8. OKTOBER  2002 Strana 3

STRANA : 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 ARCHIV TIRAZ KONTAKT

,,Snahou riesenia rekonstrukcie namestia bolo zatraktivnit jeho plochu pre pesieho uzivatela a vytvorit podmienky na vytiahnutie spolocenskeho zivota z objektov na namestie. Tomuto maju sluzit priestory pred obchodmi, kde budu umiestnene zariadenia na obcerstvenie. Namestiu by mal dominovat chodec, preto je v sucasnosti doprava v tomto funkcnom priestore regulovana. Podnikatelia, ktori poskytuju sluzby v tejto casti namestia, vsak s tymto riesenim nesuhlasia a ziadaju sprejazdnit komunikaciu od sporitelne a v tomto priestore povolit aj statie osobnych automobilov" - pise sa na anketovom listku, v ktorom mesto prosi ucastnikov ankety zakruzkovanim vyjadrit svoj suhlas alebo nesuhlas s tym, aby tato cast miestnej komunikacie bola spristupnena osobnym automobilom. Anketu na tuto temu sme spravili aj my:

S anketovym mikrofonom


Parkovat, ci neparkovat?

Jozef Klimko, veduci pracovnik, Helpa:
- Myslim si, ze v prilahlych priestoroch v okoli namestia je dost miest na parkovanie. Nie je to vsak vzdy rovnake, popoludni je pomenej miest, pretoze je vacsia navstevnost v meste. Ale parkovisko je aj na Ulici CSA, aj ked je trosku odruky. Ti, ktori chcu parkovat priamo pred obchodmi, su asi narocni. Som za to, aby namestie bolo len pre chodcov, je pekne spravene, bola by skoda, keby tam parkovali auta. Takto je to dobre, pekne, namestie uz bolo treba vynovit.

Jan Ridzon, robotnik, Michalova:
- Myslim si, ze v meste su moznosti na parkovanie. Podla mojho nazoru na namesti by sa nemalo parkovat, ked je spravene pre chodcov. Skraslili ho a auta by rusili pekny dojem.

Janka Daxnerova, administrativna pracovnicka, Brezno:
- Podla mna jednoznacne neparkovat, bolo by to neesteticke. Namestie konecne prerobili, stalo to vela penazi, tak nech nejako vyzera. Vo velkych mestach sa nikde neparkuje na namesti, nech vyzera ako miesto, kde sa ludia stretavaju, budu tu otvorene male kaviarnicky.

Zuzana Brozmanova, administrativna pracovnicka, Brezno:
- Co sa tyka parkovania na namesti, myslim si, ze k jeho stylu sa auta nehodia. Namestie by malo mat nejaky vyraz. Mesto by malo pouvazovat nad riesenim vacsieho zachytneho parkoviska. Povedala by som, ze o tom na Ulici CSA vie malo ludi, preto vznikaju zapchy na bocnych parkoviskach.

Zuzana Bukovcova, nezamestnana, Brezno:
- Namestie spravili ako pesiu zonu a ja si myslim, ze by sa tu nemalo parkovat. Rusi to klud a ludia si chcu vonku posediet, oddychnut, preto sa namestie asi rekonstruovalo.

Vojtech Horkovy, robotnik, Brezno:
- Som toho nazoru, ze by tu nemal byt prejazd pre auta, ale pred obchodmi by sa parkovat mohlo. Teda nie plynulu premavku, ale len parkovanie. Je bezpecnejsie, ked auto zaparkuje pred obchodmi, ako na hlavnej ceste, kde je rusna premavka. Alebo nech teda spravia v centre parkovisko, lebo niet miest na parkovanie, parkovisko na Ulici CSA je male. Namestie je pekne, len treba vyriesit parkovanie. Radsej zaplatim pat, desat korun, ako ist na druhy koniec mesta.

