi “dyngus”-
polievacka a kupacka. Ide o pohansky zvyk, znamy skor, ako prijali Slovania
krestanstvo. V davnych dobach sa ludia navzajom hadzali do mora i riek.
A to vraj s takou vervou, ze sa pritom niektori aj utopili. Tato roztopas sa
rozsirila po celom Polsku a v miernejsej podobe trva dodnes.
Dekoracne velkonocne ozdoby vyrabaju pred sviatkami jari azda
v kazdej domacnosti. Vychyrenou sa v tomto smere stala Anna Benkova
z Podbrezovej. Hoci jej uz nohy nesluzia, tak ako by chcela, zrucnost
a schopnost vymyslat stale nove dekoracie ju neopusta. Preslavila sa krasnymi
malovanymi vajickami, ci inymi dekoraciami z roznych, najcastejsie prirodnych
materialov. Dnes sme ju zastihli pri lepeni malych obrazkov s jarnym motivom. F: O.
Kleinova
Preco sa vajicka farbia?
Viaze sa k tomu legenda: Opustena Maria Magdalena sla do
Rima hlasat krestanstvo. Vydala sa k cisarovi Tiberiovi. Podla tradicie mala priniest
cisarovi darcek. Maria Magdalena mu darovala vajicko. Ked mu ho podavala, zvolala:
”Kristus vstal z mrtvych!” A on odpovedal, ze to nie je mozne presne
tak, ako nie je mozne, aby sa vajicko zafarbilo do cervena. Vajce sa okamzite scervenalo
a odvtedy sa vajicka na Velku noc farbia.
Uz v 10. storoci:
Najstarsie zaznamy o velkonocnych vajickach pochadzaju
z 10. storocia. Na pergamene su zaznamenane velkonocne modlidby a na konci je
zmienka o tom, ze knaz pozehna vajce a syr. Pergamen je ulozeny v klastore
svatej Anastazie nedaleko greckeho Soluna.
Najdrahsie vajicka pre carovne
Klenotnika Petra Carla Fabergeho preslavilo 56 velkonocnych
vajicok, ktore vytvoril v roku 1885 pre rodinu ruskeho cara Alexandra III. Dodnes sa
z nich zachovalo 47 Vacsinou su roztrusene po celom svete v roznych sukromnych
zbierkach. Medzi najznamejsie patri Korunovacne vajce. Vnutri je skryty model koca,
pouziteho pri korunovacii Mikulasa II. a jeho manzelky. Kolesa su z platiny,
okna z krystalu. V roku 1989 ziskala nemecka firmy od dedicov prava na
pokracovanie vo vyrobe Fabergeovych vajec. Obnovila tak tradiciu zlatych velkonocnych
vajicok v povodnom style s vyuzitim originalnych technik.
Velkonocny veniec
300g muky, 80g praskoveho cukru, 30 g kvasnic, 1/8 l mlieka,
½ kavovej lyzicky soli, 100 g masla, 1 vajce.
Plnka: 2 polievkove lyzice rumu, 150 g posekanych lieskovych orieskov, 50 g
struhanej cokolady.
Z prisad vypracujeme cesto a dame vykysnut. Potom
rozdelime na dve casti a kazdu rozvalkame na ½ cm hruby obdlznik. Na rozvalkane
cesto natrieme plnku a zrolujeme. Zavinute kusy na plechu spletieme dovedna
a upravime do tvaru venca. Kolac dame este dokysnut a pred pecenim potrieme
rozslahanym zltkom. Do upeceneho venca mozeme polozit velkonocne vajicka.
Na rozlucku
 Uragan - nie
niciva pohroma, ale zabavna relacia znama vsetkym priaznivcom humoru, servirovana dvojicou
Andy Kraus a Peter Marcin, ktorej kontruje Zuzana Sikulova - sa rozlucil aj
s podbrezovskymi divakmi. Humoristi si mnohych z nas ziskali uz rozhlasovou
relaciou Twister, potom javiskovym televiznym kabaretom Uragan, ktoreho humor staval na
postavickach z bezneho zivota - pani Maria, maly Mirko, Dr. Exitus, Sue Rajdova,
Laszlo Komarom.., ako aj vtipnych hitoch kapely Krimes.
Humor vo vsetkych svojich podobach, tak sa da charakterizovat posledne turne
Uraganu, ktoreho sucastou sme sa stali 15. marca v Dome kultury ZP a. s. Hudobnym
hostom programu bol Robo Opatovsky s repertoarom z noveho CD
a podbrezovskou premierou skladby Zaverecna.
vk
Foto: I. Kardhordova
Prevadzku
prebera ZP Gastro servis, s.r.o. |
Restauracne sluzby od aprila
 Zrenovovany Dom kultury ZP privital uz milovnikov kultury
niekolkokrat. Ochotnicke divadlo z Nemeckej, Uragan, po dlhom case boli premietnute
dve nedelne filmove predstavenia s volnym vstupom pre deti do patnast rokov
a dochodcov, ale to nie je vsetko. Ti, ktori uz vosli do vynoveneho interieru, iste
vytusili, ze so vzhladom ostatnych priestorov koresponduje aj interier byvalej restauracie
a aj tam sa nieco chysta.
