Jaroslava
Nuterova DOHODA
(Dokoncenie)
Vianocne sviatky i vitanie noveho roku sa vydarili k uplnej spokojnosti
snubencov, aj ich pribuznych. Pomaly, ale isto, sa blizil dvadsiaty piaty
januar, den sobasa Marty Ragasovej a Lena Kalderu. Den, o ktorom si obaja
mysleli, ze ho nikdy nebudu prezivat spolu, ze sa nikdy nepostavia bok po boku v sobasnej
sieni ako zenich a nevesta.
Ten
den sa nezadrzatelne priblizuje, no bez zvycajneho nahanania na poslednu chvilu, bez
horuckoviteho rozmyslania, ci je vsetko pripravene, zaistene, o vsetko postarane.
Marta s Lenom tvrdohlavo odmietli klasicku svadbu s mnozstvom hosti
a tradicneho menu. Pouzite argumenty namiesto vysvetlenia privadzali matky do
zufalstva a ani vyhrazanie sa nepritomnostou na samotnom obrade neobmakcilo
snubencov, aby povolili. Nakoniec zuzili vyber hosti na dvadsat osob a objednali
v Kralovej taverne veceru.
Vobec netuzili, aby sa o ich svadbe hovorilo, mozno prave preto vznikali vselijake
dohady. Ale na klebety boli zvyknuti, mysleli si, ze ich uz nic nemoze prekvapit.
Nepretrzite sobotnajsie snezenie robilo svadobcanom trochu starosti, lebo cesty plne snehu
veru nikoho nelakali sadnut za volant a odviezt sa tych par kilometrov do Brezna.
Svadobny obrad na obecnom urade trval iba dvadsat minut, no nasledovna cesta do Kralovej
taverny bola miernym hororom. Dokonca i Erik sa tvaril vazne, ked opatrne viedol
Lenove auto akoby do neznama, pretoze cez huste snezenie nevidel ani kraj cesty.
Dufam, ze na nas pockaju s vecerou, poznamenal Martin svagor a mrkol
do spiatocneho zrkadla na mladomanzelov.
Mam zle tusenie, riekol Leno zamyslene a nevdojak stisol manzelke ruku.
Ako mozes mat v takyto den zle tusenie? nechapala Olga.
Marta vsak vedela, co ma manzel na mysli. Vilo Vanko im vcera dorucil blahoprajny telegram
s dodatkom, ze darcek od neho ich caka v Kralovej taverne.
Preco nasi nepocuvli a trvali na hostine? zaupela Marta.
Len ziadne slzy, zahriakla ju Olga. Neviem, ako vy, ale ja si myslim, ze
ak prezijeme tuto cestu, prezijeme aj hostinu.
Pod
branou taverny cakali ostatni hostia a vzrusene debatovali. Restauracia bola totiz
otvorena pre verejnost. Leno s Martou odhodlane vosli do miestnosti. Vrava razom
utichla, oci navstevnikov zacudovane alebo pobavene hladeli na Martu v bielom kostyme
so svadobnou kyticou v rukach. Objavil sa sef, s ktorym jednali a ten ich
pozval do kancelarie.
Vo stvrtok za mnou prisiel vas priatel, pozrel skumavo na Martu. Zrusil
vasu objednavku, vraj chysta mile prekvapenie a nechal pre vas tuto obalku. Spominal
cosi o darceku.
Leno
roztrhol obalku a vybral maly harok papiera s jedinou vetou: Vela stastia
na spiatocnej ceste.
Ten bastard, zasepkal a privrel oci od potlacaneho spravodliveho hnevu.
Marta pozrela na odkaz a posunula ho k sefovi.
Vidim, ze ide o pomstu, nie o darcek, skonstatoval muz sucitne
a zamracil sa. Taketo zarty nemam rad. Viete, o koho ide, pan
Kaldera?
Pravdaze viem, uz nam par neprijemnosti narobil.
Nehnevajte sa, mlada pani, cudoval som sa, ked ste... no...
Mozete pokojne hovorit, uskrnula sa Marta s lesklymi ocami od slz.
Moj manzel o tom vie, vtedy sme obaja trucovali.
