6. NOVEMBER 2007 Strana 7

STRANA : 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 ARCHIV TIRAZ KONTAKT

Crepy

 

   o Chcel mat doma pristav lasky s lodkami nezne sa hojdajucimi na vlnach. Bohuzial narazil na kriznik o Mala usta ako visnicky, licka ako jablcka, oci sta trnky. Teraz by z nej najradsej urobil kompot o Oznam na policii: Tento vesiak je vyhradeny pre pracovnikov policie. Mozete si vsak nan zavesit aj kabaty o Otazky a odpovede: Preco su u nas polikliniky? Lebo na cele kliniky nemame peniaze o Aky je rozdiel medzi svadbou a pohrebom? Na pohrebe je o jedneho opiteho menej o Necudujte sa, ze je spravodlivost slepa, pravda kole oci o Nevedomost vraj zabija, ale co s tymi, ktori zomreli prave preto, ze vela vedeli? o Prezil naozaj stastne manzelstvo. Po mesiaci sa totiz rozviedol o Moj muz tak zahorel laskou k susede, ze jedneho dna po nom zostala len kopka popola v popolniku o Absolutna zabudlivost: Ked niekto zabudne zabudat o Stastie v nestasti: Ukradli mu opla, sedela v nom svokra o Rozdiel medzi tavou a clovekom: Tava moze cely tyzden pracovat a nepit. A clovek moze cely tyzden pit a nepracovat o Uspech psychiatra: Mat pacienta s rozdvojenou osobnostou a inkasovat od oboch o Blondinka v autoskole: Nechapem, preco mi vzdy, ked odbocujem, nefunguje jedna smerovka o Asi to so mnou mysli vazne, za rok, co spolu chodime, sa ani raz nezasmial Milovala zmenu, preto sa vydala za boxera, ten po kazdom zapase vyzera inak o Zeny su ako kravaty, az ked ju mas na krku, zistis, ze sa ti nepaci o

 

Emilia Molcaniova

 

Jesenna krajina

 

   Pasiky poli v medziach dedenych z generacie na generaciu sa driapu do kopcov a ohranicuju obzor krivkami. Sypky sa naplnili, plne su aj komory a pivnice a vetru uz nic nestoji v ceste. Prazdnymi poliami a lukami si hvizda jesenne melodie. Krajina sa meni ako pod stetcom maliara.

   Sprchlo listie, pomaly a lahucko, inokedy prudko v drsnych narazoch vetra. A presne takto aj nam uletelo jedno leto nasho zivota. Napadnute listie susti pod nohami, trpkasto vonajuc carom i smutkom, smutkom cerstvych spomienok. Sivocierne konare na pozadi mliecnych oparov hmly kreslia strohu grafiku -  grafiku jesennej krajiny. Aj polia sa zjezili holymi trnmi a vrabce z nich vyzobavaju posledne bobulky zmaknute od mrazu.

   Unavena zem sa pomaly pripravuje na zasluzeny odpocinok. Pokryva sa kobercom zvadnutej travy a bude cakat, pokial ju nezakryje biela perina. Jesenna krajina meni svoj obraz - hneda trava, zelene, cervene, zlte a hnede listie. Este niekolko tahov stetcom a konare obnazia svoju podstatu. Zem odpociva, ale uz teraz vie, ze po zime ju opat prebudia k zivotu jarne a teple luce slnka. Prebudia ju k zivotu, novemu zivotu.

 

Vojtech Majling  Foto: Vojtech Majling

 

Prebudena krasa dedicstva

 

   V novembri, pred jedenastimi rokmi, ozila v Bekesskej Cabe, v Kosutovej ulici, jedna budova. Nenapadna, byvala tlaciaren bratov Povazsayovcov na rohu, dostala novy „kalap“ a s tymto novym klobukom, s novym zariadenim i duchom, ju prijalo mesto ako dominantu slovenskeho kulturneho a spolocenskeho zivota.

