Mgr. Jana Skultetyova, vychovavatelka, Brezno:

- Ked som bola na materskej dovolenke, dostavala som 2740 korun. Z toho by sa nedalo vyjst, keby manzel nebol zamestnany. Do prace som sla po roku a pol. Pocula som, ze by mal byt matersky prispevok zvyseny, podla mna to uz malo byt aspon pred dvoma rokmi. Aj tak to este stale nebude bohvieco.

Jarmila Dubovska, na materskej dovolenke, Brezno:

- Z toho, co teraz dostavam, sa neda bohvieako vyzit. Manzel zatial nerobi, treba zaplatit byt, stravu pre maleho, oblecenie, topanocky. Ked budeme dostavat o tisic korun viac, bude to trochu lepsie. Uvitame to, bude to dobre.

Dana Benkova, na materskej dovolenke, Brezno:

- Sucasny penazny prispevok na pomoc v materskej je minimum, nie je ani zaklad pre dieta. Preto schvalujem navrh na jeho zvysenie, hadam to pomoze aspon o kus. Manzel je zamestnany, aj rodicia nam pomahaju, ale aj tak je to tazke. Pocula som, ze by to malo byt od novembra a materska dovolenka mi konci na rok v marci.

Renata Kubizniakova, na materskej dovolenke, Pohronska Polhora:

- Matersky prispevok je momentalne 2740 korun, co je pre matku velmi malo, pretoze ten, co skonci skolu ma zivotne minimum 3400 korun. Je rozdiel medzi matkou, ktora sa stara o deti a clovekom, ktory je sam. Zvysenie na 3790 korun nam mozno pomoze, momentalne je manzel nezamestnany. Viete, som matka siestich deti, z toho mam jedno zdravotne postihnute. Vztah statu k zdravotne postihnutym je velmi biedny, hlavne co sa tyka nemocenskeho, penazi, proste vsetkeho. Ten, co v tom nezije, to tazko pochopi.

Nada Svantnerova, nezamestnana, Horna Lehota:

- Na materskej dovolenke som bola tri roky, teraz som nezamestnana. Z materskeho prispevku sa da len prezit, ale vyzit sa neda. Ani to sucasne zvysenie o tisic korun nebude bohvieco, aj ked o daco lepsie, ako som mala ja.

Bozena Bobakova, nezamestnana, Brezno:

- Myslim si, ze to bude pre rodiny prispevok plus. Ked si vezmete, tych 2740 korun, co ludia dostavali, to je velmi malo na dnesne pomery. Ja som bola na materskej dovolenke tri roky a teraz som uz sedem mesiacov nezamestnana.

(ng, ma)

Tazke srdce na MTK

Tesne pred vyjdenim tohto cisla Horehronia som si precital stanovisko primatora na clanok s nazvom Tazke srdce na MTK, ktore pokladam za nedostatocne. Mesto a SBD malo predsa tiez svoj podiel v MTK, SBD ho predalo a ziskane financie rozdelilo svojim clenom. Pracovnicky MTK nevedia danu situaciu vysvetlit, lebo su "len pracovnicky" a odporucaju obcanov na telefonne cislo, ale telefon nik nedviha (apon trikrat). Zda sa, ze sa v Brezne objavila kauza, na ktorej si zgustnu masmedia. Len dufam, ze ti, ktori su nespokojni, nebudu zas ticho. Moze sa stat, ze onedlho budeme mat pat balikov a v kazdom bude jedna z najsledovanejsich televiznych stanic. Unesies to financne, vazeny televizny divak?
Ale to je len skepticky pohlad do buducna. Teraz je tu problem porusenia zmluvy pred uplynutim platnosti. Kto je kompetentny v pripade ochrany spotrebitelov - uzivatelov? Je ponuka v medziach zakona a v pripade, ze nie, kto moze urobit kontrolu a uviest situaciu na spravnu mieru?

(oc)
Poznamka redakcie: Vyjadrenie konatelky MTK prinasame na strane 2.

Dakujeme...

