8. JANUAR  2002 Strana 7

STRANA : 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 ARCHIV TIRAZ KONTAKT

Vznik mesta Brezna a prve storocie jeho trvania

( sieste pokracovanie)
Kral Zigmund, ktory bol stedreho srdca, ba ako clovek az marnotratny, laskavo vypocul ponosy Breznanov a neodoprel im pomoc. Hned za svojho pobytu v Brezne oslobodil vsetkych Breznanov a pristahovalcov (eives et hospites) zoldziny. V privilegiu tohto oslobodenia vydanom v Brezne osmeho dna Po zjaveni Pana (14. januara) 1404, zakazal svojim predstavenym nad kuchynou, pivnicou, bytmi a koniarnami, taktiez pokladnikom a ich namestnikom, kucharom, remeselnikom a akymkolvek zamestnancom, aby sa neopovazili obtazovat Breznanov nejakymi poplatkami, taxami a zbierkami. Kral zjavne pripomenul a vyzadoval stalu vernost a bezplatne sluzby, ktore mu obyvatelia v kazdom case preukazovali a vyslovil lutost nad utrapami od zbojnikov a nepriatelov. Z tychto slov bolo zrejme, ze medzi slovenskym ludom, ktory pocas odbojov a vzbur verne stal pri kralovi a pomahal mu, boli aj Breznania.
Kral menoval obyvatelov Brezna svojimi mestanmi a pristahovalcami (eives et hospitesnostras), a to znamena, ze Breznania hned od prvopociatku neboli nikomu inemu poddani, len samemu kralovi. Mestu nedava meno Brizna, ale Brizabania a ten privlastok “bania”, ze mesto bolo pridruzene k ostatnym dolnouhorskym, banskym mestam.
Zigmund v roku 1405 zase prisiel do Zvolenskej zupy a v lete sa zabaval v Banskej Bystrici. Vtedy Jan Hybsky (de gyba), brezniansky farar, predstupil pred neho a prosil, aby z kralovskej milosti a laskavosti udelil dochodky pre cirkev v Brezne. Kral privilegiom vydanym v Banskej Bystrici dna Antona vyzvavaca ( 13. juna) 1405, chtiac nasledovat slapaje svojho predchodcu, krala Ludvika a z poboznej oddanosti (ex devotime) ku kostolu blahoslavenej Panny Marie v cirkvi banickeho uzemia Brizna, udelil fararovi Janovi a jeho nastupcom pravo vyberat a zuzitkovat dezmu Brezna a osade Pavlovej. Osada Pavlova je, ako uz bolo spomenute, terajsi Hronec. Kral spomina banicke uzemie Brizna, teda cely brezniansky chotar a v roku 1405 na tomto chotari nebolo okrem osady Pavlovej (Hronec) a osady Wazoch (Bacuch) inej osady alebo dediny.
Kostol, v privilegiu spominany, stal na namesti (rinku) mesta, kde je teraz postavena socha Panny Marie. Postaveny bol z dreva, bezpochyby hned po odbrzani privilegia Ludvikovho z roku 1381. Zniceny bol nepriatelskym vpadom v roku 1517. Kamene zakladov bolo vidno este v case pred vybetonovanim namestia.
Farar Jan z Hyb bol povodom neodskriepitelne Slovak, potvrdzovalo to, ze inojazykovych pribuznych a veriacich bolo v Brezne este malo.
Dobroprajnost a svoju stedrost v prospech mesta Brezna a jeho obyvatelov kral Zigmund dokazal este aj po treti raz, ked v roku 1406 navstivil Zvolensku zupu a usadil sa na Viglasskom zamku. V tom case, uz bol v Brezne pri Hrone, tam kde teraz stoji byvala budova mestianskej skoly ( v sucasnosti gymnazium), mlyn. Tento mlyn ako kralov majetok patril k Lupcianskemu zamku a zvereny bol do opatery zamockeho kapitana (kastelana). Kastelan najimal mlynarov, urcoval poriadok mletia, stanovoval mlynarsky poplatok, preberal ho od mlynara a zauctoval medzi kralovymi dochodkami. Takyto sposob opatrovania mlyna sa nepacil predstavenym mesta Brezna. Stavalo sa, ze byvali s kastelanom aj skriepky a roztrzky, lebo sa tento od sameho zaciatku nespraval priatelsky k Breznu a jeho obyvatelom. Tento vztah k mlynu chceli mestski predstaveni od zakladu a pre dobro svojho mesta zmenit. Predstupili pred krala Zigmunda s prosbou, aby prepustil mlyn do vylucneho uzitku mesta. Na podporu svojej prosby uviedli, ze uz i “kralovi ludia” sa usadili v meste a mlyn aj tymto bude sluzit. Kral splnil aj tuto prosbu a privilegiom vydanym na zamku Viglasskom vo sviatok narodenia Panny Marie (8. septembra) 1406 vynal spomedzi majetkov Lupcianskeho zamku a spod opatery kastelanov mlyn v Brezne a irecite daroval a venoval ho so vsetkymi dochodkami a vyhodami mestanom, pristahovalcom a svojim ludom (populis nostris) v meste Brezne. Mesto obdrzalo darom uplne zariadenu budovu mlyna, vyhody ale i regalne (vysostne pravo) mlynske pravo na celom uzemi breznianskeho chotara.

