PODBREZOVAN  22/2005

STRANA 4

logo ZP a.s.

STRANA

0

1 2 3 4 5 6

Sociálna a kulturna oblast


<<<

Z tvorby našich dopisovatelov

Jaroslava Nútherová DOHODA

(16. pokracovanie)

 „Povedali sme si slova, ktore sa tak lahko neodpustaju a myslim, ze k sebe citime skor nenavist. Napokon, obaja sme si nasli novych...“ Zasekla sa a uchlipla si zo salky.
  „Neverim,“ krutila hlavou pani Kalderova. „Vsetko sa da odpustit. Ja tvrdim, ze to robite naschval.“
  „To je vas nazor,“ pokrcila plecami Marta.
  „Keby si to myslela vazne, nebudes sa zahadzovat prave s Vilom,“ vyhlasila energicky. „A keby to Leno myslel naozaj, nebude stracat cas s Janou.“
  „Vasa istota je obdivuhodna,“ uskrnula sa.
  „Nechces mi zopakovat tie slova?“
  „Nie. Je to vec nas dvoch.“
  „Nie je,“ odvazila sa protirecit Lenova matka. „Vies o tom, ze pisal do Anglicka?“
  „Ano, niekedy koncom augusta,“ pozrela znepokojene na nu.
  „Pozyvaju ho. Bojim sa, ze sa nevrati. Marta, ty si posledna nadej. Mas silu ho zadrzat. Prosim ta.“
  Marte zahucalo v hlave. Prizmurila oci, aby zatisla dotierave slzy, ruky sa jej rozochveli, tak ich pevne zakliesnila do seba, az jej obeleli hanky na prstoch. Aha, teraz som vam dobra, ked treba synacika zabrzdit, pomyslela si trpko. Cez jej zovrete pery nevysla ani hlaska, sedeli v napatom tichu, ktore ostro prerusil telefon. Marta sa neochotne pobrala do obyvacky a zdvihla sluchadlo.
  „Ahoj, tu Ivana. Leno chce zasa zdupkat.“
  „Viem, je u mna jeho matka.“
  „To nesmies dopustit, Marta!“ Ivanin hlas znel rozculene. „Vzdy odchadzal iba kvoli tebe. Docerta, ak mu to dovolis, uvedom si, ze sa viac nemusi vratit, rozumies?! Sprav proti tomu volaco, lebo inak...“
  „No, co inak?“ V Marte vzkypel hnev. „Zlyncujete ma? Ty si laskavo uvedom, ze mne je to jedno. Ma dost rokov na to, aby vedel, co robi. Ponizil ma natolko, ze nemam chut ho prosikat. Nech ide kam chce, kedykolvek. Zelam mu stastnu cestu.“
  „Si zla...“
  Marta dlhsie nevladala pocuvat, zlozila sluchadlo a roztrasene si sadla v kuchyni za stol. Pani Kalderova tisko povedala. „Hovorila si nahlas, tykalo sa to Lena?“
  „Samozrejme,“ prisvedcila netrpezlivo.
  „To znamena, ze sa nepokusis s nim prehovorit?“
  „Dajte mi pokoj,“ zaupela nestastne Marta.
  Nepovedala otvorene nie, co zanechalo v dusi pani Kalderovej malinkaty kusok nadeje, ze mladi ludia predsa len najdu k sebe zapadnutu cestu.
  Nedockavemu manzelovi zreferovala cely obsah rozhovoru.
  „... asi place,“ koncila rozpravanie a vtom nakukol do izby Leno.
  „Kto place?“ bol zvedavy.
  „Marta,“ odvetil otec a matka sa na neho vystrazne pozrela.
  „Ale co?“ zdvihol syn zacudovane obocie a skumavo si prezeral tvare rodicov. „Odkial to vies?“ 
  „Ja mam tiez otazky,“ povedala rychlo matka. „Cim ste sa navzajom urazili, ake slova ste pouzili, ze si ich nedokazete odpustit? Preco si Martu ponizil?“
  „Preboha, mami...“
  „Odpovedz! Povedala mi, ze na nas sa nehneva, vy dvaja ste sa vraj urazili. Chcem vediet cim!“
  „To je nasa vec,“ zamracil sa a vahavo sa spustil do kresla.
  „Ziadna vasa vec,“ oponovala nahnevane matka. „Kvoli tomu chces znovu odist a to sa tyka aj nas, nezda sa ti?“  „Nikto o tom nevie, iba Jana a Ivana. Ktora si pustila usta na spacirku?“
  „Ani jedna, videla som ta s listom z Anglicka. Nebolo tazke domysliet si.“
