JUL VO
VYROBE
Julom sa rok 2007 preklopil do svojej
druhej polovice. V podmienkach nasej akciovej spolocnosti su uz tradicne
letne mesiace vyuzivane na vykonanie strednych a generalnych oprav
technologickych zariadeni v jednotlivych vyrobnych prevadzkarnach. V sulade
s planom oprav boli v juni vykonane stredne opravy technologickeho
zariadenia v prevadzkarni valcovna bezsvikovych rur a v stredisku oblukaren.
Na rozhrani mesiacov jul a august boli vykonane stredne opravy na zariadeni
v taharni rur – vyroba I. a v auguste nas cakaju stredne opravy v oceliarni.
Planovanie strednych oprav do tohto obdobia si vynucuje zivotnost niektorych
technologickych zariadeni, ako aj nizsie poziadavky na dodavky z titulu
cerpania dovoleniek nasich odberatelov.
Ked sa na jul pozrieme z pohladu
dosiahnutych vysledkov mozeme konstatovat, ze stanovene operativne ulohy vo
vyrobe, v rozhodujucich vyrobnych prevadzkarnach, boli v objemovych
ukazovateloch splnene. V porovnani s financnym planom sme nizsie plnenie
zaevidovali v sortimentoch bezsvikovych rur valcovanych za tepla, zvaranych
rur velkych a malych priemerov a v hutnickej druhovyrobe, v sortimente
vyrobkov z bezsvikovych rur. Vo vacsine vyrobnych prevadzkarni bol pre
plnenie vyrobnych uloh vyuzity aj cas sviatku sv. Cyrila a Metoda, za co
v mene vyrobneho useku vyslovujem uprimne podakovanie tym zamestnancom,
ktori v tomto obdobi pracovali. (Percentualne plnenie uloh vyroby
a nakladky za jul je uvedene v prilozenej tabulke a grafe.)
Z pohladu
hodnotenia jula mozno poukazat na skutocnosti: v oceliarni bola hlavna
pozornost venovana dosiahnutiu stanovenych parametrov investicnej akcie.
Z tohto dovodu bola pocas celeho mesiaca technologia vyroby ocele pod
prisnym technologickym dohladom. Dosiahnute parametre boli dennodenne
sledovane a vyhodnocovane. Stanovene parametre boli v juli dosiahnute. Na
novej elektrickej oblukovej peci bola v kvantitativnom hodnoteni dosiahnuta
najvyssia mesacna vyroba, 33 926 ton, cim boli planovane ulohy prekrocene
o 1426 ton. K rekordnym dnom sa zapise 23. jul 2007, kedy za 24 hodin
bolo odliatych 24 tavieb. Prekrocenie mesacnych vyrobnych uloh mohlo
byt este vyssie. Ovplyvnil ich vyrobny prestoj ku koncu mesiaca, kedy
pre odstranovanie nasledkov po skrate, v kondenzatore vysokonapatoveho
vedenia, sme zaevidovali vyrobny prestoj v trvani desiatich hodin. Menej sa
nam uz darilo v nakladke plynulo odlievanych ocelovych blokov. Z dovodu
cerpania dovolenky a uzatvorenia skladu sa vyskytli problemy v odbere
u jedneho nasho zahranicneho zakaznika. To bol aj dovod, preco zasoby
v sklade hotovej vyroby stupli o 879 ton. Pevne verim, ze uvedene problemy
mali len prechodny charakter a uz v auguste sa nam podari zasoby v sklade
hotovej vyroby znizit na predpokladanu hodnotu.
