PODBREZOVAN  25-26/2005

STRANA 3

logo ZP a.s.

STRANA 3

0

1 2 3 4 5 6

Sociálna oblast


<<<

                                                      Vase zelania pod vianocny stromcek

Eva Vengerova, zvarovna rur
   -
Vianoce su najkrajsie sviatky v roku. Kedze sme s manzelom vacsiu cast roka doma sami,
pod vianocny stromcek by som si priala hlavne, aby sme boli cela rodina spolu. V priebehu roka si kupujem co potrebujem, takze ma potesi kazdy drobny darcek, ktory je darovany z lasky. A samozrejme k tomu zdravie, pohodu, pokoj  a lasku vsetkym. 

 Vanda Kupcova, zvarovna rur
   - Nie som zatazena na hmotne dary, i ked clovek ma velku fantaziu. Ale najviac si prajem zdravie, klud, pohodu a pokoj na dusi. Moje zelanie patri vsetkym.

 Ing. Milan Budac, zvarovna rur
   - Co si mozno dnes zelat? V prvom rade zdravie pre celu rodinu, stabilitu v zamestnani pre  seba i pre manzelku a trochu stastia. A financnych prostriedkov tolko, aby sme vyzili.

 Jaroslav MURON, oceliaren – udrzba
   - Najlepsie pokoj, klud,  to v prvom rade a k stastiu mi staci uplne drobna vec.

 Branislav Bacusan,  oceliaren
   - Hlavne stastia, zdravia, bozskeho pozehnania a klud v rodine a na pracovisku. Penazi bolo vzdy malo a pochybujem ze ich bude viac, ale ked bude zdravie, to je najdolezitejsie.

 Marian Kvackaj, financny odbor
   - Ja som taky skromny. Zazelal by som si len pokoj a rodinnu pohodu a uz tie darceky, ked tam bude nejaka kosielka, pyzamko, budem spokojny. Najdolezitejsi je pre mna pokoj a rodinna pohoda.

 Ing. Dusan Stevko, odbor obrany a ochrany
   - Tak ako vacsina ludi najma to zdravie, spokojnost a pokoj po vsetkych strankach. Ostatne sa uz z toho odvija.

 Michal Vajcik, odbor obrany a ochrany
   - Asi ako kazdy, najskor zdravie pre seba aj pre blizkych, rodinu, potom spokojnost v rodine, zamestnani.

 Maria Ciesarova, odbor financovania
   - Obdobie Vianoc je carovne asi pre vsetkych, pre mna o to viac, ze Vianoce prezivam aj ako krestan. Vsetci sme v tieto dni milsi, lepsi a ohladuplnejsi, preto ako vianocny darcek prajem vsetkym, aby Vianoce prezivali 365 dni v roku. Pre seba pokoj a lasku v rodine a v praci a tiez stastie a zdravie pre vsetkych mojich blizkych.

 Ing. Alena Strmenova, referat dani
   - V prvom rade dobre zdravie vsetkym blizkym i spolupracovnikom. Ked budeme zdravi,  ostatne hravo zvladneme.

Ing. Romana Marhava, referat dani
   -
  Pod vianocny stromcek si zelam hlavne vela zdravia, spokojnosti, lasky a rodinnej pohody. Ja osobne sa tesim, ze vianocne sviatky prezijem spolu s rodicmi a surodencami v rodnych Topolcanoch. Krasnym darcekom pre mna bude aj skutocnost, ze sa vsetci stretneme za jednym stolom a budeme sa tesit jeden z druheho a z rozziarenych ociek nasho dvojrocneho Adamka. 
    Na zaver by som chcela zazelat vsetkym kolegyniam a kolegom STASTNE A VESELE VIANOCE!

