Vase zelania pod vianocny
stromcek
Eva Vengerova, zvarovna rur
- Vianoce
su najkrajsie sviatky v roku. Kedze sme s manzelom vacsiu cast roka doma sami,
pod vianocny stromcek by som si priala hlavne, aby sme
boli cela rodina spolu. V priebehu roka si kupujem co potrebujem, takze ma potesi
kazdy drobny darcek, ktory je darovany z lasky. A samozrejme k tomu
zdravie, pohodu, pokoj a lasku vsetkym.
Vanda Kupcova, zvarovna rur
- Nie som zatazena na hmotne
dary, i ked clovek ma velku fantaziu. Ale najviac si prajem zdravie, klud, pohodu
a pokoj na dusi. Moje zelanie patri vsetkym.
Ing. Milan Budac, zvarovna rur
- Co si mozno
dnes zelat? V prvom rade zdravie pre celu rodinu, stabilitu v zamestnani
pre seba i pre manzelku a trochu stastia. A financnych prostriedkov
tolko, aby sme vyzili.
Jaroslav MURON, oceliaren –
udrzba
- Najlepsie
pokoj, klud, to v prvom rade a k stastiu mi staci uplne drobna vec.
Branislav Bacusan,
oceliaren
- Hlavne stastia,
zdravia, bozskeho pozehnania a klud v rodine a na pracovisku. Penazi bolo
vzdy malo a pochybujem ze ich bude viac, ale ked bude zdravie, to je najdolezitejsie.
Marian Kvackaj, financny odbor
- Ja som taky
skromny. Zazelal by som si len pokoj a rodinnu pohodu a uz tie darceky, ked tam
bude nejaka kosielka, pyzamko, budem spokojny. Najdolezitejsi je pre mna pokoj
a rodinna pohoda.
Ing. Dusan Stevko, odbor obrany a ochrany
- Tak ako vacsina
ludi najma to zdravie, spokojnost a pokoj po vsetkych strankach. Ostatne sa uz
z toho odvija.
Michal Vajcik, odbor obrany a ochrany
- Asi ako kazdy,
najskor zdravie pre seba aj pre blizkych, rodinu, potom spokojnost v rodine,
zamestnani.
Maria Ciesarova, odbor financovania
- Obdobie Vianoc
je carovne asi pre vsetkych, pre mna o to viac, ze Vianoce prezivam aj ako krestan.
Vsetci sme v tieto dni milsi, lepsi a ohladuplnejsi, preto ako vianocny darcek
prajem vsetkym, aby Vianoce prezivali 365 dni v roku. Pre seba pokoj a lasku
v rodine a v praci a tiez stastie a zdravie pre vsetkych mojich
blizkych.
Ing. Alena Strmenova, referat
dani
- V prvom
rade dobre zdravie vsetkym blizkym i spolupracovnikom. Ked budeme zdravi, ostatne
hravo zvladneme.
Ing. Romana Marhava, referat dani
- Pod vianocny stromcek si zelam hlavne vela zdravia,
spokojnosti, lasky a rodinnej pohody. Ja osobne sa tesim, ze vianocne sviatky
prezijem spolu s rodicmi a surodencami v rodnych Topolcanoch. Krasnym darcekom pre
mna bude aj skutocnost, ze sa vsetci stretneme za jednym stolom a budeme sa tesit
jeden z druheho a z rozziarenych ociek nasho dvojrocneho Adamka.
Na
zaver by som chcela zazelat vsetkym kolegyniam a kolegom STASTNE A VESELE
VIANOCE!
Ing. Zuzana Brezanska, referat dani
- Urcite ma
potesi kazdy darcek, ktory najdem pod vianocnym stromcekom, ale
najviac by som si zelala zdravie a stastie pre svoju rodinu a blizkych.
kl/ku+foto
"Pod dalej," povedal Boh. "Tak ty by si so
mnou chcel urobit interview?"
"Ak mas cas?" povedal som. Boh sa usmial a odpovedal:
"Moj cas je vecnost, a preto je ho dost na vsetko. A na co sa vlastne chces
spytat?"
"Co ta na ludoch najviac prekvapuje?"
Boh odpovedal:
"To, ze ich nudi byt detmi, a tak sa ponahlaju, aby dospeli, a ked su dospeli, zas
tuzia byt detmi.
