PODBREZOVAN   22/2005

STRANA 2

logo ZP a.s.

STRANA

0

1 2 3 4 5 6

Vyroba


<<<

S Ing. Milanom Podkonickym, veducim strojarenskej vyroby 

 V predvecer decembrovych oprav

 Vasou prioritou v tychto dnoch su nesporne pripravy na decembrove opravy. V akej faze sa nachadzate a v com su specificke?
   - Zacnem oceliarnou, kde opravy  prebehnu v termine od  19. do 23. decembra. Z pohladu nasej prevadzkarne pokracuje  oprava sadzacieho 160 tonoveho zeriava. Ide o proces, ktory prebieha v niekolkych etapach a v ramci decembrovej opravy chceme realizovat poslednu opravu mosta. Dolezitou opravou bude i oprava vystupnych prevodoviek 
125 tonoveho liaceho zeriava.
   Obidve spomenute opravy zabezpecujeme v spolupraci s Kralovopolskou strojarnou Brno  – divizia zeriavy.  Pocas  oprav  technologickych zariadeni oceliarne tak, ako kazdorocne, posilnime pozadovane zamocnicke profesie o sedemnast nasich zamestnancov. Dolezitou sucastou pripravy oprav  je i dodavka pozadovanych nahradnych dielcov. Tu zasadne problemy s dodavkami nepredpokladam.
   Vo valcovni bezsvikovych rur sa opravy zacnu 15. a planovane su do 23. decembra. Teple skusky budu  vykonane
27. decembra  v prvej zmene. Kedze v decembrovych opravach je stanoveny  vacsi casovy priestor ako v auguste, rozhodujuce  opravy zaradene i v polozkovom plane generalnych oprav  budu vykonane prave pocas uvedenej odstavky.  Ide napriklad o opravu  dopravnika priecnej dopravy pred karuselovou pecou, dalej opravu  casti chladnika so zameranim na vymenu poskodenych rostnic, opravu casti priecnej dopravy za rozbrusovacou pilou c.3  smerom do upravne  a opravu  krokovadiel  pece na  ohrev trnovych tyci. Na vsetky uvedene zariadenia, ako i na ostatne agregaty, na ktorych budu vykonane opravy sa rozhodujucou mierou podielame dodavkami  nahradnych dielcov. Sumarne sa tieto poziadavky pohybuju na urovni 305 roznych dielcov od jednoduchych  puzdier az po montazne zostavy. Hodnota tychto dodavok  dosahuje  15 milionov korun.  Doplnim este opravy zdvihaciich zariadeni, kde v  spolupraci s elektroservisom pripravujeme opravy zeriavov cislo 183 a 215.
Na  opravach  sa    zucastni celkove devatnast zamestnancov nasej prevadzkarne.

   V taharni rur su opravy planovane od 20. do 31. decembra. Rozsah poziadaviek na nahradne dielce  mame s prevadzkarnou  upresneny.  Z tych vacsich generalnych oprav je potrebne uviest pripravovanu opravu taznej stolice 3 - 05 , ktora sa zacina  v 44. tyzdni a ukoncena bude v 46. tyzdni a generalnu opravu rovnacky c.3, ktora sa zacina v 50 tyzdni a ukoncena bude do 31. decembra.

 Spomeniete aj vacsie opravy stavebneho charakteru?
    - Do 15. decembra predpokladame ukoncenie prac na oprave oplotenia zapadnej strany noveho zavodu. V spolupraci s odborom technickeho a investicneho rozvoja sa podielame na opravach Gizelinho domu a Tribelovej veze hradu Lupca. V zaverecnej etape  su  prace na generalnej oprave a rekonstrukcii budovy „B“- odboru informatiky.   Dalej je rozpracovana  prva etapa  opravy vodovodneho potrubia v Podbrezovej. Ide o vetvu c. 6, v dlzke  460 metrov.  Planovany termin ukoncenia  opravy je 15. november tohoto roku. To su v kratkosti vymenovane tie dolezite opravy, ktore je potrebne ukoncit v nasledujucich dvoch mesiacoch.

 Cim sa momentalne zaoberate z hladiska investicnych zakaziek a co vas este caka?
   Z hladiska investicnych zakaziek rozhodujuce dodavky a subdodavky mame uz uspesne  realizovane. Podstatnu cast tohtorocnych prac tvorili dve dolezite zakazky, a to rekonstrukcia  linky kotlovych rur  a subdodavky pre novu upravarensku linku taharne rur – vyroba 1. Islo o rozhodujuce celky v objeme 13,7 milionov korun. V sucasnosti pre uravarensku linku spracovavame vykresovu dokumentaciu  dopravnika, ktory prepoji linku s rovnackou c.3.

Prezradite aj vyznamnejsie akcie buduceho roka?
  