 

   „Po patdesiatich rokoch sme nadobudli prvy spolocensky majetok Slovakov v Madarsku a odvtedy sme ho patricne zveladili,“ prizvukuje predsednicka Cabianskej organizacie Slovakov a riaditelka Domu slovenskej kultury v Bekesskej Cabe Anna Istvanova. „Dokazali sme sebe samym a aj inym, ze aj takmer po tristo rokoch sme schopni pokracovat v praci nasich predkov, budovatelov mesta, ze je este tolko sily v tejto malej, oslabenej narodnosti, ze sa zmoze aj na vacsie ciny, ak k tomu dostane priestor a moznosti...“

           Najuspesnejsi kruzok

   Clenovia organizacie a obcania Bekesskej Caby dostali tak novy stanok pre kulturu a spolkovy zivot, ktory aj vyuzivaju v prospech zachrany a starostlivosti o niektore segmenty kultury Slovakov v Madarsku a k sireniu hodnot slovenskej narodnej kultury.

   Dom slovenskej kultury sluzi teda od konca roka 1996 miestnym a regionalnym aktivitam, celostatnym a medzinarodnym podujatiam. V prizemi su, napriklad, vhodne priestory na kruzkovu cinnost i na organizovanie vystav. Na stretnutia sluzia aj altanky na dvore, kde casto vidavame (tak to bolo i pred vernisazou mojej vystavy kresleneho humoru v maji tohto roka) clenky vysivkarskeho kruzku Rozmarin. K zivotu ho v roku 2000 vyvolalo devat zien a dnes tu tvori tridsattri zaujemkyn.

   Clenky najuspesnejsieho kruzku domu slovenskej kultury sa stretavaju kazdy tyzden, aby sa presvedcili, ci to, co za tyzden vysili, je dobre, ci pouzita nit, kvalita a farba nite vyhovuje predstavam, ci pouzili spravnu techniku sitia. Stretavaju sa, aby sa spolu tesili z noveho navrhu, aby spolu obdivovali hotovy vysity obrus, aby sa dozvedeli vselico o roznych narodopisnych oblastiach, aby poklebetili o novinkach, aby si navzajom pomohli, ked niektora z nich preziva tazke obdobie a aby spolocne, pomocou vysiviek a vysivania objavovali krasu a radost zo zivota.

               V Horehronskom muzeu

   Kruzok ma na svojom konte vyse sto kusov ocenenych vysiviek, ma kompletne kolekcie z roznych oblasti. Pocas svojho jestvovania, teda od roku 2000, sa Rozmarin zucastnil na vyse tridsiatich vystavach, z toho bolo trinast expozicii z vlastnych diel. Prace kruzku okrem Madarska (Bekesska Caba, Budapest, Gyula) potesili milovnikov ludoveho umenia aj vo viacerych mestach a obciach Slovenskej republiky (Bratislava, Liptovsky Mikulas, Spisska Nova Ves, Terchova), zoznamili sa s nimi i v Rumunsku a Srbsku.

   V dvoch dekadach oktobra tohto roka ozvlastnili prace skromneho kolektivu z Bekesskej Caby i vystavny program Horehronskeho muzea v Brezne. Belostne artefakty prezradili uporne snazenie vsetkych cleniek vysivkarskeho kruzku Rozmarin: uchovavat tradicie madarskej i slovenskej ludovej vysivky a snubit stare s novym, cize pretavit minule pohladom dnesnej doby. Bol som sa aj ja pokochat ziarivymi motivmi z obce Komadi, hevesskou i matovskou vysivkou, dolnozemskou vlnenou ci bielou vysivkou. Popri pracach zo zupy Bekes sa sikovne zeny hrdili tiez motivmi z Gemera a Trencianska. A to vsetko vyzdobene kosikarskymi a keramickymi vytvormi.

         Umelkyna, majsterka, veduca

   Veducou kruzku Rozmarin je majsterka ludoveho vytvarneho umenia, profesorka kreslenia, navrharstva a rucnych prac, tajomnicka Zupneho spolku ludoveho umenia Anna Illesova-Botanska. To ona objavila spiacu krasu svojho dedicstva, ktore dostala do vena v rodnej obci - vo Velkom Banhedesi - v kruhu svojej rodiny, aby mu po cely zivot sluzila.

   Laska sa zacala obycajnym zberom tkanin a vysiviek. Na tuto temu napisala vtedy diplomovu pracu. Potom navstevovala kurzy, osvojovala si rozne techniky a zveladovala narodopisne poznatky takehoto razu.