  „Upokoj sa, mami. Zatial nic take nehrozi.“
  „Skutocne?“ Manzelia Kalderovi prekvapene zizali na syna, ktoremu neslo do hlavy, kedy sa Marta pred mamou rozplakala.
  „Vazne,“ potvrdil s usmevom. „Mozete pokojne spavat, v dohladnej dobe vas neopustim.“
  „Tak ako to bolo s Martou?“ nastojila matka.      
  Leno sa citil nepredstavitelne trapne, ked mal zopakovat ponizujuce slova o zene, ktoru pred nimi kedysi zubami – nechtami obhajoval. Ako je mozne, ze vtedy im sli tak lahko vyslovit. A dnes? Tazko nabera odvahu na opakovanie. Ktovie, ci aj Marta obanovala tu kriticku chvilu. Boze, ked si spomeniem, aka bolest z nej vyzarovala v prvych dnoch po rozchode. Chcela, aby som ju vypocul. Vedome som ju prehliadal, zachoval som sa ako obycajny primitiv, jesitny somar. Ved moja urazka bola pre nu stokrat krutejsia. Vsetko, co je vokol nas berie clovek viac menej na vedomie a ja, idiot som ju povazoval za nicotne nic. Dokaze mi to odpustit?
  „Nenutme ho,“ povedal pan Kaldera, lebo v synovej tvari zbadal nieco, co si chlap malokedy alebo vobec nepripusta. Priznanie porazky. Stary pan vedel, ze ich mladsi syn sa bude usilovat o zmierenie vsetkymi dostupnymi prostriedkami a uz od tejto chvile mu drzal palce. „Dufam, ze je to nieco malicherne, k takemu je clovek niekedy obzvlast citlivy.“
  „Bola som za Martou kvoli tebe,“ riekla matka bojazlivo. „Aby si neodisiel...“
  „Sa cudujem, ze ta pustila do bytu,“ utrusil Leno so zvrastenym celom. „Mne je to jedno – tak povedala, vsak?“
  „Ano, Ivane do telefonu.“
  „Bude lepsie, ak sa nam do toho nikto nebude miesat. Myslim, ze sprostredkovatelov nepotrebujeme.“
  O trinastej hodine patnastej minute Leno cakal v aute pred panelakom, pretoze kazdu chvilu by mala ist Marta na autobus. Vysla von v sprievode Ivany. Leno vyskocil z auta a rychlo, no jemne Martu chytil za ruku. Nepovedala nic, iba sa jej zlostne zablyslo v ociach a prudko sa mu vytrhla, na co ju Ivana zdrapila za druhu ruku, uz nie tak jemne.
  „Nerob tu cirkus a chod s nim,“ prikazala priatelke tisko, ale o to doraznejsie.
  „Nejdem,“ odsekla s ocami upretymi na zem. „Aby sa nahodou nezadusil, ked mu kazim vzduch. Otrava je otrava.“
  „Mam protijed,“ vyhlasil. Pristupil tesne k Marte a zlahka ju bozkal na lice. „Aj silnejsi, ak chces,“ usmial sa do jej hnedych oci.
  Ivana so smiechom od nich odisla, takze nezostavalo nic ine, nez zmatene nastupit do auta. Martu premohla nahla slabost, ktoru pripisovala prebdenej noci a mozno i necakanemu stastiu. Ano, premklo ju ukrutne stastie, ze predsa len nie je nic stratene. Tento raz nesmie nic pokazit. Musi v sebe umlcat diabolskeho skriatka. Bojovat s nim, neposluchnut jeho vyzyvave nahovaranie, aby sa s Lenom tak rychlo nezmierila. „Bud k nemu zla,“ hudol v nej skriatkov hlas. „Potrap ho este,“  dobiedzal neunavne a Marta sa nespokojne zahniezdila. „Nie, on si to nezasluzi,“ branila sa skriatkovi „... bola to moja vina, ze povedal, co povedal.“
  Ani si nevsimla, kedy zastali na parkovisku pred zavodom. Ukosom flochla na Lena a roztrzito sa usmiala.
  „Mam jeden navrh,“ povedal a vybral kluce zo startera. „Zabudnime na posledne tyzdne, Marta. Pokracujme dalej, ved obaja vieme, dobre vieme, ze ani jeden z nas to nemyslel smrtelne vazne, tak naco si mame zbytocne strpcovat zivot. Alebo si myslis nieco ine?“