Mhm, lenze co spravime teraz? So stravou by nebol problem, ale hosti nemozem
jednoducho vyhodit... zalohu vam pochopitelne vratim. Zohol sa k spodnej
zasuvke. Hned sa vsak narovnal a uprel sive oci na mladomanzelov. Nie,
plesol otvorenou dlanou po stole. Odplatime sa mu, ak suhlasite. Mam v zalohe
jednu mensiu miestnost, pri troske skromnosti sa tam vojdete, ale na veceru budete musiet
chvilu pockat.
Zaviedol svadobnu skupinku do nevelkej izbietky, ocividne zariadenej pre uzku spolocnost.
Odkialsi pricupitali tri dievcata a pred uzasnutymi zrakmi hosti vycarili slavnostne
prestrete stoly, priniesli dokonca magnetofon so sirokym vyberom kaziet a zazelali im
prijemnu zabavu. Nevsedny zazitok korunovali vynikajucou vecerou. Oneskorenie nikomu
nevadilo, vsetci sa bezstarostne zabavali, chvaliac vynaliezavost sefa Kralovej taverny.
Nikomu nenapadlo, ze povodca tejto narychlo pripravenej svadobnej hostiny, Vilo Vanko, si
picha davku drogy priamo do zily. Mal totiz v taverne spriaznenu dusu, ktora mu
telefonicky oznamila dosledok jeho pomsty.
Pomyslenie na neodvratnu skutocnost, ze Marta Ragasova je pre neho nenavratne stratena,
pohnala Vila k injekcnej striekacke. Mohol sa Marte pomstit storakym sposobom
jeho krutost akosi nevysvetlitelne zlyhavala pri predstave, ze by z jej hnedych oci
mali tiect slzy lutosti. Bola jedinou bytostou na svete, ktorej nedokazal priamo ublizit.
Ved i zrusenou objednavkou sa chcel pomstit Lenovi a nie jej!
Nevyslo mu to a on uz nema viac sil bojovat s tak silnym protivnikom, akym je
pre neho Leno Kaldera. Ani nechce. Zivot bez Marty nema vyznam. Je stastna, aj ja budem.
Vilova ruka siahla do prazdna za hmlistym obrazom mladej zeny. Blazene zavrel oci, prestal
dychat...
Dve
hodiny po polnoci sa svadobcania vratili do svojich domovov. Snezenie trochu ustalo, male
vlocky sem tam narazili na predne sklo auta. Prijemne unaveni manzelia Kalderovi
spokojne zaspavali v neznom objati.
Neutichajuce zvonenie telefonu prinutilo Lena otvorit oci, ktore najprv spocinuli na
prebudzajucej sa Marte. Rezko vstal a zdvihol sluchadlo. Mlcky pocuval Ivanin
vzruseny hlas, na cele zacitil studeny vzduch a davna spomienka na smrt priatela ho
znovu varovala. Vzdy, ked sa ma nieco neprijemne stat, sa mu v mysli vynori
strastiplna cesta zo zasnezenych hor, kedy sa vsemozne snazil dostat sa so zranenym
priatelom do bezpecia. Posledny chladny vydych zomierajuceho studenta sa Lenovi vryl
naveky do pamati, stal sa pre neho znamenim hroziaceho nebezpecenstva, lebo potom
i on sam upadol do bezvedomia. Nasla ho patracia skupina a Leno sa dost dlho
liecil z tazkeho soku. Su tomu styri roky, ale dodnes neznasa sneh.
Je mrtvy, zasepkal zdrvene.
Kto je mrtvy? Marta ho znepokojene chytila za ruku. Boze moj, Leno,
povedz nieco. Si biely ako stena. Co sa stalo?
Vilo Vanko, potriasol hlavou. Pustil plyn, nadrogoval sa a zaspal.
Susedia zacitili plyn a zavolali policiu. Marta, musime odtialto odist!
Odist? vytrestila oci. Preco? Kam odist?
Nenavidim ho, zaskripal zubami.
Koho nenavidis? Leno, prosim, spamataj sa.
Prepac, Marta, pretrel si rukou tvar a s krivym usmevom sa pozrel na
manzelku. Pred svojim osudom neujdem, ale bojim sa o teba...
