Vyberame
z uznesenia Mestskeho zastupitelstva
Doprava po
upravach
Od 1. februara je v Brezne v prevadzke
nove autobusove nastupiste. Niekolko autobusovych zastavok bolo zrusenych,
resp. sa stali zastavkami na vystupovanie. Uz prve dni ukazali, ze novy
system sprevadza mnozstvo problemov a nedostatkov. Na zaklade prerokovania
pripomienok k systemu dopravy Mestske zastupitelstvo v Brezne prijalo 13.
februara uznesenie, z ktoreho vyberame:
Mestske
zastupitelstvo schvalilo upravu zastavok primestskych liniek a moznost
vystupu i nastupu na autobusovych zastavkach:
*zo smeru obci Pohronska Polhora a Michalova do
Brezna cez zeleznicnu stanicu a spat:
-
zastavka Brezno – Pod zelenym
stromom a Brezno CSA( tie, ktore maju prejazd cez CSA), zastavka Brezno –
Pod zelenym stromom a zastavka Brezno – Svermova ul., ( ktore maju prejazd
cez uvedenu ulicu),
*zo smeru Cierny Balog do mesta cez zeleznicnu
stanicu a spat:
-
zastavka Brezno – Razusova ul.,
Brezno – Svermova ul. (ktore maju prejazd cez Svermovu ulicu)
Vrchdolinka,
*zo smeru obce Benus (Horehron) do mesta cez
zeleznicnu stanicu a spat:
-
zastava Brezno CSA (tie, ktore maju
prejazd cez ulicu CSA), zastavka Brezno
Svermova ulica (ktore maju prejazd cez uvedenu ulicu),
*zo smeru Valaska (Doluhron) do mesta cez
zeleznicnu stanicu a spat:
-
zastavka Brezno – NsP, Brezno – Tesco
(tie, ktore maju prejazd cez ulicu CSA),
*zo smeru Brezno (Doluhron) – smer Valaska:
-
zastavka Brezno – NsP, Brezno – Lidl
(tie, ktore maju prejazd cez ul. F. Krala a ul. CSA).
Zasady pre premavku dialkovej a primestskej
autobusovej dopravy a miestnej hromadnej dopravy v Brezne:
a)
autobusove linky budu zastavovat a stat len na hlavnej stanici, t.j.
autobusova zastavka zeleznicna stanica,
b)
linky MHD budu bez obmedzenia pouzivat vsetky autobusove zastavky
v meste,
c)
linky primestskej dopravy nebudu zastavovat na zastavke Brezno –
Namestie M.R. Stefanika a na zastavkach na sidliskach Mazornikovo, Zapad,
stare sidlisko Mazornikovo,
d)
linky primestskej dopravy, ktore nahradzaju MHD, t.j. Brezno –
Bujakovo a Brezno Podkorenova mozu pouzivat vsetky autobusove zastavky bez
obmedzenia,
e)
linky primestskej dopravy budu pouzivat autobusove zastavky na ulici
CSA, Svermova, Razusova na vystup a nastup cestujucich,
f)
vsetky linky primestskej dopravy budu zachadzat na hlavnu autobusovu
stanicu,
g)
vsetky primestske linky v oboch smeroch, ktore prechadzaju ul. CSA
pod NsP, budu zachadzat k NsP.
2 percentna na
dobru vec
Vazeni
spolupracovnici,
aj v roku
2007 moze kazdy jeden z nas prispiet na dobru a prospesnu vec.