Dnom “D” by mal byt prvy april. Restauracne priestory zacnu opat po
rokoch sluzit svojmu ucelu. Prevadzku prebera ZP GASTRO servis, s. r. o. a od
riaditela spolocnosti Jozefa Krellu sme sa dozvedeli, ze v case restauracia bude
v prevadzke od jedenastej do dvadsiatej druhej hodiny. Od jedenastej dopoludnia do
trinastej hodiny bude vydavana strava pre stravnikov z budovy vypoctoveho strediska a
a dochodcov, byvalych zamestnancov ZP. Sposob stravovania zostava v povodnej
forme.
Otvorenim restauracnych priestorov v dome kultury bude vyrieseny aj problem
moznosti stravovania pre nahodnych navstevnikov Podbrezovej. Ako konstatoval riaditel
spolocnosti, v ponuke by mali byt hotove jedla, ale aj jedla na objednavku. Nebude
chybat povestna strudla GASTRO servisu, siroka ponuka nealko napojov, kvalitnych vin,
alkoholickych napojov. V sulade s celosvetovym trendom obmedzovania fajciarskych
zon, v restauracii bude zakaz fajcenia. Ponukat budu aj organizovanie akcii pre
uzavrete spolocnosti, svadby, jubilejne oslavy ci ine posedenia.
“Prostredie je velmi prijemne a my chceme dosiahnut, aby k nam ludia
chodili, dobre sa tu citili a radi sa aj vracali”, povedal J. Krella.
O.K
Blahozelame nasim
jubilantom
Pracovne jubilea v marci:
Julius ASTALOS, Miroslav BLAZEK, Marianna BOBOKOVA, Jozef
KRALIK, Silvester KVACKAJ, Ing. Milan MACHEJ, Dana MAJEROVA, Stefan MOC, Ludovit RADOC,
Ladislav SOLIAR, Pavol ZITNY
Zivotne jubilea v marci:
Ivan BATIS, Maria BATKOVA, Eva BOSELOVA, Zdenka BROZMANOVA,
Jozef CUNDERLIK, Pavel CUNDERLIK, Magdalena GRACOVA, Jozef HONKO, Katarina KOCICKA, Juraj
KOVACIK, Ing. Julius KRIVAN, Jan KRNAC, Jan KURTIK, Jan KVIETOK, Anna NOVAKOVA, Karol
POLONY, Ondrej ROSIK, Jan SABO, Margita SCHMIDTOVA, Miroslav SCHVARZBACHER, Mikulas
SOBOTA, Jozef SVINCAK, Jan TARY, Juraj TRANGOS, Jan VETRAK, Marian VRANSKY, Peter ZBIRKA
O BOMBUROVU SABLU
Mesto Brezno a Mestske kulturne stredisko v Brezne
v spolupraci s HLP grafik, s.r.o. a regionalnymi novinami Horehronie
vyhlasuju X. rocnik medzinarodnej sutaze kresleneho humoru a satiry O BOMBUROVU
SABLU.
Podmienky sutaze: sutazne prace by mali byt realizovane ciernobielou, alebo
farebnou lubovolnou technikou formatu A4. Autor moze do sutaze zaslat najviac 10 prac na
temu “Mobil nas kazdodenny”. Na zadnej strane treba oznacit nazov prace, meno
a priezvisko autora, adresu, vek, povolanie a cislo telefonu. Sutazit sa bude
v dvoch vekovych kategoriach – do 15 rokov a nad 15 rokov. Uzavierka sutaze
je 15. maja 2005. Ceny: v kategorii do 15 rokov vecne a v kategorii nad 15
rokov financne (1. miesto 3000 Sk, 2. miesto 2000 Sk, 3. miesto 1000 Sk).
Najlepsie prace budu vystavene na samostatnej vystave v ramci podujatia Dni
mesta Brezna, pri prilezitosti 740. vyrocia prvej pisomnej zmienky o Brezne, ktorej
vernisaz sa uskutocni 4. juna 2005 o 11. hod. v Synagoge, Sturova 11
v Brezne, kde bude aj vyhodnotenie sutaze za pritomnosti autorov.
Sutazne prace s oznacenim obalky “Bomburova sabla” zasielajte na
adresu – Mestske kulturne stredisko, Svermova 7, 977 01 Brezno. Blizsie informacie
poskytne Daniel Rakyta (tel./fax: 0486113412, 0907688058) alebo Peter Zifcak (0486115585,
0908605196).
Spomienky
Kyticu kvetov Ti na hrob davame, s laskou a uctou
na Teba spominame.
Dna 26. marca uplynie pat rokov, ako nas navzdy opustil nas drahy manzel, otec
a stary otec
Jan BELASY z Valaskej.
S laskou spominaju
Manzelka a dcery s rodinami
***
“Cas plynie, bolest stale trapi, ale Teba nam uz nikto
nevrati”.
Dna 27. marca uplynie bolestny rok odvtedy, co nas navzdy opustil nas milovany
manzel, otec a stary otec
Julius KUBOVE z Valaskej.
S laskou a uctou spomina
smutiaca rodina
Podakovanie
Dakujem vsetkym pribuznym, priatelom, spolupracovnikom,
susedom a znamym, ktori sa prisli rozlucit na poslednej ceste s mojim drahym
bratom
Petrom PAULECKOM z Podbrezovej.
Dakujem aj za prejavy sustrasti a kvetinove dary,
ktorymi ste sa pokusili zmiernit moj hlboky zial.
brat Pavol |
