Lubica Miklosova, vychovavatelka, Hronec:

- Samozrejme, ze by som prispela, v kazdom pripade, ved je hrozne, co niektorych postihlo. Situaciu sledujem aj v Cechach, pretoze som odtial. Moje pocity su hrozne. Velmi lutujem tych ludi. Neviem si ani predstavit, ze by som zo dna na den ostala bez vsetkeho. Nastastie moji pribuzni byvaju v oblastiach, ktore nezatopilo.

Dr. Jaromir Dlouhy, hudobny skladatel, Brno:

- Uz som poskytol pomoc poskodenym povodnami. Dotklo sa ma to velmi, pretoze som z Moravy. Ako umelec som ovela citlivejsi na taketo veci ako bezny clovek, nechcem sa ho vsak v ziadnom pripade dotknut. Predpokladam, ze predsa len by sa to nemalo zopakovat. Aj ked sa hovori o patrocnych cykloch, dufam, ze o pat rokov to bude bez vaznejsich katastrof. Aj v Myte pod Dumbierom, kde prave som, vyhlasili treti stupen povodnovej aktivity. Nastastie pre Myto to prebehlo bez vaznejsich skod. Situaciu v Cechach som videl v nasej televizii, ktora kazdu hodinu vysielala zvlastne spravy. Sucastou nasho kazdodenneho programu bolo totiz sledovat, co sa deje.

Margita Pejchalova, dochodkyna, Helpa:

- Urcite prispejem. Sledovala som to v televizii, v rozhlase, lutovala som ludi, ktorych museli evakuovat, a mnohi z nich sa nemali kde vratit. Citim s nimi. Clovek nikdy nevie, co sa moze stat. Keby to postihlo nas, urcite by sme boli nestastni ako vsetci tito ludia.

Marcela Radovicova, invalidna dochodkyna, Podbrezova:

- Bolo to strasne, hlavne v Cechach. Neviem si predstavit, co by som robila, keby sa to stalo nam. Hoci aj nam zaplavilo zahradky pri Hrone, aj to je skoda, zemiaky sa konzumovat nedaju. Vsetko sa vyhodilo. No neda sa to porovnat s tym, co sa dialo v Cechach. Zbierky uznavam, ved clovek nevie, co sa moze prihodit.

Katarina Melicherova, nezamestnana, Cierny Balog:

- Kazdy vecer sme to sledovali. Je mi luto tych ludi. My nastastie byvame na kopci, a tak sme sa bali len zosuvu pody. Ale na Krame nasu rodinu uz styrikrat vytopilo. Vsetko sa da opravit. Material sa da nahradit, ale ak pride niekto o zivot, to sa nahradit neda. Na pomoc postihnutym by som prispela, ale priamo obcanom, nie tak ako to bolo nedavno na vychode, kde peniaze nesli vsetkym.

Jozef Keren, robotnik, Brezno:

- Povedal by som, ze je to smutne. Pochadzam od Lubietovej, ktora tiez patrila medzi postihnute obce. Katastrofa moze postihnut kazdeho. Nikto si teraz nemoze byt isty, ze jeho to nevezme. Myslim si, ze by sa s tym malo nieco robit a kde sa da, povodniam zabranit. Do zbierky som ochotny prispiet, samozrejme.

(ng, ma)

Z polomskej kroniky

... pozemok za kona?