Mozeme
prispiet 2 percentami svojej uz zaplatenej dane z prijmov za rok 2006 roznym
obcianskym zdruzeniam alebo nadaciam. Celu vysku dane nam zrazil a odviedol
do statneho rozpoctu zamestnavatel a je na nas aby sme vyuzili moznost
rozhodnut aspon o pouziti 2 percent nasej dane. Ak neurcime prijemcu
svojich 2 percent dane, zbytocne umoznime niekomu tretiemu rozhodovat
o nasich peniazoch. Podporme preto nasu nadaciu, ktora svojou
cinnostou splna prisne kriteria pre prijimanie 2 percent dane:
Nazov organizacie:
Nadacia Zeleziarne Podbrezova
Sidlo:
Kolkaren 35, 976 81 Podbrezova
Pravna forma:
nadacia
ICO:
37818481
Kontakt:
645 3417
Princip
poukazania 2 percent dane je jednoduchy:
Nam, zamestnancom,
vykona mzdova uctaren rocne zuctovanie preddavkov na dan z prijmov zo
zavislej cinnosti. Z tohto vyuctovania je zrejme, kolko dane sme uz
zaplatili do statneho rozpoctu. Preto do 30. aprila 2007 mozeme predlozit na
Danovy urad Brezno “Vyhlasenie o poukazani sumy zodpovedajucej 2
percentam zaplatenej dane”, ktore bude dostupne na kazdom danovom urade
a taktiez aj u nas - vo fabrike. Zaroven s tymto “Vyhlasenim” dolozime
potvrdenie ZP a.s., ze nasa dan, pripadne nedoplatok dane vyplyvajuci
z rocneho zuctovania, boli zaplatene danovemu uradu. Ak chceme poukazat 2
percenta dane, musi nasa rocna zaplatena dan dosahovat najmenej 5 000 korun
a teda suma 2 percent dane musi byt minimalne 100 korun.
V pripade, ze si
nedame spravit rocne zuctovanie dane, ale podavame danove priznanie na
danovy urad, tak priamo v danovom priznani je nutne vyznacit prijemcu 2
percent nasej dane.
Poukazat 2
percenta dane v prospech niekoho znamena, ze o urcitej financnej ciastke
nasej dane mozeme rozhodnut, na co ma byt pouzita. Mozeme zmiernit financne
problemy sumou, ktora by zmizla v Bratislave ktovie kde. Aj takouto formou
mozeme pomoct nasmu regionu, na ktory sa vlada sice rada chodi pozerat, ale
menej ucinne sa snazi riesit regionalne problemy. Prostrednictvom Nadacie
Zeleziarni Podbrezova mozeme pomoct chorym a postihnutym spoluobcanom
zmiernit ich tazky udel, mozeme pomoct horehronskym detom a mladezi pri
vzdelavani a pri sporte, mozeme pomoct obcianskym zdruzeniam pri zachovavani
kulturnych hodnot, alebo pri ochrane zivotneho prostredia.
Minuly rok
mnohi z nas vyuzili tuto moznost a podporili tych, ktori takuto pomoc
potrebuju.
Zopakujme to aj tento
rok!
Ing. Alena Kvackajova, veduca odboru riadenia
dani a uctovnictva
Vy sa pytate...
Ako poistenci SIDERIE sme od noveho roka presli pod zdravotnu poistovnu
Dovera, odkial nam slubili vymenu preukazov do konca januara. Je koniec
februara a nic sa nedeje.
Zdravotna poistovna DOVERA ubezpecuje svojich poistencov, ze preukazy
poistencov byvalej zdravotnej poistovne SIDERIA, ktora zlucenim so
zdravotnou poistovnou DOVERA zaciatkom roku 2007 zanikla, su platne do konca
roku 2007. Poistovna o tejto skutocnosti informovala aj poskytovatelov
zdravotnej starostlivosti a lekarnikov. Poistovna v sucasnosti pripravuje
vymenu preukazov vsetkym poistencom, ktori maju stare preukazy vydane do 31.
decembra 2006.
Zdravotna poistovna Dovera avizovala, ze sa bude snazit vymenit vsetky stare
preukazy za nove do konca januara 2007. Z technickych pricin sa vsak proces
vymeny preukazov predlzi priblizne o tri tyzdne.
V pripade, ze by mali poistenci zdravotnej poistovne DOVERA akekolvek
problemy s akceptaciou povodnych preukazov zdravotnej poistovne DOVERA alebo
SIDERIA, nech sa obratia na bezplatny zakaznicky servis
0800 150 150.
Na celoslovenskej
sutazi zrucnosti ziakov ZENIT
Peter Koren
stvrty
Z poverenia Krajskeho skolskeho uradu v Banskej Bystrici sa v novembri
konalo krajske kolo VIII. rocnika sutaze Zenit v strojarstve.
