PODBREZOVAN  25-26/2005

STRANA 6

logo ZP a.s.

STRANA

0

1 2 3 4 5 6

Šport


<<<

Z tvorby nasich dopisovatelov

 Jaroslava Nuterova  DOHODA

 (Dokoncenie)

  Vianocne sviatky i vitanie noveho roku sa vydarili k uplnej spokojnosti snubencov,  aj ich pribuznych. Pomaly, ale isto,  sa blizil dvadsiaty piaty januar, den sobasa Marty Ragasovej a Lena Kalderu. Den, o ktorom si obaja mysleli, ze ho nikdy nebudu prezivat spolu, ze sa nikdy nepostavia bok po boku v sobasnej sieni ako zenich a nevesta.
  Ten den sa nezadrzatelne priblizuje, no bez zvycajneho nahanania na poslednu chvilu, bez horuckoviteho rozmyslania, ci je vsetko pripravene, zaistene, o vsetko postarane. Marta s Lenom tvrdohlavo odmietli klasicku svadbu s mnozstvom hosti a tradicneho menu. Pouzite argumenty namiesto vysvetlenia privadzali matky do zufalstva a ani vyhrazanie sa nepritomnostou na samotnom obrade neobmakcilo snubencov, aby povolili. Nakoniec zuzili vyber hosti na dvadsat osob a objednali v Kralovej taverne veceru.
  Vobec netuzili, aby sa o ich svadbe hovorilo, mozno prave preto vznikali vselijake dohady. Ale na klebety boli zvyknuti, mysleli si, ze ich uz nic nemoze prekvapit.
  Nepretrzite sobotnajsie snezenie robilo svadobcanom trochu starosti, lebo cesty plne snehu veru nikoho nelakali sadnut za volant a odviezt sa tych par kilometrov do Brezna. Svadobny obrad na obecnom urade trval iba dvadsat minut, no nasledovna cesta do Kralovej taverny bola miernym hororom. Dokonca i Erik sa tvaril vazne, ked opatrne viedol Lenove auto akoby do neznama, pretoze cez huste snezenie nevidel ani kraj cesty.
  „Dufam, ze na nas pockaju s vecerou,“ poznamenal Martin svagor a mrkol do spiatocneho zrkadla na mladomanzelov.
  „Mam zle tusenie,“ riekol Leno zamyslene a nevdojak stisol manzelke ruku.
  „Ako mozes mat v takyto den zle tusenie?“ nechapala Olga.
  Marta vsak vedela, co ma manzel na mysli. Vilo Vanko im vcera dorucil blahoprajny telegram s dodatkom, ze darcek od neho ich caka v Kralovej taverne.
  „Preco nasi nepocuvli a trvali na hostine?“ zaupela Marta.
  „Len ziadne slzy,“ zahriakla ju Olga. „Neviem, ako vy, ale ja si myslim, ze ak prezijeme tuto cestu, prezijeme aj hostinu.“
  Pod branou taverny cakali ostatni hostia a vzrusene debatovali. Restauracia bola totiz otvorena pre verejnost. Leno s Martou odhodlane vosli do miestnosti. Vrava razom utichla, oci navstevnikov zacudovane alebo pobavene hladeli na Martu v bielom kostyme so svadobnou kyticou v rukach. Objavil sa sef, s ktorym jednali a ten ich pozval do kancelarie.
  „Vo stvrtok za mnou prisiel vas priatel,“ pozrel skumavo na Martu. „Zrusil vasu objednavku, vraj chysta mile prekvapenie a nechal pre vas tuto obalku. Spominal cosi o darceku.“
  Leno roztrhol obalku a vybral maly harok papiera s jedinou vetou: „Vela stastia na spiatocnej ceste“.
  „Ten bastard,“ zasepkal a privrel oci od potlacaneho spravodliveho hnevu. Marta pozrela na odkaz a posunula ho k sefovi.
  „Vidim, ze ide o pomstu, nie o darcek,“ skonstatoval muz sucitne a zamracil sa. „Taketo zarty nemam rad. Viete, o koho ide, pan Kaldera?“
  „Pravdaze viem, uz nam par neprijemnosti narobil.“
  „Nehnevajte sa, mlada pani, cudoval som sa, ked ste... no...“
  „Mozete pokojne hovorit,“ uskrnula sa Marta s lesklymi ocami od slz. „Moj manzel o tom vie, vtedy sme obaja trucovali.“
  „Mhm, lenze co spravime teraz? So stravou by nebol problem, ale hosti nemozem jednoducho vyhodit... zalohu vam pochopitelne vratim.“ Zohol sa k spodnej zasuvke. Hned sa vsak narovnal a uprel sive oci na mladomanzelov. „Nie,“ plesol otvorenou dlanou po stole. „Odplatime sa mu, ak suhlasite. Mam v zalohe jednu mensiu miestnost, pri troske skromnosti sa tam vojdete, ale na veceru budete musiet chvilu pockat.“