A Leno zacal rozpravat. Pred ocami mu defilovali rozne okamihy z jeho
dobrodruzneho zivota. Nevynechal ani dva lubostne romaniky, ochutnanie drogy ci zabitie
v sebaobrane. Marta bez dychu pocuvala, coraz viac si uvedomujuc, preco si Leno
vybral prave tuto chvilu. Nechcel, aby sa sustredila na smrt muza v nedalekom
panelaku.
Nech sa pohneme kamkolvek..., povedala tisko, ked zmlkol
...stastie i nestastie si nas najde vsade, ak bude chciet. Myslim, ze je
zbytocne utekat.
Mozno mas pravdu, suhlasil a privinul si ju do narucia. Chvilu mlcky
sedeli v objati, kym Leno nezacitil chvenie Martinho tela. Pozrel jej do tvare.
Vilo nemusel umriet, vzlykla.
Nemusel, vzdychol Leno. Sam sa rozhodol a som si isty, ze nic by ho
neodradilo od tohto vyberu. Napriek tomu sa pokusime byt stastni. Suhlasis?
Urobime dohodu? zasmiala sa potmehudsky.
Dohodu? opakoval so smiechom. Nie, ziadnu dohodu, aspon nie taku aku si
mala s Mirom. Musime zit stastne, lebo je to nasa povinnost, rozumies?
Jasne!
Za
oknami opat snezilo, cely den.
(Koniec)
Cena pre najlepsiu dopisovatelku 2005
patri
autorke Dohody
Autorkou
skratenej novely, ktoru ste mali moznost citat na pokracovanie niekolko mesiacov, je
Jaroslava Nuterova, nasa spolupracovnicka z odboru riadenia kvality. Pri
koncorocnej bilancii prispevkov nasich dopisovatelov sme dospeli k rozhodnutiu, ze
prave jej patri nas titul najlepsia dopisovatelka
roku 2005.
*
Prezradite nam nieco zo svojho sukromia?
- V Zeleziarnach v Podbrezovej pracujem od roku 1985. Od zaciatku som
v odbore riadenia kvality, kde vykonavam funkciu kontrolorky. Som vydata, mam dvoch
dospelych synov a zijeme v Jaseni.
* Vase
zaujmy?
- Kym boli chlapci mensi, vela som strikovala a vysivala. Dnes sa vsak venujem
viac citaniu, zahradke a samozrejme domacnosti. Mojim najvacsim konickom je pisanie.
* Kedy
ste objavili v sebe sklony k tejto zalube?
- Bolo to v siestej triede zakladnej skoly, kedy nas ucitel ceskeho jazyka
motivoval pred polrocnym vysvedcenim tym, ze slubil tomu, kto precita najviac knih,
o stupen lepsiu znamku. Ked som mala patnast rokov, trufla som si napisat malu
poviedku pre moju choru spoluziacku. Jej sa to velmi zapacilo a to ma povzbudilo
k dalsiemu pisaniu.
* Kolko
prac ste doposial napisali?
- Teraz pisem trinastu.
* Kde
chodite po inspiracie?
- Inspiraciou je zivot okolo mna.
*
Prezradite nam namet rozrobenej prace?
- Je
to pribeh mladych ludi, opat z Podbrezovej. V deji sa prelina minulost so
sucasnostou.
*Kolko vam trvalo napisanie Dohody?
- Tento pribeh som pisala intenzivne styri mesiace. Vzhladom k tomu, ze robim
na styri zmeny, po nocnej to boli dve tri hodiny denne, v dennej zmene cele
vecery. Ked pisem, nesledujem televiziu, radio vsak musi byt pustene.
*Prejdime
na aktualnejsiu temu. Blizia sa Vianoce, ako ich prezivate vy?
- Tohto roku budeme s manzelom sviatkovat sami. Obidvaja synovia pracuju
v zahranici a vyzera to tak, ze tam budu aj pocas Vianoc. Kedze manzel uz
rodicov nema, navstivime aspon tych mojich v Banskej Bystrici.
*Co si
zazelate pri novorocnom pripitku?
- Predovsetkym zdravie, stastie a spokojnost pre nas vsetkych a nech sa dari aj
nasej firme.
A my
vam prajeme vela inspiracii a chuti do dalsieho pisania.
O.K.
