rok sa s rokom stretol

Zdalo by sa, ze velka obec - velke starosti, mala obec - male starosti. Zdanie vsak klame, realita je totiz celkom ina. V nasej ankete venovanej hodnoteniu uplynuleho roka a ocakavaniam v roku 2002 hovoria o nej starostky dvoch malych horehronskych obci Raztoka a Valkovna.

Starostka Raztoky Marta Sojakova:
- Pri stretavani odchadzajuceho roka s prichadzajucim kazdy dobry hospodar sa obrati spat, tiez sa pozrie dopredu, aby zhodnotil a planoval. Takymto hospodarom zvlast v dnesnom obdobi musi byt kazdy starosta, lebo ide o chod obce a vsetkych obcanov. Rok 2001 priniesol Raztoke uspech i neuspech.
Uspech v tom, ze sme po dvoch rokoch dokoncili vystavbu domu smutku a slavnostne ho otvorili. V septembri sme cely areal oplotili a okolie vysadili zelenou. S pomocou verejnoprospesnych prac sme ,,zhodnotili" financne prostriedky, ktore sme ziskali odpredajom obecneho majetku. Vybudovali sme socialne zariadenie v kulturnom dome, vymalovali cely obecny urad, zaizolovali balkon, ktory zatekanim narusal vonkajsiu fasadu i steny vo vnutri, vycistili sme potoky a verejne priestranstva. Spolu s kulturnou komisiou sme zorganizovali kulturne a sportove akcie, napriklad oslavy oslobodenia obce, Den matiek, raztocky sviatok, stretnutia jubilantov, mesiac ucty k starsim, mikulassky vecierok s rozdavanim balickov, v spolupraci so Slovenskym cykloklubom Dumbier prvy rocnik nizkotatranskeho polmaratonu horskych bicyklov.
Pretoze nam neboli poskytnute dotacie zo Statneho fondu zivotneho prostredia na dokoncenie kanalizacie a generalnu opravu vodovodu, akcia je rozostavana od roku 1998. Naplanovali sme aj plynofikaciu celej obce, stavebne povolenie je platne od 1. januara 2001, zial SPP pozastavil vsetky investicne akcie, pretoze mal povinne mimoriadne odvody do statneho rozpoctu. Nemame sa z coho tesit, lebo vsetka cinnost zavisi od penazi. Ak nam ministerstvo zivotneho prostredia poskytne dotaciu, ktoru ziadame kazdy rok na zacatu kanalizaciu a generalku vodovodu, chceli by sme ich dokoncit. Plynofikacia taktiez zavisi od SPP. Zo svojich prostriedkov mame v plane urobit oddychovu zonu, opravit poziarnu vodnu nadrz. Viac financii nebudeme mat, pretoze v minulom roku sme natreli strechy obecneho uradu a kulturneho domu, na co sme si museli zobrat municipalny uver, ktory v tomto roku splacame. Podotykam, ze obce nasho okresu, zvlast take male ako je Raztoka, nemaju z coho financne prekvitat. Dnes vsetko stoji na peniazoch. Podielove dane su nizke, pretoze Brezniansky okres je hladovou dolinou. Dane z pozemkov su nizke, lebo sa odvijaju od bonity pody (m2 = 0,15 SK/rok). Nasa obec je obklopena horami, v katastri mame dovedna 175,39 ha hor, rocna dan za lesy je 24 649 korun, v prepocte na meter stvorcovy vyjde rocna dan 0,014 koruny (podla zakona sa plati len z tej casti, z ktorej sa tazi). Ked do uvahy zoberieme zimnu udrzbu miestnych komunikacii v nasom regione, kurenie, s juznymi okresmi sa s prijmami a nakladmi nemozeme porovnavat (prijem dani z pody). Raztoka by mohla mat vynos aj zo strkopieskoveho lomu, ktory zial patri rolnickemu druzstvu so sidlom v Slovenskej Lupci.
Kde je malo penazi, tam je zivot tazky. Ak chceme nieco mat, musime vsetci vysukat rukavy a pracovat ako kedysi v akciach ,,Z" - zadarmo. Takto druhy rok bojujeme o presun byvalej uz osem rokov chatrajucej materskej skoly z okresneho uradu do obce. Zatial bezuspesne, nasi obcania tu dvakrat pracovali v akcii ,,Z", prvykrat na stavbe povodnej zakladnej skoly a po jej zruseni pri prestavbe na matersku skolu.
Vsetci si prajeme, aby sme sa mohli tesit dobremu zdraviu a mali vela sil. Dufam, ze nase plany s pomocou statnych dotacii splnime.
Maria Bobakova, starostka Valkovne:
- Rok 2001 bol pre Valkovnu uspesny. Obec zobrala do najmu od evanjelickej cirkvi kostol, ktory po uprave a vybaveni novou elektroinstalaciou z obecneho rozpoctu sluzi ako dom smutku. Vzhladom na dlhodobe problemy s vodou, rokovali sme s vodarmi o vybudovani novej vetvy, aby osada Zlatno bola samostatne napojena. Najvacsiu aktivitu sme vlani vynalozili na pripravu projektu vystavby socialnych bytov. Vybavili sme stavebne povolenia na samostatne byty a infrastrukturu, verejnou sutazou bol vybraty dodavatel stavby, ziskali sme dotacie na realizaciu, ktora, ak pocasie dovoli, zacne uz v marci. S pomocou pracovnikov zamestnanych na verejnoprospesnych pracach sme skraslili obec. Vycistili a upravili verejne priestranstva, cintoriny v Zlatne a Svabolke, odstranili nedovolene skladky komunalneho odpadu, podielali sa na uprave domu smutku. Nebyt tychto pracovnikov, Valkovna by nebola taka cista a upravena.