  Zaviedol svadobnu skupinku do nevelkej izbietky, ocividne zariadenej pre uzku spolocnost. Odkialsi pricupitali tri dievcata a pred uzasnutymi zrakmi hosti vycarili slavnostne prestrete stoly, priniesli dokonca magnetofon so sirokym vyberom kaziet a zazelali im prijemnu zabavu. Nevsedny zazitok korunovali vynikajucou vecerou. Oneskorenie nikomu nevadilo, vsetci sa bezstarostne zabavali, chvaliac vynaliezavost sefa Kralovej taverny.
  Nikomu nenapadlo, ze povodca tejto narychlo pripravenej svadobnej hostiny, Vilo Vanko, si picha davku drogy priamo do zily. Mal totiz v taverne spriaznenu dusu, ktora mu telefonicky oznamila dosledok jeho pomsty.
  Pomyslenie na neodvratnu skutocnost, ze Marta Ragasova je pre neho nenavratne stratena, pohnala Vila k injekcnej striekacke. Mohol sa Marte pomstit storakym sposobom – jeho krutost akosi nevysvetlitelne zlyhavala pri predstave, ze by z jej hnedych oci mali tiect slzy lutosti. Bola jedinou bytostou na svete, ktorej nedokazal priamo ublizit. Ved i zrusenou objednavkou sa chcel pomstit Lenovi a nie jej!
  Nevyslo mu to a on uz nema viac sil bojovat s tak silnym protivnikom, akym je pre neho Leno Kaldera. Ani nechce. Zivot bez Marty nema vyznam. Je stastna, aj ja budem.
  Vilova ruka siahla do prazdna za hmlistym obrazom mladej zeny. Blazene zavrel oci, prestal dychat...
  Dve hodiny po polnoci sa svadobcania vratili do svojich domovov. Snezenie trochu ustalo, male vlocky sem – tam narazili na predne sklo auta. Prijemne unaveni manzelia Kalderovi spokojne zaspavali v neznom objati.
    Neutichajuce zvonenie telefonu prinutilo Lena otvorit oci, ktore najprv spocinuli na prebudzajucej sa Marte. Rezko vstal a zdvihol sluchadlo. Mlcky pocuval Ivanin vzruseny hlas, na cele zacitil studeny vzduch a davna spomienka na smrt priatela ho znovu varovala. Vzdy, ked sa ma nieco neprijemne stat, sa mu v mysli vynori strastiplna cesta zo zasnezenych hor, kedy sa vsemozne snazil dostat sa so zranenym priatelom do bezpecia. Posledny chladny vydych zomierajuceho studenta sa Lenovi vryl naveky do pamati, stal sa pre neho znamenim hroziaceho nebezpecenstva, lebo potom i on sam upadol do bezvedomia. Nasla ho patracia skupina a Leno sa dost dlho liecil z tazkeho soku. Su tomu styri roky, ale dodnes neznasa sneh.
  „Je mrtvy,“ zasepkal zdrvene.
  „Kto je mrtvy?“ Marta ho znepokojene chytila za ruku. „Boze moj, Leno, povedz nieco. Si biely ako stena. Co sa stalo?“
  „Vilo Vanko,“ potriasol hlavou. „Pustil plyn, nadrogoval sa a zaspal. Susedia zacitili plyn a zavolali policiu. Marta, musime odtialto odist!“
  „Odist?“ vytrestila oci. „Preco? Kam odist?“
  „Nenavidim ho,“ zaskripal zubami.
  „Koho nenavidis? Leno, prosim, spamataj sa.“
  „Prepac, Marta,“ pretrel si rukou tvar a s krivym usmevom sa pozrel na manzelku. „Pred svojim osudom neujdem, ale bojim sa o teba...“
  A Leno zacal rozpravat. Pred ocami mu defilovali rozne okamihy z jeho dobrodruzneho zivota. Nevynechal ani dva lubostne romaniky, ochutnanie drogy ci zabitie v sebaobrane. Marta bez dychu pocuvala, coraz viac si uvedomujuc, preco si Leno vybral prave tuto chvilu. Nechcel, aby sa sustredila na smrt muza v nedalekom panelaku.
  „Nech sa pohneme kamkolvek...,“ povedala tisko, ked zmlkol  „...stastie i nestastie si nas najde vsade, ak bude chciet. Myslim, ze je zbytocne utekat.“
  „Mozno mas pravdu,“ suhlasil a privinul si ju do narucia. Chvilu mlcky sedeli v objati, kym Leno nezacitil chvenie Martinho tela. Pozrel jej do tvare.
  „Vilo nemusel umriet,“ vzlykla.
  „Nemusel,“ vzdychol Leno. „Sam sa rozhodol a som si isty, ze nic by ho neodradilo od tohto vyberu. Napriek tomu sa pokusime byt stastni. Suhlasis?“
  „Urobime dohodu?“ zasmiala sa potmehudsky.
  „Dohodu?“ opakoval so smiechom. „Nie, ziadnu dohodu, aspon nie taku aku si mala s Mirom. Musime zit stastne, lebo je to nasa povinnost, rozumies?“
  „Jasne!“
  Za oknami opat snezilo, cely den.

