ZP a.s. NEWS

Z tvorby našich dopisovatelov

Jaroslava Nútherová DOHODA

(15. pokračovanie)
Posledné dni slnečného októbra priam vyzývali na prechádzku jesennou prírodou. Leno Kaldera sa zamyslene opieral o auto na parkovisku na Táľoch a čakal na Janu, ktorá šla navštíviť miestne toalety. Mal by som toto priateľstvo ukončiť, kým nezájde ďalej. Ale ako? Musím nájsť taký dôvod, aby som neurazil Janinu dievčenskú dušičku – jej správanie sa nezadržateľne blíži k ozajstnému záujmu o manželstvo so mnou. Nie, pre mňa bola stvorená iba jediná žena na svete a o tú som prišiel.
Nervózne sa odlepil od auta a vtom zmeravel. Akoby vyrástli zo zeme, stáli neďaleko Vilo s Martou v tesnom objatí a vzápätí sa ich pery spojili v nežnom bozku. Lenovi sa zakrútila hlava, krvi by sa v ňom nedorezal. Fascinovane na nich hľadel, aj keď sa pozreli smerom k nemu a Vilo mu na pozdrav zakýval rukou. Jana nečujne zastala vedľa Lena.
„Ty ju stále miluješ,“ povedala obviňujúco. Leno sa strhol. „Si ako v tranze, lebo ju miluješ, vedela som to. Prečo za ňou nejdeš a nepovieš jej, že ju miluješ?“
„To nie je pravda,“ odvetil duto Leno.
„Je to pravda!“, zvolala Jana so slzami v očiach. „Nie som slepá ani sprostá! Chodíš so mnou z trucu, ona robí to isté s tamtým!“
„Upokoj sa, Janka,“ tíšil dievčinu Leno. „Namýšľaš si hlúposti.“
„Nenamýšľam,“ zavzlykala. Marta s Vilom medzitým odišli. „Počula som to na vlastné uši. Teraz viem, prečo sa so mnou nechceš vyspať.“
„Voľačo ti poviem,“ vzal jej tvár jemne do dlaní, palcami zotrel dve padajúce slzičky a mierne sa usmial. „Neviem, čo si počula, ale môžem ťa ubezpečiť, že ona nie je tou príčinou.“
„A čo teda?“ vydýchla roztrasene.
„Nechcem sa tu viazať. Pôjdem k priateľom do Anglicka.“
„Prosím nie!“ Jana ho z celej sily objala okolo pása a pustila sa do plaču. Leno ju, hladkajúc po svetlých vlasoch, nechal vyplakať. Po chvíľke od neho odstúpila. „Aj tak som mala pravdu,“ utrela si posledné slzy. „Odchádzaš kvôli nej, lebo ju miluješ. Nič nehovor, neuverím ti. Ona ťa tiež stále ľúbi a trápi sa.“
„Videl som,“ uškrnul sa Leno, horiac nedočkavosťou dozvedieť sa viac. „Ideme domov?“
Viezli sa mlčky. Hudba z rádia zmierňovala napätie v aute. Jana uvažovala o schválnostiach osudu, uvedomovala si, že poslúžila Lenovi ako nástroj pomsty. Nehnevala sa na neho a to ju doviedlo k poznaniu, že ho v skutočnosti nemiluje pravou láskou, pretože inak by ho za to mala nenávidieť. Nadobudla však užitočnú skúsenosť – láska sa nedá vynútiť ani kúpiť. Keď si tak spätne preberie ich schôdzky, vlastne jej nikdy nič nesľuboval, nevyznával jej lásku. Správal sa ako kamarát, to mu nemôže vyčítať. Napriek tomu jej bolo smutno.
„Marta ťa naozaj miluje,“ prehovorila tíško a Leno prudko zabrzdil.
„Prečo omieľaš to isté?“ precedil skrz zuby. „Čo ty? Už ma nemiluješ?“
„Asi som ťa nikdy nemilovala,“ priznala nešťastne. „Chodil si so mnou, lebo si sa chcel pomstiť Marte. V poriadku, nevadí mi to, rozumieš?“
„Jana,“ pozrel na ňu prekvapene. „Ja, musím sa ti ospravedlniť a uznať, že si ma dokonale prekukla. Myslel som, že hrám dosť presvedčivo.“
„No, to je aj Alicin názor,“ vzdychla sťažka. „A čo sa týka tvojho odchodu, budem ako špión v nepriateľskom tábore pri mučení. Odvez ma domov, prosím ťa.“ Uprela zrak priamo do jeho očí, nahla sa k nemu a vtisla mu na pery trojsekundový bozk. „Štart!“ žmurkla na ohúreného Lena.
Ešte sa dala nahovoriť na krátke posedenie v Modranke, hoci sa smiala, či to má považovať za nepatrné odškodné. Leno bol ohromne rád, že natrafil zrovna na Janu, aj keď zo začiatku ho otvorene zvádzala. O dvadsiatej prvej hodine večer sa rozchádzali ako priatelia, spojení malým tajomstvom.