Pokracovanie v buducom cisle


<<<

 Dychovka na medzinarodnej sutazi v Ostrave

Siahli sme na hviezdy

   Dychova hudba Zeleziarne Podbrezova sa na pozvanie organizacneho vyboru zucastnila v dnoch 21. - 23. oktobra na XII. medzinarodnej sutazi velkych dychovych orchestrov Ostrava 2005. Sutaz sa kona kazdy druhy rok z poverenia Ministerstva kultury CR a zastitu nad nou prebrali primator Ostravy Ales Zednik a hajtman Moravskoslezskeho kraja Evzen Tosenovsky. Medialnymi partnermi boli Cesky rozhlas Ostrava a Ceska televizia, ktora sutaz natacala. Medzinarodnej porote predsedal hudobny skladatel Jindřich Brejcek.

   Podbrezovsky orchester sa po uspesnych a vydarenych tohtorocnych podujatiach v Zdari nad Sazavou, na festivaloch vo Valaskej, polskom Plonsku i na Padiveho Trencine, zodpovedne pripravoval na vrchol tohtorocnej umeleckej sezony. Sezony, ktora - co do poctu i kvality domacich a zahranicnych vystupeni - nema v novodobej historii dychovky obdoby. Prestiznu europsku sutaz vyhral 70 - clenny spanielsky orchester Banda de Muzica de Zamora. Jeho sutazny program na zaverecnom koncerte vitazov zdvihol divakov zo sedadiel. Bol to uchvatny umelecky zazitok.

Fakty zo sutaze: Na medzinarodnej sutazi sa zucastnilo 18 velkych dychovych orchestrov metropolitneho charakteru, s obsadenim nad 60 muzikantov. Ako priklad mozno uviest Pilhani Orkester Ljubljana, Muziekvereniging Nijverdal Holandsko, Hrvatskih Zeljeznica Varazdin, Dechovy orchestr Tutti, Jihlava, Dechova harmonie Janackoveho konzervatoria Ostrava, Grandiozo Radom -  Polsko, Vitkovak Ostrava - vsetko 60 -75 clenne orchestre. DH Zeleziarne Podbrezova bola pozvana ako jediny orchester zo Slovenska. Ziskali sme spolu s dalsimi piatimi orchestrami strieborne pasmo, co je pre amatersku dychovku viac, ako uspech. Na uspechu ma bezo sporu najvyssiu zasluhu kapelnik Jozef Kral, ktory dokazal optimalne pripravit orchester na narocnu sutaz. Obdiv patri aj samotnym muzikantom, ktori obetovali volny cas a chvile s rodinou na nacvik programu. Velka vdaka patri vedeniu spolocnosti ZP a.s. za materialnu a moralnu podporu, bez ktorej by dychovka nemohla uspesne existovat a sirit dobre meno Zeleziarni Podbrezova doma i v zahranici.     

(ik)

Stredoslovaci svojim humorom a piesnami zabavali zeleziarov 21. oktobra v Dome kultury ZP.                                                                                  F: I. Kardhordova


<<<

Uctili si starsich

V DK ZP sa 20. oktobra uskutocnil Vecer ucty k starsim, ktory pre svojich skor narodenych spoluobcanov zorganizoval Obecny urad  v Podbrezovej. So zelanim pevneho zdravia aj do nasledujucich rokov sa dochodcom prihovoril Ing. Jan Steller, starosta obce, a v kulturnom programe vystupili deti materskej a zakladnej skoly. Vyvrcholenim bolo vystupenie folklorneho suboru Klasok.

O.K. + foto


<<<

 Folklorny subor Mostar 50 – rocny

   Pozyva do Mestskeho domu kultury v Brezne:

4. novembra o 19. hodine na slavnostny program pre verejnost,
5. novembra o 18. hod. na slavnostny program pre byvalych clenov
16. decembra o 19. hod. na reprizu slavnostneho programu pre verejnost.
Predpredaj vstupeniek
pre verejnost je v TIK – u, c. tel. 611 42 21.


<<<

Jazykove okienko                               

Vencit znamena v slovencine vyzdobit ratolestami, kvetmi, ovencit kvetmi... Spojenie vyvencit psa pocitujeme nielen ako vyznamovo nevazne, ale aj slovotvorne nenalezite. Spisovny jazyk ma pre tento ukon vyrazy prevetrat alebo vyviest psa von, ci ist so psom von.

O.K.


<<<

PODBREZOVAN   22/2005

STRANA 4

logo ZP a.s.

STRANA

0

1 2 3 4 5 6