V kategorii B2 -
skupiny odborov 24 Strojarstvo a ostatna kovospracujuca vyroba (rucne
profesie), sa zucastnili aj ziaci 3.
rocnika Peter Koren a Jan Tazky. Vo svojej kategorii
obsadili celkove 1. a 3. miesto.
Vitazi krajskych kol postupili do celoslovenskeho kola, ktore sa konalo
v dnoch 1.-3. februara 2007 v Starej Turej.
Sutaz pozostavala
z teoretickej a praktickej casti. V teoretickej casti bol pripraveny test z uciva
strojarskych predmetov technicke kreslenie, strojarskej technologie
a strojovych suciastok. V praktickej casti sutaziaci vyrabali vyrobok
strojarskeho charakteru podla vykresovej
dokumentacie.
V kvalitnej konkurencii ziakov z celeho
Slovenska , ziak SSOUH ZP Peter Koren, obsadil pekne 4. miesto.
J. Zakalicky
Prazdniny na Taloch !
Verejne preteky v slalome pre deti, rodiny
a vsetkych neregistrovanych
Termin: stvrtok, 1. marec 2007
Miesto:
Tale, lyziarsky areal
Registracia:
v den pretekov v restauracii Stodola, Tale
Start:
od 9. do 13. hod.
Vyhodnotenie a
odovzdanie cien: okolo 15. hod.
Organizator:
Tale, a.s.
Ocenenie:
vecne ceny
Kategorie:
podla poctu prihlasenych
System sutaze: kazdy
startujuci ma moznost 5 startov. Do
vysledku sa bude zapocitavat najlepsi cas. Startovne
je jednorazove.
Startovne:
50,- Sk/osoba +
lyziarsky listok,
210,- Sk detsky
celodenny lyziarsky listok,
900,- Sk rodinny
celodenny lyziarsky listok (2 dospeli +1 dieta),
1090,- Sk rodinny
celodenny lyziarsky listok (2 dospeli +2 deti).
Startovaci prispevok od
Tale, a.s.: odmena pre kazde sutaziace dieta.
Spomienky Jozefa
Surinu
Takato si Podbrezova
Ja, rodak
z Podbrezovej, teraz po osemdesiatke, rad debatujem s pamatnikmi o historii
Podbrezovej. Rozhodol som sa, ze svoje spomienky opisem a zakreslim
v nacrtkoch, ako vyzerala osada Podbrezova pred osemdesiatimi rokmi a ako tu
v tychto rokoch ludia zili. Na moje historky by mohli nadviazat aj dalsi
pamatnici obce a obohatit ich o nove zaujimavosti.
Predstavujem si staru Podbrezovu. Odkial vlastne zacat? Zvadza ma historia,
ktora znamenala prve roky vzniku podbrezovskych zeleziarni. Zaiste, bolo to
na sutoku Bystrianky a Hrona. Ako prvu tu postavili velku hat pre zachytenie
vody na priemyselne ucely a Podbrezova vlastne vznikla na riecisti Hrona
medzi kopcami Siklovom a Belehradom. Moje zastavenie a zamyslenie sa nech
posluzi vsetkym, ktorych historia Podbrezovej zaujima.
kresla c. 1
Hat mala
znacne rozmery a delila sa na niekolko funkcnych casti. Hned vedla
zeleznicnej trate CSD bola pltnica, urcena pre splav dreva a plti. Voda do
umeleho koridoru sa pustala, v case plavenia plti, otvaranim zastav,
ktore boli v uzavretom pristresku. Dalej bol splav, ktory zachytaval pritok
vody a prepustal len nadbytocnu vodu pri vacsich pritokoch. Splav bol
oplechovany, aby drevena konstrukcia nebola narusena. Pod splavom bola velka
vodna nadrz – vyplavenisko. Idealne podmienky pre kupanie vyuzivali
nielen deti, ale aj dospeli od maja az do septembra. Bolo to vlastne
prirodne rekreacne stredisko pre siroke okolie. Boli tu zabudovane aj
zastavy pre regulaciu vody na Hrone a dalsie nadvazne zastavy regulovali
priepust vody do umelo vytvoreneho kanala, ktory privadzal vodu do
elektrarni. Obsluhu a cistenie priepustov vykonavali zamestnanci zeleziarni,
ktori tu mali strazny domcek. Za hatou bola uz len statna cesta do Brezna
a svahy Husovho kopca.