(Koniec)

 Cena pre najlepsiu dopisovatelku 2005

patri autorke  Dohody

Autorkou skratenej novely, ktoru ste mali moznost citat na pokracovanie niekolko mesiacov, je Jaroslava Nuterova, nasa spolupracovnicka z odboru riadenia kvality.  Pri koncorocnej bilancii prispevkov nasich dopisovatelov sme dospeli k rozhodnutiu, ze prave jej patri nas titul najlepsia dopisovatelka roku 2005.

 * Prezradite nam nieco zo svojho sukromia?
   -  V Zeleziarnach v Podbrezovej pracujem od roku 1985. Od zaciatku som v odbore riadenia kvality, kde vykonavam funkciu kontrolorky. Som vydata, mam dvoch dospelych synov a zijeme v Jaseni.

 * Vase zaujmy?
  
- Kym boli chlapci mensi, vela som strikovala a vysivala. Dnes sa vsak venujem viac citaniu, zahradke a samozrejme domacnosti. Mojim najvacsim konickom je pisanie.

 * Kedy ste objavili v sebe sklony k tejto zalube?
   -  Bolo to v siestej triede zakladnej skoly, kedy nas ucitel ceskeho jazyka motivoval pred polrocnym vysvedcenim tym, ze slubil tomu, kto precita najviac knih, o stupen lepsiu znamku. Ked som mala patnast rokov, trufla som si napisat malu poviedku pre moju choru spoluziacku. Jej sa to velmi zapacilo a to ma povzbudilo k dalsiemu pisaniu.

* Kolko prac ste doposial napisali?
   -
Teraz pisem trinastu.

* Kde chodite po inspiracie?
     - Inspiraciou je zivot okolo mna.

* Prezradite nam namet rozrobenej prace?
  - Je to pribeh mladych ludi, opat z Podbrezovej. V deji sa prelina minulost so sucasnostou.

*Kolko vam trvalo napisanie Dohody?
   - Tento pribeh som pisala  intenzivne styri mesiace. Vzhladom k tomu, ze robim na styri zmeny, po nocnej to boli dve – tri hodiny denne, v dennej zmene cele vecery. Ked pisem, nesledujem televiziu, radio vsak musi byt pustene.

*Prejdime na aktualnejsiu temu. Blizia sa Vianoce, ako ich prezivate vy?
   - Tohto roku budeme s manzelom sviatkovat sami. Obidvaja synovia pracuju v zahranici a vyzera to tak, ze tam budu aj pocas Vianoc. Kedze manzel uz rodicov nema, navstivime aspon tych mojich v Banskej Bystrici.

*Co si zazelate pri novorocnom pripitku?
   - Predovsetkym zdravie, stastie a spokojnost pre nas vsetkych a nech sa dari aj nasej firme.

