PODBREZOVAN  16 / 2007

STRANA 4

STRANA

0

Socialna oblast

  Editorial

    Zakonnik prace mozeme charakterizovat ako alfu a omegu v pracovno-pravnej oblasti. V poslednom polroku bola k novelizacii zakonnika siroka medialna rozprava, dokonca i verejna diskusia. Z nazorov vyberame: “Priblizne jedna tretina oslovenych Slovakov si mysli, ze sucasny navrh novely Zakonnika prace rozhodne nepomoze, alebo skor nepomoze znizit nezamestnanost a regionalne rozdiely na Slovensku. Vyplyva to z telefonickeho prieskumu, ktory pre Zdruzenie podnikatelov Slovenska  na vzorke 1027 respondentov, starsich ako 18 rokov, urobila 13. – 16. juna agentura Polis.“
   Ako vnimaju novelizaciu tejto pravnej normy niektori z vas? Z nahodne opytanych a ich odpovedi vyplyva, ze  novelizaciu povazuju za zmenu, avsak nie zasadnu.
   Preco? Vsetko, co sa nas v tejto oblasti dotyka, je zakotvene v internych dokumentoch firmy -  kolektivnej zmluve, pracovnom poriadku, ci v socialnom programe ZP a.s., s rozsirenymi vyhodami pre zamestnancov.
   Novelizacia ZP ma posunutu ucinnost, od 1. septembra 2007, a  prinasa 150 zmien v asi 115-tich paragrafoch. Drziac sa pravidla „... neznalost zakonov neospravedlnuje,“ vynasnazime sa priblizit vam zmeny a rozsirit tak vase poznanie v danej oblasti.

(vk)

Viete, ake zmeny prinasa novelizacia Zakonnika prace?

 Vladimir SKVARKA, valcovna bezsvikovych rur
   - Nie je to oblast, o ktoru by som sa mimoriadne zaujimal. Hoci v pracovno-pravnych vztahoch by sme mali byt doma. Myslim si, ze tych zmien nie je vela. Tykaju sa ukoncenia pracovneho pomeru, dlzky pracovneho casu, definuju zavislu pracu  ...

 Jan TAGAJ, zasobovanie
   - Samozrejme, ze som nieco pocul, hodne sa polemizovalo. Nejde o nejake zasadne zmeny. Verim, ze o tom, co konkretnejsie prinasa novelizacia sa podrobnejsie docitam v tlaci, teda aj v Podbrezovane.

 Robert GIERTL, brigadnik centralnej udrzby
   - Studujem na materialovo-technickej fakulte, brigadnicky si financne privyrabam v Zeleziarnach Podbrezova a.s. Oblast pracovno-pravna je pre mna – studenta, este vzdialena, nezaujima ma az tak velmi.

 Roman PEKAR, taharen rur
   - Ja si myslim, ze pre nas novelizacia vela neprinasa. Niektore vyhody nemusia byt vzdy vyhodami, napr. to predlzenie vypovednej lehoty. Pri lukrativnejsej ponuke zamestnania,  To nemusi vsetkym vyhovovat.

 Igor STULAJTER, vyrobno-dispecersky odbor
   - Idem o necely rok na starobny dochodok a novelizacia Zakonnika prace ma uz tak nezaujima, uz to ide tak akosi mimo mna. Informacie k tejto teme prinasa dennodenne tlac.

 Opytala sa: V. Kukolova Foto: I. Kardhordova

     Narodna rada Slovenskej republiky, 28. juna 2007, schvalila novelu Zakonnika prace, ktora bola publikovana v Zbierke zakonov c. 348/2007.
   Novelizovany Zakonnik prace je vysledkom viac ako polrocnych intenzivnych rokovani a vyjednavani socialnych partnerov na bipartitnej a tripartitnej urovni a v novodobej historii Slovenska patri k najsirsie diskutovanym zakonom. Nadobudne ucinnost 1. septembra 2007, o zasadnych zmenach, ktore prinesie  nas informoval JUDr. Peter Debnar, z pravneho odboru:

   - V prvom rade novela doplnila zakladne zasady, ktore su interpretacnymi pravidlami vykladu jednotlivych ustanoveni Zakonnika prace o novy clanok 11. Bol doplneny medzi zakladne zasady na zaklade pripomienok Medzinarodnej organizacie prace k Zakonniku prace a v sulade s clankom 8,  Charty zakladnych prav Europskej unie. Z ustanovenia clanku vyplyva, ze zamestnavatel moze o zamestnancovi zhromazdovat len osobne udaje suvisiace s kvalifikaciou a profesionalnymi skusenostami zamestnanca a udaje, ktore mozu byt vyznamne z hladiska prace, ktoru zamestnanec ma vykonavat, vykonava alebo vykonaval. Zamestnavatel nesmie bez vaznych dovodov, spocivajucich v osobitnej povahe cinnosti zamestnavatela, narusat sukromie zamestnanca na pracovisku a v spolocnych priestoroch zamestnavatela tym, ze ho sleduje, bez toho, aby bol na to upozorneny, alebo kontroluje listove zasielky, adresovane zamestnancovi ako sukromnej osobe. Ak je u zamestnavatela zavedeny kontrolny mechanizmus, je zamestnavatel povinny informovat zamestnanca o rozsahu kontroly a sposoboch jej uskutocnovania.
   Novela zavadza aj presnu definiciu zavislej prace a definiciu, co zavislou pracou nie je. Pri vykonavani zavislej prace musi ist o vztah nadriadenosti zamestnavatela a podriadenosti zamestnanca. Takato praca musi okrem toho predstavovat osobny vykon prace zamestnanca pre zamestnavatela, musi sa vykonavat podla pokynu zamestnavatela, v jeho mene, za mzdu alebo odmenu, v pracovnom case, na naklady zamestnavatela, jeho vyrobnymi prostriedkami a na zodpovednost zamestnavatela. Na naplnenie pojmu zavisla praca je takisto potrebny vykon prace, ktora pozostava prevazne z opakovanych cinnosti. Zavisla praca moze byt vykonavana vylucne v pracovnom pomere, v obdobnom pracovnom vztahu alebo vynimocne, za podmienok ustanovenych v Zakonniku prace, aj v inom pracovnopravnom vztahu. Zavislou pracou vsak nie je podnikanie alebo ina zarobkova cinnost, zalozena na zmluvnom obciansko-pravnom  alebo zmluvnom obchodno-pravnom vztahu, podla osobitnych predpisov.
   Novela, okrem inych zmien, prinasa aj obmedzenie tzv. retazenia pracovnych zmluv, teda opakovaneho uzatvarania pracovneho pomeru na dobu urcitu. Pracovny pomer na dobu urcitu sa bude dat predlzit alebo opakovane dohodnut,  bez uvedenia zakonneho dovodu,  v ramci troch rokov najviac jedenkrat. V pripade opatovne uzatvaranych pracovnych pomerov na dobu urcitu nebude mozne dohodnut skusobnu dobu. Pri pracovnom pomere na dobu urcitu zamestnavatel uz nebude moct okamzite skoncit pracovny pomer bez uvedenia dovodu.
   Dalsia vyznamna zmena spociva v tom, ze zamestnancovi, s ktorym zamestnavatel skonci pracovny pomer vypovedou z organizacnych dovodov, alebo zo zdravotnych dovodov, vznikne narok na vypovednu dobu i na vyplatenie odstupneho. To znamena, ze novela zavadza vyplacanie odstupneho sucasne s cerpanim vypovednej doby. Zamestnanec bude mat v tomto pripade narok na odstupne aj potom, ako vyuzije vypovednu dobu. V sucasnosti si moze zamestnanec vybrat, ci vyuzije vypovednu dobu bez odstupneho, alebo poziada o odstupne bez vyuzitia vypovednej doby. V tejto suvislosti je nutne poukazat aj na dalsie novum, ktore prinasa uvedena novela. Jeho podstata je zalozena na tom, ze ak zamestnanec nezotrva pocas plynutia vypovednej doby u zamestnavatela, zamestnavatel ma pravo na penaznu nahradu, v sume jeho priemerneho zarobku za jeden mesiac, pricom zamestnavatel si ju bude moct narokovat iba vtedy, ak sa na takejto penaznej nahrade dohodne so zamestnancom v pracovnej zmluve. Dohoda o penaznej nahrade musi mat,  pod nasledkom jej neplatnosti,  pisomnu formu.
   Na rozdiel od doterajsieho pravneho stavu sa meni aj lehota, v ktorej zamestnavatel moze okamzite skoncit pracovny pomer so zamestnancom, a to z jedneho mesiaca na dva mesiace. Zmenu si vyziadala aplikacna prax, kedze jednomesacna lehota, ustanovena v Zakonniku prace, casto nestacila a zamestnavatel sa, hlavne pri dorucovani okamziteho skoncenia pracovneho pomeru zamestnancovi,  dostaval do casovej tiesne.
   Novela zasiahla aj do ustanoveni upravujucich pracovny cas. Podla novej pravnej upravy priemerny tyzdenny pracovny cas zamestnanca, vratane prace nadcas, nesmie prekrocit 48 hodin. Pracovny cas zamestnanca moze byt viac ako 48 hodin tyzdenne v priemere, za obdobie najviac styroch mesiacov po sebe nasledujucich len v pripadoch, ak ide o zdravotnickeho zamestnanca a ak zamestnanec s takym rozsahom pracovneho casu suhlasi. Rozsah tyzdenneho pracovneho casu v tomto pripade nesmie v priemere prekrocit 56 hodin. V zaujme bezpecnosti a ochrany zdravia zamestnancov nebude moct zamestnavatel rozvrhnut pracovny cas tak, aby zamestnanec pracoval v nocnych zmenach dva tyzdne po sebe nasledujucich, okrem pripadu, ak povaha prace alebo podmienky prevadzky neumoznuju inak rozvrhnut pracovny cas. Novela prinasa aj vacsiu volnost pri pruznom pracovnom case.
   Novela opatovne zavadza pravny institut dohody o pracovnej cinnosti, na zaklade ktorej moze zamestnanec vykonavat pracovnu cinnost v rozsahu - najviac 10 hodin tyzdenne. Zaroven sa zvysuje rozsah prace, ktoru je mozne vykonavat na zaklade dohody o vykonani prace, zo sucasnych 300 na 350 hodin rocne.
   Zavadza sa novy pracovnopravny institut – tele praca, ktora vo vacsej miere umozni zosuladenie pracovneho a rodinneho zivota zamestnanca. Zvysuje sa postih zamestnanca, ak sposobi zamestnavatelovi skodu z nedbanlivosti, a to maximalne na stvornasobok z doterajsieho trojnasobku jeho priemernej mzdy. Zamestnanec bude moct okamzite skoncit pracovny pomer aj v pripade, ked mu zamestnavatel nevyplati cestovne nahrady.
   Novym sposobom su upravene aj podmienky vstupu zastupcov zamestnancov na pracoviska zamestnavatela, ktori tak budu moct urobit len po dohode so zamestnavatelom a ak sa so zamestnavatelom nedohodnu, najneskor do troch pracovnych dni po oznameni zamestnavatelovi o vstupe na jeho pracoviska.
   Uvolnovanie zastupcov zamestnancov na pracu v prospech zamestnancov s nahradou mzdy, je vecou dohody. Ak vsak k dohode nedojde, zamestnavatel je povinny poskytnut pracovne volno s nahradou mzdy a uvolnit zastupcu odboroveho organu odborovej organizacie (podla poctu jej clenov zamestnanych u zamestnavatela) od 4 – 16 hodin mesacne, v zavislosti od poctu clenov odborovej organizacie. Pre clena zamestnaneckej rady, alebo zamestnaneckeho dovernika, je limit 4 hodiny mesacne.
   Novela zvysuje aj pravnu ochranu zamestnancov tym sposobom, ze po skonceni ich funkcneho obdobia budu chraneni proti opatreniam, ktore by ich mohli poskodzovat, vratane skoncenia pracovneho pomeru, a ktore by boli motivovane ich postavenim alebo cinnostou pocas obdobia jedneho roka, namiesto sucasnych siestich mesiacov.