   Ked sa Anna Illesova-Botanska pred patnastimi rokmi prestahovala so svojou rodinou do Bekesskej Caby, ponukli jej tu dalsie moznosti pracovat so svojim slovenskym dedicstvom. Detsky kruzok slovenskej skoly pod jej vedenim vyhraval regionalne i celostatne sutaze, ziskal aj pochvalny diplom ministerstva kultury. Pozvali ju vyucovat do umeleckej skoly zupneho osvetoveho strediska (vlani koncil jej prvy rocnik). No a od roku 2000 vedie vysivkarsky kruzok Rozmarin, ovenceny najvyssimi cenami z vystav.

             Spolocna praca

   V minulom roku v rodnej obci ludovej vytvarnej umelkyne Anny Illesovej-Botanskej pripravili vystavu, v ramci ktorej sa predstavili aj jej clenky kruzku Rozmarin. Podujatie otvorila predsednicka Cabianskej organizacie Slovakov a riaditelka Domu slovenskej kultury v Bekesskej Cabe Anna Istvanova okrem inych aj tymito slovami: „...Tak, ako regiment bez kapitana, ani kapitan bez regimentu nedokaze uspesne absolvovat svoje ulohy. Su odkazani jeden na druheho presne tak, ako je odkazana veduca na clenky kruzku a opacne. Anna Illesova-Botanska, ked najde dalsi kus starej textilie, odfotografuje a nakresli jej motivy, jednotlive kompozicie rozoberie na najmensie kusky, aby ich potom znova poskladala, farebne zladila v novy celok, aby k motivu nasla vhodnu latku a dielu novu funkciu... Ked sa zrodi navrh, je iba peknou kresbou, snom a moznostou byt niecim. Treba ju naplnit zivotom, treba sformovat dielo s estetickymi hodnotami. Tuto preciznu pracu, vyzadujucu dobre oci, sikovne prsty, stovky, ba tisice hodin volneho casu, vykonavaju clenky kruzku Rozmarin...“

 

Pavol M. Kubis

 


Technicke sluzby mesta Brezno

sa mozu pochvalit niekolkymi prvenstvami

   Technicke sluzby mesta Brezno ako prispevkova organizacia zabezpecuju verejne sluzby pre obcanov (odvoz komunalneho odpadu, cistotu mesta, verejnu zelen, miestne komunikacie, verejne osvetlenie, spravu cintorinov). V roku 1996, ked Ing. Tomas Gabon vyhral konkurz na funkciu riaditela, hlavnou ulohou vedenia bolo zaviest separovany zber. Bez zvelicovania mozeme povedat, ze breznianske Technicke sluzby su v mnohom vzorom svojim kolegom zo zdruzenia „techniciarov“, ktore zdruzuje asi sedemdesiat firiem z celeho Slovenska. Posudte sami. V roku 2001 vosiel do platnosti novy zakon o vytvarani podmienok na triedenie odpadu, pritom Brezno zaviedlo separovany zber uz v roku 1996. Od 1. januara 2006 sa nesmie vozit zeleny odpad na skladku, pritom Brezno kompostuje uz od roku 1999. S riaditelom Technickych sluzieb mesta Brezno Ing. Tomasom Gabonom sme hovorili najma o tom, co obcania „najviac vidia“.

