17.AUGUST Strana 4

STRANA :1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 ARCHIV TIRAZ KONTAKT

...

Mala dovolenkova sonda

Mozno ste to postrehli aj vy. Pocas tejto dovolenkovej sezony Brezniansky okres nie je az taky zivy ako po ine roky, chybaju turisti. Potvrdili nam to aj v niektorych hoteloch z blizkeho okolia.

V hoteli Myto sice hosti maju, ale nie su velmi spokojni, na recepcii sa mnozia staznosti hlavne na nefungujucu lanovu drahu Srdiecko - Kosodrevina. Ako nam povedala riaditelka tohto hotela Viera Maliniakova, nie je kde ist, dolina je ako mrtva, bez zivota, chybaju cyklisticke trasy, moznost zahrat si golf. Hlavne turisti z Ciech su narocnejsi a zvyknuti na namahavejsie tury. V tomto roku mali vela Korejcov, ktori nastastie su spokojnejsi a stacia im aj nenarocne prechadzky. Katalogy, ktore ponukaju cestovne kancelarie, su sice krasne, ale ked aj navstevnici pridu, su sklamani. Povrava sa, ze v septembri konci Ciernohronska zeleznicka a ktovie, co bude so Ski centrom Myto.

"Mame dvadsat az dvadsatpatpercentny prepad navstevnosti v porovnani s minulym rokom", povedal nam riaditel hotela Hydrotour Krpacovo Vladimir Kuris. Zdoraznil, ze to zrejme suvisi s poklesom kupnej sily obyvatelstva. Riesili to letnymi tabormi, ktore su v nizsej urovni, ale predpoklad na ozivenie nie je. Boli vsak roky, ked objednavky pre velky zaujem obmedzovali.

Mensi zaujem zaznamenali aj v hoteli Junior v Krpacove, a to hlavne zo zahranicia. Podla slov prevadzkara Romana Lasa v tomto roku dovolenkari skor uprednostnili pobyt pri mori, pretoze ich to vyjde lacnejsie ako u nas a vacsinou kempuju alebo stanuju. V porovnani s lanskym rokom tu poklesla hlavne nemecka klientela, ale stupa klientela ruska a objavuju sa nove zmluvy s ruskymi cestovnymi kancelariami.. Podotkol, ze Slovakov je pomenej. Problem vidi v tom, ze ked si objednaju dovolenku prostrednictvom cestovnej kancelarie, ta si dava prirazku, chapu ju ako drahu, ale v skutocnosti draha nie je.

Ani v Brezne cestovny ruch necitit, chybaju tradicni dovolenkari z Polska, Madarska, Nemecka, Ceska. "V porovnani s minulymi rokmi je to slabsie, mestske hotely sa tazko predavaju", hovori konatelka hotela Dumbier Cecilia Golianova. Prespavaju tu len nahodni turisti, ktori si v Brezne urobia prestavku, naranajkuju sa a idu dalej, nemaju zaujem o ine sluzby.

Skoncime optimistickejsie, slovami Michala Kica, riaditela hotela Partizan na Taloch: "My az tak nenariekame, lebo vyuzitelnost hotelovej kapacity v porovnani s minulym rokom vyrazne nepoklesla, v priemere o 3,5 percenta. Vlani to bolo 98,3 percenta, ale vo financnom efekte je to tosku lepsie." Prevaznu cast hosti tvoria Nemci, az 80 percent. Vyssia navstevnost je z ceskych krajin, ked zrubova osada je stopercentne obsadena pocas celej sezony, ktora konci 15. septembra. Ako to dosiahli? "Zucastnujeme sa na vystavach, navstevujeme zahranicne cestovne kancelarie, "nahaname" hosti. Treba ukazat, kto sme a co mame. Mnohi si nas stale mylia so Slovinskom."

Obrazky z Ameriky

h9933d.jpg (25217 bytes)Poslanim organizacie ACDII VOCA je budovat kapacity na vidieku. Tato organizacia posobila na Slovensku viac ako dva roky a jej niektore aktivity a programy pozname aj na Horehroni. Napriklad vzdelavanie pre podnikatelov vo vidieckom turizme, komunitny minigrantovy program v Bacuchu, Polomke, Zavadke nad Hronom, nacuvaci program v Ciernom Balogu alebo program pre vidiecke liderky.

