Den dobrovolnikov v C. Balogu
Ciernohronska zeleznica a Vydra - vidiecka rozvojova aktivita organizuju vo stvrtok 29. augusta stretnutie dobrovolnikov, ktori dvadsat rokov travili letne prazdniny vo Vydrovskej doline, aby pomohli zachranit technicku pamiatku - lesnu uzkorozchodnu zeleznicku. Ti, ktorych chytila ,,balocka cholera", sa stretnu rano o deviatej v priestoroch stanice zeleznicky, kde budu moct navstivit muzeum, informacne centrum, nazriet do ,,hajcov", popozerat si taborove kroniky od roku 1983, pripadne sa zucasnit na Ciernohronskom patboji. O stvrt na tri vypravia specialny vlak do Hronca a spat, ako volna vstupenka bude sluzit ucastnicke taborove tricko z lubovolneho rocnika. Po prichode pred spodne taborisko vo Vydrove na ucastnikov caka klasicka taborova vyradovacka ciernobalockych uzkorozchodnikov. Po prihovore osobnosti, ktore stali pri zrode mladeznickeho hnutia na zachranu zeleznicky, je na programe ,,hydepark" pre vsetkych, prehliadka fotografii zo sukromnych archivov, zapalenie slavnostneho ohna, zaspievanie balockej hymny a po obcerstveni posedenie pri ohni.

Milionove skody po povodniach
Predseda krajskej povodnovej komisie Pavol Seckar v stredu 21. augusta informoval o skodach, ktore v Banskobystrickom kraji koncom jula a zaciatkom augusta sposobili povodne. Dosiahli vysku 60 milionov korun a postihli 21 miest a obci, najviac Lubietovu. Druhym najviac postihnutym bol Cierny Balog, kde skody dosiahli 6 milionov korun, z toho na obecnom majetku 5 milionov korun. V Brezne zaplavy sposobili skodu za 5,5 miliona korun, najviac na majetku mesta, a to 4,5 miliona korun. Znacne skody v Breznianskom okrese utrpela aj Nemecka (3,8 miliona korun), Hronec (viac ako 2 miliony korun) a Myto pod Dumbierom (800 tisic korun). Skody vycislili na majetku spravovanom okresnymi a krajskym uradom a na majetku vo vlastnictve obci a obcanov. V tejto sume nie su zahrnute straty, ktore utrpeli spravcovia vodnych tokov, energetici, lesnici, cestari a telekomunikacie.

Opat sa zdvihla hladina potokov
Dazd, ktory sa spustil v Brezne v piatok 23. augusta kratko po 16. hodine, opat zdvihol hladinu mensich vodnych tokov. Voda zaplavila Mliekarensku ulicu, Cestu osloboditelov, Polnu ulicu i niektore ulice v meste. Hasici zacali so zachranarskymi pracami, povolali vojsko a zasadala povodnova komisia. Podvecer nastastie prestalo prsat. Nanosy bahna a strku v sobotu odstranovali pracovnici technickych sluzieb a obcania.

Pomahaju postihnutym
Zbierka obcianskeho zdruzenia Clovek v ohrozeni na pomoc ludom postihnutym povodnami vo stvrtok 22. augusta dosiahla vysku 300 tisic korun a financne prostriedky neustale pribudaju. Na Horehronie dobrovolnici zdruzenia distribuovali bezmala 5 ton cistiacich a dezinfekcnych prostriedkov, ktore zdruzeniu darovala spolocnost Henkel Slovakia. V sobotu 24. augusta primator Brezna v Komarne na valnom zhromazdeni Cesmadu Slovakia z ruk personalneho tajomnika Medzinarodnej unie cestnej dopravy so sidlom v Zeneve M. Marmyho a prezidenta Zdruzenia cestnych dopravcov SR O. Chudeho prevzal sek v hodnote 200 tisic korun. V nedelu 25. augusta predseda SDA M. Ftacnik v sprievode predsedu mestskej povodnovej komisie, primatora Brezna odovzdal dvom postihnutym rodinam financne dary. Zeleziarne Podbrezova poskytnu svoje vyrobky za milion ceskych korun na obnovu prazskeho metra a za dalsi milion podla potreby vlady do ostatnych oblasti.

veducej organizacneho oddelenia Mestskeho uradu v Brezne Etely Medvedovej:
o V dnoch 20. a 21. septembra sa na celom uzemi Slovenska uskutocnia volby do Narodnej rady Slovenskej republiky. Co by mal volic v tejto suvislosti vediet?

