Clenovia rady ZMOS dorazne ziadaju prijat novelu nezlucitelnosti funkcii poslancov obecnych zastupitelstiev a starostov (primatorov) tak, aby starostovia mohli vykonavat svoje povinnosti podla § 13 zakona 369/90 Zb.
Navratnost financnych prostriedkov za vlozene do plynu a energetiky bude oznamovana v obecnych novinach. Po diskusii s generalnym riaditelom vodarenskej sekcie Ministerstva podohospodarstva SR a generalnym riaditelom SVF je potrebne: ukoncit pasportizaciu vodnych tokov, navrhnut system prevadzkovania a udrzby vodnych tokov, vratane financneho zabezpecenia v spolupraci s obcami cez VPP.
Narocna bola diskusia o sidlach spolocnych uradov. Mnohi starostovia nepochopili system prechodu a odbornej zdatnosti na vykon kompetencii. Treba prehodnotit vo vsetkych regionalnych zdruzeniach kompetentnost vykonavania prenesenych kompetencii v navrhovanych sidlach spolocnych uradovni cez sucasne normativy v okresnych uradoch.
Na riesenie celej problematiky zvolavam zasadanie regionalnej rady ZMOHSRu a predsedov mikroregionov na piatok 8. februara o 9. hodine do malej zasadacky mestskeho uradu.

Ing. Vladimir Fasko,
primator Brezna a predseda R-ZMOHSRu

Oprava

V minulom cisle Horehronia v clanku Uspechy a vitazstva ziakov zakladnych skol okresu Brezno bolo nespravne uvedene, ze Zuzana Pobisova ziskala vynikajuce vykony na sutaziach pod vedenim Mgr. Marie Reginovej, spravne je pod vedenim Mgr. Milana Vetraka. Ospravedlnujeme sa.

Mgr. Eva Hancakova

Dobrovolni strazcovia poriadku

Dna 18. oktobra 2001 NR SR prijala zakon c. 490/2001 Z. z., ktorym sa doplna zakon c. 171/1993 Z. z. v zneni neskorsich predpisov o Policajnom zbore a ucinnost nadobudol 1. januara 2002. V zmysle novelizacie tohto zakona sa zavadza novy institut – dobrovolny strazca verejneho poriadku.
Dobrovolny strazca verejneho poriadku pomaha pri plneni uloh sluzby poriadkovej a dopravnej policie PZ na useku ochrany verejneho poriadku a pri dohlade nad bezpecnostou a plynulostou cestnej premavky. Strazcom verejneho poriadku moze byt osoba, ktora dosiahla vek dvadsatjeden rokov, je sposobila na pravne ukony a poziva medzi obcanmi doveru a vaznost. Podla § 77 d) zakona o Policajnom zbore osobu na prijatie za strazcu poriadku moze navrhnut aj obec, v ktorej ma trvaly pobyt. Navrh na prijatie za strazcu poriadku obsahuje: meno a priezvisko, datum narodenia, rodne cislo a adresu trvaleho pobytu, pisomny suhlas navrhovanej osoby, vypis z registra trestov nie starsi ako tri mesiace.
Vychadzajuc z toho, ze tento zakon zrusil zakon c. 382/1997 Z. z. o pomocnikoch PZ, bolo potrebne tento institut nahradit v takom rozsahu a v takej kvalite, ktora by zodpovedala podmienkam spoluprace PZ a obcanov na uzemi SR, a ktora by zaroven v co najvacsej miere zodpovedala odporucaniam a legislativnej uprave Europskej unie. Vzhladom na to bola v novele zakona o PZ zalozena spolupraca PZ a obcanov na principe dobrovolnosti, neformalnosti a prevencie. Z jednotlivych ustanoveni vyplyva, ze dobrovolnym strazcom poriadku moze byt len obcan SR v presne vymedzenej vekovej kategorii, pricom musi byt sposobily na pravne ukony, bezuhonny a medzi spoluobcanmi musi pozivat doveru a vaznost. Vyzdvihnut treba skutocnost, ze tymto ustanovenim sa obci zveruje dovera v oblasti garancie zakonom stanovenych podmienok prijimania dobrovolnych strazcov poriadku. Zmena vychadza najma z uplatnenia prenosu kompetencii statnej spravy na samospravu. Obec, ktora dobrovolneho strazcu poriadku navrhne miestne prislusnemu utvaru prostrednictvom navrhnutych a prijatych dobrovolnych strazcov poriadku, bude moct ciastocne ovplyvnovat cinnost utaru PZ smerom k zabezpeceniu lepsej spoluprace pri ochrane verejneho poriadku v obci.
Na rozdiel od predchadzajucej pravnej upravy bude mat obec prostrednictvom jednotlivych navrhov prehlad o tom, kolki obyvatelia sa bezprostredne podielaju na ochrane a udrziavani poriadku. Tymto sposobom bude zaroven ciastocne vyrieseny problem zabezpcenia verejneho poriadku v obci, ktora si vzhladom na rozpocet nemoze zriadit obecnu policiu.
V zakone bola spolupraca PZ upravena v takom rozsahu, aby obcania svojou cinnostou zasahovali do ludskych prav a slobod v co najmensom rozsahu a aby jadro ich cinnosti spocivalo najma v preventivnych aktivitach na useku verejneho poriadku, bezpecnosti a plynulosti cestnej premavky. Cinnost dobrovolnych strazcov poriadku je navrhnuta tak, aby ju vykonavali len v pritomnosti prislusnika PZ a len na zaklade jeho pokynov. Upravou sa sleduje najma to, aby cinnost dobrovolnych strazcov poriadku smerovala do oblasti preventivneho posobenia a napomahania uniformovanym sluzbam poriadkovej a dopravnej policie pri kazdodennej praci na verejnosti.
Pevne verim, ze nadviazeme na doterajsiu velmi dobru spolupracu a obce navrhnu vhodne osoby za dobrovolnych strazcov verejneho poriadku. Spolocnym usilim dosiahneme zvysenie bezpecnosti na useku verejneho poriadku a bezpecnosti cestnej premavky.