- Plan buducorocnych generalnych oprav je v stadiu pripravy. Dnes mame spracovany prvy navrh poziadaviek  do planu generalnych oprav pre rok 2006. Definitivne naplnenie polozkoveho planu bude  zname az koncom tohto roku, resp. zaciatkom buduceho roku.  Narocnejsie a dolezite opravy si vsak vyzaduju  dlhsiu  dobu na pripravu  a samotnu  realizaciu. Z tohoto dovodu boli uz  v zavere septembra  predstavenstvom akciovej spolocnosti  schvalene dolezite  generalne opravy. V prvom rade ide o generalnu opravu  ozubenej tyce  pre valcovaciu trat, v objeme 28 milionov korun. Dodavatelom novej ozubenej tyce a pastorkov  bude nasa dcerska spolocnost ZDAS, a.s. Zdar nad Sazavou. Vyroba komponentov pojazdu  ozubenej tyce a ich nasledna montaz  prebehne v 10.  a 11. mesiaci  buduceho roku uz v  nasej prevadzkarni.
Dalsou dolezitou opravou - taktiez v prevadzkarni valcovna bezsvikovych rur - bude  generalna oprava dierovacieho  lisu v objeme 11 milionov korun. Dodavky odliatku zakladoveho priecnika a  prvkov pre hydrauliku  zabezpecujeme  prostrednictvom dcerskych  spolocnosti  SKODA  TS  Plzen a ZDAS. S realizaciou tychto oprav pocitame v decembri  buduceho roku.

Zhovarala sa O. Kleinova + foto


<<<

S Ing. Jozefom Cernanom, veducim energetiky o vyrobe tepla a elektrickej energie

Vsetko pre maximalnu kvalitu a minimalne straty

 Ako ste sa pripravili na tohtorocnu vykurovaciu sezonu? 
   - Podla platnej legislativy zacina vykurovacie obdobie 1. septembrom a konci 31. majom. Priestor na vacsie opravy je teda urceny letnymi mesiacmi, t.j.  mimo vykurovacieho obdobia. V tomto obdobi sme skontrolovali stav zariadeni kotolni, vycistili kotle, pretesnili armatury, opravili sme casti sekundarnych potrubnych rozvodov v teplarni noveho zavodu. Taktiez sme  opravili dymovod od kotla K1 az po zaustenie do komina.  Dokoncili sme opravu potrubia vratneho kondenzatu z Odovzdavacej stanice tepla Stiavnicka v dlzke asi 250 metrov.
    V starom zavode sme opravili casti vykurovacich rozvodov a rozvodu teplej uzitkovej vody z  Odovzdavacej stanice tepla TOB. Opravili sme i cast horucovodneho privodneho vykurovania pre vstupnu rozvodnu na Planieri. Vsetky opravovane rozvody sme i preizolovali. Boli skontrolovane vsetky  odovzdavacie stanice tepla, odstranene zistene zavady a nedostatky.

 Ake opatrenia povazujete za prioritne pre dosiahnutie co najnizsich tepelnych strat v akciovej spolocnosti?
   - Z pohladu vyroby tepla pre technologicku spotrebu na vykurovanie a pripravu teplej uzitkovej vody je dolezite, aby boli vsetky rozvody, ci uz pary, horucej alebo teplej vody,zaizolovane. Rovnako dolezite je, aby technologicke zariadenia kotolni a odovzdavacich  stanic mali zaizolovane vsetky sucasti, aby sa vyrobene teplo dostalo do miesta spotreby v pozadovanej kvalite pri minimalnych stratach. Na vykurovanych objektoch je dolezite, aby neboli poskodene oplastenia budov, funkcne uzatvaracie mechanizmy vetracich otvorov, zasklene a utesnene okna.

 Na zaver, tri stvrtiny roka uz mame za sebou a nas zaujima, kolko vlastnej elektrickej energie ste za toto obdobie vyrobili?
   -Za devat mesiacov tohto roka sme vyrobili viac ako 47 000 MWh elektrickej energie, co v plneni planu znamena prekrocenie o 4,2 percenta. Vysledky vyroby elektrickej energie v tomto obdobi uz nie su take priaznive. Vzhladom k celkom peknemu  jesennemu pocasiu, ale bez dazda, je nizsia vyroba vo vodnych elektrarnach v porovnani s dlhodobym priemerom.