                          Komunalny odpad
   odvazaju od cinziakov, od rodinnych domov, z verejnych priestranstiev, z cintorinov, z trhoviska a od podnikatelskych subjektov. Ing. Tomas Gabon zdoraznil, ze zabezpecuju len odvoz komunalneho odpadu, nie specialnych druhov odpadu, ktory produkuju napr. druzstvo ci nemocnica. Aby naklady, ktore s touto cinnostou suvisia, „udrzali na uzde“, so separaciou zacali uz v roku 1996. Vysvetluje: „Mame zasadu, aby ludia triedili tie komodity, na ktore najdeme odberatela. Proste, aby sme maximum komodit vydali niekde inde, a nie na skladku.“ To, co vyvezu na skladku, predstavuje vyse 1000 korun za tonu, cize kazdy kilogram, ktory skonci na skladke, je koruna z rozpoctu mesta. Od cinziakov odvazaju odpad kazdy tyzden a od rodinnych domov raz za dva tyzdne. Vsetko, co odvezu v ramci separovaneho zberu, na zbernom dvore upravuju, dotrieduju, lisuju a odovzdavaju. „Okrem toho triedime aj tzv. nebezpecne zlozky komunalneho odpadu, ktore obyvatelia ulozia k velkoobjemovym kontajnerom a raz za stvrtroka ich zoberieme, alebo vyhlasujeme akcie raz za polroka, na jar a na jesen. Nebezpecne zlozky odpadu takisto koncia u nas na dvore, no ak za papier, sklo a plasty nam zaplatia odberatelia, za nebezpecny odpad musime platit my. Najvacsia masa komunalneho odpadu vsak este stale ide na skladku,“ dodava. Naklady rocne predstavuju asi 14 milionov korun, co je dost zaujimava suma. V tejto suvislosti zdoraznil: „Preto obcanom treba neustale pripominat, aby triedili. Ked z toho odpocitame to, co ziskame za odovzdane suroviny, a uvedomime si, ze zakonny poplatok ide mestu, pretoze skladka je na jeho uzemi, ze z recyklacneho fondu kazdy rok dostaneme niekolko stotisic, vzide nam suma zhruba 12 milionov korun, co su naklady ocistene o vynosy. Ked to vydelime poctom obyvatelov (22 tisic), vyjde nam 550 korun na obcana a rok.“ Treba vsak upozornit, ze v tejto sume nie su len naklady na to, ze niekomu od cinziaka alebo od rodinneho domu odvezu z nadoby odpad. Priratajme k tomu este verejne priestranstva, vsetky ulicne smetne kose, odpad z trhoviska, z cintorinov a likvidaciu ciernych skladok. Nehovoriac o tom, ze aj ulicne kose nieco stoja, jeden kontajner az 10 tisic korun a do poplatku ide aj ich oprava.

                             Biologicky odpad
   Okrem separovanych komodit velke percento komunalneho odpadu tvori biologicky odpad: tzv. zeleny zahradny a tzv. kuchynsky odpad.  Ako sme uz spomenuli, vdaka kompostarni, ktora je v Brezne uz od roku 1999, sme ostatne mesta predbehli o sedem rokov. „Kompostaren sme nezalozili ani tak z toho dovodu, ze by sme boli az taki uvedomeli. Tvrdim, ze ak sedliacky rozum kaze spravat sa ekonomicky, preco by sme to nerobili, aj ked na to zakon este nebol? Tona zeleneho odpadu vysypaneho na skladku stala zhruba 1500 korun. Keby sme tam rocne dali len tisic ton, je to 1,5 miliona korun, ktore by sme vyhodili doslova na skladku. Hlavne preto sme v roku 1999 zacali s kompostovanim,“ dovodi Ing. T. Gabon. No okrem zeleneho existuje este tzv. kuchynsky biologicky odpad. V sucasnosti platny zakon o odpadoch hovori, ze od roku 2010 by sme uz aj tento odpad mali triedit. Je tu vsak jeden problem:
„Momentalne v nasej republike neexistuje technologia na spracovanie tohto kuchynskeho odpadu. Aj ked sa uz rysuje nejaky navrh dotiahnuty z Ciech. Neviem, ci si niekto vie predstavit, kde by sme vsetok odpad z domacnosti davali a ako by sme ho dopravili do nejakeho zariadenia. Mame uz skusenosti zo sidliska Mazornikovo, kde sme to odskusali v roku 1998. Uvidime, ako to skonci. Nechcem prejudikovat, ale vznikne problem s hygienou.“