Oto Baldovsky  

Pranostiky na januar

Januar, staroslovansky nazov sicen, podla dlhorocnych merani patri k najchladnejsim mesiacom v roku, hoci statistiky hovoria o teplych januaroch bez snehu, na druhej strane s extremnym mnozstvom zrazok vo forme dazdov ci snehu. V tomto mesiaci vacsinou zaznamenavame aj tepelne rekordy.


Januarove mrazy a snezenie, to ludskeho zdravia spevnenie a poliam stedre pohladnie.

Ked januar mierny a polia dazdom rosi, nezatupia sa koscom v oziminach kosy.

Ked je hmlisty januar, byva az prilis mokra jar.

Ked je v januari teplo, siaha bieda az na dno.

Ked nie je januar pod snehom, beda poliam, lukam a vrchom.

Teply januar, polutuj boze!.

Ak je trava v januari, nebude jej v maji.

Januar dobry je, ak chotar biely je.

Kolko kvapiek dazda v januari, tolko snehovych vlociek v aprili.

Na zaciatku roka, ked su mokre casy, od hnevu si gazda bude trhat vlasy.

V januari sneh a blato, vo februari mnoho mrazov zato.

Ked je zaciatok a koniec januara pekny, bude urodny rok.


Zozbieral: Mgr. Jozef Pupis

 

Od Noveho roka do Troch kralov

Vianocno-novorocne obdobie kedysi byvalo a scasti este i dnes je sprevadzane mnohymi ludovymi zvykmi, poverami, pochodzkovymi hrami a inymi prejavmi tradicneho zvykoslovia, z ktorych niektore pretrvali do sucasnosti, alebo sa po mnohych rokoch obnovili. Motivy Kristovho narodenia v Betleheme a prichodu noveho obcianskeho roku boli v povedomi ludu dostatocnym dovodom na udrziavanie zvykov, ktore mali magicky a neskor uz len zabavny charakter. V “cipkarskych” dedinkach (Nemecka, Dubova a Zamostie) sa este v druhej polovici 20. storocia tradovali tieto obycaje:

Na Novy rok zavcasu rano chodievali mensi chlapci vinsovat. Podobne ako na Bozie narodenie, aj vtedy bol ich prichod netrpezlivo ocakavany. Ani v tento den nebola v gazdovstve ziaduca zenska navsteva, mohla by privolat nestastie. Chlapci vinsovali stastie, zdravie, Bozie pozehnanie a gazdovstvu hospodarsku prosperitu. Davnejsie bol zauzivany vins: “Na ruzovom prutku bez obav a smutku, v srdecnom slovi vitame rok novy. Ako ho vitame, na Boha volame: Zehnaj, zehnaj, Pane, nase putovanie. Zehnaj, zehnaj sam!”
Zname boli aj humorne vinse: “Vinsujem vam stastlivy novy rok, aby vam odpadol z peci bok a z kozuba truba, aby vam ostala diouka hruba.”
Na Novy rok sa v ziadnom dome nejedla hydina, ale vacsinou bravcovina, aby nik nevyletel z domu (neumrel), alebo aby sa gazdovstvo nerozlietalo.
Sviatok Troch kralov zavrsoval vianocny cas a otvaral fasiangove obdobie. V tento den sa zvykli varievat pirohy, prazit pampusky a hlavne “valke” – sulance zo zemiakoveho cesta, ktore sa robili co najhrubsie, aby narastli hrube klasy obilia. Domy v dedine obchadzali traja chlapci – traja krali v dlhsich prenasanych koseliach s papierovymi korunami na hlave. Jeden z nich nosil hviezdu z farebneho papiera alebo pozlatka, ktora sa krutila na palicke. Vnutri horel kahancek. Jeden z kralov zvykol mavat tvar zaciernenu od sadzi. Spievali piesen: “Prisli tri krale od vychodu, klanali sa tomuto rodu. Kde je ten kral, co sa narodiu, videli sme hviezdu, ktoru nam stvoriu. A ta hviezda naznamenala, do Betlema mesta, tam nas priviedla. O, Jozefe, radim ja tebe, nenahavaj Mariu Pannu, nenahavaj s Jeziskom samu.”
V predvecer Troch kralov chodili v Dubovej a Zamosti dievky do domov spievat. Na druhy den poslali mladsie dievcata vyberat od gazdin odmenu za spievanie: “Poslali nas starsie dioucata, prisli sme si prosit cukru, muky, masti, ideme si hostinu robiti. Ked budete zati, pleti, pojdeme vam pomahati.” Vecer sa zisli v jednom dome a zo surovin, ktore povyberali, si spravili hostinu. Zavolali aj chlapcov a spolocne sa zabavali. Zo zvysnych surovin zvykli dat najchudobnejsim rodinam s detmi, ktore boli v dedine.

Martin Loksa


STRANA : 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 ARCHIV TIRAZ KONTAKT