ZP a.s. NEWS

Vyberame z uznesenia Mestskeho zastupitelstva

Doprava po upravach

Od 1. februara je v Brezne v prevadzke nove autobusove nastupiste. Niekolko autobusovych zastavok bolo zrusenych, resp. sa stali zastavkami na vystupovanie. Uz prve dni ukazali, ze novy system sprevadza mnozstvo problemov a nedostatkov. Na zaklade prerokovania pripomienok k systemu dopravy Mestske zastupitelstvo v Brezne prijalo 13. februara uznesenie, z ktoreho vyberame:

Mestske zastupitelstvo schvalilo upravu zastavok primestskych liniek a moznost vystupu i nastupu na autobusovych zastavkach:

*zo smeru obci Pohronska Polhora a Michalova do Brezna cez zeleznicnu stanicu a spat:
- zastavka Brezno – Pod zelenym stromom a Brezno CSA( tie, ktore maju prejazd cez CSA), zastavka Brezno – Pod zelenym stromom a zastavka Brezno – Svermova ul., ( ktore maju prejazd cez uvedenu ulicu),

*zo smeru Cierny Balog do mesta cez zeleznicnu stanicu a spat:
- zastavka Brezno – Razusova ul., Brezno – Svermova ul. (ktore maju prejazd cez Svermovu ulicu) Vrchdolinka,

*zo smeru obce Benus (Horehron) do mesta cez zeleznicnu stanicu a spat:
- zastava Brezno CSA (tie, ktore maju prejazd cez ulicu CSA), zastavka Brezno
Svermova ulica (ktore maju prejazd cez uvedenu ulicu),

*zo smeru Valaska (Doluhron) do mesta cez zeleznicnu stanicu a spat:
- zastavka Brezno – NsP, Brezno – Tesco (tie, ktore maju prejazd cez ulicu CSA),

*zo smeru Brezno (Doluhron) – smer Valaska:
- zastavka Brezno – NsP, Brezno – Lidl (tie, ktore maju prejazd cez ul. F. Krala a ul. CSA).

Zasady pre premavku dialkovej a primestskej autobusovej dopravy a miestnej hromadnej dopravy v Brezne:

a)     autobusove linky budu zastavovat a stat len na hlavnej stanici, t.j. autobusova zastavka zeleznicna stanica,
b)     linky MHD budu bez obmedzenia pouzivat vsetky autobusove zastavky v meste,
c)      linky primestskej dopravy nebudu zastavovat na zastavke Brezno – Namestie M.R. Stefanika a na zastavkach na sidliskach Mazornikovo, Zapad, stare sidlisko Mazornikovo,
d)     linky primestskej dopravy, ktore nahradzaju MHD, t.j. Brezno – Bujakovo a Brezno Podkorenova mozu pouzivat vsetky autobusove zastavky bez obmedzenia,
e)     linky primestskej dopravy budu pouzivat autobusove zastavky na ulici CSA, Svermova, Razusova na vystup a nastup cestujucich,
f)        vsetky linky primestskej dopravy budu zachadzat na hlavnu autobusovu stanicu,
g)     vsetky primestske linky v oboch smeroch, ktore prechadzaju ul. CSA pod NsP, budu zachadzat k NsP.

<<<

2 percentna na dobru vec

Vazeni spolupracovnici,

aj v roku 2007 moze kazdy jeden z nas prispiet na dobru a prospesnu vec. Mozeme prispiet 2 percentami svojej uz zaplatenej dane z prijmov za rok 2006 roznym obcianskym zdruzeniam alebo nadaciam. Celu vysku dane nam zrazil a odviedol do statneho rozpoctu zamestnavatel a je na nas aby sme vyuzili moznost rozhodnut aspon o pouziti 2 percent nasej dane. Ak neurcime prijemcu svojich 2 percent dane, zbytocne umoznime niekomu tretiemu rozhodovat o nasich peniazoch. Podporme preto nasu nadaciu, ktora svojou cinnostou splna prisne kriteria pre prijimanie 2 percent dane:

Nazov organizacie: Nadacia Zeleziarne Podbrezova

Sidlo: Kolkaren 35, 976 81 Podbrezova

Pravna forma: nadacia

ICO: 37818481

Kontakt: 645 3417

Princip poukazania 2 percent dane je jednoduchy:
Nam, zamestnancom, vykona mzdova uctaren rocne zuctovanie preddavkov na dan z prijmov zo zavislej cinnosti. Z tohto vyuctovania je zrejme, kolko dane sme uz zaplatili do statneho rozpoctu. Preto do 30. aprila 2007 mozeme predlozit na Danovy urad Brezno “Vyhlasenie o poukazani sumy zodpovedajucej 2 percentam zaplatenej dane”, ktore bude dostupne na kazdom danovom urade a taktiez aj u nas - vo fabrike. Zaroven s tymto “Vyhlasenim” dolozime potvrdenie ZP a.s., ze nasa dan, pripadne nedoplatok dane vyplyvajuci z rocneho zuctovania, boli zaplatene danovemu uradu. Ak chceme poukazat 2 percenta dane, musi nasa rocna zaplatena dan dosahovat najmenej 5 000 korun a teda suma 2 percent dane musi byt minimalne 100 korun.
V pripade, ze si nedame spravit rocne zuctovanie dane, ale podavame danove priznanie na danovy urad, tak priamo v danovom priznani je nutne vyznacit prijemcu 2 percent nasej dane.

Poukazat 2 percenta dane v prospech niekoho znamena, ze o urcitej financnej ciastke nasej dane mozeme rozhodnut, na co ma byt pouzita. Mozeme zmiernit financne problemy sumou, ktora by zmizla v Bratislave ktovie kde. Aj takouto formou mozeme pomoct nasmu regionu, na ktory sa vlada sice rada chodi pozerat, ale menej ucinne sa snazi riesit regionalne problemy. Prostrednictvom Nadacie Zeleziarni Podbrezova mozeme pomoct chorym a postihnutym spoluobcanom zmiernit ich tazky udel, mozeme pomoct horehronskym detom a mladezi pri vzdelavani a pri sporte, mozeme pomoct obcianskym zdruzeniam pri zachovavani kulturnych hodnot, alebo pri ochrane zivotneho prostredia.

Minuly rok mnohi z nas vyuzili tuto moznost a podporili tych, ktori takuto pomoc potrebuju.

Zopakujme to aj tento rok!

Ing. Alena Kvackajova, veduca odboru riadenia dani a uctovnictva

<<<

Vy sa pytate...

Ako poistenci SIDERIE sme od noveho roka presli pod zdravotnu poistovnu Dovera, odkial nam slubili vymenu preukazov do konca januara. Je koniec februara a nic sa nedeje.

    Zdravotna poistovna DOVERA ubezpecuje svojich poistencov, ze preukazy poistencov byvalej zdravotnej poistovne SIDERIA, ktora zlucenim so zdravotnou poistovnou DOVERA zaciatkom roku 2007 zanikla, su platne do konca roku 2007. Poistovna o tejto skutocnosti informovala aj poskytovatelov zdravotnej starostlivosti a lekarnikov. Poistovna v sucasnosti pripravuje vymenu preukazov vsetkym poistencom, ktori maju stare preukazy vydane do 31. decembra 2006.
   Zdravotna poistovna Dovera avizovala, ze sa bude snazit vymenit vsetky stare preukazy za nove do konca januara 2007. Z technickych pricin sa vsak proces vymeny preukazov predlzi priblizne o tri tyzdne.
   V pripade, ze by mali poistenci zdravotnej poistovne DOVERA akekolvek problemy s akceptaciou povodnych preukazov zdravotnej poistovne DOVERA alebo SIDERIA, nech sa obratia na bezplatny zakaznicky servis 0800 150 150.