  A my vam prajeme vela inspiracii a chuti do dalsieho pisania.

O.K.

Cenu pre najlepsiu dopisovatelku, poukazku v hodnote 500 korun, venovalo  RELAX CENTRUM KRASY A ZDRAVIA v Brezne a autorke ju odovzdala sefredaktorka novin                                                          .     F: V. Kukolova


<<<

  1. kolo celoslovenskej sutaze vyhodnotene

Cena Zeleziarni Podbrezova pre Ocel vychodu

   Vedenie nasej akciovej spolocnosti, vydavatel najstarsich podnikovych novin na Slovensku, vyhlasilo pred rokom, pri prilezitosti 60. vyrocia nepretrziteho vydavania Podbrezovana, 1. kolo celoslovenskej sutaze  o Cenu ZP pre najlepsie podnikove noviny na Slovensku. Podmienky  splnilo desat periodik tejto skupiny. Pochopitelne, nasa redakcia sa do sutaze neprihlasila.  Obsahove zameranie, zanrovu strukturu, jazykovo – stylisticku uroven a graficku upravu novin hodnotila odborna porota z UK, Filozofickej fakulty, katedry zurnalistiky, v zlozeni Prof. Andrej Tuser, doc. Jozef Vatral, doc. Jan Sand a doc. Samuel Brecka. Vyhodnotenie sutaze sa uskutocnilo v hoteli Golf na Taloch 2. decembra, umocnene opat vyznamnym jubileom Podbrezovana. Od vydania prveho cisla nasich novin uplynulo totiz v tomto roku 75. rokov.
   Profesor Andrej Tuser strucne zhodnotil uroven jednotlivych periodik. Prvu cenu ziskali noviny Ocel vychodu z U. S. Steel Kosice, druhe miesto patrilo Matadoru Puchov a tretie Chemosvitu zo Svitu. Financne odmeny v hodnote 15,10 a 5 tisic korun odovzdal vitazom JUDr. Marian Zima, clen predstavenstva a personalny riaditel Zeleziarni Podbrezova a. s. Pritomnych ubezpecil, ze aj druhy rocnik sutaze sa uskutocni v Podbrezovej. Docent Jozef Vatral zdoraznil nesporny prinos takychto sutazi, predovsetkym pre zvysovanie profesionalnej urovne podnikovych novin na Slovensku. Sucasne naznacil, ze vydavatelia podnikovych novin by mohli uvazovat aj o zriadeni Asociacie firemnych periodik na Slovensku. V zavere velmi prijemneho posedenia (podla hodnotenia nasich hosti), Kamila Demkova, sefredaktorka Oceli vychodu, venovala vyhru Nadacii  ZP.

O. Kleinova


<<<

 S Miroslavom Leitnerom

O CARE VIANOC

   Patnasobny majster Slovenskej republiky v skialpinizme - Miroslav Leitner, bronzovy  z Majstrovstiev Europy 2001 a o rok bronzovy z majstrovstiev sveta, sa do najlepsej skialpinistickej trojky nasho kontinentu zaradil aj dalsimi medailovymi umiestneniami v Europskych poharoch. Brezno, ucupene pod Nizkymi Tatrami, nie je len jeho rodiskom, ale i domovom. Tu preziva pekne  ale i tazsie obdobia svojho zivota. Formovalo ho i vysokoskolske studium, neskor  zamestnanie a sport. V sucasnosti svoj cas deli medzi svoje deti a skialpinizmus. Preto je len samozrejme, ze syn Benjamin a dcera Natalia nasleduju otca aj v jeho sportovych zalubach, a to nielen v skialpinizme, ale aj v turistike, cyklistike, loptovych hrach... Dnes s Miroslavom tak trochu netradicne – na sviatocnu notu.

 *Miro, co pre vas znamenaju Vianoce?
  
- V prvom rade prirodna zmena, ktorou zacina zima, objavuje sa prvy sneh a mam velmi rad, ked v case Vianoc nechyba hruba snehova perina. Zacinaju aj lyziarske aktivity a cely rodinny program sa prisposobuje skutocnosti, ze sme neustale v prirode. A prave v tomto obdobi dobiehame s detmi to, co sme cely rok pocitovali ako nejake vakuum – chybalo nam mozno viac casu na komunikaciu. Vacsinu casu sme spolu, s ocakavanim vianocnych sviatkov a rodinnej pohody. Tesime sa na tieto najkrajsie sviatky roka, na vianocne tradicie a chvile pohody v nasej rodine.