Vo
valcovni bezsvikovych rur boli operativne ulohy, v distribucnej vyrobe,
splnene. Dobre vysledky boli dosiahnute aj vo vyrobe vyrobkov urcenych na
predaj pre nasich odberatelov. Ulohy realizacie sme splnili na 104 percent
a plne boli vyuzite finalizacne moznosti prevadzkarne. Z dovodu
predzasobenia taharne rur vsadzkou boli v juli uplatnene na polotovary
vlastnej vyroby velmi nizke poziadavky, co nas prinutilo prijat
v distribucnej vyrobe nizsie operativne ulohy. To bol dovod, preco
v distribucnej vyrobe - v porovnani s financnym planom, neboli vyrobne ulohy
splnene o 444 ton. V minulom mesiaci neboli, z titulu prekrocenia limitu
prestojov, splnene ani ulohy v hrubej vyrobe. Prestoje, v porovnani
s limitom, boli prekrocene o 3,11 percenta. Na prekroceni sa podielali
technologicke prestoje, vynutene sortimentnou skladbou, ktore predstavovali
1,84 percenta, mechanicke poruchy predstavovali 0,79 percenta a vyssia moc
(prestoje pocas burky, vypadky elektrickej energie a ich nasledky) dosiahli
0,55 percenta.
Vo zvarovni rur velkych priemerov nedosiahla zakazkova napln planovane
hodnoty a neumoznila prevadzkarni splnit planovane ulohy vyroby, ani
nakladky, preto okrem hlavnej vyroby vyrabali v prevadzkarni vo zvysenej
miere vo vykonoch. Za jul dosiahli v trzbach hodnotu 1,15 mil. korun.
V taharni
rur okrem plnenia vyrobnych uloh a koordinacnych cinnosti, medzi
valcovnou bezsvikovych rur a touto prevadzkarnou, bolo treba riesit v niekolko
organizacnych zalezitosti. Rapidne poklesli poziadavky na zvarane
kalibrovane rury, co vyustilo k znizeniu zmennosti na linke zvaranych rur.
Opat sa vratime k dvojzmennemu patdnovemu pracovnemu rezimu. Ukazalo sa, ze
zakaziek bolo este menej, preto bola operativne do pracovneho rezimu vsunuta
tyzdenna oprava a inspekcna kontrola technologickeho zariadenia. Cast
zamestnancov cerpala dovolenky, cast vypomahala na finalnych operaciach v taharni
rur. Dosiahnute vysledky v tepelnom spracovani kotlovych rur a vo finalnych
operaciach boli v minulom mesiaci v sulade s poziadavkami.
Aj
v stredisku oblukaren sa v juli zacali prejavovat nizsie poziadavky predaja.
Pracovny rezim zostal este zachovany, nakolko bolo nutne zvysit zasobu
skladovych rur. Ku koncu mesiaca sa uz organizacne zacal pripravovat prechod
na trojzmenny patdnovy pracovny rezim, ktory bol realizovany od 1. augusta
2007.
V prevadzkarni
hutnicka druhovyroba, v sortimentoch vyrobkov - z bezsvikovych rur,
zvaranych kalibrovanych rur a zvaranych tahanych rur, zakazkova napln
nedosiahla planovane zamery a neumoznila splnit ulohy vyroby a nakladky.
Ulohy boli splnene len v sortimente hydraulickych rur, kde v tomto obdobi
evidujeme rapidny narast poziadaviek. Pre ich naplnenie bude nutne prijat
opatrenia smerujuce k maximalnemu vyuzitiu technologickeho zariadenia.
Tohtorocny jul z hladiska posudzovania vyrobnych a ekonomickych ukazovatelov
bol dobry a dobre vysledky vo vyrobe tovaru sa premietnu aj do priazniveho
hospodarskeho vysledku akciovej spolocnosti. Pocet augustovych zakaziek, v porovnani
s predchadzajucim mesiacom je trochu vyssi v sortimente bezsvikovych
tahanych rur, zvaranych kalibrovanych rur a v hutnickej druhovyrobe v hydraulickych
rurach. Nizsia, z dovodu nizsich kapacit na predaj a pre konanie strednej
opravy v oceliarni, bude v zvaranych rurach velkych priemerov,
ocelovych oblukov a plynulo odlievanych ocelovych blokov.