<<<

Na celoslovenskej sutazi zrucnosti ziakov ZENIT

Peter Koren stvrty

Z poverenia Krajskeho skolskeho uradu v Banskej Bystrici sa v novembri konalo krajske kolo VIII. rocnika sutaze Zenit v strojarstve.
V kategorii B2 - skupiny odborov 24 Strojarstvo a ostatna kovospracujuca vyroba (rucne profesie), sa zucastnili aj ziaci 3. rocnika Peter Koren a Jan Tazky. Vo svojej kategorii obsadili celkove 1. a 3. miesto. Vitazi krajskych kol postupili do celoslovenskeho kola, ktore sa konalo v dnoch 1.-3. februara 2007 v Starej Turej.
Sutaz pozostavala z teoretickej a praktickej casti. V teoretickej casti bol pripraveny test z uciva strojarskych predmetov technicke kreslenie, strojarskej technologie a strojovych suciastok. V praktickej casti sutaziaci vyrabali vyrobok strojarskeho charakteru podla vykresovej dokumentacie.
V kvalitnej konkurencii ziakov z celeho Slovenska , ziak SSOUH ZP Peter Koren, obsadil pekne 4. miesto.

J. Zakalicky

<<<

Prazdniny na Taloch !

Verejne preteky v slalome pre deti, rodiny a vsetkych neregistrovanych

Termin: stvrtok, 1. marec 2007

Miesto: Tale, lyziarsky areal

Registracia: v den pretekov v restauracii Stodola, Tale

Start: od 9. do 13. hod.

Vyhodnotenie a odovzdanie cien: okolo 15. hod.

Organizator: Tale, a.s.

Ocenenie: vecne ceny

Kategorie: podla poctu prihlasenych

System sutaze: kazdy startujuci ma moznost 5 startov. Do

vysledku sa bude zapocitavat najlepsi cas. Startovne je jednorazove.

Startovne:

50,- Sk/osoba + lyziarsky listok,

210,- Sk detsky celodenny lyziarsky listok,

900,- Sk rodinny celodenny lyziarsky listok (2 dospeli +1 dieta),

1090,- Sk rodinny celodenny lyziarsky listok (2 dospeli +2 deti).

Startovaci prispevok od Tale, a.s.: odmena pre kazde sutaziace dieta.

<<<

Spomienky Jozefa Surinu

Takato si Podbrezova

Ja, rodak z Podbrezovej, teraz po osemdesiatke, rad debatujem s pamatnikmi o historii Podbrezovej. Rozhodol som sa, ze svoje spomienky opisem a zakreslim v nacrtkoch, ako vyzerala osada Podbrezova pred osemdesiatimi rokmi a ako tu v tychto rokoch ludia zili. Na moje historky by mohli nadviazat aj dalsi pamatnici obce a obohatit ich o nove zaujimavosti.
Predstavujem si staru Podbrezovu. Odkial vlastne zacat? Zvadza ma historia, ktora znamenala prve roky vzniku podbrezovskych zeleziarni. Zaiste, bolo to na sutoku Bystrianky a Hrona. Ako prvu tu postavili velku hat pre zachytenie vody na priemyselne ucely a Podbrezova vlastne vznikla na riecisti Hrona medzi kopcami Siklovom a Belehradom. Moje zastavenie a zamyslenie sa nech posluzi vsetkym, ktorych historia Podbrezovej zaujima.