                           Cistota mesta
   S komunalnym odpadom velmi uzko suvisi aj cistota mesta. Pre 22-tisicove Brezno su k dispozicii len tri zametacky. Podla slov Ing. T. Gabona, keby mali kazdy den vyzametat len namestie, nestihli by to, nehovoriac o hlavnych uliciach, o dalsich castiach mesta, o sidliskach. Podobne ako pri komunalnom odpade, aj pri cisteni mesta su uplne odkazani na aktivacne prace, ktore zabezpecuju s uradom prace. Aj tu narazaju na niektorych neporiadnych majitelov budov: „My cistime verejne priestranstva, ale kazdy majitel, ktory na uzemi mesta ma akukolvek nehnutelnost, dom, zahradu, chatu, pole, ma urcite konkretne povinnosti tykajuce sa nielen budovy, ale aj bezprostredne prilahleho verejneho priestranstva. Pred kazdou budovou je, ked nic insie, tak verejny chodnik, aby sa k nej dalo dostat. Hovorim verejny,
cize je na pozemku mesta, je v majetku mesta, ale je prilahly k nejakej budove, ktora ma konkretneho uzivatela a z toho vyplyvaju pre neho velmi dolezite povinnosti. Ak tam ma z jari do jesene s prepacenim len neporiadok, je to jeho hanba, ale ak si tam niekto zlomi nohu, tzv. regres plati ten, kto ma budovu v uzivani. Keby sme nerobili „bordel“, nemuseli by sme tolko ani riadit. Hovorim, ze je to vo vychove, je to v detoch. Keby sme si vsetci dali zalezat, mozno ani tie tri zametacky by sme nepotrebovali, mohli by sme ich vyuzit niekde inde a naklady usetrit.“

                    Verejna zelen
   Technicke sluzby sa staraju o klasicku verejnu zelen, nielen o park na namesti, ale aj na uliciach, na verejnych plochach, na sidliskach, okrem prilahlych oblasti, ako je napr. Lazna, Rury, kde su primestske lesy. Kazdorocnym „kamenom urazu“ byva kosenie: „To, co ludia najviac vidia, je kosenie. V celom meste musime pokosit niekolko desiatok hektarov, park v meste kosime mozno sedem-, mozno desatkrat, podla toho, aky je mokry rok. Takisto ulice CSA, Svermovu, Razusovu, Chalupkovu, ktore su v centre a su najviac navstevovane turistami. Ostatne zelene plochy kosime takisto niekolkokrat rocne podla potreby. Vsetky ostatne plochy, sidliska, nielen, kde su cinziaky, ale napr. aj na Podkorenovej, kosime minimalne dvakrat rocne. Jeden rok zaciname od SLN, druhy od Mazornikova a dalsi rok to otocime. V jesennom obdobi sa sustredujeme na hrabanie a odvoz listia. Akonahle zacne zima, niekto by povedal: mate pokoj. Nemame! Kazdy rok na tzv. mimovegetacnu sezonu, od oktobra do marca, nam referentka z useku ochrany prirody a krajiny v mestskom urade dava rozhodnutia na vyrub drevin. Ja viem, ze kazdy, kto ziada vyrub dreviny, ma na to svoj dovod. Ale ak to takto pojde dalej, za desat rokov nebudeme rubat, lebo uz nebude co. Kazdy rok vyrubeme takych styridsat, patdesiat stromov. Ak chce niekto nejaky strom navrhnut na vyrub, musi dat ziadost odboru zivotneho prostredia, ak je to na verejnych priestranstvach. So ziadostou na vyrub v sukromnej zahrade treba ist na obvodny urad zivotneho prostredia. Za vsetky dreviny, ktore vyrubeme, nam predpisu nahradnu vysadbu, no to, co posadime, ma velmi malu zivotnost. Hned po skonceni zimnej sluzby nastupujeme na kosenie a vsetko ide zase dookola.“ Okrem toho, ze kosia, hrabu listie a rubu stromy, robia aj kvetinovu vyzdobu.
„Je to niekolko tisic sadeniciek a niekolko tisic cibulovin, ktore pozakryvame cecinou, aby na jar hned, ako zmizne sneh, rozkvitli. Vsetko, co vznika pri udrzbe verejnej zelene - trava, listie, konare stromov, ktore zostiepkujeme, zvysky kvetin, letniciek, cibulovin - konci v polnej kompostarni. V roku 2006 tam skoncilo vyse 1400 ton. Keby sme to zratali po 1500 korun, tak je to viac ako 2 miliony korun, ktore sme usetrili mestu len preto, ze sme to nevysypali na skladke. Pohrabat, odviezt, pokosit to treba tak ci tak.“