Medzi
pltnicou a riecistom toku Hrona bol uzky pas zelene, dvadsat az tridsat
metrov siroky a dlhy okolo tristo metrov, nazyvany sihot. Tu boli zaciatky
podbrezovskeho futbalu. Regularne zapasy sa tu nedali hrat preto, lebo lopta
bola casto vo vode, a to v pltnici alebo v riecisti Hrona. Priestory sihote
obhospodarovali zeleziarne pre skladku dreva, a tak zaujemcovia o futbal si
museli vyziadat povolenie na pouzitie tejto plochy. V tom case sa
v Hrone nachadzalo mnozstvo ryb, mrene, slede, ale aj pstruhy.
Cast Hrona medzi kanalom a riecistom sluzila na vysyp trosky. Tu sa
rozsirovalo kolajiste smerom na Piesok (hat bola v roku 1945 zrusena).
Od budovy
lesnej spravy, smerom na zapad, vybudovali zeleziarne pre svojich
zamestnancov rad domov, dodnes nazyvany Sturov rad. Medzi tymito domami
znacnu plochu zaujimal priestor pre sklad dreva pre tesarske prace (neskor
v roku 1935 tu bola vybudovana nova nemocnica). Nad touto ulicou bolo
postavenych niekolko dvojdomov, zvanych Sestorak. Tunajsi obyvatelia boli
znami tym, ze takmer v kazdej domacnosti chovali kozy. Nad Sestorakom bol
cintorin.
V cintorine sa nachadzali velke mramorove obelisky. Boli to najma pamatniky
pristahovalcov. Pri vchode boli hroby neznamych vojakov z prvej svetovej
vojny. Vedla cintorina bol byt pre hrobara a kostolnika. Povedla stala, na
tuto dobu velka poschodova budova – Salanda (po vojne bola tu docasna skola,
neskor byty).
(Pokrac. v bud. cisle).
(nacrt)
Blahozelame
jubilantom
februarovym
pracovne jubilea
Rudolf BERCEK, Alena
FILLOVA, Milan GIERTL, Viera HoRCIKOVA, Jan KUCERAK, Rudolf LATINAK, Marian
LONGAUER, Stanislav MICHALCIK, Peter PAULOVIC, Milan SMUGALA, Igor SARIK,
Eva SARIKOVA, Jana TRNAVSKA
zivotne jubilea
Miroslav BARDEJOVSKY,
Jozef BERAXA, Miroslav CENCER, Katarina DEMETEROVA, Blazena EREMIASOVA,
Pavol FISCHER, Ladislav GURSKY, Milan HRUSKA, Alica MICHALISKOVA, Maria
MIKLOSKOVA, Tatiana MUTISOVA, Miroslav NAGY, Martin POPOVIC, Lubomir
POTKANY, Marta RIDZONOVA, Katarina SEPESIOVA, Maria STIERANKOVA, Eduard
SARNIK, Milan STEFANIK, Ing. Stefan UHRIN, Ing. Pavel VALENT
Spomienky
Dna 26. januara
uplynulo 25. rokov ako nas navzdy opustila milovana
Emilia LONGAUEROVA
z Podbrezovej.
S laskou spomina syn s rodinou
...
Dna 17. februara
uplynulo sedem rokov, co nas navzdy opustila nasa draha mamicka, stara
a prastara mama
Irena LACKOVA
z Podbrezovej – Skalice.
Kto ste ju poznali,
venujte jej tichu spomienku.
S laskou a uctou spominaju dcery s rodinami, vnucata a pravnucata
...
Dna 17. februara
sme si pripomenuli dva roky, ako sme sa navzdy rozlucili s nasim milovanym
manzelom, otcom a starym otcom
Ludovitom PENZESOM
z Podbrezovej.
S laskou spomina manzelka a dcery s rodinami
...