kresla c. 1

Hat mala znacne rozmery a delila sa na niekolko funkcnych casti. Hned vedla zeleznicnej trate CSD bola pltnica, urcena pre splav dreva a plti. Voda do umeleho koridoru sa pustala, v case plavenia plti, otvaranim zastav, ktore boli v uzavretom pristresku. Dalej bol splav, ktory zachytaval pritok vody a prepustal len nadbytocnu vodu pri vacsich pritokoch. Splav bol oplechovany, aby drevena konstrukcia nebola narusena. Pod splavom bola velka vodna nadrz – vyplavenisko. Idealne podmienky pre kupanie vyuzivali nielen deti, ale aj dospeli od maja az do septembra. Bolo to vlastne prirodne rekreacne stredisko pre siroke okolie. Boli tu zabudovane aj zastavy pre regulaciu vody na Hrone a dalsie nadvazne zastavy regulovali priepust vody do umelo vytvoreneho kanala, ktory privadzal vodu do elektrarni. Obsluhu a cistenie priepustov vykonavali zamestnanci zeleziarni, ktori tu mali strazny domcek. Za hatou bola uz len statna cesta do Brezna a svahy Husovho kopca.
   Medzi pltnicou a riecistom toku Hrona bol uzky pas zelene, dvadsat az tridsat metrov siroky a dlhy okolo tristo metrov, nazyvany sihot. Tu boli zaciatky podbrezovskeho futbalu. Regularne zapasy sa tu nedali hrat preto, lebo lopta bola casto vo vode, a to v pltnici alebo v riecisti Hrona. Priestory sihote obhospodarovali zeleziarne pre skladku dreva, a tak zaujemcovia o futbal si museli vyziadat povolenie na pouzitie tejto plochy. V tom case sa v Hrone nachadzalo mnozstvo ryb, mrene, slede, ale aj pstruhy. Cast Hrona medzi kanalom a riecistom sluzila na vysyp trosky. Tu sa rozsirovalo kolajiste smerom na Piesok (hat bola v roku 1945 zrusena).
   Od budovy lesnej spravy, smerom na zapad, vybudovali zeleziarne pre svojich zamestnancov rad domov, dodnes nazyvany Sturov rad. Medzi tymito domami znacnu plochu zaujimal priestor pre sklad dreva pre tesarske prace (neskor v roku 1935 tu bola vybudovana nova nemocnica). Nad touto ulicou bolo postavenych niekolko dvojdomov, zvanych Sestorak. Tunajsi obyvatelia boli znami tym, ze takmer v kazdej domacnosti chovali kozy. Nad Sestorakom bol cintorin.
   V cintorine sa nachadzali velke mramorove obelisky. Boli to najma pamatniky pristahovalcov. Pri vchode boli hroby neznamych vojakov z prvej svetovej vojny. Vedla cintorina bol byt pre hrobara a kostolnika. Povedla stala, na tuto dobu velka poschodova budova – Salanda (po vojne bola tu docasna skola, neskor byty).

(Pokrac. v bud. cisle).

(nacrt)

<<<

Blahozelame jubilantom

februarovym

pracovne jubilea

Rudolf BERCEK, Alena FILLOVA, Milan GIERTL, Viera HoRCIKOVA, Jan KUCERAK, Rudolf LATINAK, Marian LONGAUER, Stanislav MICHALCIK, Peter PAULOVIC, Milan SMUGALA, Igor SARIK, Eva SARIKOVA, Jana TRNAVSKA

zivotne jubilea

Miroslav BARDEJOVSKY, Jozef BERAXA, Miroslav CENCER, Katarina DEMETEROVA, Blazena EREMIASOVA, Pavol FISCHER, Ladislav GURSKY, Milan HRUSKA, Alica MICHALISKOVA, Maria MIKLOSKOVA, Tatiana MUTISOVA, Miroslav NAGY, Martin POPOVIC, Lubomir POTKANY, Marta RIDZONOVA, Katarina SEPESIOVA, Maria STIERANKOVA, Eduard SARNIK, Milan STEFANIK, Ing. Stefan UHRIN, Ing. Pavel VALENT

<<<

Spomienky

Dna 26. januara uplynulo 25. rokov ako nas navzdy opustila milovana

Emilia LONGAUEROVA z Podbrezovej.

S laskou spomina syn s rodinou

...

Dna 17. februara uplynulo sedem rokov, co nas navzdy opustila nasa draha mamicka, stara a prastara mama

Irena LACKOVA z Podbrezovej – Skalice.

Kto ste ju poznali, venujte jej tichu spomienku.
S laskou a uctou spominaju dcery s rodinami, vnucata a pravnucata

...

Dna 17. februara sme si pripomenuli dva roky, ako sme sa navzdy rozlucili s nasim milovanym manzelom, otcom a starym otcom

Ludovitom PENZESOM z Podbrezovej.

S laskou spomina manzelka a dcery s rodinami

...