Cenu pre
najlepsiu dopisovatelku, poukazku v hodnote 500 korun, venovalo RELAX CENTRUM
KRASY A ZDRAVIA v Brezne a autorke ju odovzdala sefredaktorka
novin
. F: V. Kukolova
1. kolo celoslovenskej
sutaze vyhodnotene
Cena Zeleziarni Podbrezova pre Ocel vychodu
Vedenie nasej akciovej spolocnosti, vydavatel najstarsich
podnikovych novin na Slovensku, vyhlasilo pred rokom, pri
prilezitosti 60. vyrocia nepretrziteho vydavania Podbrezovana, 1.
kolo celoslovenskej sutaze o Cenu ZP pre najlepsie podnikove
noviny na Slovensku. Podmienky splnilo desat periodik tejto
skupiny. Pochopitelne, nasa redakcia sa do sutaze neprihlasila.
Obsahove zameranie, zanrovu strukturu, jazykovo – stylisticku uroven
a graficku upravu novin hodnotila odborna porota z UK, Filozofickej
fakulty, katedry zurnalistiky, v zlozeni Prof. Andrej Tuser, doc.
Jozef Vatral, doc. Jan Sand a doc. Samuel Brecka. Vyhodnotenie
sutaze sa uskutocnilo v hoteli Golf na Taloch 2. decembra, umocnene
opat vyznamnym jubileom Podbrezovana. Od vydania prveho cisla nasich
novin uplynulo totiz v tomto roku 75. rokov.
Profesor Andrej Tuser strucne zhodnotil uroven jednotlivych
periodik. Prvu cenu ziskali noviny Ocel vychodu z U. S. Steel
Kosice, druhe miesto patrilo Matadoru Puchov a tretie Chemosvitu zo
Svitu. Financne odmeny v hodnote 15,10 a 5 tisic korun odovzdal
vitazom JUDr. Marian Zima, clen predstavenstva a personalny riaditel
Zeleziarni Podbrezova a. s. Pritomnych ubezpecil, ze aj druhy rocnik
sutaze sa uskutocni v Podbrezovej. Docent Jozef Vatral zdoraznil
nesporny prinos takychto sutazi, predovsetkym pre zvysovanie
profesionalnej urovne podnikovych novin na Slovensku. Sucasne
naznacil, ze vydavatelia podnikovych novin by mohli uvazovat aj
o zriadeni Asociacie firemnych periodik na Slovensku. V zavere velmi
prijemneho posedenia (podla hodnotenia nasich hosti), Kamila
Demkova, sefredaktorka Oceli vychodu, venovala vyhru Nadacii
ZP.
O. Kleinova |
S Miroslavom Leitnerom
O CARE VIANOC
Patnasobny
majster Slovenskej republiky v skialpinizme - Miroslav Leitner, bronzovy
z Majstrovstiev Europy 2001 a o rok bronzovy z majstrovstiev sveta, sa
do najlepsej skialpinistickej trojky nasho kontinentu zaradil aj dalsimi
medailovymi umiestneniami v Europskych poharoch. Brezno, ucupene pod
Nizkymi Tatrami, nie je len jeho rodiskom, ale i domovom. Tu preziva
pekne ale i tazsie obdobia svojho zivota. Formovalo ho i
vysokoskolske studium, neskor zamestnanie a sport. V sucasnosti
svoj cas deli medzi svoje deti a skialpinizmus. Preto je len samozrejme,
ze syn Benjamin a dcera Natalia nasleduju otca aj v jeho sportovych
zalubach, a to nielen v skialpinizme, ale aj v turistike, cyklistike,
loptovych hrach... Dnes s Miroslavom tak trochu netradicne – na
sviatocnu notu.
*Miro, co pre vas znamenaju Vianoce?
- V prvom rade prirodna zmena, ktorou zacina zima, objavuje sa prvy sneh
a mam velmi rad, ked v case Vianoc nechyba hruba snehova perina.
Zacinaju aj lyziarske aktivity a cely rodinny program sa prisposobuje
skutocnosti, ze sme neustale v prirode. A prave v tomto obdobi dobiehame
s detmi to, co sme cely rok pocitovali ako nejake vakuum – chybalo nam
mozno viac casu na komunikaciu. Vacsinu casu sme spolu, s ocakavanim
vianocnych sviatkov a rodinnej pohody. Tesime sa na tieto najkrajsie
sviatky roka, na vianocne tradicie a chvile pohody v nasej rodine.
