6.12.2021 19:28:25
jazykové okienko

Kútik slovenčiny
Otázka čitateľa: Často mám dilemu, ako napísať cudzie slovo. Neviem, kedy ide o zdomácnené slovo a ako sa správne píše. ...
číslo: 9 | ročník: LXXII | vyšlo: 06.mája 2016 | autor (zdroj): Mgr. Oľga Kleinová | celý článok »»
Kútik slovenčiny
Celkovo či celkom?
Príslovka celkom je v spisovnej slovenčine rovnoznačná s príslovkou úplne. Hovoríme, píšeme „celkom sa zmenil“, je celkom nový“ a pod. ...
číslo: 8 | ročník: LXXII | vyšlo: 22.apríla 2016 | autor (zdroj): Mgr. Oľga Kleinová | celý článok »»
Kútik slovenčiny
Otázka od nášho čitateľa:
Rád by som sa spýtal, či spojenie "jedná sa o" je správne. Ak nie, aký výraz je v slovenčine správny. ...
číslo: 7 | ročník: LXXII | vyšlo: 08.apríla 2016 | autor (zdroj): Mgr. Oľga Kleinová | celý článok »»
Kútik slovenčiny
Len pred niekoľkými mesiacmi sme si pripomenuli dvesto rokov od narodenia významného jazykovedca a národovca Ľudovíta Štúra, ktorý uzákonil spisovnú slovenčinu. Dnes žijeme v neporovnateľnej dobe, kedy sa žiaľ často spisovná slovenčina dostáva do úzadia a kde sa dá, nahrádzame ju anglickými výrazmi. . ...
číslo: 6 | ročník: LXXII | vyšlo: 23.marca 2016 | autor (zdroj): Mgr. Oľga Kleinová | celý článok »»
Na slovíčko
Pri koncipovaní textu sa neraz rozhodujeme, aký pád použiť vo formuláciách s menným prísudkom. Ako príklad nám poslúži niekoľko výpovedí: Pre Slovensko je Válek knieža poézie. / Pre Slovensko je Válek kniežaťom poézie. ...
číslo: 24 | ročník: LXIX | vyšlo: 29.novembra 2013 | autor (zdroj): Silvia Duchková, Jazykovedný ústav Ľ. Štúra SAV | celý článok »»
Na slovíčko
Zo skúsenosti v jazykovej poradni Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV môžeme povedať, že mnohí používatelia slovenčiny si nie sú istí, ako skloňovať cudzie vlastné mená zakončené na -ca, ako Tosca, Salamanca, Benfica ...
číslo: 16 | ročník: LXIX | vyšlo: 09.augusta 2013 | autor (zdroj): Silvia Duchková, Jazykovedný ústav Ľ. Štúra SAV | celý článok »»
Na slovíčko
Aj typovo príbuzné jazyky majú svoje odlišnosti. Napr. v slovenčine sa nie vždy zachováva gramatický rod českých miestnych názvov, resp. sú rozdiely medzi češtinou a slovenčinou v rodovom zaradení miestnych názvov z iných krajín. V našom príspevku sa chceme pozrieť najmä na tie názvy, ktoré sa rodovo odlišujú. ...
číslo: 6 | ročník: LXIX | vyšlo: 22.marca 2013 | autor (zdroj): Silvia Duchková, Jazykovedný ústav Ľ. Štúra SAV | celý článok »»
Na slovíčko
V živej, neoficiálnej alebo polooficiálnej komunikácii sa používajú domácke podoby krstných (rodných) mien. Od slovenských mužských mien sú to najčastejšie podoby zakončené na -o, napr. Ladislav – Laco, Pavol/Pavel – Paľo, František – Fero, Rudolf – Rudo, Juraj – Juro, Jurino, Ďuro, Lukáš – Lukino, alebo na spoluhlásku, napr. Andrej – Ander, Andriš, Andráš, Bohumil – Bohuš, Ferdinand – Ferdiš, Gabriel – Gabo i Gábriš, i na samohlásku -a, napr. Štefan – Pišta popri Števo. ...