  Blahozelame jubilantom augustovym

 pracovne jubilea

Zuzana ALBERTYOVA, Ing. Jozef BANIK, Ivan BILY, Eva BOHUNOVA, Bozena BRVENIKOVA, Ing. Iveta DANCOVA, Gabriela DLUGOSOVA, Miroslav HORVATH, Ivona JOUROVA, Jozef KOCHAN, Ing. Marian KURCIK, Jan LICKO, Jozef MACHNIC, Ing. Ivan MAJERCIK, Edita MITTERPACHOVA, Eva MUTISOVA, Ing. Peter PEIHOFFNER, Imrich RAZCKO, Ing. Ivan SETVAK, Jozef SOJKA, Pavel VERKIN, Felix VLCEK

zivotne jubilea

Stefan BACKO, Viera BUDOVA, Ing. Vladimir CILLIK, Pavel FILO, Jan GANDZALA, Peter HLASNIK, Maria HOLUBCIKOVA, Rudolf HURAK, Maria KAMENOVA, Alica KOCHANOVA, JUDr. Elena KOLLAROVA, Sona KRAJCIOVA, Jan KRNAC, Ing. Ludmila KRUTELOVA, Tibor LACKO, Ing. Jan LENDACKY, Sona LOPUSNA, Bozena MEDVEDOVA, Maria MEDVEDOVA, Ivan MILAN, Ondrej NOSKO, Jan PANCIK, Peter ROHAC, Maria SLUSNIAKOVA, Pavel TISTIAN, Peter UHRIK

Odisli do dochodku

V juli odisli do invalidneho dochodku

Maria FRIMMOVA a Jan KRNAC.
V mene vedenia Zeleziarni Podbrezova a.s. im dakujeme za odvedenu pracu a do dalsich rokov prajeme slnecne dni.

 Dakujeme vam

Generalnemu riaditelovi, Ing. Vladimirovi Sotakovi, dakujeme za pomoc, ktoru poskytol po dopravnej nehode mojej manzelke Valerii Stulrajterovej z Cierneho Balogu – Medvedova, pri zabezpeceni zdravotnej starostlivosti.

Manzel a synovia

 ...

Dakujeme vedeniu akciovej spolocnosti Zeleziarni Podbrezova, predovsetkym generalnemu riaditelovi Ing. Vladimirovi Sotakovi,  za neocenitelnu pomoc poskytnutu  mojej manzelke pocas liecby.

Zaroven dakujeme za financnu pomoc aj Nadacii Zeleziarni Podbrezova.

M. Frimm s rodinou

 Kolektiv podnikovej predajne

Spomienky

PODBREZOVAN   16 / 2007

STRANA 4

STRANA

0