( sieste pokracovanie)
Kral Zigmund, ktory bol stedreho srdca, ba ako clovek az marnotratny, laskavo vypocul ponosy Breznanov a neodoprel im pomoc. Hned za svojho pobytu v Brezne oslobodil vsetkych Breznanov a pristahovalcov (eives et hospites) zoldziny. V privilegiu tohto oslobodenia vydanom v Brezne osmeho dna Po zjaveni Pana (14. januara) 1404, zakazal svojim predstavenym nad kuchynou, pivnicou, bytmi a koniarnami, taktiez pokladnikom a ich namestnikom, kucharom, remeselnikom a akymkolvek zamestnancom, aby sa neopovazili obtazovat Breznanov nejakymi poplatkami, taxami a zbierkami. Kral zjavne pripomenul a vyzadoval stalu vernost a bezplatne sluzby, ktore mu obyvatelia v kazdom case preukazovali a vyslovil lutost nad utrapami od zbojnikov a nepriatelov. Z tychto slov bolo zrejme, ze medzi slovenskym ludom, ktory pocas odbojov a vzbur verne stal pri kralovi a pomahal mu, boli aj Breznania.
Kral menoval obyvatelov Brezna svojimi mestanmi a pristahovalcami (eives et hospitesnostras), a to znamena, ze Breznania hned od prvopociatku neboli nikomu inemu poddani, len samemu kralovi. Mestu nedava meno Brizna, ale Brizabania a ten privlastok “bania”, ze mesto bolo pridruzene k ostatnym dolnouhorskym, banskym mestam.
Zigmund v roku 1405 zase prisiel do Zvolenskej zupy a v lete sa zabaval v Banskej Bystrici. Vtedy Jan Hybsky (de gyba), brezniansky farar, predstupil pred neho a prosil, aby z kralovskej milosti a laskavosti udelil dochodky pre cirkev v Brezne. Kral privilegiom vydanym v Banskej Bystrici dna Antona vyzvavaca ( 13. juna) 1405, chtiac nasledovat slapaje svojho predchodcu, krala Ludvika a z poboznej oddanosti (ex devotime) ku kostolu blahoslavenej Panny Marie v cirkvi banickeho uzemia Brizna, udelil fararovi Janovi a jeho nastupcom pravo vyberat a zuzitkovat dezmu Brezna a osade Pavlovej. Osada Pavlova je, ako uz bolo spomenute, terajsi Hronec. Kral spomina banicke uzemie Brizna, teda cely brezniansky chotar a v roku 1405 na tomto chotari nebolo okrem osady Pavlovej (Hronec) a osady Wazoch (Bacuch) inej osady alebo dediny.
Kostol, v privilegiu spominany, stal na namesti (rinku) mesta, kde je teraz postavena socha Panny Marie. Postaveny bol z dreva, bezpochyby hned po odbrzani privilegia Ludvikovho z roku 1381. Zniceny bol nepriatelskym vpadom v roku 1517. Kamene zakladov bolo vidno este v case pred vybetonovanim namestia.
Farar Jan z Hyb bol povodom neodskriepitelne Slovak, potvrdzovalo to, ze inojazykovych pribuznych a veriacich bolo v Brezne este malo.
Dobroprajnost a svoju stedrost v prospech mesta Brezna a jeho obyvatelov kral Zigmund dokazal este aj po treti raz, ked v roku 1406 navstivil Zvolensku zupu a usadil sa na Viglasskom zamku. V tom case, uz bol v Brezne pri Hrone, tam kde teraz stoji byvala budova mestianskej skoly ( v sucasnosti gymnazium), mlyn. Tento mlyn ako kralov majetok patril k Lupcianskemu zamku a zvereny bol do opatery zamockeho kapitana (kastelana). Kastelan najimal mlynarov, urcoval poriadok mletia, stanovoval mlynarsky poplatok, preberal ho od mlynara a zauctoval medzi kralovymi dochodkami. Takyto sposob opatrovania mlyna sa nepacil predstavenym mesta Brezna. Stavalo sa, ze byvali s kastelanom aj skriepky a roztrzky, lebo sa tento od sameho zaciatku nespraval priatelsky k Breznu a jeho obyvatelom. Tento vztah k mlynu chceli mestski predstaveni od zakladu a pre dobro svojho mesta zmenit. Predstupili pred krala Zigmunda s prosbou, aby prepustil mlyn do vylucneho uzitku mesta. Na podporu svojej prosby uviedli, ze uz i “kralovi ludia” sa usadili v meste a mlyn aj tymto bude sluzit. Kral splnil aj tuto prosbu a privilegiom vydanym na zamku Viglasskom vo sviatok narodenia Panny Marie (8. septembra) 1406 vynal spomedzi majetkov Lupcianskeho zamku a spod opatery kastelanov mlyn v Brezne a irecite daroval a venoval ho so vsetkymi dochodkami a vyhodami mestanom, pristahovalcom a svojim ludom (populis nostris) v meste Brezne. Mesto obdrzalo darom uplne zariadenu budovu mlyna, vyhody ale i regalne (vysostne pravo) mlynske pravo na celom uzemi breznianskeho chotara.