V mene vyrobneho useku dakujem vsetkym
zamestnancom akciovej spolocnosti Zeleziarne Podbrezova za vynalozene usilie
a do plnenia augustovych uloh prajem celemu kolektivu vela pevneho zdravia,
stastia, pracovnej a rodinnej pohody. A tym, ktori v tomto mesiaci nastupia
na dovolenku, prajem jej prijemne prezitie, dokonale zotavenie a nacerpanie
dostatku novy sil.
Z polrocneho rozboru BOZP vyberame:
Polrocny rozbor
Polrok
Pocet urazov Pocetnost na
Zameskane
Percento
100 zamestnancov
kal. dni
PN
2007
19
0,50
914
0,13
2006 18
0,48
971
0,14
Rozdiel ±: +1
+0,02
-57
-0,01
Pracovna urazovost podla jednotlivych prevadzkarni
Prvy
polrok |
Vo |
Vvr |
Vt
|
Vz |
Vhd |
Gork |
Te |
Tcu |
Td |
Ez |
Ost. |
2007 |
4 |
4 |
9 |
- |
1 |
- |
- |
- |
1 |
- |
- |
2006 |
- |
8 |
7 |
- |
- |
- |
- |
- |
- |
1 |
2 |
Rozdiel ± |
+4 |
-4 |
+2 |
- |
+1 |
- |
- |
- |
+1 |
-1 |
-2 |
Devatnast
pracovnych urazov
V prvom
polroku bolo v Zeleziarnach Podbrezova registrovanych 19 pracovnych urazov,
z dovodu ktorych bolo vymeskanych 914 kalendarnych dni.
V sledovanom obdobi bolo pat zavaznych urazov, jeden v oceliarni, tri
v taharni rur a jeden v doprave, ktorych dlzka liecenia prekrocila 42
kalendarnych dni.
Podla
pocetnosti bola najvyssia urazovost v hutnickej druhovyrobe a taharni
rur. Priemerna pocetnost za spolocnost bola 0,50, co v porovnani s minulym
rokom predstavovalo zvysenie o 4 percenta.
Z podrobnejsieho rozboru urazovosti vyplyva, ze najviac – styri
pracovne urazy, boli zaznamenane v stredisku upravna taharne rur – vyroba 2.
V oblasti
urazovosti zien sme mali dva urazy (v taharni rur a hutnickej druhovyrobe),
co predstavuje zvysenie o jeden pripad v porovnani s minulym rokom.
V prvom
polroku bolo z dovodu pracovnej urazovosti vymeskanych 914
kalendarnych dni. Priemerne percento pracovnej neschopnosti bolo 0,13 (menej
o 0,01), priemerny denny stav praceneschopnych bol pat zamestnancov a jeden
pripad pracovneho urazu bol lieceny v priemere 48 dni, co predstavuje
znizenie o sest dni v porovnani s rovnakym obdobim minuleho roka.
Dlhodoba
praceneschopnost bola v dvoch pripadoch:
- u rovnaca – delica
z taharne rur, ktoremu pri vytahovani rur zo zlabu podavaci valec pritlacil
rameno pravej ruky o plech dopravnika. Liecba trznych ran a poranenie nervu
trvala 119 dni,
- u predaka –
kontrolora skladu polotovarov oceliarne, ktoremu kontizliatok pritlacil
prsty pravej ruky. Liecba, devastacneho poranenia 4. a 5. prsta so
zlomeninami zaprstnych kosti a trznodrvivych poraneni ruky, trvala
v prvom polroku 126 dni.
Z rozboru
poranenych casti tela vyplyva, ze najcastejsie boli poranene zapastia
a ruky (8 urazov), priehlavok a noha pod nim (5), po dva urazy boli
v pripadoch poranenia brucha, chrbta, panvy, ramena a nadlaktia,
a kolena s predkolenim.
