Podpisom KZ sa opat posilnili pracovno - pravne, mzdove a v neposlednom rade aj socialne istoty zamestnancov

Dna 31. januara bola podpisana kolektivna zmluva na rok 2006. Ing. Ludovita Ihringa, clena predstavenstva a riaditela pre kapitalovy rozvoj, sme sa opytali:

Ako hodnotite priebeh uzatvoreneho kolektivneho vyjednavania?
   - Kolektivne vyjednavanie bolo konstruktivne, s cielom dosiahnut co najskor dohodu obidvoch stran.

Pre zamestnancov je pochopitelne najpritazlivejsou mzdova oblast. Co prinasa KZ 2006 v tomto smere?
   - V tejto oblasti nova KZ prinasa najvyznamnejsie zmeny pre zamestnancov ZP a. s. Smerny rast miezd je stanoveny v roku 2006 zvlast pre kategoriu R zamestnancov vo vyske 5  percent a pre kategoriu TH zamestnancov (okrem zmluvnych platov) o 3 percenta v porovnani so skutocnostou predchadzajuceho roku 2005. Dochadza k podstatnej zmene aj vo vyske mzdovych tarif, pricom zmena je netradicna. Tarifne triedy 1 – 3 sa zvysuju o 1800 korun,  triedy 4 – 6 sa zvysuju o 1700 korun a triedy 7 – 12 sa zvysuju o 1600 korun, co v priemere znamena zvysenie tarifnych tried o 1675 korun. Zvysenie tarif zabezpeci v roku 2006 aj zmenu v strukture miezd, ked podiel tarifnej zlozky presiahne v jej zlozeni 50 percent.
   V priplatkoch sa zvysi mzdove zvyhodnenie za pracu nadcas, za pracu v sobotu a v nedelu, za pracu vo vyskach alebo nad volnymi hlbkami. K zmene prichadza aj vo vyplate vianocnej mzdy, ked  sa celkovy objem meni na vyplatu vianocnej mzdy v percentach.
   V pravidlach pre uplatnovanie mzdovych foriem sa niektore ustanovenia doplnili vo  vazbe na platnu legislativu, pricom vyplata  niektorych odmien je teraz jednoznacna. Zvysili sa odmeny pri pracovnych vyrociach za odpracovane roky v SZ a ZP a. s.  

Zaujimave su vsak aj dalsie zavery kolektivneho vyjednavania. Ktore napriklad?
   - Podpisom KZ bola upravena vyplata odchodneho zamestnancom, ktori odpracovali v spolocnosti tridsat a styridsat rokov, do jednotlivych ustanoveni boli doplnene legislativne zmeny, zmenene,  resp. doplnene boli podmienky pre poskytovanie detskych letnych taborov a podmienky pre poskytovanie kupelnych poukazov pre zamestnancov.

Zhovarala sa O.K.

Jedna otazka  na aktualnu temu:

Ako sa s poveternostnymi podmienkami vyrovnavaju zamestnanci kolajovej dopravy, nas informoval veduci strediska  Ing. Peter Krajan:

   - Pracovisko kolajovej dopravy – zeleznicna vlecka, sa nachadza vo vonkajsom prostredi, takze sa nas poveternostne vplyvy bezprostredne dotykaju. Na zimne obdobie sme sa dokladne pripravili zostavenim operativneho planu zimnej udrzby, pripravou mechanizmov a zariadeni na odpratavanie snehu a samotnou odbornou pripravou zamestnancov pre pohyb a pracu v kolajisku v tomto rocnom obdobi. Po bohatej nadielke snehu z decembra sa nam podarilo spojazdnit vdaka zamestnancom dopravy a udrzby dopravnych ciest,  vsetky hlavne a potrebne vyhybky, a kolaje vlecky. Situacia bola kriticka v poslednych dnoch roka 2005, kedy sa prace na odpratavani snehu nezastavili ani v II. a III. zmene. Spravy z radia, ze vplyvom snezenia a vetra je neprejazdny  bratislavsky zeleznicny uzol a vacsina trati na Slovensku je zaviata, nas vtedy vobec netesili. V poslednych tyzdnoch nam prevadzku komplikuju teploty pod –20° C, ktore sposobuju zamrzanie vyhybiek a zliabkov priecesti. Nasi zamestnanci udrzuju 100 vyhybiek, 42 priecesti na 22 kilometroch vlecky. Zima je vsak len v polovici a pre nas je tato polovica horsia. Sneh sa zacina cez den topit, voda zaplavuje vyhybky a zliabky a okolo vecera voda opat zamrzne tak, ze sa vyhybky nedaju prestavit. Preto venujeme starostlivost odvodneniu vyhybiek, aby sme vodu z topiaceho sa snehu dostali co najviac mimo drazne teleso. Zvysenym usilim nasich zamestnancov sa nam dari zabezpecovat spolahlivu prepravu materialu po vlecke pre vsetky prevadzkarne Zeleziarni Podbrezova a. s.    