pplk. JUDr. Marian Miklosko,
zastupca riaditela okresneho riaditelstva PZ

V ostatnom case sa v odbornej aj laickej verejnosti objavili informacie o zavadzani systemov riadenia kvality podla medzinarodnych noriem radu ISO 9000 v uradoch verejnej spravy. Takymi uradmi su napr. Mestsky urad v Martine, Mestsky urad v Michalovciach, ktory ma svoj vybudovany system aj certifikovany v zmysle ISO 9001:2000. Tato iniciativa uradov verejnej spravy je urcite chvalyhodna, ved verejna sprava by mala byt v prvom rade pre obcanov, ktorych by mali uradnici brat ako svojich zakaznikov a poskytovat im “sluzby” na stale sa zvysujucej urovni.
Orientacia na zakaznikov je jednou z dolezitejsich poziadaviek systemu riadenia kvality v novelizovanej norme ISO 9001 z roku 2000. Kazda spolocnost, ktora ma vybudovany a zavedeny system kvality alebo tvrdi, ze ho ma vybudovany v zmysle novelizovanej normy, ma okrem povinnosti sledovat spokojnost zakaznikov a neustale zlepsovat svoj system prace vo vztazu k zakaznikom, aj povinnost sledovat a vyhodnocovat svojich dodavatelov.
Vo vztahu k mestam a obciam su dodavatelmi okrem inych napr. aj spolocnosti zabezpecujuce odvoz a likvidaciu komunalneho odpadu, obecne a mestske podniky sluzieb, ale aj mnohe spolocnosti poskytujuce rozne sluzby obyvatelstvu. Spominane urady urcite hodnotia svojich dodavatelov, no mali by vytvorit razantnejsi tlak a uz teraz zacat vyzadovat od svojich dodavatelov presne plnenie poziadaviek systemu kvality podla normy ISO 9001:2000. Tymto krokom by sa zo strany uradov verejnej spravy vyraznym sposobom zvysila kvalita poskytovanych sluzieb a znizilo sa financne zatazenie obyvatelstva vyplyvajuce z poskytovania nekvalitnych sluzieb. Uspora neefektivne a netransparentne vynakladanych zdrojov, zvlast teraz, ked si regiony, mesta a obce budu moct vo vacsej miere rozhodovat o vlastnych prostriedkoch je na prvom mieste.
BIC Banska Bystrica s. r. o. je organizacia, ktora uz dlhsiu dobu pracuje na zavadzani systemov riadenia kvality v oblasti vyroby a hlavne sluzieb. Tato organizacia patri ku klucovym prvkom regionalneho rozvoja a vytvara podmienky pre ekonomicky rast, obci, miest a regionv. Sama ma od roku 1999 vybudovany, zavedeny a certifikovany system riadenia kvality podla normy ISO 9002, v ramci ktoreho ma certifikovane zavadzanie systemov kvality a ako jedina na slovensku certifikovany aj system spracovavania a manazovania regionalych rozvojovych projektov.
Vdaka kvalite svojej prace si tato organizacia ziskala doveru Europskej komisie a ziskala grantove prostriedky na vykonavanie poradenskej cinnosti a vzdelavania a financne prostriedky z programu PHARE na vybudovanie Podnikatelskeho inkubatora a Technologickeho centra v Banskej Bystrici, ktore ma sluzit na podporu podnikatelskych aktivit v regione Banska Bystrica.

Miroslav Cich,
manazer sekcie kvality