 *Ako vyzera Stedry vecer u Leitnerov?
   - 
Stromcek postavime den predtym. Rano zaciname lyzovanim, po navrate domov sa striedmo najeme a zacne samotna priprava Stedrovecerneho stola. Nejde len o pripravu jedal, ale aj o slavnostny vzhlad stola a miestnosti, o oblecenia, poslednu tajnu upravu darcekov a vyber vianocnej hudby. Pred stolovanim do rohu pod obrus vkladame mince, aby bol nasledujuci rok bohaty a samozrejme, vianocnu atmosferu vytvaraju aj sviecky a svietiaci vianocny stromcek.
    Stedrovecerne menu u nas zacina slavnostnym prihovorom „kmeta“ rodiny   a pripitkom. Prve sa podavaju oblatky s medom a cesnakom, podavame dve polievky (kapustovu a hubovu), rybu so salatom a potom opekance s makom. Samozrejme k tomu nesmierne mnozstvo ovocia, kolacov a inych maskrt. Cas na darceky prichadza s malym odstupom po veceri. Deti maju za ulohu rozdat bohatu nadielku a potom nasleduje rozbalovanie darcekov a radost hlavne z obdarovania. Vecer sa preklopi do spomienok. Nezabudame telefonicky zablahozelat aj nasim vzdialenym pribuznym a znamym. Prechadzky u nas nie su pevnym pravidlom, avsak obcas sa potrebujeme trochu rozhybali po vydatnej veceri.

  
Rad by som sa vratil do cias, ked som sa ako maly chlapec velmi tesil na Vianoce. Cas je vsak neuprosny, spomienky uz trochu zahmlene, a tak skor vnimam radost a stastie mojich deti, ziaru v ich ociach z darcekov a celej vianocnej atmosfery. A prave o tom su Vianoce - o vytvorenej sviatocnej atmosfere, pocite rodinneho zazemia a vzajomneho porozumenia. Preto som Vianoce vzdy prezival doma a uprednostnoval som ich aj pred sportovym zapolenim. Vtedy sutaze mali pauzu. Pre mna nie su najdolezitejsie hmotne statky – najdrahsie darceky, ale predovsetkym mi  ide o to, ze darcek dostavame od srdca, z lasky. Ked boli deti mensie najviac ma potesil nimi vyrobeny darcek.  
    Prvy sviatok vianocny je venovany navstevam najblizsich a druhy, v ten uz opat sportujeme, nakolko Stedry vecer byva naozaj stedrym a my potrebujeme rozhybat telo, ci uz lyzovanim na Taloch alebo prechadzanim sa po Chopku a jeho okoli.

 *Vase vianocne zelanie?
   -
Kazdemu zelam, aby cas vianocny bol nezabudnutelny, prezity v prijemnej rodinnej atmosfere, pohode a aby sme sa na Vianoce vzdy vsetci tesili.