Stestdesiatnik Daniel Rakyta

nemieni zahalat

Daniel Rakyta a kultura v Brezne i v okrese, to su dva nerozlucne pojmy. Veru, svoj zivot s kulturnym dianim tento muz spaja uz tridsatosem rokov: "Povodne som chcel byt novinarom, ale moje tuzby zmarila predcasna strata obidvoch rodicov a nevyhnutnost vybrat si skolu, ktora by mi poskytla okrem vzdelania aj strechu nad hlavou. Stal som sa teda ziakom Odborneho ucilista Mostarne Brezno", - spomina D. Rakyta. Jeho prvym pracoviskom bola sice strojarska fabrika, ale zaujem o kulturu ho priviedol do Domu kultury v Brezne, kde bol osem rokov veducim mladeznickeho M-klubu. Pestrost a bohatost tohto klubu do Brezna "na skusy" prilakala zaujemcov z celeho Slovenska i z Ciech. V mestskom kulturnom stredisku pracoval trinast rokov, prevazne viedol oddelenie zaujmovej umeleckej cinnosti a programov. Okusil aj chlebik nezamestnanych, ale po osmich mesiacoch v roku 1992 zacina svoju pracovnu put v obvodnom, neskor okresnom urade na useku kultury.
Preco tieto udaje? Daniel Rakyta sa totiz 23. februara dozil sestdesiatky. K okruhlemu jubileu mu blahozelali prednosta okresneho uradu, primator Brezna, starosta z rodneho Lomu nad Rimavicou, doterajsi sefovia, byvali osvetovi spolupracovnici, kolegovia z okresneho uradu a dalsi pozvani hostia.
V mysli si urcite premietol svoj doterajsi zivot spojeny so zalozenim divadielka malych javiskovych foriem Kontakt, o ktore sa organizacne a umelecky staral jedenast rokov a na Slovensku patrilo medzi popredne kolektivy. Vela rokov bol organizacnym veducim detskeho folklorneho suboru Stastne detstvo, Detskeho divadelneho studia a detskeho spevackeho zboru Bomburacik, ktorych zriadovatelom bolo mestske kulturne stredisko. S jeho menom je spojeny vznik Kruhu priatelov hudby v Brezne, bol dlhorocnym clenom Divadelneho suboru Jana Chalupku. Ako kameraman a reziser v roku 1989 realizoval prve vysielanie Breznianskych videonovin. Vydal niekolko publikacii, zasadal v komisiach a poradnych zboroch od mestskej az po celoslovensku uroven. Od sameho zaciatku vydavania regionalnych novin Horehronie sa skratka DaRa objavila pod nejednym clankom. Vo vymenuvani aktivit, za ktore dostal nejedno ocenenie, by sme mohli pokracovat dalej.
Zvlastnu kapitolu doterajsej cinnosti D. Rakytu tvori jeho praca v Spevackom zbore mesta Brezna, ktoreho organizacnym veducim a manzerom je uz dvadsat rokov. Slovenske zborove umenie reprezentoval nielen u nas, ale aj v deviatich statoch Europy. Patri medzi vyspele slovenske telesa v tomto zanri, o com svedci mnozstvo oceneni. Horehronske slavnosti zboroveho spevu so zahranicnou ucastou su tiez spojene s menom D. Rakytu ako tajomnika organizacneho vyboru festivalu.
Ani sa nenazdal, roky venovane povolaniu, ktore sa mu stalo konickom, ubehli a je tu cas dochodku. D. Rakyta vsak nemieni zahalat, ma este vela planov: "Kulture sa chcem venovat aj nadalej, hlavne v Spevackom zbore mesta Brezna. V mladosti mi nevysla "novinarcina", mozno to bude v dochodku vo forme spoluprace s niektorou redakciou. Pracujem na publikacii o ludovej kulture a zvykoch na "lomovskych" vrchoch a pripravujem aj knihu s pracovnym nazvom Zakulisne smiechoty. Za tie roky prace so subormi sa totiz nahromadilo vela kurioznych situacii, ktore zbieram u veducich horehronskych suborov."
V mene citatelov Horehronia Danielovi Rakytovi zelame vela zdravia a hlavne elanu, aby svoje zaujimave myslienky zrealizoval.

Cerstvemu sestdesiatnikovi Danielovi Rakytovi v piatok 22. februara za dlhorocnu organizacnu a manazersku cinnost v Spevackom zbore mesta Brezna riaditel kancelarie statneho tajomnika ministerstva kultury Mgr. Stanislav Micev odovzdal Poctu generalneho riaditela Narodneho osvetoveho centra a za dlhorocnu pracu v kulture Pozdravny list statneho tajomnika ministerstva kultury. Na snimke Viktora Sajgalika jubilant z ruk primatora Brezna Ing.Vladimira Faska prebera Dakovny list.