„Rana v srdci stale boli, zabudnut nam nedovoli, aj
ked nie si medzi nami, v nasich srdciach zijes s nami.“
Dna 28. februara uplynu
dva roky odvtedy, co nas navzdy opustil nas drahy manzel, syn, otec, dedo,
brat a spolupracovnik
Dusan SCHVARZBACHER
z Brezna.
Dakujeme vsetkym, ktori
mu venuju tichu spomienku.
So smutkom v srdci spominaju manzelka a deti s rodinami
...
„To, ze sa rana zahoji je len klamne zdanie, v srdci
nam bolest zostava a tiche spominanie.“
Dna 7. marca uplynie
desat rokov, co nas opustil nas manzel, otec, starky
Jan PAVKO
z Podbrezovej.
Vy co ste ho poznali,
spominajte s nami.
Manzelka Maria a deti s rodinami
Podakovanie
Dakujeme vsetkym
pribuznym, priatelom a spolupracovnikom, ktori sa prisli rozlucit s nasou
drahou matkou a manzelkou
Ing. Melaniou
GABONOVOU,
za slova sustrasti a za
kvetinove dary.
Smutiaca rodina
Dakujem vedeniu
Zeleziarni Podbrezova, predovsetkym generalnemu riaditelovi Ing. Vladimirovi
Sotakovi a ekonomickemu riaditelovi Ing. Marianovi Kurcikovi, za
neocenitelnu pomoc poskytnutu pocas liecby mojej manzelky Ing. Melanie
Gabonovej. Zaroven dakujem za pomoc aj Nadacii ZP.
Jan Gabon
KULTURA
Neprehliadnite!
Folklorny subor Mostar v Brezne pozyva zaujemkyne od
15 rokov do svojej
zenskej spevackej skupiny. FS Mostar pozyva od 15 rokov aj hracov na
husliach a zaujemcov o hru na ludovych hudobnych nastrojoch (pistalka,
fujara, heligonka, ustna harmonika). Ak ste doteraz v ziadnom subore
nehrali a nespievali, nevadi, pridte medzi nas. Stretnutie zaujemcov sa
uskutocni 1.marca 2007 (alebo 8. marca 2007) o 19. hod. v skusobni FS Mostar
v Mestskom dome kultury v Brezne (prizemie vlavo). Informacie 0908 939
084.
Statna opera z Banskej
Bystrice uviedla
Veselu vdovu v
Podbrezovej
Operetu Vesela
vdova, najslavnejsie, dodnes najviac hrane dielo Franza Lehara, mali moznost
vidiet milovnici kulturnych podujati 19. februara v DK ZP. Premiera tejto
operety sa konala 28. decembra v roku 1905 v divadle Theater an der Wien.
Hoci sa nejavila ako prevratny uspech, nalady obecenstva sa coskoro zmenili
a opereta dosiahla len pocas nasledujucich piatich rokov takmer 20 000
predstaveni.
O popularite
pretrvavajucej dodnes svedcil neutichajuci aplauz v kinosale nasho
domu kultury.
Ilustracna foto I. Kardhordova
Tradicnym karnevalom
– sprievodom masiek - Uz sa
fasiang krati, uz sa nenavrati,
zacali tohtorocne fasiangy v obciach Cierny Balog (na snimke I.
Kardhordovej), Sihla, Valaska, Zavadka nad Hronom, Myto pod Dumbierom,
Rohozna a v meste Brezne. Nielen tradicnou ludovou zabavou, ale aj tvorivou
dielnou remeselnikov zilo v poslednych dnoch Horehronie. Fasiangove
obdobie, medzi Tromi kralmi a tzv. Popolcovou stredou (v tomto roku 21.
februara), skoncilo pochovavanim basy, ci obecneho ozembuchu. Nasleduje
styridsatdnove obdobie postu, ktore konci Velkonocnou nedelou.

Obnovili tradicie
Po patnastrocnej prestavke – 19. rybarsky ples sa
konal 15. februara 1992 - sa uskutocnil 9. februara 2007 v Dome
kultury ZP 20. rybarsky ples. Nielen velky zaujem, ale aj samotna atmosfera
plesu nasvedcuju, ze tradicie sa skutocne obnovuju.
Foto:
Q.T.
|