Pri osidlovani Horehronia v roku 1612 zo Zakarpatskej Ukrajiny do Polomky prisiel Pavol Hrebik. Jeho syn Matej a vnuk Jakub su v urbarskych zaznamoch evidovani v poslovencenej podobe ako Hrebla. Jakub Hrebla sa v bojoch pocas stavovskych povstani vyznamenal, za co mu cisar Leopold I. udelil vysady - armales. Tymto Hreblu vynal z poddanskeho stavu a povysil do stavu zemianskeho. Podla zvyku si ,,obdarovany" musel zmenit, alebo upravit priezvisko, a tak z Hrebla sa stal Hreblay.
Valentin Hreblay, vnuk spominaneho Jakuba v casoch vojen surne potreboval husarskeho kona. Kedze v Polomke takeho nenasiel, obratil sa do susedneho Bacucha. A mal veru stastie. Za husarskeho kona dal jeho majitelovi svoj pozemok. Zial o tejto dohode nevyhotovili pisomny zaznam, co mnohym zacalo komplikovat zivot. A tak sa Michal Hreblay, vnuk Valentina v roku 1802 rozhodol pozemok od uzivatelov vymahat sudnou cestou. Stolicny urad 6. februara 1802 vyniesol toto rozhodnutie: ,,Michal Hreblay zaplati doterajsim uzivatelom pozemku 30 rynskych florenov a pozemok si prevezme do svojho uzivania ..." Dokument je pozoruhodny aj tym, ze je pisany peknym rukopisom a slovencinou, hoci zaciatkom 19. storocia uradnou recou aj na Horehroni bola madarcina.
Este pripomeniem, ze ked Hreblayovci dostali vysady, prinalezal k nim aj erb ,,EXLIBRIS HREBLAY" Polomka.

J. Laubert z Bratislavy (rodak z Horehronia)

Poucime sa?

Chcem sa s citatelmi podelit o skusenost, ktora sa mi prihodila v nasom meste. Hoci podmienky ponuky v dnesnych casoch su, da sa povedat, siroke co do sortimentu, co do kvality je to uz horsie, pretoze nas trh je zaplaveny vyrobkami cinskymi, korejskymi, thai-wanskymi a ja neviem ani este akymi. Cim je clovek starsi, tym vyhladava pohodlnejsiu obuv, ale tiez chce, aby to na nohe malo formu. Ked si kupite aj drahsiu obuv, nikto vam nezaruci, ze bude aj kvalitna. Podla Obchodneho zakonnika mate pravo na reklamaciu, ale pokial to vsetko prebehne, ste bez topanok tridsat dni.
No, ale k veci. Kupila som si teda sportovu obuv, letnu, na ktoru bola zlava tridsat percent. Potesila som sa, sandale boli lahke, dobre mi sadli a este som aj usetrila. Pri pokladni som sa spytala, ci mam aj na tuto zlavnenu obuv nejaku zaruku. Bolo mi povedane, ze normalne sest mesiacov. V sandaloch sa mi vyborne chodilo, ale len dovtedy, kym sa mi nezacali rozchadzat. Vyuzila som pravo spotrebitela a sla som obuv vyreklamovat. Reklamacny listok som dostala s tym, ze sa mam prist spytat o tridsat dni, alebo mozem aj skor. Po dvoch tyzdnoch som sa zastavila, no ale ked som videla, ako to bolo opravene, odmietla som to prijat. Dostala som odpoved, ze to neprekaza, ved este neuplynula lehota tridsiatich dni, a tak to este poslu znova na opravu. Po tridsiatich dnoch oprava vyzerala tak isto a ja som jednoznacne odmietla prebrat topanky. Dostala som odpoved, ze mi ich poslu postou. Tato veta ma uz uplne sokovala a rezolutne som sa postavila, ze chcem vratit peniaze. Po porade s inou zamestnankynou alebo veducou (neviem), mi boli peniaze arogantne vratene. Ked som si chcela v predajni pozriet, ci by som si nekupila ine topanky na novu sezonu, hoci som bola sokovana pristupom personalu, dotycna predavacka mi povedala: ”aby som si sla kupit topanky niekde inde, kde budu este lacnejsie, ako u nich”.
Tak to je pristup predavajuceho personalu, ktory ma chranit zakaznika, alebo mu vyjst v ustrety, aby bol spokojny. Ved vsetci sme vlastne predavaci v jednu chvilu a potom zase kupujuci a nepozname svoje povinnosti a tiez prava. Radsej pomahame vselijakym Xiang-Kuom, aby zarabali majetky a zaplavovali trh nekvalitnymi vyrobkami. Nakoniec chcem povedat len tolko, ze by sme si mali my zakaznici – spotrebitelia viac uplatnovat pravo Obchodneho zakonnika, lebo pravo a zakon je na nasej strane. Poucime sa?