Leno zamkol auto v garáži a pomaly kráčal k paneláku. „Zasa tá neónka nesvieti,“ šomral v duchu. Automaticky pozrel na Martine okná. Boli tmavé. „Kde môže byť?“, uhryzla ho náhla žiarlivosť a ostal stáť pri stene. Dočerta, hádam nie je pri tom vagabundovi. Začul kroky a tlmenú vravu. Niekto prichádzal. Leno sa pritisol k stene, skoro prestal dýchať, lebo kroky zastali priamo pred dverami.
„Vďaka za odprevadenie,“ ozval sa Martin hlas a Lenovi sa zdalo, že vystrašene.
„Ako si to predstavuješ?“ Vilov hlas znel podráždene, až zlostne. „Budeš zakaždým vystrájať, ak ho stretneš? Rozišli ste sa, či nie? Nezahrávaj sa so mnou, Marta, nie som metla, aby si...“
„Vilo, choď už,“ riekla prosebne.
„Nie,“ vzoprel sa. „Chcem ísť k tebe. Si prvá, čo ma tak dlho vodí za nos a ručím ti za to, že budeš moja. Kašlem na to, že Lena stále miluješ, chcem ťa.“
„Počkaj, nechaj ma!“
V tej chvíli sa Leno odlepil od steny, rozhodnutý zasiahnuť, ale nebolo treba. So slovami čau zajtra sa Vilo pobral preč. Marta vošla do paneláku s Lenom v pätách a prsty sa im stretli na tlačidle vypínača. Nezľakla sa, iba natiahla ruku k úderu. Tá jej však pri pohľade na Lena klesla.
„Ahoj,“ povedal bez úsmevu. Mlčky sa zvrtla a rýchlo kráčala hore schodmi.
Jasné - nevidí, nepočuje! Navlas rovnaké správanie, akým ju častoval on. Zrejme ešte nedozrel čas na ich zmierenie, hoci vôbec sa nedalo vedieť, či sa udobria, pretože sa nepohnevali na základe obyčajných hlúpych nadávok, ktoré sa časom zabudnú a človek ich neberie tak vážne. Urazili sa navzájom tichými slovami, prenikajúcimi hlboko do srdca.
Odpustia si? Koľko zla si ešte narobia, kým pochopia silu lásky a prestanú sa jeden druhého trýzniť, aby tak zhasla posledná iskierka ľúbostného citu. Nie, nesmie vyhasnúť!
Leno Kaldera vzal opäť do rúk list od priateľov z Anglicka, ktorým ho pozývali na návštevu. Písal im v čase, kedy prežíval najkrajšie chvíle šťastia s Martou a oni ho volajú spolu s ňou na dovolenku do Južného Walesu. Rozhodol sa, že s odpoveďou počká, veď bližší dátum neurčili, takže je jedno, kedy tam pôjde. Možno nebude sám.
Manželia Kalderovi ťažko znášali zadumanosť mladšieho syna. Radšej by si vypočuli sem – tam nejakú výčitku, ako jeho mĺkvosť. Staral sa o nich vzorne, to áno, urobil všetko, čo im na očiach videl, lenže oni sa cítili zodpovední za jeho osamelosť a z toho boli nešťastní.
Ale dnes ráno, keď mu zbadali v rukách list z Anglicka, v nich skrslo podozrenie, že znovu mieni prevetrať túlavé topánky.
Pani Kalderová smelo zazvonila pri dverách mladej susedky a pretože vedela, že Marta vždy pozrie cez kukátko, postavila sa oproti nemu. Po treťom zvonení sa dvere otvorili.
„Ahoj, Marta, môžem vojsť? Viem, že ideš poobede do roboty, nezdržím ťa dlho.“
„Nech sa páči.“
So zmiešanými pocitmi si sadli obe ženy ku kuchynskému stolu, kde boli rozložené módne časopisy, ktoré Marta za okamih poskladala na hŕbku.
„Ešte máte rada jahodový čaj?“ spýtala sa staršej ženy s náznakom úsmevu.
„Vďaka, dám si,“ kývla hlavou pani Kalderová a kým dievčina pripravovala nápoj, prešla rovno k veci. „Chcem ťa požiadať o pomoc.“
„Vy mňa?“ Marta zarazene postavila šálky s čajom na stôl a zvedavo sa zadívala na Lenovu matku.
„Áno, ty jediná ho môžeš zastaviť.“
„Koho?“ zamračila sa.
„Lena.“
„Mňa s vaším synom nič nespája,“ odvrátila zrak a cítila, že sa jej vytráca farba z tváre.
„Pozri Marta...,“ pani Kalderovej sa zahmlili oči „...veľmi ťa prosím, odpusť nám a skúste sa pomeriť.“
„Najprv som nemohla pochopiť, prečo ste ma zrazu znenávideli, potom mi to došlo. Lenže, na vás sa dávno nehnevám, teta, ani na vášho manžela.“
„Akože? Nehneváš a predsa, čo sa stalo?“
„My dvaja sme spravili niečo nenapraviteľné,“ vzdychla Marta smutne.
(Pokračovanie v budúcom čísle)