Oto Baldovsky  

Od Noveho roka do Troch kralov

Na Novy rok zavcasu rano chodievali mensi chlapci vinsovat. Podobne ako na Bozie narodenie, aj vtedy bol ich prichod netrpezlivo ocakavany. Ani v tento den nebola v gazdovstve ziaduca zenska navsteva, mohla by privolat nestastie. Chlapci vinsovali stastie, zdravie, Bozie pozehnanie a gazdovstvu hospodarsku prosperitu. Davnejsie bol zauzivany vins: “Na ruzovom prutku bez obav a smutku, v srdecnom slovi vitame rok novy. Ako ho vitame, na Boha volame: Zehnaj, zehnaj, Pane, nase putovanie. Zehnaj, zehnaj sam!”
Zname boli aj humorne vinse: “Vinsujem vam stastlivy novy rok, aby vam odpadol z peci bok a z kozuba truba, aby vam ostala diouka hruba.”
Na Novy rok sa v ziadnom dome nejedla hydina, ale vacsinou bravcovina, aby nik nevyletel z domu (neumrel), alebo aby sa gazdovstvo nerozlietalo.
Sviatok Troch kralov zavrsoval vianocny cas a otvaral fasiangove obdobie. V tento den sa zvykli varievat pirohy, prazit pampusky a hlavne “valke” – sulance zo zemiakoveho cesta, ktore sa robili co najhrubsie, aby narastli hrube klasy obilia. Domy v dedine obchadzali traja chlapci – traja krali v dlhsich prenasanych koseliach s papierovymi korunami na hlave. Jeden z nich nosil hviezdu z farebneho papiera alebo pozlatka, ktora sa krutila na palicke. Vnutri horel kahancek. Jeden z kralov zvykol mavat tvar zaciernenu od sadzi. Spievali piesen: “Prisli tri krale od vychodu, klanali sa tomuto rodu. Kde je ten kral, co sa narodiu, videli sme hviezdu, ktoru nam stvoriu. A ta hviezda naznamenala, do Betlema mesta, tam nas priviedla. O, Jozefe, radim ja tebe, nenahavaj Mariu Pannu, nenahavaj s Jeziskom samu.”
V predvecer Troch kralov chodili v Dubovej a Zamosti dievky do domov spievat. Na druhy den poslali mladsie dievcata vyberat od gazdin odmenu za spievanie: “Poslali nas starsie dioucata, prisli sme si prosit cukru, muky, masti, ideme si hostinu robiti. Ked budete zati, pleti, pojdeme vam pomahati.” Vecer sa zisli v jednom dome a zo surovin, ktore povyberali, si spravili hostinu. Zavolali aj chlapcov a spolocne sa zabavali. Zo zvysnych surovin zvykli dat najchudobnejsim rodinam s detmi, ktore boli v dedine.

Martin Loksa