-vk-   

<<<

Dan z nehnutelnosti  v roku 2006

   Kazdy danovnik, ktoremu sa v roku 2005 zmenil stav nehnutelneho majetku, mal  povinnost podat danove priznanie k dani z nehnutelnosti v termine do 31. januara 2006. Tzn. vlastnik predal byt, pozemok alebo kupil byt, dom, garaz , zahradu alebo iny druh nehnutelneho majetku, teda akakolvek zmena vo vlastnictve nehnutelneho majetku uskutocnena v roku 2005 zaklada dovod na podanie priznania k dani z nehnutelnosti miestne prislusnemu obecnemu alebo mestskemu uradu, v katastri ktoreho sa nehnutelny majetok nachadza.  Obec  prekontroluje podane danove priznanie podla listu vlastnictva a do 15. maja 2006 vyrubi dan platobnym vymerom vlastnikovi nehnutelnosti. Podla vseobecne zavazneho nariadenia obce bude v platobnom vymere uvedena doba splatnosti dane. Bud cela dan naraz do 31. maja 2006, alebo pri vacsom objeme dane v splatkach tak, aby cela dan bola zaplatena najneskor do 30. novembra 2006.

ZP a. s. ako vlastnik nehnutelneho majetku, pozemkov, budov, plati dan z nehnutelnosti do rozpoctov nasledujucich obci:

   V tabulke sme uviedli prehlad platieb dane do jednotlivych obci za posledne  tri roky. Najviac nehnutelneho majetku vlastnia ZP a. s. v obciach Podbrezova a Valaska.  Pokles dane z nehnutelnosti v obci Podbrezova je sposobeny absolutnym oslobodenim od dane vsetkych vodohospodarskych stavieb, vratane kanalizacie.
   Medzirocny pohyb majetku, hlavne v stavbach – priemyselne haly, budovy na administrativu, sklady, ktore su zdanovane vyssou sadzbou dane, je vsak zanedbatelny. To znamena,  ze ak by niektore obce systematicky nezvysovali sadzby dane, uroven dane z nehnutelnosti platena v ZP a. s. by mala byt v priemere medzirocne rovnaka. V tabulke uvadzame narast sadzby dane z nehnutelnosti za priemyselne stavby v obciach Nemecka, Podbrezova a Valaska :

   Pri priprave zakona o miestnych daniach, ktory plati od 1. januara 2005, som spolupracovala s Klubom 500  a uz v danej dobe sme upozornovali Ministerstvo financii SR, ze sadzby dane z nehnutelnosti v Slovenskej republike by mali byt stanovene pre cele uzemie SR zakonom. Zakonom mala byt stanovena hlavne horna sadzba dane tak, aby ju obce nemohli donekonecna zvysovat. Rok 2005 dal za pravdu nasim pripomienkam o hornej hranici dane, pretoze niektore obce, nastastie nie v nasom okoli, drasticky zvysili sadzbu dane z nehnutelnosti za rok 2005 v porovnani s rokom 2004. Parlament preto v roku 2005 schvalil novelu zakona o miestnych daniach,  platnu od 1. januara 2006, kde vsak je salamunsky povedane, ze najvyssia dan zo stavieb, ktoru urci obec, moze byt maximalne 40 - krat vyssia, ako najnizsia sadzba dane zo stavieb, ktoru urci obec.

   Trochu nezrozumitelne, vsak?

Priklad:

Dan za stavby na byvanie: 3,- Sk/m² ( to je spravidla najnizsia sadzba dane v obci)
Dan za stavby na podnikanie: moze byt podla novely zakona 3 x 40 = 120,- Sk/m²

   Cize, ak obec bude chciet do rozpoctu viac penazi z dane z nehnutelnosti, jednoducho stanovi napr.:

Dan za stavby na byvanie: 5,- Sk/m² ( to je spravidla najnizsia sadzba dane v obci)
Dan za stavby na podnikanie: moze byt podla novely zakona 5 x 40 = 200,- Sk/m²

   Takze  aj po novele zakona o miestnych daniach je mozne tieto znova  zvysovat donekonecna...

   Viem, ze v pripade dane z nehnutelnosti sa voci podnikatelom uplatnuje oblubena veta: „A co, ved to maju v nakladoch!“ To je samozrejme pravda, ale najprv treba peniaze na zaplatenie dane vyrobit. V konecnom dosledku, sa tato dan, platena podnikatelmi, premietne do ceny tovaru alebo sluzby, ktore kupujeme my vsetci.
   Do ruk samospravy sa dostala velka rozhodovacia pravomoc tak voci vlastnym obyvatelom, ako aj voci podnikatelskym subjektom, ktore vlastnia a prevadzkuju nehnutelny majetok v katastri jednotlivych obci. Je na clenoch miestnych a mestskych zastupitelstiev, aby rozvazne a rozumne stanovovali jednotlive sadzby dane a nespravili si  z nich len najlahsi zdroj obecneho prijmu.

Ing. Alena Strmenova, asistent ER - danovy poradca