Prekvapuje ma, ze stracaju zdravie, aby zarobili peniaze, a potom utracaju peniaze za to,
aby si dali do poriadku svoje zdravie.
Prekvapuje ma, ze sa natolko strachuju o svoju buducnost, ze zabudaju na pritomnost, a tak
vlastne neziju ani pre pritomnost, ani pre buducnost.
Prekvapuje ma, ze ziju, akoby nikdy nemali umriet, a ze umieraju, akoby nikdy
nezili."
Boh ma vzal za ruku a chvilu sme mlcali. Potom som sa spytal:
"Co by si chcel ako rodic naucit svoje deti?"
Boh sa usmial a odpovedal:
"Chcem, aby poznali, ze nemozu nikoho donutit, aby ich miloval. Mozu len dovolit, aby
ich druhi milovali.
Chcem, aby poznali, ze najcennejsie nie je to, co v zivote maju, ale koho maju.
Chcem, aby poznali, ze nie je dobre porovnavat sa s druhymi. Kazdy bude sudeny sam za
seba, nie preto, ze je lepsi alebo horsi ako ini.
Chcem, aby poznali, ze bohaty nie je ten, kto ma najviac, ale ten, kto potrebuje najmenej.
Chcem, aby poznali, ze trva len par sekund sposobit ludom, ktorych milujeme, velke rany,
ale trva vela rokov, kym sa take rany zahoja.
Chcem, aby sa naucili odpustat, odpustat skutkom.
Chcem, aby vedeli, ze su ludia, ktori ich velmi miluju, ale ktori nevedia, ako svoje city
vyjadrit.
Chcem, aby vedeli, ze za peniaze si mozu kupit vsetko, okrem stastia.
Chcem, aby poznali, ze skutocny priatel je ten, kto o nich vsetko vie, a aj tak ho ma rad.
Chcem, aby poznali, ze vzdy nestaci, aby im odpustili druhi, ale ze oni sami musia
odpustat."
Chvilu som sedel a tesil sa z Bozej pritomnosti. Potom som Bohu podakoval, ze si na mna
urobil cas. Podakoval som mu za vsetko, co pre mna a moju rodinu robi. A Boh odpovedal:
"Kedykolvek. Som tu dvadsatstyri hodin denne. Len sa spytaj a ja ti odpoviem."
Ludia zabudnu, co ste povedali. Ludia zabudnu, co ste urobili, ale nikdy nezabudnu, ako sa
vedla vas citili.
(Internet)
Ziju medzi nami
Lutost v ziadnom
pripade nepripusti
Mala tu
smolu, ze sa narodila s vyvojovou chybou. Od malicka vsak intuitivne citila, ze
osud jej nadelil aj stastie, a to v podobe umeleckeho nadania. Uz
v materskej skole boli jej najoblubenejsimi hrackami ceruzky. Svoj talent neunavne
rozvijala, az v nevyvinutych prstoch nadobudla taky cit, ze ak by ju chcel dnes
niekto polutovat, v ziadnom pripade to nepripusti. Skor odsudzuje ludi, ktori placu
nad osudom a nevyuziju svoju sancu najst zmysel zivota a naplno prezivat
kazducky den. Riadi sa totiz zivotnym kredom, ze „hranice medzi realitou
a snom si tvorime a urcujeme sami“.
Pani Janka
Schvarcbacherova sa vyucila za aranzerku. Zije v Hornej Lehote a jej manzel
patri do rodiny zeleziarov. Vychovavaju spolu dve dcerky Martinku a Nikolku
a syna Ivka. Aj napriek tomu, ze domacnost a umelecka tvorba, ktorou sa dnes
zivi, jej daju zabrat, najde si volny cas aj na sport. Beha, lyzuje a dokonca je
clenkou hornolehotskeho zenskeho futbaloveho timu.