 Ing. Zuzana Brezanska, referat dani
   - Urcite ma potesi kazdy darcek, ktory najdem pod vianocnym stromcekom, ale
najviac by som si zelala zdravie a stastie pre svoju rodinu a blizkych.

kl/ku+foto


<<<

Interview s Bohom

"Pod dalej," povedal Boh. "Tak ty by si so mnou chcel urobit interview?"
"Ak mas cas?" povedal som. Boh sa usmial a odpovedal:
"Moj cas je vecnost, a preto je ho dost na vsetko. A na co sa vlastne chces spytat?"
"Co ta na ludoch najviac prekvapuje?"
Boh odpovedal:
"To, ze ich nudi byt detmi, a tak sa ponahlaju, aby dospeli, a ked su dospeli, zas tuzia byt detmi.
Prekvapuje ma, ze stracaju zdravie, aby zarobili peniaze, a potom utracaju peniaze za to, aby si dali do poriadku svoje zdravie.
Prekvapuje ma, ze sa natolko strachuju o svoju buducnost, ze zabudaju na pritomnost, a tak vlastne neziju ani pre pritomnost, ani pre buducnost.
Prekvapuje ma, ze ziju, akoby nikdy nemali umriet, a ze umieraju, akoby nikdy nezili."
Boh ma vzal za ruku a chvilu sme mlcali. Potom som sa spytal:
"Co by si chcel ako rodic naucit svoje deti?"
Boh sa usmial a odpovedal:
"Chcem, aby poznali, ze nemozu nikoho donutit, aby ich miloval. Mozu len dovolit, aby ich druhi milovali.
Chcem, aby poznali, ze najcennejsie nie je to, co v zivote maju, ale koho maju.
Chcem, aby poznali, ze nie je dobre porovnavat sa s druhymi. Kazdy bude sudeny sam za seba, nie preto, ze je lepsi alebo horsi ako ini.
Chcem, aby poznali, ze bohaty nie je ten, kto ma najviac, ale ten, kto potrebuje najmenej.
Chcem, aby poznali, ze trva len par sekund sposobit ludom, ktorych milujeme, velke rany, ale trva vela rokov, kym sa take rany zahoja.
Chcem, aby sa naucili odpustat, odpustat skutkom.
Chcem, aby vedeli, ze su ludia, ktori ich velmi miluju, ale ktori nevedia, ako svoje city vyjadrit.
Chcem, aby vedeli, ze za peniaze si mozu kupit vsetko, okrem stastia.
Chcem, aby poznali, ze skutocny priatel je ten, kto o nich vsetko vie, a aj tak ho ma rad.
Chcem, aby poznali, ze vzdy nestaci, aby im odpustili druhi, ale ze oni sami musia odpustat."
Chvilu som sedel a tesil sa z Bozej pritomnosti. Potom som Bohu podakoval, ze si na mna urobil cas. Podakoval som mu za vsetko, co pre mna a moju rodinu robi. A Boh odpovedal:
"Kedykolvek. Som tu dvadsatstyri hodin denne. Len sa spytaj a ja ti odpoviem."
Ludia zabudnu, co ste povedali. Ludia zabudnu, co ste urobili, ale nikdy nezabudnu, ako sa vedla vas citili.

(Internet)


<<<

Ziju medzi nami

Lutost v ziadnom pripade nepripusti

    Mala tu smolu, ze sa narodila s vyvojovou chybou. Od malicka vsak intuitivne citila, ze osud  jej nadelil aj stastie, a to v podobe umeleckeho nadania. Uz v materskej skole boli jej najoblubenejsimi hrackami ceruzky. Svoj talent neunavne rozvijala, az v nevyvinutych prstoch nadobudla taky cit, ze ak by ju chcel dnes niekto polutovat, v ziadnom pripade to nepripusti. Skor odsudzuje ludi, ktori placu nad osudom a nevyuziju svoju sancu najst zmysel zivota a naplno prezivat kazducky den.  Riadi sa totiz zivotnym kredom, ze „hranice medzi realitou a snom si tvorime a urcujeme sami“.
   Pani Janka Schvarcbacherova sa vyucila za aranzerku. Zije v Hornej Lehote a jej manzel patri do rodiny zeleziarov. Vychovavaju spolu dve dcerky Martinku a Nikolku a syna Ivka. Aj napriek tomu, ze domacnost a umelecka tvorba, ktorou sa dnes zivi, jej daju zabrat, najde si volny cas aj na sport. Beha, lyzuje a dokonca je clenkou hornolehotskeho zenskeho futbaloveho timu.
    V dome, kde ziju, vsade badat vkus a umelecke citenie. Ma ho cela rodina. Manzel toci z dreva misky roznej velkosti, dcery a syn sa tiez chytaju do roznych technik. Pani Janka v tomto obdobi zije v najvacsom zhone. Jej tvorba totiz putuje na vsetky vystavy a kedze sa tym aj zivi, je pochopitelne, ze teraz, v case najvacsieho odbytu, sa ma co obracat. Aj napriek tomu vsak v celom dome citit atmosferu priprav na najkrajsie sviatky v roku. Na Stedry den zasadnu k spolocnemu stolu v rodicovskom dome asi dvanasti. Zide sa totiz cela rodina. Kapustnicu jedia na obed. Pred vecerou vsetci uz tradicne navstevuju cintorin. Stedry vecer je klasicky. Na stole nesmu chybat opekance, oblatky, hrach, cesnak, med, susene slivky, pod obrusom mince... Pri svetle sviecky sa najprv rodina pomodli, jedia oblatky s medom, koluje misticka s hrachom a hlavnym chodom je rybie file so salatom. Druzne rodinne posedenie vyvrcholi polnocnou omsou.
   Jedinym zelanim pani Janky pod vianocny stromcek je pevne zdravie pre celu rodinu a vsetkych ludi naokolo.  My k tomu pripajame prianie stastia a mnozstva novych napadov v tvorivej cinnosti.