Najcastejsim zdrojom urazu bol material, bremena, predmety (36,8 percenta),
pracovne a cestne priestory, ako aj pady osob (31,5) a 21,1 percenta tvorili
hnacie, obrabacie a pracovne stroje. Najcastejsou pricinou boli nedostatky
osobnych predpokladov, riziko prace (78,9), pouzivanie nebezpecnych postupov
a sposobov v 21,1 percentach. Najcastejsie k pracovnej urazovosti dochadzalo
pri procesoch - vyroba a spracovanie materialu (36,8), vsetky druhy
skladovania (21,1), zostavovanie, priprava, montaz a demontaz (15,7),
udrzba, oprava, ladenie a nastavenie (10,5). Najspecifikovanejsou cinnostou
bola chodza, beh, stupanie a klesanie (21,1), obsluha stroja a prisun alebo
presun materialu (15,7), a praca s rucnymi nastrojmi (16,6). Najcastejsim
materialovym cinitelom boli – obrobok a opracovany dielec (15,7),
prislusenstvo na skladovanie, regaly a stojany (15,7), schody (15,7) a rucne
naradie (10,5).
Choroba z
povolania
Za
sledovane obdobie bola klinikou pracovneho lekarstva a toxikologie
Rooseveltovej fakultnej nemocnice v Banskej Bystrici priznana jedna choroba
z povolania – z dlhodobej nadmernej jednostrannej zataze,
v prevadzkarni valcovna bezsvikovych rur.
Odskodnenie
urazov
V zmysle
zakona c. 311/2001 Z.z., v platnom zneni, bolo v Zeleziarnach
Podbrezova odskodnenych devatnast pracovnych urazov a jedna choroba
z povolania. Z toho, z dovodu porusenia zasad bezpecnosti prace, boli
styri pripady odskodnene ciastocne.
V zmysle
zakona c. 461/2003 Z.z., v platnom zneni, bolo odskodnenych 26 evidovanych
urazov (zamestnanci boli v lekarskom osetreni, avsak liecenie ich zranenia
si nevyzadovalo pracovnu neschopnost).
Za
pracovne urazy bolo postihnutym vyplatenych 593 209 korun, urazovy priplatok
za docasnu praceneschopnost predstavoval 120 681 korun, nahrada za bolest
459 158 korun a za stazene spolocenske uplatnenie 13 370 korun.
Po
prehodnoteni zdravotnych rizik a faktorov prace, pracovneho prostredia,
v prvom polroku pracovalo v tretej a stvrtej kategorii, na 212
rizikovych miestach, 1878 zamestnancov, z toho 341 zien. Z celkoveho poctu
zamestnancov to prestavovalo 49,8 percenta (zvysenie o 0,9 v porovnani
s rokom 2006). V tretej kategorii rizikovych prac pracovalo 1762
zamestnancov a vo stvrtej 116.
Po
prehodnoteni expozicie zamestnancov ionizujucim ziarenim doslo k preradeniu
zamestnancov z tretej do druhej kategorie, co bolo dovodom k znizeniu poctu
skodlivin.
V prvom
polroku bola uvedena skupina zamestnancov exponovana siestimi rizikovymi
skodlivinami (hluk 1500 muzov a 340 zien, fyzicka zataz 288 muzov a 71
zien, prach 120 muzov a jedna zena, tepelna zataz 98 muzov, infracervene
ziarenie 50 muzov, vibracie 35 muzov). Z uvedeneho vyplyva, ze najviac
zamestnancov bolo exponovanych hlukom (73,5 percenta), fyzickou zatazou
(14,3), prachom (4,8), tepelnou zatazou (4), infracervenym ziarenim (2)
a vibraciami (1,4).
Zamestnanci z rizikovych pracovisk su exponovani skodlivinami v roznej
kombinacii, z toho jednou skodlivinou 1358 (z toho 268 zien), dvomi 415 (72)
a tromi 105.