číslo: 13 | ročník: LXVIII | vyšlo: 29.júna 2012 | autor (zdroj): Silvia Duchková, Jazykovedný ústav Ľ. Štúra SAV | celý článok »»
Na slovíčko
V príspevku chceme odpovedať na otázku niektorých čitateľov, prečo názov časopisu Fórum skloňujeme. Prečo napr. píšeme prispievať do Fórumu, publikovať vo Fórume, keď slovo fórum, ktoré sa stalo východiskom na pomenovanie nášho časopisu, skloňujeme s vynechávaním koncového -um, napr. na rímskom fóre, v diskusnom fóre, prihlásiť sa do fóra. ...
číslo: 7 | ročník: LXVIII | vyšlo: 05.apríla 2012 | autor (zdroj): Silvia Duchková, JÚ. Ľ.Štúra SAV | celý článok »»
Na slovíčko: Používanie slovesa prepožičať
Podnetom na tento jazykový príspevok je výskyt početných výpovedí, v ktorých sa nevhodne používa sloveso prepožičať. Frekventované sú najmä vyjadrenia o tom, že niekto, najčastejšie nejaká známa osoba alebo osobnosť, prepožičal svoj hlas, meno či tvár niekomu alebo niečomu, ...
číslo: 2 | ročník: LXVIII | vyšlo: 27.januára 2012 | autor (zdroj): Silvia Duchková, JÚ. Ľ.Štúra SAV | celý článok »»
Na slovíčko: Päť kilo jablko stojí päť euro alebo päť eur?
Ak by ste začuli vetu: „Kúpil som päť kilo jablko“, určite by ste sa pousmiali a snažili sa dotyčného opraviť, že „kúpil päť kíl jabĺk“. Málokoho by však vytočilo, že „tých päť kíl jabĺk stálo päť euro“. ...
číslo: 23 | ročník: LXVII | vyšlo: 18.novembra 2011 | autor (zdroj): Mgr. Oľga Kleinová | celý článok »»
Na slovíčko: Pomenovanie rokov
Otázka pomenovaní rokov sa môže zdať banálna, v jazykovej poradni Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra však nie je zriedkavá. Nie každému je jasné, aké roky sa chápu napr. pod označením osemdesiate roky 20. storočia (niektorí si myslia, že ide o roky 1971 až 1980). ...
číslo: 12 | ročník: LXVII | vyšlo: 17.júna 2011 | autor (zdroj): Silvia Duchková, JÚ. Ľ.Štúra SAV | celý článok »»
Na slovíčko: Slovné spojenia zložené z časového údaja a predložky
V súvislosti s májovým výročím oslobodenia sa v Bratislave uskutočnilo podujatie s názvom 66 rokov po... Slovné spojenia zložené z časového údaja a predložky po typu deň po, týždeň po, rok po sú nové a pomerne frekventované. ...
číslo: 10 | ročník: LXVII | vyšlo: 20.mája 2011 | autor (zdroj): Silvia Duchková, JÚ. Ľ.Štúra SAV | celý článok »»
Na slovíčko: Prípady interpunkcie súvetí so vsuvkou vyznačenou pomlčkami
Oblasť interpunkcie je široká a rôznorodá. Zorientovať sa v tejto rovine jazyka umožňujú Pravidlá slovenského pravopisu (3. vyd. 2000). Jazyková prax však prináša nemálo prípadov, keď si používatelia slovenčiny nevedia rady alebo nevystačia s formulovanými zásadami. ...
číslo: 4 | ročník: LXVII | vyšlo: 25.februára 2011 | autor (zdroj): Silvia Duchková, JÚ. Ľ.Štúra SAV | celý článok »»
Na slovíčko: O pravidlách vokalizácie
Neslabičné predložky s, z, v, k sa pri spájaní s niektorými slovami vokalizujú, čiže na uľahčenie výslovnosti priberajú samohlásku a menia sa na slabičné predložky so, zo, vo, ku. V tomto príspevku si povieme o pravidlách vokalizácie. ...
číslo: 2 | ročník: LXVII | vyšlo: 28.januára 2011 | autor (zdroj): Silvia Duchková, JÚ. Ľ.Štúra SAV | celý článok »»
Na slovíčko: Sloveso mať ako mnohovýznamové sloveso
Takmer denne sa z médií sypú informácie o rozličných negatívnych činoch, priestupkoch alebo trestných činoch, napr. Starosta mal napadnúť poslanca.