Okresne kolo biologickej olympiady kategorie C ziakov 8. – 9. rocnika sa uskutocnilo v utorok 12. februara v priestoroch Centra volneho casu v Brezne. Vysledok je uspechom ziacok Zakladnej skoly v Zavadke nad Hronom, ktore pripravovala Mgr. Emilia Sebesova. Prve miesto ziskala Lucia Michalkova, druhe Lucia Malikova a tretie Radoslava Michalkova. Vitazka postupuje do krajskeho kola. Dakujeme personalnemu riaditelovi Zeleziarni Podbrezova a. s. Mgr. Marianovi Zimovi za poskytnutie hodnotnych vecnych cien pre vitazov.

Mgr. Peter Navoy

Ach, tie medziludske vztahy

Svagrovia

Jozefa a Milana oddelovala velka vzdialenost ich bydlisk a hlavne odlisne nazory na hodnoty zivota. Jozef mal uz odrastene deti, kym Milanove ratolesti boli este male. Potreboval auto. Rozhodol sa kupit nejake ojazdene, ale nie velmi stare. Pracovna cesta ho zaviedla do mesta, kde byval svagor Jozef. Stretli sa po dlhom case. Rozhovor sa zaviedol aj na kupu automobilu. “To nebude problem, poznam kamarata, ktory prave predava asi desatrocne auto vo velmi dobrom technickom stave”, - ubezpecoval Jozef svagra. Coskoro bola podpisana kupno-predajna zmluva a auto zaparkovane pred Milanovym domom. Prvy problem ale nastal uz v prvom tyzdni cerstveho vlastnenia stvorkolesoveho pomocnika. Milan este pred technickou kontrolou zasiel do autoopravovne za kamaratmi. Ti, ked si odborne prezreli auto, radili mu, aby sa co najskor zbavil tej kopy zeleza: vraj auto po generalke vyzera uplne inac. Nasledovali vzajomne telefonaty svagrov. Pri prvom telefonickom rozhovore Jozef odmietol pripustit, ze auto nie je v poriadku. Pri druhom telefonate, ked Milan oznamil Jozefovi, ze rusi zmluvu a chce vratit auto majitelovi, obaja ho vysmiali, ze to uz nie je mozne (od uzavretia obchodu uplynuli iba dva tyzdne). Milan sa preto obratil na advokata. Medzi svagrami sa vymenila ostra korespondencia. Nastala hranicna situacia, kedy sa Jozef ako sprostredkovatel kupy mal rozhodnut, na koho stranu sa pridat. Rozhodol sa pre kamarata. Spor sa schyloval k rieseniu sudnou cestou. Vtedy sa medzi nich nekompromisne zamiesali Jozefovi rodicia. Jednoznacne dali za pravdu zatovi Milanovi. A tak Jozef volky-nevolky prehovoril kamarata, aby si vzal spat svoje perfektne auto.
Po urcitom case, ked hnev a vasne utichli, Jozef sa preriekol pred rodicmi: vraj to auto onedlho kamarat znovu predal, ale novy majitel sa s nim sudil, lebo s novokupenym autom mal neprijemnu havariu, vezuc manzelku a dieta.
Cas je najlepsi sudca. A charaktery sa skusaju v rozlicnych, aj ked zdanlivo obycajnych zivotnych situaciach.

