Ucitelia
zasadli do skolskych lavic
Vzdelavanie je dlhodoby proces, ktory kazdy clovek absolvuje pocas celej
dlzky svojho zivota. Nie je len o poznatkoch a vedomostiach, ktore nam
poskytuju skolske institucie, je predovsetkym o neustalom sebazdokonalovani
z podnetov okoliteho prostredia, vyvoja doby, ci z podnetu potreby
osvojovania si novych poznatkov. Vsetky spomenute faktory sa pricinili o to,
ze aj samotni pedagogicki pracovnici su nuteni zdokonalovat svoje schopnosti
a v istych oblastiach dobehnut poznatky svojich studentov. Technologicky
pokrok v poslednej dobe napreduje milovymi krokmi a vyucujuci sa tomuto
trendu musia prisposobit.
Aj vedenie
Sukromneho stredneho odborneho ucilista hutnickeho ZP a.s. v Podbrezovej
pocitilo potrebu zvysit vzdelanostnu uroven svojich pracovnikov, preto sa
rozhodlo vytvorit projekt, ktoreho cielom je zvysenie zrucnosti ucitelov
v oblasti informacnych a komunikacnych technologii. Projekt zacal
realne kontury naberat v roku 2004. Ministerstvo skolstva ho v roku 2005
schvalilo, pricom financie v objeme viac ako jedneho miliona pomaly
pritekaju z Europskeho socialneho fondu. Projekt dostal nazov – Odbornym
vzdelavanim pre uplatnenie sa na trhu prace, a okrem SSOUH ZP a.s. v
Podbrezovej sa donho zapojili SOU Brezno a Spojena skola Brezno. Projekt sa
uskutocnil v dvoch etapach, v ktorych si ucitelia okrem prace s internetom,
osvojili aj pracu v programoch MS Word, MS Excel, ci MS Powerpoint. Nove
poznatky predstavili 9. marca na zaverecnom worshope v priestoroch SSOUH ZP,
kde v kratkych ukazkach, za pomoci digitalnych pomocok, prezentovali nove
sposoby komunikacie so ziakmi na vyucovacich hodinach. Posobive prezentacie
zucastnenych pedagogickych pracovnikov sa vyznacovali vyuzivanim digitalne
spracovanych informacii, ktore su studentom podavane hravou formou
s moznostou spatnej vazby. Zaujimavy je aj projekt komunikacie studenta
a vyucujuceho prostrednictvom internetu, kde student aj pocas svojej
nepritomnosti na vyucovani dokaze plnohodnotne dobehnut zameskane ucivo,
ci pomocou testov zistit uroven dosiahnutych vedomosti. Plody prace sa
prejavili v druhej casti workshopu, v ktorej sa so svojimi digitalne
spracovanymi projektmi predstavili aj samotni studenti.
Proces
vzdelavania v sucasnosti skutocne nema hranice, co potvrdila aj riaditelka
SSOUH ZP a.s. v Podbrezovej, Ing. Anna Pavlusova, ktora mi na zaver
prezradila: „V poslednej dobe sme pripravovali dalsi projekt vzdelavania
vyucujucich, vo vyucovani cudzich jazykov. Europsky socialny fond v tejto
oblasti ponuka mnoho zaujimavych projektov zalozenych na baze spoluprace
s inymi skolami zo zahranicia. Kedze v tejto oblasti mame rezervy, bola by
som rada, aby mohli nasi vyucujuci ziskat nove poznatky prostrednictvom
podobnych skusenosti.“
M. Jancovic + foto
Editorial
Po tych
nekonecne dlhych pochmurnych mesiacoch, prevazne zahalenych do nevludneho
sera, sa nam uplynuly tyzden naskytol novy pohlad. Este pred
kalendarnym prichodom jari nam priroda ponukla moznost pozorovat
jedinecnu atmosferu prebudzajuceho sa zivota.
Prve
slnecne dni priniesli novy dych a vsetko sa zobudza. Stromy zacinaju pucat,
trava zelenie a sem – tam uz vykukaju aj prve jarne kvietky. Jar prichadza
s novymi myslienkami, s novou chutou i silou do zivota. A mozu to byt aj
nove predsavzatia.
Nemate pri pohlade na zrod noveho zivota chut nieco okolo seba zmenit? Tak
ako mnohe gazdinky pri velkom jarnom upratovani svojich domovov robia
zasadne reorganizacie, urobme si inventuru aj vo svojom vnutri. Prehodnotme
sposob zivota. Jar je tu na to, aby sme zacali nanovo a s cistym stitom.