Prave v ramci tohto programu sa mohlo sest zien zo Slovenska zucastnit na trojtyzdnovom studijnom pobyte v USA. Staz bola financovana z prostriedkov USAID. Program pripravili ACDII VOCA z Banskej Bystrice a hostitelska organizacia Zeny - praca - komunita z Augusty - stat Maine.Co bolo cielom tejto cesty? Odpozorovat, ako funguju male podniky, majitelky ktorych boli najma zeny, aku funkciu a vyznam maju podporne zenske organizacie v komunitach, navstivili sme poradenske centra preh9933e.jpg (28606 bytes) podnikatelov, male farmy, turisticke informacne centra, ale aj statnu univerzitu ci parlament a budovu vlady. Skonstatovali sme, ze staz bola pre nas vsetky velmi uzitocna. Ja by som sa teda s vami, citatelmi Horehronia, rada podelila o svoje skusenosti z tejto cesty. Dnes ale trochu o krajine a dojmoch. Stat Maine lezi na vychodnom pobrezi kontinentu. Rozlohou je asi dvakrat vacsi ako Slovensko a zije v nom 1,2 miliona obyvatelov. Je to krajina nekonecnych lesov, velkych jazier a mohutnych riek. Ludia su tam velmi mili a srdecni a kdekolvek sa o nas zaujimali (pravdupovediac zaujimali sa o nas aj media, co nas prekvapilo. Poskytli sme niekolko rozhovorov pre noviny a miestnu rozhlasovu stanicu). Symbolom Mainu je homar, morsky rak, ktory sa tu lovi. Poznaju ho labuznici celeho sveta. Aj my sme ochutnali, bol vynikajuci. Maine charakterizuju aj ine veci: los, prehistoricky vtak loon a tiez cucoriedky. Zasla som nad obrovskymi planami cucoriedok pri cestach a na pamiatku som si priniesla cucoriedkove mydlo. Pobrezie je clenite, a tak sme po ceste stretali mnoho starobylych majakov. Precestovali sme 1500 mil, t. j. 2400 kilometrov. Pobyt bol bohaty na dojmy, zazitky, skusenosti a inspiracie. Napriek tomu na mna najviac zaposobil zaciatok a koniec cesty. Do USA sme prisli v Den nezavislosti a mesto Bath nas privitalo velkolepymi oslavami a sprievodom (na dolnej snimke). Na zaver nasho pobytu nas prijal guverner Angus King, hlava statu Maine (na hornej snimke). Bola to pre nas velka cest.

A tak nabuduce o americkych zenach a podnikateloch.
M. Heretova

Talianska Perugia - krasna a diva, privitala dvesto pretekarov z celeho sveta


Horske mestecko Sigillio, leziace pod Monte Cucco, hlavnym startoviskom majstrovstiev sveta, zilo culym ruchom uz pred ich velkolepym otvorenim. Organizatori slavnostnym ceremonialom otvorenia majstrovstiev sveta ocarili vsetkych ucastnikov. Bolo to predovsetkym netradicne, ale bombasticke uvitanie pilotov z celeho sveta, priblizujuce divadelne majstrovstvo Talianov. Nechybal vzlet heliom naplnenych balonov, ale aj tie mali netradicny, historicky dizajn. Striedali sa tu nadherne Talianky v krasnych kostymoch, nechybali charakteristicke benatske masky a veru ani slavnostna nalada. Bolo to ocarujuce a uzasne.
V prve dni pobytu nas najviac sokovalo pocasie. Velka oblacnost, caste dazde, silny vietor komplikovali niekolko dni priebeh majstrovstiev, cim celkom znemoznili treningovu pripravu nasej vypravy. Denny program bol nabity. Den zacinal pravidelne rannym stretnutim v centre, nasledovala porada veducich timov a nasledne okamzity odchod na urcene startovisko. Miesto urcenia zaviselo od poveternostnych podmienok a niekedy bolo vzdialene aj 60 - 70 kilometrov. Po preprave na stanovene miesto nasledoval brifing priamo na kopci, vyhlasenie sutaznej discipliny a uz len let az do neskorych vecernych hodin.