– Stopárku mali zavraždiť traja muži. – Dvojica sa mala vlámať do pivnice, odkiaľ mala ukradnúť potraviny. – Podľa obžaloby mal prijať úplatok. Na mnohých takéto výpovede pôsobia rušivo nielen pre obsah, ale aj pre ich formuláciu. Príčinou je sloveso mať, ktorým sa vo väčšine prípadov chce vyjadriť, že nejaká osoba alebo osoby sú podozrivé zo spáchania činov (deliktov), ktoré sa zatiaľ nedokázali. Je tu sloveso mať namieste? ...
číslo: 23 | ročník: LXVI | vyšlo: 19.novembra 2010 | autor (zdroj): Silvia Duchková, JÚ. Ľ.Štúra SAV | celý článok »»
Na slovíčko: O skloňovaní priezvisk na -ek, -ok, -ec
O tom, že mužské priezviská zakončené na -ek, -ok, ale aj -ec spôsobujú problémy pri skloňovaní, svedčí rozkolísanosť skloňovaných tvarov takýchto priezvisk v jazykovej praxi. V tejto súvislosti si možno spomenúť na začiatky, keď si do ministerského kresla sadli J. Počiatek, Ľ. Jahnátek či M. Janušek a keď sa u novinárov prejavovala neistota, či hlásku e z koncového -ek ich priezvisk pri skloňovaní vynechať, alebo zachovať. ...
číslo: 21 | ročník: LXVI | vyšlo: 22.októbra 2010 | autor (zdroj): Silvia Duchková, JÚ. Ľ.Štúra SAV | celý článok »»
Na slovíčko: Geografické názvy
V publicistike sa frekventovane používajú rozličné geografické názvy. Ich pravopis býva neraz rozkolísaný, napr. Stredná Amerika – stredná Amerika, Stredná Ázia – stredná Ázia, Centrálna Ázia – centrálna Ázia, Blízky Východ – Blízky východ, Stredný Východ – Stredný východ, Ďaleký Východ – Ďaleký východ, Južná Afrika – južná Afrika. Medzi uvedenými názvami môžeme vyznačiť niekoľko typov: ...
číslo: 13 | ročník: LXVI | vyšlo: 2.júla 2010 | autor (zdroj): Silvia Duchková, JÚ. Ľ.Štúra SAV | celý článok »»
Jazykové okienko: Z Eurovey k Andrei
V jazykovej poradni Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV často dostávame otázky na skloňovanie mena Andrea či zemepisného názvu Nikaragua. ...
číslo: 11 | ročník: LXVI | vyšlo: 04.júna 2010 | autor (zdroj): Silvia Duchková, JÚ. Ľ.Štúra SAV | celý článok »»
Na slovíčko: Miestne predložky na a v (vo) v lokáli
V našej rubrike sme sa už viac ráz venovali miestnym predložkám na a v (vo) v lokáli, pričom sme konštatovali, že tieto predložky sa v jazykovej praxi často zamieňajú ...
číslo: 4 | ročník: LXVI | vyšlo: 26.februára 2010 | autor (zdroj): Silvia Duchková, JÚ. Ľ.Štúra SAV | celý článok »»
Jazykové okienko: Privlastňovacie prídavné mená
Od väčšiny mužských osobných mien (krstných a priezvisk) sa tvoria privlastňovacie prídavné mená podľa vzoru otcov, napr. Štefanov – Štefanov otec, Martin – Martinova dizertácia, Július – Júliusovo vystúpenie, Kriško – Kriškovi rodáci, Sedláček – Sedláčkove návrhy, ...
číslo: 21 | ročník: LXV | vyšlo: 10.novembra 2009 | autor (zdroj): Silvia Duchková, JÚ. Ľ.Štúra SAV | celý článok »»
Jazykové okienko: Doprovod, doprevádzať...
Doprovod, doprevádzať sú nespisovné slová a spisovná slovenčina má na vyjadrenie významu „niekoho, niečo sprevádzať" ...
