Regionalne noviny obcanov Brezna, Horehronia a Stredneho rudohoria
ROCNIK 12

CISLO

49

7. DECEMBER  2004 6-Sk

STRANA : 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 ARCHIV TIRAZ KONTAKT

 

Premier Mikulas Dzurinda slubil pomoc mestskym lesom

h0449a.jpg (14441 bytes)O tom, ze veterna smrst nepostihla len Vysoke Tatry, ale aj Horehronie, sa na Certovici na vlastne oci presvedcil premier Mikulas Dzurinda. Na miesto kalamity zavital v sprievode statneho tajomnika ministerstva vnutra Martina Pada, primatora Brezna Ing. Jaroslava Demiana a zastupcov Lesov mesta Brezno, s. r. o. (fotografia c. 2), aby sa podakoval za pracu vykonanu pri sprejazdnovani cesty cez Certovicu v tazkom terene a v nepriaznivom pocasi.

,,Mozno, ze pricinenim premiera problemy, ktore som videl ako tazko riesitelne, sa podari vyriesit", povedal nam v rozhovore veduci Polesia Brezno Ing. Milan Dolnan. Zdoraznil, ze na Certovici je problem aj v tom, ze pri sprejazdnovani statnej cesty stratili tyzden casu. ,,Vo Vysokych Tatrach su na zemi mozno tri miliony kubikov, ale su na rovine. V nasom okrese je mozno milion, z toho v Lesoch mesta Brezno, s. r. o., podla doterajsich odhadov vyse 200 tisic kubikov, ale vo velmi tazkych terenoch, kde stredom vedie statna cesta a zacina zima," porovnal Ing. M. Dolnan. Vsetky, hlavne vyssie lokality, nemozu fyzicky zvladnut, do mnohych sa dostanu len na jar a za pomoci leteckej techniky. Spresnenie odhadu skod bude v tomto momente mozne len vdaka snimkam z vrtulnika (fotografia c. 1), ktory sprostredkoval statny tajomnik ministerstva vnutra.
Odstranovat kalamitu za cestnej premavky nemozu a jej odstavenie nie je jednoducha vec. Za problematicke Ing. M. Dolnan oznacil aj spracovanie kalamity z hladiska ochrany prirody: ,,V podstate ide o centralnu cast Nizkch Tatier a ochranari ,,si to beru za svoje", hoci tieto lesy su vlastnictvom mesta. Budeme musiet najst nejaky kompromis."
Podla jeho slov na Certovici lezia cele svahy, pritom ide o storocne i starsie porasty. V hrebenovych partiach 250- az 300-rocne porasty v povodnom drevinovom zlozeni. ,,Ked drevo spracujeme, aj ked s vacsimi nakladmi, bude osoh a narastie nova hora. Jednak sa s tym vysporiada sama priroda a jednak my povodnym sadbovym materialom," dodal Ing. M. Dolnan.
Sestnast pracovnych skupin na Certovici bude robit bez prerusenia az do Vianoc. ,,Ak chceme gazdovat rozumne a dobre, nasou prvoradou ulohou je kalamitu cim skor spracovat. Mestske lesy nemaju svojich pracovnikov, vsetko robime dodavatelsky. Doteraz sa nam prihlasilo asi sedemdesiat zaujemcov, oslovili nas aj niektore ceske firmy, ktore dokazu spracovat obrovske kapacity modernymi technologiami. Vyberovym konanim zadame prace a dohodneme pre nas co najlepsiu cenu za drevo. Uz to nie je normalne hospodarenie v lesoch, drevo je polamane, vynosy nizsie, ale musime zarobit na znovuobnovenie lesa a jeho pestovanie," povedal Ing. M. Dolnan.

(ev)

Foto: Peter Bercik


Rozhovor s Mariou Parobekovou,

ktorej sudicky dali do vienka lasku k ludom

h0449e.jpg (7834 bytes)Hoci je uz stvrty rok dochodkynou, praca v oddeleni vychovy ku zdraviu v breznianskej nemocnici, ktore je pracoviskom Regionalneho uradu verejneho zdravotnictva, jej prirastla k srdcu. A tak od roku 1980 sa naplno venuje zdravotno-vychovnym aktivitam s roznymi skupinami obyvatelstva od utleho detstva az po neskoru starobu. Aj po odchode do dochodku svoju kolegynu zasvacuje do narocnej, ale prospesnej cinnosti. Necaka za nu peniaze, staci jej len spolupraca a ochota druhych pomoct. Maria Parobekova.

o Ake boli vase zaciatky?

- Robili sme rozne kurzy varenia, sitia, pisania, opatrovania dietata i prvej pomoci pre romske zeny, ktore sme navstevovali priamo v osadach, tiez kurzy pre zeny na materskej dovolenke, aj pre zamestnane zeny. Zaujimavy bol projekt zasvateny pracam v domacnosti, aranzovaniu kvetin, peceniu zakuskov. Volalo sa to Mala rodinna skola. Hlavnu pozornost sme venovali detom od materskej skoly az po dospelost, ale aj inym vekovym kategoriam. Chvalabohu v ustrety nam vychadzali i v sucasnosti vychadzaju rozne institucie a organizacie, ako su Zivena, Slovensky Cerveny kriz, vdaka ktorym vsetko, co si premyslime, mozeme realizovat.

o S vasim menom su spojene mnohe podujatia, ktore sa len vasim pricinenim dostali do Brezna, znamy je uz napr. Den narcisov, Beh Terryho Foxa ...