<<<

Ukazovatele spokojnosti

Uvedené výroky označte číslami, pričom číslo 1 priraďte tej položke, ktorá je podľa vás najdôležitejšia pre vašu spokojnosť v zamestnaní, číslo 2 tej, ktorá je na druhom mieste vašej spokojnosti v zamestnaní atď. To isté urobte pri posudzovaní vašej spokojnosti v druhej časti ankety – sociálna a zdravotná starostlivosť, číslo 1 priraďte tomu výroku, ktorý považujete za najdôležitejší atď.
Anketa je anonymná.

časť: Spokojnosť so zamestnaním a odmeňovaním
..... istota stáleho zamestnania,
..... starostlivosť o bezpečnú prácu,
..... možnosť zvyšovania svojej kvalifikácie,
..... spokojnosť s rastom miezd,
..... spokojnosť s tým, že som zamestnanec ŽP a.s.,
..... možnosť uplatniť svoje odborné schopnosti,
..... dobrá doprava do a zo zamestnania,
..... korektné vzťahy vedúcich so zamestnancami,
..... dobré medziľudské vzťahy na pracovisku,
..... dobrá informovať o vlastnej práci,
..... dobrá informovanosť o výsledkoch pracoviska,
..... spokojnosť s vybavovaním osobných a pracovných
záležitostí v sekretariátoch.

časť: Sociálna a zdravotná starostlivosť
..... spokojnosť so starostlivosťou o zamestnancov (rekondičné pobyty, kúpeľná liečba, úrazové poistenie a iné),
..... poskytovanie zdravotnej starostlivosti,
..... spokojnosť s dôchodkovým pripoistením,
..... spokojnosť so stravovaním,
..... spokojnosť so sociálnymi zariadeniami na pracovisku,
..... možnosť návštevy športových podujatí (futbal, kolky, turistika, lyžovanie a pod.),
..... spokojnosť s podporou kultúrnych podujatí firmou,
..... spokojnosť s prázdninovou rekreáciou detí zamestnancov firmy,
..... iné, tu neuvedené ukazovatele (napíšte svoje návrhy)
.................................................................................................................................................................

Vyplnený anketový lístok zašlite podnikovou poštou na adresu: Personálny odbor ŽP a.s., najneskôr do 10-tich dní od vydania tohto čísla

...........................................................................................................................

K u p ó n
Ak sa chcete zúčastniť žrebovania, vypíšte tento kupón a zašlite podnikovou poštou Personálnemu odboru ŽP a.s. Anketový lístok nepodpisujte a kupón zašlite oddelený od anketového lístku. Jedného účastníka novinovej ankety vyžrebujeme a odmeníme vecnou cenou.

Meno a priezvisko: ...........................................................................................
Osobné číslo: .................................................................................................
Prevádzkareň/odborný útvar: ..........................................................................

<<<

V oblastnej konkurencii sme sa nestratili

Po necelom roku obnovenej činnosti si členovia Plaveckého klubu Flipper pri ŽP Šport, a.s., znovu vyskúšali svoju výkonnosť v pretekoch oblastnej úrovne (bývalý Stredoslovenský kraj). Podali výborné výkony, keď sa presadili vo všetkých vekových kategóriách. Preteky sa uskutočnili 8. októbra v Handlovej a v Žiari nad Hronom. V kategórii juniorov obsadil Peter Muriňák na 50 metrov prsia 2. miesto, časom 0:35,41 min., Michaela Vrábliková obsadila v A kategórii v rovnakej disciplíne 5. miesto, 7. bola na 50 metrov v.sp. V B-kategórii nás reprezentovali Denis Baran a Róbert Žiak. Denis mal kus smolu, keď uliaty štart na 100 metrov PP ho pripravil o isté 3. miesto. No obidvaja plavci dosiahli umiestnenia v prvej desiatke.
Veľkú radosť nám urobili naše plavecké nádeje, keď v C-kategórii dosiahli dobré výsledky. Na 200 metrov prsia obsadil 2. miesto Matej Šuránek a 3. bol Samko Pavlík. Martina Grexová obsadila na 100 m znak tretie a Daniela Vrábliková na 200 m prsia 5. miesto. To sú naši plavci kategórie C – prípravka. K nim sa pridali Dominik Golian a Jaroslav Jirmer, ktorí sa umiestnili v prvej desiatke.
V celkovej bilancii pretekov získali naši plavci dve druhé a dve tretie miesta. Keď k tomu pridáme dvanásť umiestnení v prvej desiatke môžeme byť spokojní. Najviac nás potešili naše najmladšie plavecké nádeje, veď na takýchto pretekoch boli po prvý raz.

M. Miklovič