číslo: 20 | ročník: LXV | vyšlo: 29.októbra 2009 | autor (zdroj): KSSJ | celý článok »»
Jazykové okienko: Excelencia iba v zahraničí
Cudzích vysokých štátnych predstaviteľov a veľvyslancov oslovujeme vaša excelencia, domácich jednoducho pán prezident, pán predseda parlamentu, pán premiér, pán minister. Často u nás ľudia oslovujú aj našich veľvyslancov ako excelencie, čo vyznieva skôr pejoratívne, doma je veľvyslanec vyšším štátnym úradníkom a patrí mu oslovenie pán veľvyslanec. ...
číslo: 19 | ročník: LXV | vyšlo: 15.októbra 2009 | autor (zdroj): Mgr. Oľga Kleinová | celý článok »»
Jazykové okienko: O slove optimálny
Do jazykovej poradne Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra nezriedka dostávame otázku týkajúcu sa prídavného mena optimálny. Opytujúcich sa zaujíma, či je možné toto prídavné meno stupňovať, či je správne vyjadriť sa o niečom, že je optimálnejšie, prípadne najoptimálnejšie. ...
číslo: 14 | ročník: LXV | vyšlo: 31.júla 2009 | autor (zdroj): Silvia Duchková, JÚ. Ľ.Štúra SAV | celý článok »»
Jazykové okienko: Slová dopad aj dosah môžeme nadradiť slovami: dosah, vplyv, účinok, dôsledok
Slová dopad aj dosah všetci dobre poznáme. Sú súčasťou bežnej slovnej zásoby spisovnej slovenčiny a nájdeme ich vo všetkých výkladových slovníkoch slovenského jazyka. Napriek všeobecnej rozšírenosti ...
číslo: 13 | ročník: LXV | vyšlo: 10.júla 2009 | autor (zdroj): Krátky slovník slovenského jazyka | celý článok »»
Sloveso vsadiť
O človeku, ktorý odvážne, ale aj ľahkomyseľne riskuje úspech alebo neúspech spoľahnutím sa na jeho rozhodnutie, neraz počujeme, že vsadil všetko na jednu kartu, ale aj stavil všetko na jednu kartu. ...
číslo: 12 | ročník: LXV | vyšlo: 26.júna 2009 | autor (zdroj): Krátky slovník slovenského jazyka | celý článok »»
Predložky v dôsledku, z dôvodu
Druhotné predložky v dôsledku, z dôvodu sú príznačné pre administratívny štýl alebo pre odborný štýl. Stáva sa však, že prenikajú aj do bežných jazykových prejavov a vytláčajú základnú príčinnú predložku pre, napr. v dôsledku choroby nemohol prísť do práce alebo z dôvodu poruchy na vozidlách môžu vznikať vážne dopravné nehody.
číslo: 11 | ročník: LXV | vyšlo: 12.júna 2009 | autor (zdroj): Krátky slovník slovenského jazyka | celý článok »»
O prídavných menách prasací a prasačí
Koncom apríla sme sa z médií dozvedeli o epidémii novej chrípky, ktorá sa označovala ako prasacia chrípka. Časť verejnosti reagovala odmietavo na používanie prídavného mena prasací a obviňovala jazykovedcov z rozličných výmyslov. Takýto postoj však vyplýval z neinformovanosti. ...
číslo: 10 | ročník: LXV | vyšlo: 29.mája 2009 | autor (zdroj): Matej Považaj, Jazykovedný ústav Ľ. Štúra SAV | celý článok »»
28 eur – 28,4 eura
Veríme, že väčšina používateľov slovenčiny už vie, že slovo euro patrí medzi podstatné mená stredného rodu a skloňuje sa podľa vzoru mesto. ...
číslo: 9 | ročník: LXV | vyšlo: 15.mája 2009 | autor (zdroj): Silvia Duchková, JÚ. Ľ.Štúra SAV | celý článok »»
Huby a hríby
Hoci nás od hubárskej sezóny delí niekoľko týždňov (a možno ani nie) zamýšľať sa nad pojmami huby a hríby môžeme už dnes. V bežnom styku sa často stretávame s týmto pomenovaním a obidvomi názvami pomenúvame ten istý druh rastlín.. ...
číslo: 8 | ročník: LXV | vyšlo: 30.apríla 2009 | autor (zdroj): Mgr. Oľga Kleinová | celý článok »»