Ing. Irena Helcova

Pred dvoma rokmi som sa intenzivnejsie zacala zaujimat o cestovny ruch. Zaujem ciastocne vyplyval z mojej prace a stredoskolskeho vzdelania. Prvykrat v minulom roku som mala moznost pozriet sa na veltrh cestovneho ruchu v Bratislave ako navstevnicka. Bola som milo prekvapena urovnou prezentacie regionov juzneho Slovenska a Ciech.
V tomto roku Vydru a obec Cierny Balog oslovilo Zdruzenie miest a obci Slovenska a Mestsky urad v Brezne s prosbou o pomoc pri prezentacii regionu Horehronie. Vydra hladala riesenie a posunula informaciu dalej. Samozrejme, ze som si tuto prilezitost nenechala ujst. Dva roky sa pracovne stretavame s miestnymi ubytovatelmi, spolupracujeme s ubytovatelmi v okoli, snazime sa dostat sluzby na aku – taku uroven a postarat sa o to, aby z Balogu turisti odchadzali spokojni a vracali sa sem. Predstava, ze budem moct priamo poskytnut informacie potencionalnym klientom ma fascinovala a bola som ochotna urobit vsetko pre to, aby som tuto svoju “moralnu povinnost” uspesne splnila. Do poslednej chvile sme nevedeli, ako dopadne uhrada nasich nakladov na cestu, ubytovanie a stravu, jedinu “odmenu” za nami odvedenu pracu, pretoze podmienky sa menili zo dna na den. Komunikacia medzi “zabezpecovatelmi” prezentacie zjavne zlyhavala aj napriek dostatocne vysokemu rozpoctu, ktory mal vsetky naklady pokryt a pripravam, ktore prebiehali uz v minulom roku. Aj napriek neistote sme sa pustili do prace spolu s priatelkou, ktora bude pocas letnej sezony zodpovedat za fungovanie informacnej kancelarie na stanici CHZ. Zozbierali sme propagacne materialy od vsetkych subjektov, ktore pripadali na prezentovanie do uvahy, dotiahli sme vytlacenie prveho informacneho materialu o Ciernom Balogu, vyrobili sme jednoduchu ponuku ubytovania v sukromi, zaistili sme si “zadne dvierka” (zainteresovali sme obec, ktora uz aj tak ciastkou na Slovakiatour prispela), ak by sa nahodou ti, ktori nas potrebovali, rozhodli zmenit nazor, aj napriek nasej snahe vyriesit veci k spokojnosti vsetkych zainteresovanych. K celej situacii sme sa postavili, ako by to islo z nasho vrecka. Vzali sme vlastne “premiestnovadlo” (trom sa uz cesta autom oplati), vyzdvihli sme spolucestujucu v TIK-u v Brezne, doplnili sme materialy, ktore dievcatam na veltrhu pochybeli. ... a vyrazili sme, nevediac, co nas caka. Hmlista predstava ziskana z telefonickych informacii od dievcat, ktore na veltrhu pobudli dva dni, nam nedavala ziadnu istotu. Podla dohody sme dorazili do Incheby, aby sme kolegyniam umoznili navrat domov. Nase prekvapenie zo stanku Horehronie predislo nase ocakavania. To, co sme videli v porovnani s inymi regionmi vystihne jediny vyraz: Site horucou ihlou! Vola dat zo seba, co bude len mozne, nam pomohla povzniest sa. Nasledujuce dva dni mali byt pre nas novou skusenostou a prilezitostou naozaj nieco urobit pre region. Dohodli sme si stretnutia s mensimi cestovkami, s ktorymi sme doteraz spolupracovali, aby sme vyuzili cas. Boli sme rozhodnute priniest spat co najviac informacii a postrehov. Bolo prijemne rozpravat sa s ludmi o regione, do ktoreho sa radi vracali, alebo sa ho chystali v blizkom case navstivit. Usmevy na tvarach prezradzali prijemne spomienky na lyzovacku s rodinou, turistiku, jazdu vlacikom...
Nadisiel cas ist spat. Propagacne materialy, ktore sme viezli do Bratislavy, sme nahradili katalogmi, ktore nas maju motivovat, posunut dopredu... S pocitom zodpovednosti sme cestou spat vzali z horehronskeho stanku vsetko, co by sa mohlo znehodnotit, kym stanok dopravia spat do Brezna. Unavene, ale spokojne sme sa vracali domov, netusiac, ze az teraz sa zacne boj. Kym sme prisli spat, dohody totiz prestali platit. Nechat si otvorene zadne vratka je prakticke a mudre, ak nechcete reprezentovat Horehronie z vlastneho vrecka.
P. S. Dakujem spolocnosti MKK, spol. s. r. o., za prispevok na dopravu, obecnemu uradu za uhradu ubytovania a Vydre za uhradu nakladov za stravu.

Monika Budovcova