V dome, kde ziju, vsade badat vkus a umelecke citenie. Ma ho cela rodina. Manzel
toci z dreva misky roznej velkosti, dcery a syn sa tiez chytaju do roznych
technik. Pani Janka v tomto obdobi zije v najvacsom zhone. Jej tvorba totiz
putuje na vsetky vystavy a kedze sa tym aj zivi, je pochopitelne, ze teraz,
v case najvacsieho odbytu, sa ma co obracat. Aj napriek tomu vsak v celom dome
citit atmosferu priprav na najkrajsie sviatky v roku. Na Stedry den zasadnu
k spolocnemu stolu v rodicovskom dome asi dvanasti. Zide sa totiz cela rodina.
Kapustnicu jedia na obed. Pred vecerou vsetci uz tradicne navstevuju cintorin. Stedry
vecer je klasicky. Na stole nesmu chybat opekance, oblatky, hrach, cesnak, med, susene
slivky, pod obrusom mince... Pri svetle sviecky sa najprv rodina pomodli, jedia oblatky
s medom, koluje misticka s hrachom a hlavnym chodom je rybie file so
salatom. Druzne rodinne posedenie vyvrcholi polnocnou omsou.
Jedinym zelanim
pani Janky pod vianocny stromcek je pevne zdravie pre celu rodinu a vsetkych ludi
naokolo. My k tomu pripajame prianie stastia a mnozstva novych napadov
v tvorivej cinnosti.
O. Kleinova, foto: A.
Nociarova
Dakujem Bohu za svoj
handicap, pretoze prave vdaka nemu som nasla samu seba, svoju pracu a svojho Boha.
Helen Kellerova
Spomienky
Dna 23. novembra 2005
v skorych rannych hodinach nas nahle opustil nas svagor a strycko
Pavel HRONEC,
ktory dlhe roky pracoval
v Zeleziarnach Podbrezova.
S laskou a uctou spominaju Jan a Darina Hroncovci
...
„Nebolo mi dopriate s vami viacej byt, nebolo
lieku, aby som mohol dalej zit. Neplacte a nechajte ma pokojne spat, vsak aj bez slz
sa da spominat.“
Dna 10. decembra 2005 uplynulo
desat rokov odvtedy, co nas navzdy opustil manzel, otec a stary otec
Stefan RIDZON
z HRONCA.
S laskou spomina manzelka, deti s rodinami, vnucata s rodinami a
pravnucata
...
„Ta rana v srdci boli a zabudnut nedovoli.
Prazdny je dom, smutok je v nom, zostala nam len bolest a spomienka
v nom.“
Dna 2. januara 2006
uplynu dva roky odvtedy, co nas navzdy opustil manzel, otec a stary otec
Rudolf CELLAR
z Podbrezovej.
Spomina manzelka s rodinou
....
Dna 3. januara 2006 si
pripominame pat rokov odvtedy, ako nas navzdy opustil nas milovany a jediny syn
Ing. Frantisek SVANTNER,
vo veku nedozitych 32 rokov.
Kto ste ho poznali a mali
radi, venujte jeho pamiatke spolu s nami tichu spomienku.
S velkym zialom a bolom v srdci spomina matka a ostatna
rodina
Podakovanie
Dakujeme vsetkym pribuznym,
znamym a byvalym spolupracovnikom za prejavy sustrasti a kvetinove dary na
poslednej rozlucke s manzelom, otcom, starym otcom a surodencom
Milanom KOMAROM
z Valaskej.
Smutiaca rodina
DAKUJEME
Dovolte mi z uprimneho
srdca podakovat Nadacii ZP a ZO OZ KOVO za neocenitelnu pomoc, ktoru mi
poskytli v case, ked som prezivala kruty udel osudu. Moje podakovanie patri aj
spolupracovnikom a vsetkym, ktori sa svojou moralnou podporou pokusali zmiernovat moj
hlboky zial.
Elena Ruzickova,
zasobovanie
Dakujem vedeniu ZP
Gastroservisu, s. r. o. a vedeniu ZP a. s. za mile prekvapenie vo forme mikulasskych
darcekov, ktore vsetkych stravnikov potesili 6. decembra 2005.
Zita Knazikova, Jana B.
Odisli do dochodku
V novembri odisli
do predcasneho starobneho dochodku
Maria BUCKOVA, Dusan MERES,
a do starobneho dochodku
Frantisek RASKOVSKY.
V mene vedenia Zeleziarni Podbrezova a. s. im dakujeme
za odvedenu pracu a do dalsich rokov prajeme slnecne dni.