*Ako vyzera Stedry vecer u Leitnerov?
- Stromcek postavime den predtym. Rano zaciname lyzovanim, po
navrate domov sa striedmo najeme a zacne samotna priprava
Stedrovecerneho stola. Nejde len o pripravu jedal, ale aj o slavnostny
vzhlad stola a miestnosti, o oblecenia, poslednu tajnu upravu darcekov
a vyber vianocnej hudby. Pred stolovanim do rohu pod obrus vkladame
mince, aby bol nasledujuci rok bohaty a samozrejme, vianocnu atmosferu
vytvaraju aj sviecky a svietiaci vianocny stromcek.
Stedrovecerne menu u nas zacina slavnostnym prihovorom „kmeta“ rodiny
a pripitkom. Prve sa podavaju oblatky s medom a cesnakom, podavame dve
polievky (kapustovu a hubovu), rybu so salatom a potom opekance s makom.
Samozrejme k tomu nesmierne mnozstvo ovocia, kolacov a inych maskrt. Cas
na darceky prichadza s malym odstupom po veceri. Deti maju za ulohu
rozdat bohatu nadielku a potom nasleduje rozbalovanie darcekov a radost
hlavne z obdarovania. Vecer sa preklopi do spomienok. Nezabudame
telefonicky zablahozelat aj nasim vzdialenym pribuznym a znamym.
Prechadzky u nas nie su pevnym pravidlom, avsak obcas sa potrebujeme
trochu rozhybali po vydatnej veceri.
Rad by som sa vratil do cias, ked som sa ako maly chlapec velmi tesil na
Vianoce. Cas je vsak neuprosny, spomienky uz trochu zahmlene, a tak skor
vnimam radost a stastie mojich deti, ziaru v ich ociach z darcekov
a celej vianocnej atmosfery. A prave o tom su Vianoce - o vytvorenej
sviatocnej atmosfere, pocite rodinneho zazemia a vzajomneho porozumenia.
Preto som Vianoce vzdy prezival doma a uprednostnoval som ich aj pred
sportovym zapolenim. Vtedy sutaze mali pauzu. Pre mna nie su
najdolezitejsie hmotne statky – najdrahsie darceky, ale predovsetkym mi
ide o to, ze darcek dostavame od srdca, z lasky. Ked boli deti mensie
najviac ma potesil nimi vyrobeny darcek.
Prvy sviatok vianocny je venovany navstevam najblizsich a druhy, v ten
uz opat sportujeme, nakolko Stedry vecer byva naozaj stedrym a my
potrebujeme rozhybat telo, ci uz lyzovanim na Taloch alebo prechadzanim
sa po Chopku a jeho okoli.
*Vase vianocne zelanie?
- Kazdemu zelam, aby cas vianocny bol nezabudnutelny, prezity
v prijemnej rodinnej atmosfere, pohode a aby sme sa na Vianoce vzdy
vsetci tesili.