- V sucasnosti sa venujeme celospolocenskym problemom, aku su napriklad nadorove ochorenia. V Brezne pred siestimi rokmi zacali v spolupraci s Ligou proti rakovine organizovat Den narcisov. Ludia si uz na tieto akcie zvykli, ich ucast je z roka na rok lepsia, o com svedci aj vyzbierana suma, zacinali sme s 30 tisicmi a dnes uz odovzdavame vyse 100 tisic korun. Pomahaju nam hlavne skoly z okresu. Vdaka nim je to v meste ovela lepsie, ako bolo na zaciatku. Tym padom mozeme dat viac penazi nasej nemocnici, konkretne gynekologicko-onkologickej ambulancii. V ramci boja proti rakovine sme do povedomia ludi dostali aj Beh Terryho Foxa, s vynimkou minuleho roka sme usporiadali tri rocniky. Bola to vydarena akcia, pretoze jej symbolom je pohyb prospesny zdraviu v akomkolvek veku. Ved pre cloveka je pohyb najprirodzenejsi a pohybom sa da riesit vela zdravotnych problemov.

o Vieme, ze vasou srdcovou zalezitostou je vyucba prvej predlekarskej pomoci i kurzy cvicenia.

- Vyskytuje sa vela urazov i nahlych poruch zdravia, preto sa snazim, aby ludia vedeli spravit aspon to najnutnejsie, kym pride lekar. Organizujeme kurzy, skolenia, prakticke ukazky v spolupraci s hasicmi i pre buducich vodicov. Napriklad na Mazornikove sme nedavno pripravili simulovanu situaciu havarie nakladneho auta a autobusu. Kazdorocne si v poskytovani prvej pomoci vyskolime mladez strednych skol na uzemi mesta a z Dievcenskej odbornej skoly z Piesku, s ktorou zabezpecujeme zdravotnu sluzbu na roznych sportovych podujatiach a masovych zhromazdeniach. Cvicenim hlavne s dusevne pracujucimi zenami pomahame pestovat zdravy sposob zivota, pretoze mavaju problemy s chrbticou. V Sokolovni na poschodi cvicime dvakrat do tyzdna kalanetiku a liecebny telocvik, coskoro zacneme metodu ,,Sipeky", ktora je podobna kalanetike. Zamerana je hlavne na strednu generaciu a chorych ludi formou cieleneho pohybu na vsetky svalove partie. V telocvicni na Pionierskej 2 jeden utorok mame kalanetiku a dalsi liecebny telocvik na chrbticu. Sucasne nacvicujeme relaxacne techniky, cize dychove cvicenia, autogenny trening na znizovanie vnutorneho napatia v organizme v ramci starostlivosti o dusevne zdravie.

o Ako ste spominali, venujete sa detom uz od utleku veku, comu konkretne?

- V materskych skolach napr. prebieha projekt Kvapka krvi, kde deticky oboznamujeme s vyznamom darcovstva a uz od malicka ich pripravujeme na to, aby darovali krv. V spolupraci s ucitelkami sme sa napriklad venovali aj problematike pasivneho fajcenia, hlavne u deti, ktorych rodicia fajcia. Vieme, ze aj pasivne fajcenie skodi. Cestou deti posobime na rodicov, aby nefajcili. Velku pozornost sustredujeme najma na ziakov, pretoze dnes uz nie je raritou stretnut fajciaceho skolaka pocas cesty do skoly, mozno aj nalacno. Skutocnost, ze fajcia uz 12 - 14-rocne deti, nas viedla k tomu, ze sme navstivili skoly, urobili sme besedy s detmi bez vyucujucich na temu skodlivost fajcenia, alkoholizmu a inych socialno-patologickych javov, nevynimajuc drogovu zavislost. Ked sme sa spytali, kto fajci, bez ostychu sa prihlasili, vobec to netaja. Vysledky dychovej skusky pomocou pristroja smokerlyzer, ktory meria pritomnost kyslicnika uholnateho v plucach, boli alarmujuce. Mnohe deti zo zakladnej skoly nam vysli uz ako stredne silni fajciari. V suvislosti so skodlivostou pasivneho fajcenia sme ich oboznamili so zakonom, ktory bol v juli novelizovany. Pozname lokality, kde ziaci zakladnych a studenti strednych skol maju svoje fajciarske kutiky, kde fajcia pred vstupom do skoly alebo cez prestavky a priamo tam vysetrujeme hodnoty kyslicnika uholnateho. Rada by som v tejto suvislosti apelovala na rodicov, aby si viac vsimali svoje deti.

o Na tieto aktivity najviac vyuzivate Svetovy den bez tabaku, Medzinarodny den bez fajcenia alebo Europsky tyzden boja proti drogam. Do Brezna ste uz pred piatimi rokmi zaviedli aj akciu Jablcko za cigaretu, s akym vysledkom?

- Vdaka nasmu sponzorovi z Vajskovej a studentom nefajciarom zo strednych skol mozeme v ramci Tyzdna boja proti drogam fajciarom namiesto cigarety darovat jablcko a spravit s nimi individualny pohovor. Presviedcame ich, no nie vzdy sa nam to podari. Napriklad v tomto roku 18. novembra v Den bez fajcenia sme oslovili tridsatjeden ludi, z ktorych sedemnast odmietlo a ostatni vymenili cigaretu za jablcko. Pracovali sme priamo v uliciach, hlavne na autobusovom nastupisti.

o Uz ste na dochodku, mali by ste oddychovat, venovat sa rodine, konickom, ale vy dalej pomahate cudzim ludom. Preco to robite?

- Mate pravdu, mam vela inych konickov, ale zalezi mi na ludoch. Mam ich rada. Chcem, aby boli vsetci zdravi a stastni, pretoze len vtedy je clovek spokojny. Chcem dalej pomahat. Cely zivot som pomahala, asi mi je to dane do vienka.

(ng) 


STRANA : 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 ARCHIV TIRAZ KONTAKT