Vysedavanie pri televizore a tazkanie si na zle casy zrusme a vrhnime sa do
prirody. Zacnime sportovat a uzivat si cerstvy vzduch plnymi duskami.
V tomto hektickom case plnom stresujucich situacii a napatych vztahov to
bude balzamom na nasu dusu.
O.K.
nasa anketa* nasa
anketa* nasa anketa* nasa anketa* nasa anketa
Vplyva
pocasie na nalady ludi?
Zhovarala sa: O.
Kleinova Foto: V. Kukolova
Jan KLEIN, odbor obrany a ochrany
- Ked je vonku pekne
pocasie a dnes je skutocne krasne, hned ma clovek lepsiu naladu. Zacinaju
pucat stromy, kvitnut jarne kvety, aj vtaciky uz krajsie spievaju. Cloveku
sa prijemnejsie dycha. Aj ludia su k sebe v takyto den prijemnejsi.
Pavol GALATA, dispecerske oddelenie
- Pekne
slnecne pocasie vplyva na mna rozhodne pozitivne a zasa ked je uprsany
den, badat to aj na mojej nalade. A tak badat vplyv pocasia aj na niektorych
ludoch. Su vsak aj taki, ktori vobec na to nereaguju.
Martin MELOS, oceliaren
- No pravdaze.
Napriklad vcera, ked som siel z prace domov, hned som mal lepsi pocit, ked
som videl krasne slnecne pocasie. Prisiel som domov, hned som siel s kamaratmi
na prechadzku. Kazdy ma lepsiu naladu, ked je vonku pekne pocasie.
Karol VOJENCIAK, doprava
-
Samozrejme. Vplyv pocasia na spravanie ludi je silny. Slnecne dni dokonca
dobijaju cloveka novou energiou. Clovek sa hned lepsie citi, ked zasvieti
slniecko. Dobra nalada jedinca bezpochyby ovplyvni aj ostatnych v kolektive.
Marian VEVERKA, Tcu
- Citit,
ze prichadza jar a s nou pekne pocasie. Hoci sa toto obdobie spaja aj s jarnou
unavou, slnecne pocasie vplyva na naladu cloveka a vdaka tomu lahsie
preklenieme ten pocit unavy.
Zo soboty na nedelu,
25. marca 2007, sa posunom z druhej na tretiu hodinu zacne letny cas. Moze
to byt posledny raz, lebo platnost smernice Europskej unie o letnom case sa
konci.
Blahozelame
jubilantom - marcovym
pracovne jubilea
Ivan BAJS, Jozef
BOHACIK, Michal GAL, Jozef HAVAS, Elena HAVIAROVA, Ladislav HUDIK, Olga
KRSTENIKOVA, Gabriela LUKACOVICOVA, Vladimir PETRIK, Viera PRECUCHOVA, Ing.
Jozef RYBAR, Stefan SLAVIK, Jan SAJGALIK, Emil STAVINA, Rudolf STULRAJTER,
Eva SVARCOVA, Vladimir TOKAR, Jan VRANSKY
zivotne jubilea
Milan BALCO, Jozef
BOBAK, Vladimir BURIK, Milos DAXNER, Helena KOVACIKOVA, Viera KRALOVA, Olga
KUPCOVA, Margita LOCZIOVA, Pavel MALIS, Ing. Jozef MARCOK, Jan MEDVED,
Jaroslav PSENCIK, Jozef ŘEHAK, Milan TROJAN
Spomienky Jozefa
Surinu
TAKATO SI
PODBREZOVA
Osidlenie
Podbrezovej pokracovalo aj popri potoku Hnusno. Na rohu odbocky cesty do
Hornej Lehoty stala poschodova budova mestianskej skoly (na konci druhej
svetovej vojny zbombardovana). Navstevovali ju deti zo sirokeho okolia –
Hronca, Bystrej, Hornej a Dolnej Lehoty, Jasenia, Predajnej. Do skoly
dochadzali pesi, bez ohladu na pocasie. K hlavnej budove skoly patrili aj
susedne – „dadov“ pre prvu, druhu a tretiu ludovu skolu. Stvrtaci a piataci
chodili do tried upravenych z budov byvalych saland a dve triedy mestianskej
skoly boli pri chlapcenskom internate.
Na druhej
strane potoka stala nemocnica (az do roku 1935, kedy bola vybudovana nova).
