V predvecer decembrovych
oprav
Vasou prioritou v tychto dnoch su nesporne pripravy na decembrove
opravy. V akej faze sa nachadzate a v com su specificke?
- Zacnem oceliarnou, kde opravy prebehnu v termine od
19. do 23. decembra. Z pohladu nasej prevadzkarne pokracuje oprava
sadzacieho 160 tonoveho zeriava. Ide o proces, ktory prebieha v niekolkych
etapach a v ramci decembrovej opravy chceme realizovat poslednu opravu
mosta. Dolezitou opravou bude i oprava vystupnych prevodoviek
125
tonoveho liaceho zeriava.
Obidve spomenute opravy zabezpecujeme v spolupraci s Kralovopolskou
strojarnou Brno – divizia zeriavy. Pocas oprav
technologickych zariadeni oceliarne tak, ako kazdorocne, posilnime
pozadovane zamocnicke profesie o sedemnast nasich zamestnancov.
Dolezitou sucastou pripravy oprav je i dodavka pozadovanych
nahradnych dielcov. Tu zasadne problemy s dodavkami nepredpokladam.
Vo valcovni bezsvikovych rur sa opravy zacnu 15. a planovane su do
23. decembra. Teple skusky budu vykonane
27.
decembra v prvej zmene.
Kedze v decembrovych opravach je stanoveny vacsi casovy priestor
ako v auguste, rozhodujuce opravy zaradene i v polozkovom plane
generalnych oprav budu vykonane prave pocas uvedenej odstavky.
Ide napriklad o opravu dopravnika priecnej dopravy pred
karuselovou pecou, dalej opravu casti chladnika so zameranim na
vymenu poskodenych rostnic, opravu casti priecnej dopravy za
rozbrusovacou pilou c.3 smerom do upravne a opravu
krokovadiel pece na ohrev trnovych tyci. Na vsetky uvedene
zariadenia, ako i na ostatne agregaty, na ktorych budu vykonane opravy
sa rozhodujucou mierou podielame dodavkami nahradnych dielcov.
Sumarne sa tieto poziadavky pohybuju na urovni
305
roznych dielcov od jednoduchych
puzdier az po montazne zostavy. Hodnota tychto dodavok dosahuje
15 milionov korun.
Doplnim este opravy zdvihaciich zariadeni, kde v spolupraci s elektroservisom
pripravujeme opravy zeriavov cislo
183 a
215.
Na opravach sa zucastni celkove devatnast
zamestnancov nasej prevadzkarne.
V taharni rur su opravy planovane od 20. do 31. decembra. Rozsah
poziadaviek na nahradne dielce mame s prevadzkarnou
upresneny. Z tych vacsich generalnych oprav je potrebne uviest
pripravovanu opravu taznej stolice 3 - 05 , ktora sa zacina v 44.
tyzdni a ukoncena bude v 46. tyzdni a generalnu opravu rovnacky c.3,
ktora sa zacina v 50 tyzdni a ukoncena bude do 31. decembra.
Spomeniete
aj vacsie opravy stavebneho charakteru?
- Do 15. decembra predpokladame ukoncenie prac na oprave
oplotenia zapadnej strany noveho zavodu. V spolupraci s odborom
technickeho a investicneho rozvoja sa podielame na opravach Gizelinho
domu a Tribelovej veze hradu Lupca. V zaverecnej etape su
prace na generalnej oprave a rekonstrukcii budovy „B“- odboru
informatiky. Dalej je rozpracovana prva etapa
opravy vodovodneho potrubia v Podbrezovej. Ide o vetvu c. 6, v dlzke
460 metrov. Planovany termin ukoncenia opravy je 15.
november tohoto roku. To su v kratkosti vymenovane tie dolezite opravy,
ktore je potrebne ukoncit v nasledujucich dvoch mesiacoch.
Cim
sa momentalne zaoberate z hladiska investicnych zakaziek a co vas este
caka?
Z hladiska investicnych zakaziek rozhodujuce dodavky a subdodavky
mame uz uspesne realizovane. Podstatnu cast tohtorocnych prac
tvorili dve dolezite zakazky, a to rekonstrukcia linky kotlovych
rur a subdodavky pre novu upravarensku linku taharne rur – vyroba
1. Islo o rozhodujuce celky v objeme 13,7 milionov korun. V sucasnosti
pre uravarensku linku spracovavame vykresovu dokumentaciu
dopravnika, ktory prepoji linku s rovnackou c.3.
Prezradite aj
vyznamnejsie akcie buduceho roka?