V. Kukolova

Spalinovod kotla K1 teplarne noveho zavodu.  Foto:  J. Vass


<<<

 Zo sveta ocele

 Třinecke zeleziarne ocakavaju zisk
Preto chcu utratit takmer 1,4 miliardy korun na opravy svojich vysokych peci a obzeraju sa po dalsej expanzii. Firma si moze dalsie utraty dovolit. Jej zisk za posledne dva roky sa blizi k dvanastim miliardam. Minuly tyzden spustili v Třinci, po generalnej oprave za viac ako 700 milionov korun, jednu z dvoch tamojsich vysokych peci. „Zaistili sme tak jej zivotnost na minimalne dalsich patnast rokov,“ povedal generalny riaditel Jiři Cienciala. „S masivnymi inovaciami v zeleziarnach sme zacali pred piatimi rokmi. Od tej doby sme zrekonstruovali dve valcovacie trate, dve vysoke pece a dva konvertory, celkovo skoro za desat miliard,“ povedal spolumajitel zeleziarni Tomas Chrenek. Třinecki oceliari taktiez dalej rozsiruju svoje imperium. Nedavno kupili v Ostrave Valcovnu rur a rozhliadaju sa po dalsich prilezitostiach. „Zaujimaju nas kapacity na zuslachtovanie nasich vyrobkov,“ povedal Chrenek, ktoreho firma vyraba napriklad kolajnice ci ocelove tyce pre stavebnictvo.  Třinecki chcu v tomto roku zopakovat hruby zisk 5,9 miliardy korun. A to i napriek skutocnosti, ze vlani sa na tomto vysledku podpisal mimoriadny obchod – predaj  podielu vo firme Mittal Steel Ostrava. „V tomto roku ocakavame podobny zisk ako vlani, aj ked ho tvorime hlavne vo vyrobe,“ tvrdi Chrenek.

 Brusel nam chce znizit kvoty na CO2
  
Spustenie registra emisii brzdi poziadavka Bruselu, ktory chce znizit kvotu z 30,5 miliona o niekolko desiatok tisic ton emisii. Proti zredukovanej kvote sa ohradili priemyselne zvazy. Podla Republikovej unie zamestnavatelov je znizenie neopravnene a mohlo by sposobit skody a obmedzenie chodu niektorych fabrik. Podobny postoj zaujal Zvaz hutnictva a tazobneho priemyslu. Najvacsi producent oxidu uhliciteho U.S.Steel Kosice dal uz pred casom podnet na Najvyssi sud, pretoze sa citi byt pridelenou kvotou ukrateny. „Dalsie znizenie kvoty pre Slovensko nas znacne znepokojuje. Moze ohrozovat aj ostatne priemyselne firmy na Slovensku,“ povedal hovorca oceliarni Jan Baca. Staznosti priemyselnych firiem sa preniesli na predstavitelov statu. Minister zivotneho prostredia Laszlo Miklos pred casom vyhlasil, ze komisia sa nevyhne zalobe a sudnemu sporu, ak neodvola svoj zamer znizit Slovensku pridelenu kvotu na vypustanie sklenikovych plynov.

 Prijmy U. S. Steel sa prepadli
Cisty prijem U. S. Steel sa za 3. stvrtrok prepadol o 70 percent. Pricinou na jednej strane boli vysoke vydavky na vystavbu novych prevadzok, na druhej strane sa pod spominany prepad podpisali vysoke ceny zemneho plynu  a naopak,  nizke ceny na spotovom trhu. Napriek vyraznemu rastu trzieb a ziskov divizie, ktora vyraba valcovane produkty pre plynarensky a ropny priemysel (jeden z mala svetlych bodov 3. stvrtroka pre firmu), spolocnost celkovo poskodili zvysene ceny zemneho plynu. Okrem toho firma so sidlom v Pittsburghu pocita pred nastupom zimy s dalsim tlakom na prijmy, kedze prognozy meteorologov pre americky stredozapad, kde je sustredena vacsina jej prevadzok, nie su dobre.

(internet)


<<<

Manazeri  z Ostravy navstivili nasu firmu

Spajaju nas spolocne zaujmy

    Sestdesiatclenna skupina manazerov z Vitkovic navstivila 21. oktobra vyrobne prevadzkarne nasej akciovej spolocnosti a sucasne sa oboznamila s nasou historiou prostrednictvom prehliadky Hutnickeho muzea ZP. Cielom ich stretnutia s manazmentom ZP bolo upevnenie vzajomnych vztahov, zalozenych na spolocnych zaujmoch.

 Medzi nasimi hostami bol aj Ing. Milos Holy, obchodny riaditel Vitkovic, ktory si v redakcii zaspominal na casy, ked v pozicii vyrobneho riaditela vtedajsich Vitkovic tazkeho strojirenstvi casto navstevoval podbrezovske zeleziarne. „ Spominam si na obdobie sedemdesiatych rokov, ked sa budoval novy zavod, najma pretlacovna (dnes valcovna bezsvikovych rur – pozn. red.). Boli sme hlavnym dodavatelom zariadeni tejto prevadzkarne, nasi pracovnici realizovali aj vystavbu a potom sme boli dodavatelmi nahradnych dielcov. No, je to neopisatelny pocit, ked pridete niekde po tolkych rokoch a zistite, ze tie stroje este funguju. Mam obrovsku radost a citim zaroven profesionalnu hrdost. Ja mam pocit, akoby nas s Podbrezovou uz aj vdaka tomu nieco spajalo a som nesmierne rad, ze  po tolkych rokoch som sem mohol opat prist. Dnes su aj Vitkovice sukromnou firmou a s Podbrezovou nas spajaju spolocne zaujmy nielen z minulosti. Cely svet sa globalizuje a preco by sme nemohli nieco podobne urobit aj my , pokial mame spolocne zaujmy v podnikani?“

O. Kleinova + foto


<<<

PODBREZOVAN   22/2005

STRANA 2

logo ZP a.s.

STRANA

0

1 2 3 4 5 6