Za ucelom
znizenia expozicie zamestnancov - fyzikalnymi, chemickymi, biologickymi
a inymi faktormi prace a pracovneho prostredia na uroven limitov, pracovnici
referatu pracovneho prostredia ZP a.s. vykonali kvalitativne a kvantitativne
hodnotenie zdravotnych rizik. Pre profesie exponovane skodlivinou hluk
boli vypracovane prevadzkove poriadky v centralnej udrzbe a energetike, kde
bolo prehodnotenych 130 profesii. Vo valcovni bezsvikovych rur a taharni rur
bolo objektivizovane pracovne prostredie kontrolnych rostov pri umelom
osvetleni. Z uvedeneho dovodu bolo vykonanych 147 merani osvetlenia.
Ozdravno-rekondicne pobyty
V zaujme
predchadzania vzniku chorob z povolania su zabezpecovane rekondicne pobyty
pre vybrany okruh 152 zamestnancov, z tridsiatich profesii,
v liecebnych kupeloch Sklenne Teplice a Turcianske Teplice. V prvom polroku
sa rekondicno – ozdravnych pobytov zucastnilo 27 zamestnancov.
Zdravotna
starostlivost
Pracovna
zdravotna sluzba dohliada na zdravie zamestnancov v suvislosti s pracou so
zameranim na sledovanie a hodnotenie zdravotneho stavu a zdravotnej
sposobilosti na pracu. V prvom polroku bolo vykonanych 7755 lekarskych
prehliadok u 2494 zamestnancov (preventivnych rizikovych prehliadok –
periodickych 1011, vstupnych 191, vystupnych 60, vo vztahu k praci -
vstupnych 108, vystupnych 93 a ostatnych 4292).
Nepracovna
urazovost
V prvom
polroku bolo u zamestnancov zaznamenanych 93 nepracovnych urazov, z titulu
ktorych bolo vymeskanych 3772 kalendarnych dni (zvysenie o 16 nepracovnych
urazov a znizenie o 440 vymeskanych kalendarnych dni v porovnani s rovnakym
obdobim minuleho roka). Pocetnost bola 2,45 (zvysenie o 0,41), percento
pracovnej neschoponosti 0,55 (menej o 0,07), priemerny denny stav 20
pracovne neschopnych (menej o 3) a jeden pripad bol priemerne liecenych 40
dni (znizenie o 14 dni).
Z poistenia, uzavreteho medzi ZP a Allianz SP a.s., bolo vyplatene za trvale
nasledky a urazy 656 255 korun.
Program
zlepsovania BOZP a ozdravnych opatreni
Obsahuje na tento rok 35 akcii v hodnote 42,315 miliona korun. V prvom
polroku bolo plnenych 16 akcii, z toho bolo pat splnenych a 11 je
rozpracovanych.
|
Plan |
Plnenie |
Pocet
akcii
|
Naklady
v
Sk |
Pocet
akcii |
Naklady
v
Sk |
- na bezpecnost
prace |
10 |
7 785
000 |
6 |
1 249 000 |
- na pracovne
prostredie |
17 |
15 978 000 |
5 |
4 740 000 |
- na ostatne
akcie |
8 |
18 552 000
|
5 |
9 246 000 |
CELKOM: |
35 |
42 315 000
|
16 |
15 235 000 |
Financne
naklady
Na osobne
ochranne pracovne prostriedky, mycie, cistiace, dezinfekcne prostriedky
a ochranne napoje, zahrnute do planu kratkodobych cielov a ozdravnych
opatreni, bolo v prvom polroku vynalozenych 9
212 095 korun (na OOPP 7 860 036,
kontrolu a revizie prostriedkov osobneho zabezpecovania pre prace vo vyskach
101 760, mycie, cistiace a dezinfekcne
prostriedky 733 933 a na ochranne napoje
516 306 korun). Za pracu v stazenom
pracovnom prostredi a na rizikovych pracach bolo zamestnancom spolocnosti
vyplatenych 16 414 291 korun.