(ng, ma)

Spomienka na prastareho otca

Koniec prvej svetovej vojny sa uz blizil. Rakusko – uhorska monarchia sa otriasla v zakladoch. Pisal sa rok 1917. Kazde svetove krviprelievanie najtazsie doliehalo na najchudobnejsie vrstvy ludu. Zasobovanie bojujucej armady bolo pohromou pre zbedacene slovenske dediny, ktore trpeli bez zdravych, silnych chlapov.
V malej dedine Dolna Lehota sa zacinal dalsi obycajny den. So starostami, biedou, robotou. Zrazu uprostred dediny zabubnoval bubon: “Dava sa na vseobecnu znamost, ze podla nariadenia vojenskej vrchnosti nasa obec musi odviest pre potreby frontu vojnovy kontingent dvadsat kusov hovadzieho statku!” Tento uradny oznam este viac zvacsil odpor ludi k vojne. “Co stale pani vymyslaju! Aj zvony nam zobrali a roztavili ich na kanony!” – ozvali sa zufale hlasy. “Najprv nam odviedli muzov a teraz od nas ziadaju kravy. Z coho len budeme zit!” – plakali utrapane zeny.
Tazko bolo veru aj ich richtarovi. Az z toho ochorel. Chudobna dedina vzoprela sa niest vojnove bremeno. Ludia v pude sebazachovy odmietli odovzdat na vojnove jatky posledne kravky. Dolnolehotsky richtar, nastastie, mal po svojom boku odvazneho a figlami vybijaneho bubenika. Ten sa len tak hned nezlakol hocicoho, ved dvanast rokov sluzil u vojska Marie Terezie. Ked nadisiel den povinneho odvodu, moj prastary otec Jan Macula si pokojne vykrutil svoje dlhe fuzy, do ruky chytil hrubu palicu a s potmehutskym usmevom odisiel do okresneho mesta. Na namesti v Brezne bolo velmi rusno. Vojenski hodnostari vyvolavali mena dedin a pocty zrekvirovanych zvierat: Jasenie dvadsatpat kusov, Horna Lehota.... Zastupcovia vyzvanych dedin odovzdavali vojenskej komisii ziadane mnozstva. Vtom sa ozval povel: Dolna Lehota – dvadsat kusov! Nic sa nepohlo. A do toho napateho ticha vyskocil na erarnu vahu skoro dvojmetrovy urasteny chlap a smelym hlasom zvolal: “Vazte byka!” Namestie na okamih strplo, no vzapati zaznel nesputany, oslobudzujuci smiech. Chyr o tom, ako lehotsky bubenik neobycajnou rozvahou a zartom zachranil svoju dedinu, sa rychlo rozniesol po sirokom okoli. Smely Lehotan bol ale zatvoreny na tri dni do vazania, vraj pre budenie verejneho pohorsenia. Tento pribeh o odvahe a zdravom sedliackom rozume mi porozpravala moja stara mama o svojom otcovi.

Ing. Irena Helcova

Dakujeme...

Touto formou chcem podakovat organizatorom druheho rocnika stretnutia nositelov priezviska “Kovacik”, najma predsedovi organizacneho vyboru Rudolfovi Kovacikovi z Dobroce a Ing. Milanovi Kovacikovi z Brezna za bohaty program a prijemnu naladu pri spolocnom posedeni.

Jozef Kovacik, Ratkova

 

Vojenski dochodcovia na Dunaji

Dvadsiateho osmeho septembra v skorych rannych hodinach vyrazil od kasarenskej brany autobus VU 8261 Brezno plny vojenskych dochodcov, ich manzeliek a hosti z MO JDS v Brezne. Smer: Dunaj – vodne dielo Gabcikovo. Na zajazd ich pozval velitel utvaru pplk. Ing. Jozef Sikel pri prilezitosti Dna armady SR.
Prvou zastavkou bolo Komarno, nadvorie Europy a potom Sturovo. Najprv chutny slavnostny obed v miestnych kasarnach. Po nom uz ucastnici zajazdu mohli oci nechat na prekrasnej panorame vytvorenej ostrihomskou katedralou a mostom Marie Valerie.
Vodne dielo Gabcikovo nas privitalo surovym veternym pocasim, ale pohlad na plavidla, priblizujuce sa k plavebnej komore, nas rozohrial. Pred nasimi ocami sa odohravalo predstavenie, s akym sme neratali. Na vlastne oci sme videli, ako lode prekonavaju vodny stupen. Mnohym z nas sa splnila tuzba prejst sa po diele, ktore vyvolalo medzinarodny spor a ktore pri tohtorocnych zaplavach zohralo svoju pozitivnu ulohu.
Ani neplanovana zastavka neubrala z dobreho dojmu, ktory na vsetkych ucastnikov zajazd zanechal. Dakujeme pan velitel!

Jozef Schulz, predseda KVD Brezno 


STRANA : 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 ARCHIV TIRAZ KONTAKT