70. vyrocie
organizovanej vyucby v Zeleziarnach Podbrezova
Sedemdesiate roky priniesli zmeny v systeme skolstva. V roku 1976
zacal podnik zabezpecovat vyucbu buducich odbornikov – hutnikov operatorov
v Strednom odbornom ucilisti hutnickom v Kosiciach. O dva roky neskor sa
zacalo s vyucbou novokoncipovanych ucebnych odborov. V roku 1980 bolo
zriadene Miestne odlucene pracovisko Podbrezova, pri Strednom odbornom
ucilisti strojarskom v Piesku. Pocet ucnov narastal a podnik zacal
pocitovat nedostatok priestorov na vyucbu hutnickeho dorastu.
V roku
1985 bolo ucnovske stredisko zaradene do siete strednych odbornych ucilist
a tak v septembri vzniklo Stredne odborne uciliste hutnicke v Podbrezovej.
Prvym riaditelom sa stal Ing. Samuel Rosiar. Prvy rok sidlilo v povodnych
priestoroch byvaleho miestneho odlucene pracoviska (v sucasnom Dome sportu
ZP, a.s.).
Prvy den
noveho skolskeho roku 1986/87 bol pre uciliste slavnostnym, privitalo ho
v novom sate – v novovybudovanom areali v Lopeji. K 1. septembru 1986
Stredne odborne uciliste hutnicke v Podbrezovej, v prvej etape, prevzalo
budovu pre teoreticke vyucovanie a Domov mladeze s 80 miestami. V skole bolo
zriadenych desat ucebni, z toho dve specializovane, ako aj kabinety vybavene
audiovizualnou didaktickou technikou, ucebnymi pomockami, ktore
zdokonalovali vychovno - vzdelavaci proces a skvalitnovali jeho vysledky. Do
kabinetu ucebnych pomocok pribudli mikropocitace.
V skolskom
roku 1986/87 branami preslo 367 ziakov, medzi nimi 92 prvakov. Na
svoje buduce povolanie sa pripravovali v maturitnych odboroch hutnik
operator pre stroje a zariadenia, mechanik silnoprudovych zariadeni
a v ucebnych odboroch strojnik pre hutne tvarnenie kovov, elektromechanik
pre stroje a zariadenia, mechanik pre stroje a zariadenia. Pre narodny
podnik Svermove zeleziarne, vsak boli pripravovani v inych ucebnych
zariadeniach Stredoslovenskeho kraja ziaci v profesiach kuchar, casnik,
obrabac kovov a mechanik nastavovac.
Usek praktickeho vyucovania plnil poziadavky vyucby na zastaralom
zariadeni ucnovskych dielni v Podbrezovej.
Usek
mimoskolskej vychovy mal k dispozicii Domov mladeze s 80 miestami.
Ubytovacie bunky tvorili jednopostelove a trojpostelove izby so sprchovacim
kutom a WC. Na zaujmovu cinnost sluzila spolocenska miestnost. Klubovna s 80
miestami sluzi na vychovnu a kulturnu cinnost. Pribudla aj kniznica
s citarnou. Ziaci ucilista sa zacali stravovat v skolskej jedalni. Vydajna
jedal mala kapacitu 50 miest. Pre ubytovanych ziakov celodennu stravu a pre
dochadzajucich len obedy, dovazali zo zavodnej jedalne Svermovych
zeleziarni.
(vk)
Kupon c. 4
Uvedte kedy vzniklo a oficialny nazov ucilista
v Podbrezovej po zaradeni do siete strednych odbornych ucilist?
(Odpoved na
sutaznu otazku poslite do redakcie Podbrezovan, do 17. augusta 2007).
Spravna odpoved 3. kola:
Prve slavnostne
odovzdavanie vyucnych listov sa uskutocnilo 24. juna 1961.
Blahozelame Michalovi Miklovicovi z technickej kontroly taharne rur, ktory
si vyhru moze prevziat v redakcii novin.
