Pred prvym zvonenim

Ing. Vladimir Fasko, primator Brezna:
- V nasom pripade sme zriadovatelmi styroch zakladnych skol, zakladnej umeleckej skoly, materskych skol, centra volneho casu, zariadeni skolskeho stravovania a strediska sluzieb skole. Zial musim konstatovat, ze tieto skoly sme prevzali v katastrofalnom technickom stave, najma styri z nich. Na prestavbu kotolne na Pionierskej 2 sa nam ani na ministerstve zivotneho prostredia nepodarilo zohnat peniaze. Asi v najhorsom technickom stave je skola na Pionierskej 4. V zakladnej umeleckej skole je poskodena strecha a ohrozena je koncertna sala. Poskodenu strechu ma aj Materska skola Hradby. Obratil som sa na vsetky mozne institucie, ministerstvo financii, ministerstvo skolstva, samospravny kraj. Nikde som nepochodil. Nikto nema peniaze. Ani z okresneho uradu sme nedostali ziadnym transferom financie na opravy. A tak velmi uvazujeme, ci v Materskej skole Hradby a v zakladnej umeleckej skole otvorime skolsky rok. O pripravenosti skol na zaciatok skolskeho roka sme s riaditelmi skol hovorili v piatok. Na utorok 27. augusta sme zvolali rokovanie starostov s predstavitelmi okresneho uradu o stave delimitacnych protokolov, ktore este nie su podpisane. Zdruzenie miest a obci Slovenska od zaciatku zdoraznuje, ze s kompetenciami treba prevziat aj financie, co sa vsak nestalo. Reforma verejnej spravy bez dokladnej reformy danoveho systemu nie je reforma.
Frantisek Durcenka, starosta Polomky:
- Sme zriadovatelmi zakladnej skoly, ktora ma svoju vlastnu pravnu subjektivitu a je na obec napojena rozpoctom. Cely vychovno-vzdelavaci proces i udrzbu a spravu majetku bude organizacne zabezpecovat vedenie skoly. Vsetky zalezitosti su vysporiadane, rozbieha sa dobra spolupraca s riaditelkou tejto skoly. Delimitacnym protokolom by sme mali prevziat este matersku a zakladnu umelecku skolu. Zakladne otazky o prevzati majetku sme prediskutovali s okresnym uradom a podla prislubu ocakavame, ze jeho zastupca pride s delimitacnym protokolom, aby sme ho podpisali. Dobra spolupraca sa rozvinula aj s riaditelkou materskej skoly a s riaditelom zakladnej umeleckej skoly. Materska skola majetkovo patri obci a vzhladom na to, ze stat zanedbal udrzbu a doteraz sa nepodarilo vyriesit plochu strechu na skolke, nastanu velke problemy s udrziavanim tohto objektu. Treba poznamenat, ze stat uzival tento obecny majetok zmluvne a zaviazal sa robit udrzbu, lebo objekt bol bezplatne odovzdany do jeho spravy. Zakladnu umelecku skolu preberame s tym, ze ministerstvo skolstva na odporucanie okresneho uradu zaradilo do siete skol aj samostatnu Zakladnu umelecku skolu v Helpe, cim doslo k rozdeleniu ,,zusiek" v nasom mikroregione. Tazke je pochopit pocinanie tychto statnych organov, ktore na jednej strane upozornuju, ze skoly sa budu musiet zdruzovat, aby sa zabezpecila efektivnost financnych zdrojov, vyuzitia pedagogickych sil a hmotneho majetku, a na strane druhej v takomto case odporucaju rozdelenie malych skol. Povazujem to za uzko stranicke zaujmy, ktore bohuzial pracuju v statnych uradoch. Skolsky rok 2002/2003 chceme otvorit tak, aby nevznikli vacsie problemy. Cakaju nas este niektore personalne ulohy. V sucinnosti so skusenymi riaditelmi skol skolsky rok zacne tak ako inokedy.
Mgr. Tatiana Stulrajterova, starostka Cierneho Balogu:
- Obec Cierny Balog je zriadovatelom siestich skolskych zariadeni (z nich jedna zakladna skola ma samostatnu pravnu subjektivitu) a troch zariadeni skolskeho stravovania. Na novy skolsky rok sme pripraveni aj napriek tomu, ze Stredoslovenske energeticke zavody niektore zariadenia odpojili od dodavky elektrickej energie. Proste zakladne veci suvisiace s chodom skol a s vyucovacim procesom su zabezpecene. Technicke problemy budeme riesit postupne podla vypracovaneho harmonogramu. Delimitacne protokoly sme zatial nepodpisali.

Citatelska sutaz k 10. narodeninam Horehronia

10.