             Miestne komunikacie
  
Mesto ma vyse 80 km miestnych komunikacii - asfaltiek, kde patria aj niektore hlavne chodniky. „Tieto musime v lete udrziavat, ak sa objavia nejake diery, vymole, opravime ich. V zime komunikacie udrziavame tak, aby boli zjazdne alebo schodne na zaklade spracovaneho pokynu na zimnu sluzbu. Poradovnik sa vsak neda spravit tak, aby sme vyhoveli vsetkym. Co sa tyka letnej udrzby, je to dost narocna cinnost za dost velke peniaze. Asfaltove komunikacie uz asi dva roky opravujeme novou technologiou. Nemusime uz kupovat asfaltovu drvu obalenu v obalovackach. Podarilo sa nam totiz kupit stroj, ktorym vsetok material, ktory z asfaltky vyberieme, vybijeme von, dame do neho, on to zohreje, premiesa a davame to naspat. Hned prvy rok sme usetrili na obalenej drve vyse 900 tisic korun. Ked poviem, ze stroj stal necele 2 miliony korun, je zrejme, ze investicia sa nam za dva roky vratila.“ Okrem asfaltiek v meste je este vyse 70 km tzv. polnych ciest, ktore takisto v lete udrziavaju, hlavne ked pridu privalove dazde. Vzdy pred zaciatkom zimnej sezony urobia radikalnu opravu a udrzbu ciest a vsetkych vyse 80 km asfaltiek a vyse 70 km polnych ciest budu udrziavat celu zimu. Velmi casta otazka byva, ci su technicke sluzby pripravene na zimnu sluzbu: „ Odkedy robim v technickych sluzbach, chapem aj nelogicke otazky a potom aj vyhybave odpovede cestarov. Povedia to, co ja uz tiez hovorim: Ano, ci mestski alebo republikovi poslanci odsuhlasia, zima pride vzdy, len nikto nevie, aka. A vsetci spravcovia ciest, ci uz statni alebo mestski, sa na nu pripravuju, lebo vedia, ze bola vlani a bude aj tento rok. Ano, mame pripravenu techniku. Opravili sme, co bolo treba. Priebezne cely rok sme kupovali strk. Sol sme tohto roku este nemuseli vynimocne kupovat, lebo sa nam zvysila od vlani. Takze sme „frajeri“. Mozno vydrzime, mozno nie. Ak bude zima, ako posledna, tak uz v auguste sme boli pripraveni a nezaskoci nas nic. Ale ak bude zima ako na prelome rokov 2005/2006, na taku nie sme pripraveni a ani neviem, ci dakedy budeme. Tolko penazi nema ziadne mesto. Pre zaujimavost uvediem, ze v poslednej zimnej sezone na uzemi mesta napadlo dokopy od konca novembra do zaciatku aprila okolo 65 cm snehu. To je nic! Ked je zima dobra, tolko snehu napadne za dva dni. Ale ked poviem, ze rok predtym napadlo 246 cm za sezonu, do toho zacalo priebezne prsat, to uz bolo „vidiet“ aj v rozpocte mesta. Takze na zimu sa snazime kazdy rok pripravit co najlepsie podla moznosti, ale ako to dopadne, je v rukach bozich.“

                    Rozkopavky
   Ak niekto rekonstruuje rodinny dom, na akekolvek rozkopanie miestnej komunikacie musi dostat suhlas od mesta. Kto o rozkopavku miestnej komunikacie poziadal, je povinny to odovzdat pisomne zastupcovi technickych sluzieb. Ake su skusenosti? „Za jedenast rokov, co som v tejto funkcii
asi by mi stacila jedna ruka na spocitanie tych ziadatelov o rozkopavku, ktori naozaj prisli a vyzvali nas. Pokial nebudu za to pokuty, asi sa to nezlepsi.“

                    Dopravne znacenie
   Priamo s miestnymi komunikaciami velmi uzko suvisi dopravne znacenie. Na statnych cestach ma dopravne znacky na starosti Slovenska sprava ciest a na miestnych komunikaciach technicke sluzby. Opat neprijemne skusenosti:
„Velmi casto pridu obcania s poziadavkou: Tuto znacku nam zruste, doplnte, zmente, vymente. Nemozeme to urobit. Vsetky taketo ziadosti totiz postupujeme dopravnej komisii pri mestskom zastupitelstve, ktora za ucasti zastupcu okresneho dopravneho inspektoratu najskor zvazi, ci poziadavka obcana alebo firmy je v zaujme verejnom.“

(ng)    


STRANA : 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 ARCHIV TIRAZ KONTAKT