V. Kukolova

foto: z rodinneho albumu


<<<

  Podbrezovci na expedicii

   Prvy  augustovy tyzden sa skupina nadsencov vybrala preverit si svoje schopnosti do najjuznejsej casti Svajciarska – Walliskych Alp. V tejto skupine boli aj traja zamestnanci ZP a.s., Ing. Jozef Weiss, Ing. Michal Weiss a Ing. Peter Sterba. Prijemne ubytovanie sme nasli rovno v tieni znameho Matterhornu, v typickej svajciarskej dedinke Randa. Dlho si pohodlia neuzivame a hned rano vyrazame na aklimatizacnu turu pod blizku stvortisicovku s nezamenitelnym vzhladom Weisshorn (4505 m). Aklimatizacny vystup na chatu pod Weisshornom(2932 m) preriedil nase rady a na zajtrajsiu trojdnovu expediciu okolo masivu Monte Rosy sa vydavaju len traja Podbrezovci. Zo znameho strediska Zermatt nas lanovka vyvezie na Klein Matternhorn (3883 m). Pokracujeme po ladovci na talianskej strane masivu, popod vrcholy Breithornu, Poluxu az pod vrchol Castor (4228 m), ktory je nasim hlavnym cielom pre tento den. Po namahavom vystupe nas este caka exponovany vrcholovy hreben a uz sa kochame nadhernym vyhladom. Nasleduje zostup na chatu Quentina Sela (3585 m), kde prenocujeme a naberieme sily na nasledujuci den. Pocasie bolo zatial nadherne, ale predpoved na treti den nevesti nic dobre, a tak musime zmenit nas plan. Caka nas 11 - hodinovy pochod vo vyskach presahujucich 4000 m. Cez celo Liskamu – Naso, v silnejucom vetre,  popod vrcholy Pyramide Vincent a Parrotspitze,  az do sedla pod najvyssi vrchol masivu Monte Rosy – Dufourspitze(4633 m). Kvoli nedostatku casu sa nam nepodarilo dosiahnut vytuzeny ciel, najvyssie polozenu chatu v Europe, Margheritu (4554 m). Rychlo zaciname zostupovat po ladovci Grenzgletcher, preskakujuc miestami hlboke trhliny, az na chatu MoteRosa Hütte (2795 m).  Dlho sa tam nezdrzujeme a pokracujeme po ladovcovej rieke na druhu stranu udolia, kde znova vystupime na hornu stanicu zubackovej lanovky Rotenboden. Tu sme uz vedeli ze mame turu za sebou. Zviezli sme sa do Zermattu a do Randy to bol uz len kusok. Nasledujuce dni si doprajeme zasluzeny oddych uzivajuc si kras svajciarskej prirody. Domov sa vraciame obohateni o krasne zazitky a spomienky.

Michal Weiss, Petero Sterba + foto


<<<

 Vianoce na lyziach

  Akciova spolocnost Tale sa na novu zimnu sezonu pripravila dokladne. Potvrdenim toho bola aj prezentacia cinnosti a aktivit stredisku na vystavach cestovneho ruchu, na zaklade coho ocakavaju zvysenu navstevnost turistov z Madarska, Ciech a Polska, pre ktorych sa Tale stali cielom opakovanych navstev. Novinkou minulorocnej zimnej sezony boli verejne lyziarske preteky. Nakolko sa stretli s velkych ohlasom, bude spolocnost pokracovat v tradicii podobnych akcii aj v novej zimnej sezone a to  pocas jarnych skolskych prazdnin. Uspech zaznamenala i vlanajsia novinka – snoutubing,  atraktivny predovsetkym pre deti, no nebolo zriedkavostou vidiet spustat sa i dospelych. Zaujimave je i vecerne lyzovanie, ktore bude pokracovat pocas silvestrovskeho tyzdna kazdy den. V ponuke su opat bezecke trate, pozicovna a servis lyzi a lyziarska skola. Zjazdova trat na Taloch splna podmienky pre usporiadanie medzinarodnych pretekov,  a tak aj v tomto roku sa uskutocnia FIS preteky v lyzovani a snoubordingu. Lyziarsky oddiel ZP bude zabezpecovat pre deti zamestnancov niekolko turnusov lyziarskej skoly.

   Pozyvame vsetkych na nase svahy a tesime sa zo stretnutia s vami v nasom stredisku.   

Prevadzka vlekov:
-         17. , 18., 19., 21. a 22. decembra od  9. - 16. hod.,
-         20., 23. a 25. decembra od 9. - 16. hod. a od 18. – 21. hod.,
-         24. decembra od 9.-14. hod.

 Vecerne lyzovanie sa uskutocni:
-
         26., 27., 28., 29., 30. a 31. decembra 2005 od 9.-16. hod. a od 18. - 21. hod.,
-          1. a 2. januara 2006 od 9. – 16. hod.

 Pracovnici ZP a.s. si mozu kupit zamestnanecke listky. Prvi zaujemcovia ziskaju po zakupeni styroch listkov pat jazd zdarma.

 Pozyvame vsetkych sportovych priaznivcov na predvianocny nakup golfoveho i zimneho tovaru.
Nepremeskajte sancu a urobte radost svojim blizkym peknym darcekom pod vianocnym stromcekom a navstivte nas v SPORT SHOP na Taloch. Otvaracie hodiny su denne od 9. do 15.30 hod.


<<

PODBREZOVAN  25-26/2005

STRANA 6

logo ZP a.s.

STRANA

0

1 2 3 4 5 6