NAJVIAC PRACOVNYCH URAZOV BOLO V DECEMBRI

Pracovna urazovost

   V predchadzajucom roku bolo vo firme zaregistrovanych 25 pracovnych urazov, z titulu ktorych bolo vymeskanych 1210 kalendarnych dni. Pri porovnani s predchadzajucim rokom to bolo zvysenie o devat pracovnych urazov a naopak, znizenie sme dosiahli v pocte vymeskanych kalendarnych dni o 253.

   V priebehu roka 2005 nebol v Zeleziarnach Podbrezova zaznamenany tazky ani smrtelny pracovny uraz.
Z prehladu pracovnej urazovosti podla jednotlivych prevadzkarni vyplyva, ze k zvyseniu  pracovnej urazovosti doslo najma vo valcovni bezsvikovych rur, taharni rur a doprave. Znizenie zaznamenala prevadzkaren hutnicka druhovyroba.

Pracovna urazovost podla jednotlivych prevadzkarni:

   Rozbor ukazovatelov PU podla jednotlivych prevadzkarni   

   Podla poctu pracovnych urazov na sto zamestnancov, najvyssia pracovna urazovost bola vo valcovna bezsvikovych rur, doprave a taharni rur.

   Z podrobnejsieho rozboru vyplyva, ze najviac pracovnych urazov bolo v strediskach:
-         styri v upravni a po dva v expedicii a elektroudrzbe prevadzkarne valcovna bezsvikovych rur,
-         po tri urazy v stredisku taznych stolic a  strojnej udrzbe, dva v oblukarni prevadzkarne taharen rur.

   V oblasti pracovnej urazovosti zien  bol  zaregistrovany jeden pracovny uraz v taharni rur, co v porovnani s predchadzajucim rokom predstavuje 50 percentne znizenie.
   Z dovodu pracovnej urazovosti bolo vlani vymeskanych 1210 kalendarnych dni, co je – ako sme uz spominali, znizenie o 253 dni. Priemerne percento pracovnej neschopnosti bolo 0,08 (znizenie o 0,02), priemerny denny stav praceneschopnych 3 zamestnanci (menej o jedneho) a jeden pripad pracovneho urazu bol priemerne lieceny 48 dni (znizenie o 43 dni).

   Dlhodoba pracovna neschopnost z dovodu utrpenia pracovneho urazu bola zaznamenana v troch pripadoch:
-u vodica nakladneho vozidla cestnej dopravy, ktory 9. februara pri uvolnovani viazacieho lana  utrpel skalpaciu 3. a 4. prsta pravej ruky a liecba trvala 194 dni,
-u elektrikara valcovne bezsvikovych rur, ktoremu 9. februara opravovany motor spadol z pracovneho stola na lavu nohu, pricom utrpel zlomeninu prsta, liecba ktoreho si vyziadala 95 dni,
-tahac rur prevadzkarne taharen rur – vyroba 2, dna 19. augusta v automatickom chode taznej stolice napraval zle nahodenu ruru vo vstupnom zlabe, pricom posunom lopaty doslo k pritlaceniu a pohmozdeniu palca pravej ruky o zeleznu konstrukciu. Liecba tohto urazu trvala 93 dni.

   Podla poranenych casti tela bolo najviac pracovnych urazov pri poraneni zapastia a ruky (11), styrikrat doslo k poraneniu priehlavku a nohy pod nim, trikrat k poraneniu hlavy a krku, po dva razy pri poraneni brucha, chrbta, panvy, ako aj lakta a predlaktia, no vyskytlo sa aj poranenie oka, kolena a predkolenia, stehna a bedroveho klbu.

   Najcastejsimi zdrojmi a pricinami pracovnych urazov boli: v 16 pripadoch (64 percent) material, bremena a predmety, v troch pripadoch (12 percent) pracovne cestne priestory a pady osob, v dvoch pripadoch (8 percent)  to boli zdvihadla, dopravniky, zdvihacie pomocky, taktiez v dvoch pripadoch naradie, nastroje a pristroje, v jednom pripade (4 percenta) dopravne prostriedky, a rovnake percento predstavovali hnacie, obrabacie a pracovne stroje. Najcastejsou pricinou pracovneho urazu boli zo 72 percent nedostatky osobnych predpokladov a riziko prace, ktore sa vyskytli v 18 pripadoch a 28 percent tvorilo pouzivanie nebezpecnych postupov a sposobov prace (7 pripadov).

   K najcastejsim miestam urazu patrili stroje na vyrobu a spracovanie kovov (8 urazov), ostatne miesta v zavode (6), zdvihacie zariadenia a dopravniky (4) a tvarniace stroje boli zdrojom troch urazov.

   Najcastejsim druhom vykonavanej prace pri vzniku urazu boli – predpripravne a pripravne prace (8 urazov), vyrobna cinnost, obsluha strojneho a technologickeho zariadenia (6), vyrobna rucna cinnost (5), ako aj montazna, opravarenska a udrzbarska cinnost (4).

Nepracovna urazovost

   V priebehu hodnoteneho roka mali zamestnanci firmy 148 nepracovnych urazov, z titulu ktorych vymeskali 7224 kalendarnych dni. Pri porovnani s rokom 2004 vykazujeme rovnaky pocet nepracovnych urazov a zvysenie o 360 zameskanych kalendarnych dni. Pocetnost na 100 zamestnancov bola 3,72 (zvysenie o 0,11), percento pracovnej neschopnosti bolo 0,49 (zvysenie o 0,03), priemerny denny stav praceneschopnych bol 19 zamestnancov (totozny s rokom 2004). Priemerna liecba jedneho nepracovneho urazu trvala 46 dni, co predstavuje zvysenie o dva dni.
   Predstavenstvo Zeleziarni Podbrezova a.s. s cielom rozsirit socialno-zamestnanecke vyhody uzavrelo s Allianz – Slovenskou poistovnou, a.s.,  zmluvu o urazovom poisteni svojich zamestnancov. Poistenie sa vztahuje na vsetky urazy, ku ktorym doslo pri pracovnej i mimopracovnej cinnosti po celych 24 hodin, a poisteni su vsetci zamestnanci firmy. V priebehu minuleho roka poziadalo o likvidaciu
poistnej udalosti 280 zamestnancov spolocnosti. Do konca roka 2005 bolo Allianz – Slovenskou poistovnou, a.s., likvidovanych 174 poistnych udalosti v celkovej vyske 555 076 korun.

Pokracovanie v buducom cisle

 Choroby z povolania

   V minulom roku bola oddelenim pracovneho lekarstva Rooseveltovej nemocnice priznana jedna choroba z povolania z dlhodobej nadmernej a jednostrannej zataze (DNJZ) u pracovnika prevadzkarne taharen rur.
   Za poslednych pat rokov bolo priznanych 12 chorob z povolania a jedno podozrenie na chorobu z povolania.
Choroby z povolania boli priznane v prevadzkarnach:
-oceliaren: sedem chorob z vibracii, jedna zo zaprasenia pluc prachom a jedna z DNJZ,
-valcovna bezsvikovych rur: dve choroby z hluku,
-taharen rur: jedna choroba z DNJZ.
   Z patrocnej analyzy vyplyva, ze z dvanastich chorob z povolania tri boli v roku 2001 (2 v oceliarni a 1 vo valcovni bezsvikovych rur), sest v roku 2002 (5 v oceliarni a jedna vo valcovni bezsvikovych rur), jedna v roku 2003 (v oceliarni), jedna v roku 2004 (v oceliarni) a jedna v minulom roku (v taharni rur).