Po pravej strane stala predajna potravin (filialka Pohronskeho druzstva)
a po lavej bol byt opravara obuvi a spominany chlapcensky internat pre deti
salandiarov, ktore v Podbrezovej navstevovali mestiansku skolu. Ubytovacia
kapacita internatu bola 20 – 30 chlapcov. Tvorila ho miestnost na spanie
a denna miestnost, pouzivana ako ucebna. V tridsiatych rokoch boli v tomto
rajone postavene styri rodinne domy (Strmen pri kostole, Jansta a Koza pri
potoku Hnusno. Koza mal obchod so zmiesanym tovarom, krajcirstvom
a masiarstvo a kadernictvo. Rodinny dom na zaciatku Horneho planiera si dal
postavit Nater). Pribudli budovy sluziace ako salandy, medzi
nimi jedna poschodova (niektore, i ked sluzia inemu ucelu, stoja
dodnes).
Niekolko
roztratenych sukromnych domov lemovalo cestu do Hornej Lehoty. Medzi prvymi
bola postavena krcma u „Lalikov“. Furmanska krcma bola znama ako oblubene
kartarske centrum a akoby povinna zastavka pre furmanov.
Uzka
dolina nedovolovala rozsirit bytovu vystavbu, z ktorej za pozornost stoji
Andrasiho vila (v danej dobe s velkym gazdovskym dvorom a zahradou).
Pri hati –
Tajch, konci chotar obce Lopej. Z tejto nie velkej priehrady odvadzali
uzitkovu vodu do zeleziarni a to kanalom, zvanym Frudle. Tajch bol kedysi
plny ryb, pritahoval okoloiducich ku kratkemu odpocinku. Ponukal
osviezenie z betonovej studnicky. Naslo sa aj par slov pre hornolehotskych
ciganov, ktori tu drvili strk na opravu cesty alebo kovali klince. Kratky
oddych pri Tajchu a ide sa dalej. Kde? Kto kam. Jedni do Hornej Lehoty,
druhi do Richtarova.
Vratme sa
spat k spominanej krizovatke ciest (pri hornej brane zeleziarni). Aj tam,
v smere zapadnom, medzi kanalom a statnou cestou (pod jej svahom),
vybudovali zeleziarne salandy. Na zaciatku tychto budov bol ako prilepeny
maly obchodik pani Kutikovej. V malom priestore (6 x 4 metre) bolo dostat
vsetko, najma pre ziakov, ale svojou ponukou suploval aj trafiku –
cigaretami, novinami a nechybal rozny tovar pre domacnost. Vedla
obchodu bola postavena vozova vaha pre furmanov a v lete, obycajne v sobotu,
rozlozili tu svoje pulty aj predavacky zeleniny. Chodnikom nad cestou sa
dostaneme k dalsej casti sidliska.
Spomienky
Dna 9. marca uplynul
rok odvtedy, ako nas navzdy opustil brat a spolupracovnik
Peter POTANCOK
z Povraznika.
S laskou spominaju bratia a sestry
...
„Ta rana v srdci boli a zabudnut nedovoli. Prazdny je
dom a smutok je v nom, zostala nam len bolest a spomienka v nom.“
Dna 25. marca uplynu
dva roky odvtedy, ako nas navzdy opustil milovany manzel a otec
Jan REJTA z Lopeja.
S laskou spomina manzelka a dcery s rodinami
...
„Hoci si odisiel bez slova a na rozlucku nebol cas,
spomienky na teba zostanu navzdy v nas.“
Dna 14. aprila si
pripomenieme piate vyrocie umrtia
Jana VETRAKA
z Valaskej.
S uctou a laskou spominaju druzka a ostatna smutiaca rodina
...
Dna 20. aprila si
pripomenieme nedozite styridsiate vyrocie od narodenia nasho milovaneho
manzela a otca
Mareka GRUBERA
z Podbrezovej.
S laskou spominaju
manzelka so synmi
Podakovanie
Dakujeme vsetkym
pribuznym, znamym, priatelom a susedom, ktori sa prisli rozlucit s nasim
drahym manzelom, otcom a starym otcom
Janom SIMKOM
z Michalovej.
Dakujeme aj za
kvetinove dary, ktorymi ste sa pokusali zmiernit nas hlboky zial a za
dostojnu rozlucku prostrednictvom Dychovej hudby ZP.
Manzelka, dcery, zat a vnucata
|
|