V. Kukolova
foto: z rodinneho albumu
Podbrezovci
na expedicii
Prvy augustovy tyzden sa skupina nadsencov vybrala preverit si svoje schopnosti do
najjuznejsej casti Svajciarska Walliskych Alp. V tejto skupine boli aj traja
zamestnanci ZP a.s., Ing. Jozef Weiss, Ing. Michal Weiss a Ing. Peter Sterba. Prijemne
ubytovanie sme nasli rovno v tieni znameho Matterhornu, v typickej svajciarskej dedinke
Randa. Dlho si pohodlia neuzivame a hned rano vyrazame na aklimatizacnu turu pod blizku
stvortisicovku s nezamenitelnym vzhladom Weisshorn (4505 m). Aklimatizacny vystup na chatu
pod Weisshornom(2932 m) preriedil nase rady a na zajtrajsiu trojdnovu expediciu okolo
masivu Monte Rosy sa vydavaju len traja Podbrezovci. Zo znameho strediska Zermatt nas
lanovka vyvezie na Klein Matternhorn (3883 m). Pokracujeme po ladovci na talianskej strane
masivu, popod vrcholy Breithornu, Poluxu az pod vrchol Castor (4228 m), ktory je nasim
hlavnym cielom pre tento den. Po namahavom vystupe nas este caka exponovany vrcholovy
hreben a uz sa kochame nadhernym vyhladom. Nasleduje zostup na chatu Quentina Sela (3585
m), kde prenocujeme a naberieme sily na nasledujuci den. Pocasie bolo zatial nadherne, ale
predpoved na treti den nevesti nic dobre, a tak musime zmenit nas plan. Caka nas 11 -
hodinovy pochod vo vyskach presahujucich 4000 m. Cez celo Liskamu Naso, v
silnejucom vetre, popod vrcholy Pyramide Vincent a Parrotspitze, az do
sedla pod najvyssi vrchol masivu Monte Rosy Dufourspitze(4633 m). Kvoli nedostatku
casu sa nam nepodarilo dosiahnut vytuzeny ciel, najvyssie polozenu chatu v Europe,
Margheritu (4554 m). Rychlo zaciname zostupovat po ladovci Grenzgletcher, preskakujuc
miestami hlboke trhliny, az na chatu MoteRosa Hütte (2795 m). Dlho sa tam
nezdrzujeme a pokracujeme po ladovcovej rieke na druhu stranu udolia, kde znova
vystupime na hornu stanicu zubackovej lanovky Rotenboden. Tu sme uz vedeli ze mame turu za
sebou. Zviezli sme sa do Zermattu a do Randy to bol uz len kusok. Nasledujuce dni si
doprajeme zasluzeny oddych uzivajuc si kras svajciarskej prirody. Domov sa vraciame
obohateni o krasne zazitky a spomienky.
Michal
Weiss, Petero Sterba + foto
Vianoce
na lyziach
Akciova spolocnost Tale sa na novu zimnu sezonu pripravila dokladne. Potvrdenim toho bola
aj prezentacia cinnosti a aktivit stredisku na vystavach cestovneho ruchu, na zaklade
coho ocakavaju zvysenu navstevnost turistov z Madarska, Ciech a Polska, pre
ktorych sa Tale stali cielom opakovanych navstev. Novinkou minulorocnej zimnej sezony boli
verejne lyziarske preteky. Nakolko sa stretli s velkych ohlasom, bude spolocnost
pokracovat v tradicii podobnych akcii aj v novej zimnej sezone a to pocas
jarnych skolskych prazdnin. Uspech zaznamenala i vlanajsia novinka
snoutubing, atraktivny predovsetkym pre deti, no nebolo zriedkavostou vidiet spustat
sa i dospelych. Zaujimave je i vecerne lyzovanie, ktore bude pokracovat pocas
silvestrovskeho tyzdna kazdy den. V ponuke su opat bezecke trate, pozicovna
a servis lyzi a lyziarska skola. Zjazdova trat na Taloch splna podmienky pre
usporiadanie medzinarodnych pretekov, a tak aj v tomto roku sa uskutocnia
FIS preteky v lyzovani a snoubordingu. Lyziarsky oddiel ZP bude zabezpecovat pre
deti zamestnancov niekolko turnusov lyziarskej skoly.
Pozyvame vsetkych na nase svahy a tesime sa zo stretnutia s vami v nasom
stredisku.
Prevadzka
vlekov:
-
17. , 18., 19., 21. a 22. decembra od 9. -
16. hod.,
-
20., 23. a 25. decembra od 9. - 16. hod.
a od 18. 21. hod.,
-
24. decembra od 9.-14. hod.
Vecerne
lyzovanie sa uskutocni:
-
26., 27., 28., 29., 30. a 31. decembra 2005
od 9.-16. hod. a od 18. - 21. hod.,
-
1. a 2. januara 2006 od 9. 16.
hod.
Pracovnici
ZP a.s. si mozu kupit zamestnanecke listky. Prvi zaujemcovia ziskaju po zakupeni styroch
listkov pat jazd zdarma.
Pozyvame vsetkych
sportovych priaznivcov na
predvianocny nakup golfoveho i zimneho tovaru.
Nepremeskajte
sancu a urobte radost svojim blizkym peknym darcekom pod vianocnym stromcekom
a navstivte nas v SPORT SHOP na Taloch. Otvaracie hodiny su denne od 9. do 15.30
hod. |
|