Kulturnou i historickou pamiatkou v Benusi je kostol, ktory postavili na vrsku nad obcou v roku 1780 na naklad kralovskej komory. Tento druhy murovany kostolik v Benusi (prvy z roku 1748 bol dreveny) vo svojich povodnych rozmeroch stal od roku 1780 do roku 1939, ked dokoncili terajsi treti kostol. Nie je to uplne nova budova, pretoze kostol vznikol iba rozsirenim a adaptaciou druheho benusskeho. Druhy kostolik tvori vlastne jeho svatynu, ale jeho lod je novou stavbou moderneho tvaru s kazetovou, betonovou povalou. Zakladny kamen k tretiemu kostolu vysvatili 11. juna 1938. Patnasteho augusta 1939 teda zasluhou velkej obetavosti veriacich dokoncili novu pristavbu kostola s nakladom 300 000 korun. Hlavny oltar, postaveny v decembri 1938, je dielom banskostiavnickeho rezbara Jozefa Weissa. Sestnasteho augusta 1941 kostol vymaloval akademicky maliar z Bratislavy.
Dalsie sutazne otazky: 6. Dolina Hronec turistickou cestou spaja Horehronie a Stredne rudohorie cez Muransku planinu priamo do mesta ... 7. Ktora rieka prameni v Lome nad Rimavicou? 8. Ake dvojversie ma vyryte Samo Chalupka na nahrobnom kameni v Hornej Lehote? 9. V ktorom roku veriacim v Podbrezovej spristupnili rimskokatolicky kostol? 10. Filialkou ktoreho mesta bol v minulosti benussky kostolik?
Ako sme vas uz informovali, ak sa chcete do citatelskej sutaze o 1000, 500 a 300 korun zapojit, odpovede posielajte az po zverejneni vsetkych tridsiatich sutaznych otazok.

DNI MESTA BREZNA 2002

fotoobjektivom Viktora Sajgalika

Jarmok ludovych vyrobkov (1) na vynovenom namesti v predposledny augustovy piatok otvoril Dni mesta Brezna 2002. Podvecer (po vydatnej burke) tych, ktori sa prisli pozriet, co sikovne ruky stavbarov dokazali, zabavali Dychovy orchester mesta Brezna (2), Mostarenka, folklorny subor Mostar s Danielom Compagnonom, ludova hudba so solistami Stastneho detstva a clenovia skupiny historickeho sermu Berezun (3).
Organizatori do pestrej palety programov zaradili aj spomienku na Martina Razusa v podani seniora evanjelickej cirkvi a. v. ThDr. Jana Dubinyho (4) a koncert rodakov - opernych spevakov Ivana Zvarika a Mateja Vanika. Pocetnych divakov zaujali profesionalni umelci z banskobystrickeho Studia tanca v programe Tanec ako nova forma komunikacie.
O slavnostny akt otvorenia namestia sa postaral primator Brezna a zastupca dodavatela stavby Doc. Ivan Hlavon (5). Po ohnostroji (6) sa roztancovane namestie zabavalo az do rannych hodin pri hudbe skupiny ZBM.

Obec Podbrezova – ocelove srdce Horehronia so 4165 obyvatelmi (k 1.8.2002)