Nocera Umbra je krajina svojrazna a na orientaciu nielen vo vzduchu, ale i na zemi, hlavne pre cudzincov, velmi narocna. A tak sme pri kazdodennom zvazani z roznych miest zazivali niekedy mozno nezabudnutelne dobrodruzstva.

Odlietanych osem sutaznych dni, na organizatormi proklamovane perfektne podmienky tejto oblasti, znamena len priemer. Aj netypicke pocasie zmarilo a pochovalo ambicie vitazstva viacerych timov i favoritov pre tieto majstrovstva. Nemec Guido Ghermann, posledny uradujuci majster sveta z Australie, skoncil na 14. mieste, Rakusan Manfred Ruhmer, majster Europy z roku 1998 v Podbrezovej, zacinal po prvej discipline na 20. priecke v poradi jednotlivcov a najhorsie dopadol Gerolg Heinrichs z Rakuska, ktory bol v minulom roku vitazom predmajstrovstiev sveta na Monte Cucco a velkym favoritom tychto majstrovstiev. Skoncil na 49. mieste. Sutazne discipliny mali vzdialenost od najmensej 76,3 km po najdlhsiu, ktora h9933f.jpg (5003 bytes)merala 132,8 km. Doletel ju aj nas pilot Juraj Sladky. Ferdinand Nizner sadol 14 km pred cielom.

Prvy den majstrovstiev, v ktory startovali piloti na Trepicci, bol velkou vzpruhou pre nas tim, lebo vsetci nasi piloti uleteli na urcenu trat a v celkovom hodnoteni skoncili patnasti z 38 timov sveta. Vsetky dalsie dni a pribudajuce discipliny nasi piloti lietali s plnym nasadenim a vydali zo seba maximum.

Intenzivna praca okol zavesneho lietania v poslednych dvoch rokoch uz za ucasti ZP Sport, a.s., Podbrezova, sa prejavila raketovym preskokom pozicie nasho timu pred reprezentacne druzstva susednych krajin, ktore nas pred casom este suverenne porazili. Divoke termicke prudy, ktore boli charakteristicke pre lietanie v udoliach pod pohorim Nocera Umbra a nebezpecne hlavne pre pristavanie, sa stali pascou pre nasich pilotov Jozefa Kunika a Stefana Suriaka. Obetou na pristavackach sa stali ich zavesne klzaky. Aj napriek okamzitej preciznej oprave uz piloti na nich nedokazali ulietat svojich konkurentov.

Vedenia majstrovstiev sveta sa ujali Brazilcania a veducim pilotom sa stal aj u nas v minulom roku oblubeny pilot Schmitz Betino. V jeho tesnom zavese nasledoval Manfred Ruhmer. Ukazalo sa, ze znacka Lcaro, na ktorej lieta Manfred, je predsa len lepsia, ako Toples a Manfred je lepsi taktik. V jednej z poslednych disciplin vyprovokoval Betina k rychlemu letu a po naslednej chybe pri doklze na ciel, velmi tesne majstrovstva vyhral. V timoch zvitazilo druzstvo Brazilie, nase reprezentacne druzstvo obsadilo 18. miesto a Juraj Sladky sa umiestnil na 54. mieste a Ferdinand Nizner na 60. mieste.

Lucili sme sa vrelymi stiskami ruk s poprednymi funkcionarmi FAI, organizatormi i pretekarmi, vyprevadzani dojatou a vyplakanou hotelierkou, ktorej sme slubili, ze sa do jej hotela Fossato de Vico urcite vratime. Vdaka za vsetko, co sme mohli na tychto majstrovstvach dokazat, patri predovsetkym veducemu nasej vypravy Mgr. Marianovi Zimovi a garantovi vsetkych nasich aktivit ZP a.s., a ZP Sport, a.s. Nase podakovanie a uctu si zasluzia aj vsetci ti, ktori stali pri nas pocas organizovania majstrovstiev Europy 1998 i dalsich podujati zavesneho lietania, pretoze uroven, ktoru sme spolocne dosiahli, sa stala meradlom hodnotenia vsetkych dalsich podujati vo svete. Cas ukaze, ci este v buducnosti nas manazment prijme vyzvu svetovej rogalistickej verejnosti a budeme mat opat moznost prezentovat nase organizatorske schopnosti.

A. Nociarova


STRANA :1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 ARCHIV TIRAZ KONTAKT