- Plan buducorocnych generalnych oprav je
v stadiu pripravy. Dnes mame spracovany prvy navrh poziadaviek do
planu generalnych oprav pre rok 2006. Definitivne naplnenie polozkoveho
planu bude zname az koncom tohto roku, resp. zaciatkom buduceho
roku. Narocnejsie a dolezite opravy si vsak vyzaduju dlhsiu
dobu na pripravu a samotnu realizaciu. Z tohoto dovodu boli
uz v zavere septembra predstavenstvom akciovej spolocnosti
schvalene dolezite generalne opravy. V prvom rade ide o generalnu
opravu ozubenej tyce pre valcovaciu trat, v objeme 28
milionov korun. Dodavatelom novej ozubenej tyce a pastorkov bude
nasa dcerska spolocnost ZDAS, a.s. Zdar nad Sazavou. Vyroba komponentov
pojazdu ozubenej tyce a ich nasledna montaz prebehne v 10.
a 11. mesiaci buduceho roku uz v nasej prevadzkarni.
Dalsou dolezitou opravou - taktiez v prevadzkarni valcovna bezsvikovych
rur - bude generalna oprava dierovacieho lisu v objeme 11
milionov korun. Dodavky odliatku zakladoveho priecnika a prvkov
pre hydrauliku zabezpecujeme prostrednictvom dcerskych
spolocnosti SKODA TS Plzen a ZDAS. S realizaciou tychto
oprav pocitame v decembri buduceho roku.
Zhovarala sa O. Kleinova + foto
S Ing. Jozefom Cernanom,
veducim energetiky o vyrobe tepla a elektrickej energie |
Vsetko pre maximalnu kvalitu a minimalne straty
Ako
ste sa pripravili na tohtorocnu vykurovaciu sezonu?
- Podla platnej legislativy zacina vykurovacie obdobie 1.
septembrom a konci 31. majom. Priestor na vacsie opravy je teda urceny
letnymi mesiacmi, t.j. mimo vykurovacieho obdobia. V tomto obdobi
sme skontrolovali stav zariadeni kotolni, vycistili kotle, pretesnili
armatury, opravili sme casti sekundarnych potrubnych rozvodov v teplarni
noveho zavodu. Taktiez sme opravili dymovod od kotla K1 az po
zaustenie do komina. Dokoncili sme opravu potrubia vratneho
kondenzatu z Odovzdavacej stanice tepla Stiavnicka v dlzke asi 250
metrov.
V starom zavode sme opravili casti vykurovacich rozvodov a rozvodu
teplej uzitkovej vody z Odovzdavacej stanice tepla TOB. Opravili sme i cast
horucovodneho privodneho vykurovania pre vstupnu rozvodnu na Planieri.
Vsetky opravovane rozvody sme i preizolovali. Boli skontrolovane vsetky
odovzdavacie stanice tepla, odstranene zistene zavady a nedostatky.
Ake
opatrenia povazujete za prioritne pre dosiahnutie co najnizsich
tepelnych strat v akciovej spolocnosti?
- Z pohladu vyroby tepla pre technologicku spotrebu na vykurovanie
a pripravu teplej uzitkovej vody je dolezite, aby boli vsetky rozvody,
ci uz pary, horucej alebo teplej vody,zaizolovane. Rovnako dolezite je,
aby technologicke zariadenia kotolni a odovzdavacich stanic mali
zaizolovane vsetky sucasti, aby sa vyrobene teplo dostalo do miesta
spotreby v pozadovanej kvalite pri minimalnych stratach. Na vykurovanych
objektoch je dolezite, aby neboli poskodene oplastenia budov, funkcne
uzatvaracie mechanizmy vetracich otvorov, zasklene a utesnene okna.
Na
zaver, tri stvrtiny roka uz mame za sebou a nas zaujima, kolko vlastnej
elektrickej energie ste za toto obdobie vyrobili?
-Za devat mesiacov tohto roka sme vyrobili viac ako 47 000 MWh
elektrickej energie, co v plneni planu znamena prekrocenie o 4,2
percenta. Vysledky vyroby elektrickej energie v tomto obdobi uz nie su
take priaznive. Vzhladom k celkom peknemu jesennemu pocasiu, ale
bez dazda, je nizsia vyroba vo vodnych elektrarnach v porovnani s
dlhodobym priemerom.
V. Kukolova
Spalinovod kotla K1 teplarne noveho zavodu.
Foto: J. Vass
Zo sveta ocele
Třinecke
zeleziarne ocakavaju zisk
Preto chcu utratit takmer 1,4 miliardy korun na opravy svojich vysokych
peci a obzeraju sa po dalsej expanzii. Firma si moze dalsie utraty
dovolit. Jej zisk za posledne dva roky sa blizi k dvanastim miliardam.
Minuly tyzden spustili v Třinci, po generalnej oprave za viac ako 700
milionov korun, jednu z dvoch tamojsich vysokych peci. „Zaistili sme tak
jej zivotnost na minimalne dalsich patnast rokov,“ povedal generalny
riaditel Jiři Cienciala. „S masivnymi inovaciami v zeleziarnach sme
zacali pred piatimi rokmi. Od tej doby sme zrekonstruovali dve
valcovacie trate, dve vysoke pece a dva konvertory, celkovo skoro za
desat miliard,“ povedal spolumajitel zeleziarni Tomas Chrenek. Třinecki
oceliari taktiez dalej rozsiruju svoje imperium. Nedavno kupili v Ostrave
Valcovnu rur a rozhliadaju sa po dalsich prilezitostiach. „Zaujimaju nas
kapacity na zuslachtovanie nasich vyrobkov,“ povedal Chrenek, ktoreho
firma vyraba napriklad kolajnice ci ocelove tyce pre stavebnictvo.