„Rana v srdci stale boli, zabudnut nam nedovoli, aj ked nie si medzi nami, v nasich srdciach zijes s nami.“
Dna 28. februara uplynu dva roky odvtedy, co nas navzdy opustil nas drahy manzel, syn, otec, dedo, brat a spolupracovnik

Dusan SCHVARZBACHER z Brezna.

Dakujeme vsetkym, ktori mu venuju tichu spomienku.
So smutkom v srdci spominaju manzelka a deti s rodinami

...

„To, ze sa rana zahoji je len klamne zdanie, v srdci nam bolest zostava a tiche spominanie.“
Dna 7. marca uplynie desat rokov, co nas opustil nas manzel, otec, starky

Jan PAVKO z Podbrezovej.

Vy co ste ho poznali, spominajte s nami.
Manzelka Maria a deti s rodinami

Podakovanie

Dakujeme vsetkym pribuznym, priatelom a spolupracovnikom, ktori sa prisli rozlucit s nasou drahou matkou a manzelkou

Ing. Melaniou GABONOVOU,

za slova sustrasti a za kvetinove dary.
Smutiaca rodina

Dakujem vedeniu Zeleziarni Podbrezova, predovsetkym generalnemu riaditelovi Ing. Vladimirovi Sotakovi a ekonomickemu riaditelovi Ing. Marianovi Kurcikovi, za neocenitelnu pomoc poskytnutu pocas liecby mojej manzelky Ing. Melanie Gabonovej. Zaroven dakujem za pomoc aj Nadacii ZP.

Jan Gabon

<<<

KULTURA

Neprehliadnite!

Folklorny subor Mostar v Brezne pozyva zaujemkyne od 15 rokov do svojej
zenskej spevackej skupiny. FS Mostar pozyva od 15 rokov aj hracov na husliach a zaujemcov o hru na ludovych hudobnych nastrojoch (pistalka,
fujara, heligonka, ustna harmonika). Ak ste doteraz v ziadnom subore
nehrali a nespievali, nevadi, pridte medzi nas. Stretnutie zaujemcov sa
uskutocni 1.marca 2007 (alebo 8. marca 2007) o 19. hod. v skusobni FS Mostar v Mestskom dome kultury v Brezne (prizemie vlavo). Informacie 0908 939 084.

Statna opera z Banskej Bystrice uviedla

Veselu vdovu v Podbrezovej

Operetu Vesela vdova, najslavnejsie, dodnes najviac hrane dielo Franza Lehara, mali moznost vidiet milovnici kulturnych podujati 19. februara v DK ZP. Premiera tejto operety sa konala 28. decembra v roku 1905 v divadle Theater an der Wien. Hoci sa nejavila ako prevratny uspech, nalady obecenstva sa coskoro zmenili a opereta dosiahla len pocas nasledujucich piatich rokov takmer 20 000 predstaveni.
O popularite pretrvavajucej dodnes svedcil neutichajuci aplauz v kinosale nasho domu kultury.

Ilustracna foto I. Kardhordova

Tradicnym karnevalom – sprievodom masiek - Uz sa fasiang krati, uz sa nenavrati, zacali tohtorocne fasiangy v obciach Cierny Balog (na snimke I. Kardhordovej), Sihla, Valaska, Zavadka nad Hronom, Myto pod Dumbierom, Rohozna a v meste Brezne. Nielen tradicnou ludovou zabavou, ale aj tvorivou dielnou remeselnikov zilo v poslednych dnoch Horehronie. Fasiangove obdobie, medzi Tromi kralmi a tzv. Popolcovou stredou (v tomto roku 21. februara), skoncilo pochovavanim basy, ci obecneho ozembuchu. Nasleduje styridsatdnove obdobie postu, ktore konci Velkonocnou nedelou.

Obnovili tradicie

Po patnastrocnej prestavke – 19. rybarsky ples sa konal 15. februara 1992 - sa uskutocnil 9. februara 2007 v Dome kultury ZP 20. rybarsky ples. Nielen velky zaujem, ale aj samotna atmosfera plesu nasvedcuju, ze tradicie sa skutocne obnovuju. Foto: Q.T.

<<<