Archivne foto z
vystavby SOU-hutnickeho v Lopeji z roku 1983
*z pera nasich dopisovatelov *zZ pera nasich dopisovatelov
REPORTAZ Z PETRY
Pocas
julovych rekordnych horucav u nas sme sa isli „ochladit“ na Sinajsky
polostrov. Po pristati v pusti na letisku Taba v Egypte bolo prijatelnych 36
stupnov Celzia. Po polhodine cesty autobusom, cez skalne rokliny, sme
sa ocitli pri Cervenom mori na severe Akabskeho zalivu. Nadherne piesocnate
plaze vyuzivame pri „snorchlovani“ sa v teplom mori a sledovani ryb okolo
koralov. Unikatny vyhlad na blizky Izrael, Jordansko a Saudsku Arabiu lakal
k poznavaniu tychto krajin. Preto ideme do Jordanska. Cez primorske
letovisko Akaba sa autobusom za tri hodiny, cez skalnatu pust,
dostavame k Petre, ktora je zaradena do svetoveho kulturneho dedicstva a k osmim
divom sveta. Obdivujeme vysoke skaly a za kazdym ohybom sa vynaraju ich nove
bizarne tvary a farby. Mesto vzniklo v skalnom udoli, dlhom styri
kilometre. Jednotlive stavby boli vytesane do strmych pieskovych skal.
Zachovali sa tu mnohe jaskynne obydlia, palace, hrobky, unikatny vodovodny
system a rimske divadlo. Historia Petry siaha do roku 1000 pred n. l.
Najvacsi rozkvet zaznamenala za posobenia Nabatijcov, ktori ju vyhlasili za
svoje hlavne mesto a zanechali nam fascinujuce dokazy zrucnosti a kulturnej
vyspelosti.
Nasledujuci den ideme do Izraela. Cez pristav Eilat, za dve hodiny
autobusom, prichadzame k pevnosti Masada, tyciacej sa nad Mrtvym morom. Bola
opevnena v roku 100 pred n. l. a dostavame sa do nej lanovkou. Pevnost bola
miestom hromadnej samovrazdy 960 zidovskych obrancov, ktori radsej zomreli,
ako by sa mali stat otrokmi Rimanov, po dvoch rokoch dobyjania tejto
pevnosti. Schadzame k najnizsiemu miestu na zemi, ktore lezi asi 400 metrov
pod urovnou hladiny mora a ponarame sa do tepleho Mrtveho mora. Nedari sa
nam to, lebo je az desatkrat slansie ako Stredozemne more a obsahuje
sedemkrat vyssie mnozstvo mineralov. Nohy nam vyhadzuje nad hladinu a tak si
len lezime na hladine a relaxujeme. V kupeloch Ein Gedi sa natierame
liecivym bahnom a kupeme sa v siricitanovej vode.
Toto
atraktivne prirodne prostredie patri medzi najkrajsie pustne oblasti sveta a
nas fascinovalo pestrofarebnymi koralovymi utesmi, v teplom mori plnom
ryb, oazami s palmovymi hajmi, pohoriami s jedinecnymi skalnymi utvarmi
a biblickou historiou.
Ing. Peter Mlynarcik
Sport nas bavi
Dna 14.
jula 2007 sa stretla hrstka ludi s velkou chutou urobit nieco pre seba,
zastavit sa v dnesnom uponahlanom zivote, zabudnut na starosti, potesit sa
o radosti. Aj napriek velkej konkurencii, ved v tento den sa vo Vydrove
uskutocnil Den stromu, nasadlo rano - spolu s nami, do autobusu 17 ludi.
Neformalne zdruzenie Pomozme pomahat, totiz pripravilo sportovo –
zabavny program v kolkarni v Podbrezovej.
Na mieste
nas s usmevom ocakavali manzelia Bukovcovci, ktori sa o nas starali cely
den. Sikovne gazdinky sa postarali o dobijanie energie. Po uvodnom
obcerstveni sme sa rozdelili do sutaznych druzstiev a rozbehol sa turnaj
v kolkoch. Vitazom sa stalo druzstvo Turnovcov, z jednotlivcov vyhrala Anka
Ridzonova. Odmenou pre sportovcov bol najma dobry pocit. Este v priebehu hry
sa o prve bolesti postaral nas dlhodoby ochranca tiel Janko Nemcok, ktory
rozmasiroval nase „presportovane“ tela.
Cely den
sme sa mali vyborne vdaka dobrym ludom, ktorym sa chceme este raz podakovat
- vedeniu Domu sportu v Podbrezovej za poskytnute priestory kolkarne,
manzelom Elenke a Pavlovi Bukovcovcom za starostlivost a obcerstvenie, pani
Daniele Kovacovej za poskytnutie autobusovej dopravy, Jankovi Nemcokovi za
masaze, sikovnym zienkam za kolace, Milke Giertlovej za pitny rezim
a vsetkym za ucast a dobru naladu.
Najblizsie
sa stretneme 25. augusta 2007 vo Vydrovskej doline, kde organizujeme gulas,
na ktory sme pozvali zamestnancov a hlavne deti z detskej onkologie
v Banskej Bystrici. Uz teraz dakujeme sponzorom.
M. Muranska