- Kazdy obcan Slovenskej republiky, ktory ma pravo volit, bude zapisany do zoznamu volicov v meste (obci), kde ma trvaly pobyt. O tejto skutocnosti dostane kazdy opravneny volic oznamenie v zmysle volebneho zakona. Nahliadnutim do zoznamu volicov moze zistit, ci je zapisany a ci udaje o nom su uplne a pravdive. V pripade ich neuplnosti a nespravnosti moze poziadat prislusny mestsky (obecny) urad v namietkovom konani o dopisanie do zoznamu, o doplnenie udajov alebo vykonanie opravy. Zakon o volbach do NR SR umoznuje aj obcanom Slovenskej republiky, ktori trvalo ziju v cudzine, teda nemaju na uzemi republiky trvaly pobyt, realizovat svoje volebne pravo. Kedze volby sa konaju na uzemi Slovenska, je nevyhnutne, aby sa v den volieb nachadzali na uzemi republiky. Hlasovat mozu v ktorejkolvek volebnej miestnosti po predlozeni cestovneho dokladu, na zaklade ktoreho im okrskova volebna komisia umozni hlasovat.
o Ako ma volic postupovat v pripade, ze nemoze volit vo volebnom okrsku, v ktorom je zapisany do zoznamu volicov?
- Mesto (obec) na jeho ziadost vyda volicsky preukaz a zo zoznamu volicov ho vyciarkne. Vyciarknutie plati iba na cas vykonania volieb prostrednictvom volicskeho preukazu. Tento preukaz je prostriedkom, ktory volicovi umozni jeho volebne pravo realizovat v inom volebnom okrsku. Podmienkou realizacie volebneho prava obcana prostrednictvom volicskeho preukazu je jeho vyziadanie od mesta - obce, kde ma trvaly pobyt a pri hlasovani jeho predlozenie spolu s preukazom totoznosti okrskovej volebnej komisii, kde svoje volebne pravo realizuje. Obcania s trvalym pobytom v Brezne si mozu volicsky preukaz vybavit v evidencii obyvatelstva mestskeho uradu.
o Ako svoje volebne pravo uplatni obcan, ktory bude pocas volieb hospitalizovany v zdravotnickom zariadeni?
- V pripade, ak je volic v den volieb hospitalizovany, moze jeho rodinny prislusnik poziadat okrskovu volebnu komisiu, kde je zapisany v zozname volicov, o navstevu v nemocnici, kde moze svoje pravo uplatnit volbou do prenosnej urny. Hospitalizovany moze svoje volebne pravo uplatnit do prenosnej urny aj na zaklade volicskeho preukazu spolu s obcianskym preukazom. Clenovia prislusnych okrskovych volebnych komisii navstivia pacientov - volicov v zdravotnickych zariadeniach na uzemi mesta v piatok 20. septembra od 15. do 17. hodiny a v sobotu 21. septembra od 9. do 11. hodiny.

Na knizne pulty pribudne v tychto dnoch zaujimava monografia s nazvom Sihla. Zrodila sa vdaka ustretovosti a zaujmu tamojsieho obecneho uradu o zdokumentovanie bohatej a doteraz neznamej minulosti miestnej sklarne, ktora v podstate tvori historiu dnesnej obce. Sihlianska sklaren vznikla po divinskej (Stara Huta), viglasskej (Viglasska Huta) a detvianskej sklarni (Detvianska Huta) ako stvrta v poradi, takze patri k najstarsim v regione. V porovnani so zmienenymi a ostatnymi mala vynimocne postavenie (bola to cisarsko-kralovska sklaren). Chronologicke rozpatie tejto prace urcuje na jednej strane rok vzniku sihlianskej sklarne (1760) a na druhej strane zanik miestneho potravneho druzstva v roku 1951. V zaverecnej casti sa autor okrajovo venuje aj dejinam lesnej spravy, politickym, hospodarskym a skolskym pomerom, ku ktorym sa uz nezachovalo tolko archivnych dokumentov.
Autorom monografie je vyborny znalec historie sklarstva, pracovnik Statneho oblastneho archivu v Banskej Bystrici PhDr. Jan Zilak, CSc. Material na jej vydanie zbieral takmer dvadsat rokov. Doslednost, s akou zhromazdoval informacie, vzbudzuje uznanie a obdiv. Podla odborneho posudku prof. PhDr, Juliusa Albertyho, CSc., je to velmi kvalifikovany elaborat, ktoreho vydanie bude trvalou hodnotou nielen pre obec a region, ale aj pre dejiny sklarstva na Slovensku.
V knihe, ktora ma v poslednej casti i farebnu obrazovu prilohu, sa najdu mnohi, ktori maju v tomto kraji korene – nielen sklarske rody, ale aj rodiny furmanov pracujucich pre tuto sklaren, aj ti, co po rokoch po zaniku sklarne odisli. Monografiu predstavil a uviedol na trh sam jej autor na otvoreni prveho rocnika pretekov volskych zaprahov Jarmo 2002 v Sihle (17. augusta) slavnostnym pripitkom pravou sihlianskou vrcharskou zeruchovicou so starostom obce Stanislavom Bitalom a basnikom, spisovatelom a publicistom Igorom Gallom, ktory ako tamojsi chalupar v basnickej zbierke Clovek medzi ludmi napisal basen Spev o Sihle.