Najstarsia zmienka je z roku 1358 – Lopej. Obec sa sklada zo siestich miestnych casti: Podbrezova, Lopej, Chvatimech, Stiavnicka, Skalica a Vajskova. Podbrezova s modernym hutnickym zavodom (ZP), kostolom svateho Stefana, v ktorom sa nachadza unikatny kovovy oltar.
Rimskokatolicky kostol v Podbrezovej bol pre vsetkych veriacich otvoreny v roku 1892. V tomto roku si teda pripominame 110. vyrocie otvorenia tejto pamiatky. Kostol je stavany v gotickom style, co je ocividne zjavne ci uz z vnutorneho, ale aj vonkajsieho prevedenia.
Celkova dlzka kostola je 20 a 1/2 metra, pysi sa unikatnym oltarom. Ozdobny oltar bol zhotoveny a postaveny v Zlievarni Hronec, v tom istom roku, ked bol dany do prevadzky kostol (rok 1892).
Oltar je taktiez v gotickom style s peknou vyzdobou a je zhotoveny zo zelezneho plechu. Dlzka oltara je 3 m, sirka 1,4 m, najvacsia vyska je 5,8 m. Medzi svatynou a lodou je kamenny schodikovy stupen, na ktorom je zelezne zabradlie, oddelujuce svatynu od lode. Od svatyne vpravo na jednej urovni s nim je sakristia. Kazatelnica je zhotovena z obycajneho dreva, ktore je opatrene ocelovym plechom, plech je opatreny obkladom s gotickou vyzdobou. K nemu veduce schody su zhotovene tiez z duboveho dreva.
V casti Lopej sa nachadza kulturna pamiatka, kostol svateho Juraja s oltarnym obrazom od Jozefa Murgasa.
Vazeni citatelia, spoluobcania, v dnesnom clanku Vam chcem priblizit vzniknutu kauzu okolo prenajmu budovy na Namesti SNP v Banskej Bystrici. Nie som novinarka, preto sa vopred ospravedlnujem ak okrem vecneho opisu z nasledujucich riadkov vycitite aj moj subjektivny nazor .
Strnasteho augusta sa konalo v  Banskej Bystrici mimoriadne zasadnutie Zastupitelstva Banskobystrickeho samospravneho kraja (dalej BB SK), ktore zvolal jeho predseda Milan Marcok na ziadost dvadsiatich troch poslancov. Podnetom boli skandalozne clanky poslanca Juraja Mesika a redaktora Ivana Bacu v dennej tlaci spred niekolkych dni, v ktorych verejne kritizovali prenajom budovy Slovenskej sporitelne, a .s., na Namesti SNP v Banskej Bystrici na ucely Uradu BB SK. Okrem kritiky tohto kroku z clankov zaznievaju aj podozrenia, ze vedenie BB SK a koalicni poslanci (HZDS, SDL, SMER) budu v pripade odkupenia objektu profitovat z niekolko milionovej provizie.
Rokovanie prebiehalo v konstruktivnej pracovnej atmosfere za pritomnosti zastupcov medii a pozvanych hosti. Predseda BB SK Milan Marcok vo svojom stanovisku k uvedenej kauze zdoraznil, ze v clankoch boli publikovane same hypotezy a polopravdy, ktore nastrbili vo verejnosti obciansku bezuhonnost vedenia BB SK i samotnych poslancov. Nasledovali vecne argumenty, ktore tvrdenia J. Mesika a I. Bacu v mnohych bodoch vyvratili, resp. doplnili, upresnili.
Po predsedovi Marcokovi vystupil poslanec Banik, ktory precital stanovisko prednostu Krajskeho uradu v Banskej Bystrici Pavla Seckara k vyhlaseniu predsedu BB SK. V stanovisku boli uvedene niektore zavadzajuce fakty o pracovnych podmienkach zamestnancov KU ako aj  zamestnancov BB SK, o podmienkach prenajimania priestorov KU pre Urad BB SK atd. Tieto informacie boli nielen zavadzajuce, ale zamerne neuplne, preto ich neskor predseda M. Marcok doplnil dalsimi udajmi.
Ako vyplynulo z vyjadreni predsedu BB SK i vacsiny diskutujucich poslancov, vedenie BB SK i poslanci sa dorazne ohradzuju voci zverejnenym podozreniam. Plne si uvedomuju zodpovednost za hospodarenie so zverenymi prostriedkami, zodpovednost za vybudovanie a bezproblemove fungovanie novej institucie regionalnej samospravy, zodpovednost za svoje konanie a rozhodovanie v prospech kraja pred svojimi volicmi. Mnohi vyslovili presvedcenie, ze spravnost postupu pri prenajme priestorov Slovenskej sporitelne na ucely uradu BB SK potvrdi aj Najvyssi kontrolny urad, na ktory podal poslanec J. Mesik podnet na presetrenie hospodarenia s financnymi prostriedkami statu.
Na tomto mieste si dovolim vyslovit niekolko nazorov viacerych poslancov i moj vlastny pohlad na celu kauzu :
Ak sa chcel poslanec J. Mesik v ramci predvolebnej kampane zviditelnit (kandiduje za DS), tak sa mu to v plnej miere podarilo. Ale za aku cenu ? Svojim vystupenim zdiskreditoval mnoho cestnych ludi, zasial do verejnosti pochybnosti o ich vierohodnosti a nezistnom konani. Nevyhol sa ani citovemu vydieraniu a lacnemu populizmu, ked ucelovo vo svojom vystupeni vytiahol karty zdravotnictva, skolstva i sucasnej kritickej povodnovej situacie. V plnej miere ho podporili osoby, ktorych ambicie v uplynulom obdobi zostali nenaplnene.
Poslanci pri rokovani zachovali rozvahu a chladnu hlavu, nedali sa vyprovokovat zahmlievanim skutocnosti i niekolkymi urazkami k  unahlenym vyjadreniam. Drvivou vacsinou (okrem styrov hlasov) podporili stanovisko predsedu BB SK M. Marcoka a schvalili navrh na presetrenie celej kauzy v obciansko-pravnom konani.
Poslanci vyuzili mimoriadne rokovanie aj na zhodnotenie povodnovej a popovodnovej situacie v nasom kraji. Aj ked riesenie spomenutych vaznych problemov nespada priamo do kompetencii BB SK, rozhodli sa nezostat bokom od aktivit na pomoc postihnutym spoluobcanom a jednomyselne sa zriekli jednomesacnej odmeny na ucel likvidacie nasledkov povodni v nasom kraji.
Poznamka na zaver: Preco sa musime v nasej spolocnosti sustavne navzajom z niecoho obvinovat a nasledne verejne obhajovat svoje konanie, preco neustale znepokojujeme verejnost, zasievame nedoveru, nevrazivost, zavist a nepokoj, ktore nas vytrhavaju od nasej kazdodennej prace v prospech nas vsetkych.

Mgr. Iva Urbanova,
poslankyna BB SK