Třinecki chcu v tomto roku zopakovat hruby zisk 5,9 miliardy korun. A to
i napriek skutocnosti, ze vlani sa na tomto vysledku podpisal mimoriadny
obchod – predaj podielu vo firme Mittal Steel Ostrava. „V tomto
roku ocakavame podobny zisk ako vlani, aj ked ho tvorime hlavne vo
vyrobe,“ tvrdi Chrenek.
Brusel
nam chce znizit kvoty na CO2
Spustenie registra emisii brzdi poziadavka Bruselu, ktory chce znizit
kvotu z 30,5 miliona o niekolko desiatok tisic ton emisii. Proti
zredukovanej kvote sa ohradili priemyselne zvazy. Podla Republikovej
unie zamestnavatelov je znizenie neopravnene a mohlo by sposobit skody
a obmedzenie chodu niektorych fabrik. Podobny postoj zaujal Zvaz
hutnictva a tazobneho priemyslu. Najvacsi producent oxidu uhliciteho
U.S.Steel Kosice dal uz pred casom podnet na Najvyssi sud, pretoze sa
citi byt pridelenou kvotou ukrateny. „Dalsie znizenie kvoty pre
Slovensko nas znacne znepokojuje. Moze ohrozovat aj ostatne priemyselne
firmy na Slovensku,“ povedal hovorca oceliarni Jan Baca. Staznosti
priemyselnych firiem sa preniesli na predstavitelov statu. Minister
zivotneho prostredia Laszlo Miklos pred casom vyhlasil, ze komisia sa
nevyhne zalobe a sudnemu sporu, ak neodvola svoj zamer znizit Slovensku
pridelenu kvotu na vypustanie sklenikovych plynov.
Prijmy
U. S. Steel sa prepadli
Cisty prijem U. S. Steel sa za 3. stvrtrok prepadol o 70 percent.
Pricinou na jednej strane boli vysoke vydavky na vystavbu novych
prevadzok, na druhej strane sa pod spominany prepad podpisali vysoke
ceny zemneho plynu a naopak, nizke ceny na spotovom trhu.
Napriek vyraznemu rastu trzieb a ziskov divizie, ktora vyraba valcovane
produkty pre plynarensky a ropny priemysel (jeden z mala svetlych bodov
3. stvrtroka pre firmu), spolocnost celkovo poskodili zvysene ceny
zemneho plynu. Okrem toho firma so sidlom v Pittsburghu pocita pred
nastupom zimy s dalsim tlakom na prijmy, kedze prognozy meteorologov pre
americky stredozapad, kde je sustredena vacsina jej prevadzok, nie su
dobre.
(internet)
Manazeri z Ostravy navstivili nasu firmu
Spajaju nas spolocne zaujmy
Sestdesiatclenna skupina manazerov z Vitkovic navstivila
21. oktobra vyrobne prevadzkarne nasej akciovej spolocnosti a sucasne sa
oboznamila s nasou historiou prostrednictvom prehliadky Hutnickeho muzea
ZP. Cielom ich stretnutia s manazmentom ZP bolo upevnenie vzajomnych
vztahov, zalozenych na spolocnych zaujmoch.
Medzi
nasimi hostami bol aj Ing. Milos Holy, obchodny riaditel Vitkovic, ktory
si v redakcii zaspominal na casy, ked v pozicii vyrobneho riaditela
vtedajsich Vitkovic tazkeho strojirenstvi casto navstevoval podbrezovske
zeleziarne. „ Spominam si na obdobie sedemdesiatych rokov, ked sa
budoval novy zavod, najma pretlacovna (dnes valcovna bezsvikovych rur –
pozn. red.). Boli sme hlavnym dodavatelom zariadeni tejto prevadzkarne, nasi
pracovnici realizovali aj vystavbu a potom sme boli dodavatelmi
nahradnych dielcov. No, je to neopisatelny pocit, ked pridete niekde po
tolkych rokoch a zistite, ze tie stroje este funguju. Mam obrovsku
radost a citim zaroven profesionalnu hrdost. Ja mam pocit, akoby nas s Podbrezovou
uz aj vdaka tomu nieco spajalo a som nesmierne rad, ze po tolkych
rokoch som sem mohol opat prist. Dnes su aj Vitkovice sukromnou firmou
a s Podbrezovou nas spajaju spolocne zaujmy nielen z minulosti. Cely
svet sa globalizuje a preco by sme nemohli nieco podobne urobit aj my ,
pokial mame spolocne zaujmy v podnikani?“
O. Kleinova + foto |