O. Kleinova, foto: A. Nociarova

 Dakujem Bohu za svoj handicap, pretoze prave vdaka nemu som nasla samu seba, svoju pracu a svojho Boha.

Helen Kellerova


<<<

 Spomienky

 Dna 23. novembra 2005 v skorych rannych hodinach nas nahle opustil nas svagor a strycko

Pavel HRONEC,

ktory dlhe roky pracoval v Zeleziarnach Podbrezova.
S laskou a uctou spominaju Jan a Darina Hroncovci

...

„Nebolo mi dopriate s vami viacej byt, nebolo lieku, aby som mohol dalej zit. Neplacte a nechajte ma pokojne spat, vsak aj bez slz sa da spominat.“
Dna 10. decembra 2005 uplynulo desat rokov odvtedy, co nas navzdy opustil manzel, otec a stary otec

Stefan RIDZON z HRONCA.

S laskou spomina manzelka, deti s rodinami, vnucata s rodinami a pravnucata

...

„Ta rana v srdci boli a zabudnut nedovoli. Prazdny je dom, smutok je v nom, zostala nam len bolest a spomienka v nom.“
Dna 2. januara  2006 uplynu dva roky odvtedy, co nas navzdy opustil manzel, otec a stary otec

Rudolf CELLAR z Podbrezovej.

Spomina manzelka s rodinou

....

Dna 3. januara 2006 si pripominame pat rokov odvtedy, ako nas navzdy opustil nas milovany a jediny syn

Ing. Frantisek SVANTNER,

vo veku nedozitych 32 rokov.
Kto ste ho poznali a mali radi, venujte jeho pamiatke spolu s nami tichu spomienku.
S velkym zialom a bolom v srdci spomina matka a ostatna rodina


<<<

Podakovanie

Dakujeme vsetkym pribuznym, znamym a byvalym spolupracovnikom za prejavy sustrasti a kvetinove dary na poslednej rozlucke s manzelom, otcom, starym otcom a surodencom

Milanom KOMAROM z Valaskej.

Smutiaca rodina


<<<

 DAKUJEME

Dovolte mi z uprimneho srdca podakovat Nadacii  ZP a ZO OZ KOVO za neocenitelnu pomoc, ktoru mi poskytli v case, ked som prezivala kruty udel osudu. Moje podakovanie patri aj spolupracovnikom a vsetkym, ktori sa svojou moralnou podporou pokusali zmiernovat moj hlboky zial.

Elena Ruzickova, zasobovanie

 

Dakujem vedeniu ZP Gastroservisu, s. r. o. a vedeniu ZP a. s. za mile prekvapenie vo forme mikulasskych darcekov,  ktore vsetkych stravnikov potesili 6. decembra 2005.

Zita Knazikova,  Jana B.


<<<

 Odisli do dochodku

V novembri odisli
do predcasneho starobneho dochodku
Maria BUCKOVA, Dusan MERES,
a do starobneho dochodku
Frantisek RASKOVSKY.

V mene vedenia Zeleziarni Podbrezova a. s. im dakujeme za odvedenu pracu a do dalsich rokov prajeme slnecne dni.


<<<

PODBREZOVAN  25-26/2005

STRANA 3

logo ZP a.s.

STRANA

0

1 2 3 4 5 6