Maria Tapajcikova

Socha Martina Razusa bude mat zaklad

Ozvalo sa srdce breznianskeho podnikatela

Horehronske muzeum pritahuje svojich priaznivcov aj cudzich hosti pronarodnymi breznianskymi pokladmi nasich predkov. Vdaka za to patri jeho obetavym pracovnikom, ktori nam priblizuju a spritomnuju historiu aj sucasnost.
Osmeho augusta sme zazili v prekrasnom prostredi muzealnej, historicky zrekonstruovanej zahrady spomienkovy vecer s dostojnym vystupenim Divadelneho suboru Jana Chalupku pri prilezitosti 65. vyrocia umrtia Martina Razusa, ktore zreziroval a autorsky pripravil Ing. Anton Jursa. Odchadzali sme obohateni o krasny zazitok a s vedomim prejavenia ucty nasej drahej osobnosti Martinovi Razusovi.
Po programe vdacni priaznivci venovalli na instalaciu sochy Martina Razusa financne dary. No najviac ma potesilo prve semienko, prva iskra, ktora, pevne verim, rozpali srdcia aj dalsich podnikatelov. Bol to jednoznacny, ochotny, vdacny pristup breznianskeho podnikatela Branislava Brecku, ktory sa rozhodol na svoje naklady vybudovat stavebnu cast zakladov pod sochu Martina Razusa v historickom severozapadnom parku. Pevne verim, ze tento krasny priklad nasho rodaka podnieti aj dalsich podnikatelov, nezostane osamoteny v Brezne ani v okrese. Ved kto nacas dava, dvakrat dava. Vsetci si uvedomme, ze tento skvost, ktory ma byt instalovany na namesti, bude veky zdobit nase mesto a pripominat nasho breznianskeho velikana.
Prva komunalna banka ma sidlo na Ulici Bozeny Nemcovej v Brezne, kde je otvoreny ucet pre vdacnych sponzorov. Radi vas tam privitaju!
A aky odkaz patri rodakovi B. Breckovi? Vdaka vam, na zaklade sa dobre stavia!

Oto Baldovsky
(za realizacny vybor vystavby sochy)

Letna (prazdninova) skola

Riaditelstvo Zakladnej skoly vo Valaskej v spolupraci s americkou neziskovou organizaciou Associates in Accom. Inc. a Katedrou evanjelikalnej teologie a misie PF UMB v B. Bystrici zorganizovalo pre ziakov skoly letny anglicky jazykovy tabor. Vyse sestdesiat deti chodilo denne do skoly aj ked boli prazdniny, a vobec im to neprekazalo. Naopak. Deti sa v tabore citili velmi dobre a tesili sa na stretnutia s americkymi lektormi a ich slovenskymi pomocnikmi.
Tabor prebiehal od 5. do 15. augusta dennou formou. Kazdy den sa rano vsetci stretli a dostali potrebne informacie. Potom sa v mensich skupinach ucili anglictinu, spievali slovenske a anglicke pesnicky, pocuvali biblicke pribehy, hrali sa rozne hry, hrali na zvonkohre. Po obede sa venovali sportovym aktivitam – hrali vybijanu, ale aj americke sporty. Novoziskane vedomosti predviedli deti svojim rodicom na podvecernom predstaveni, na ktore ich pozvali lektori. Veduca tabora Vanessa Lake, jej traja americki priatelia spolu so siestimi slovenskymi asistentmi dokazali deti zaujat natolko, ze uz teraz sa tesia na pokracovanie tabora o rok.
Tabor mal priaznivu odozvu aj u rodicov. Pomohol im vyriesit problem volneho casu deti cez prazdniny, kedy sa mnohe bezcielne tulaju s klucikom na snurke okolo krku. Tieto deti vyuzili svoj cas ozaj zmysluplne, ziskali mnohych priatelov a vela sa naucili.
Touto formou dakujeme Ing. Zlatici Hilovskej, ktora nam tento tabor sprostredkovala.

Mgr. Magda Vanikova,
riaditelka skoly