konatela Agentury domacej osetrovatelskej starostlivosti MUDr. Vladimira Hudeca

o Nasa citatelka I. Bullova z Piesku nas poprosila o podakovanie vasej agenture za sprostredkovanie starostlivosti o jej choreho manzela. Zaroven nas poziadala, aby sme aj ostatnym citatelom priblizili cinnost tejto agentury:
- V prvom rade sa chcem podakovat za prejav vdaky v mene celeho kolektivu Agentury domacej osetrovatelskej starostlivosti v Brezne. Nasa agentura vznikla rozhodnutim Krajskeho uradu v Banskej Bystrici 1. februara 2001 a uz dnes mozem konstatovat, ze jej starostlivost o leziaceho pacienta nasla pevne miesto v Brezne a v okoli. Ide o mnozstvo pacientov, ktorym sme poskytovali prostrednictvom nasich sestriciek zdravotnu starostlivost v byte. Su to pacienti priputani na lozko pre tazke ochorenia, ako je napriklad stav po mozgovej prihode, skleroza multiplex alebo ine tazke ochorenia. Starostlivost poskytujeme aj pacientom s tazko sa hojacimi ranami na dolnych koncatinach, resp. osetrovanie prelezanin u nepohyblivych pacientov. Tiez sa snazime setrit peniaze pre zdravotne poistovne tym sposobom, ze pacienti s chronickymi ranami na nohach nemusia byt dvakrat aj trikrat v tyzdni vozeni sanitkami do odbornych ambulancii, kde im previazu ranu. Tuto cinnost, samozrejme pod dohladom odborneho lekara, vedia zabezpecit sestricky doma v byte pacienta. K tymto pacientom sa nam dari zabezpecit aj konzultaciu chirurga v byte. Napriek zlozitej ekonomickej situacii v zdravotnictve je tato starostlivost poskytovana bezplatne, hradena je zo zdravotneho poistenia.
Aj ja sa chcem touto formou podakovat vsetkym sestrickam, ktore sa podielaju na tejto narocnej praci, ako aj osetrujucim lekarom, ktori nase sluzby vyuzivaju. Zial, musim konstatovat, ze sa najdu aj lekari, ktori nase sluzby nevyuzivaju. Ostava mi len domnievat sa, ze v ich obvodoch bud nie su leziaci pacienti, alebo sa o nich staraju prostrednictvom svojej ambulantnej sestricky, ktora tychto pacientov navstevuje.
Na vysvetlenie: nasa agentura moze poskytnut zdravotnu starostivost len tomu pacientovi, ktoremu jeho osetrujuci lekar - bud na vlastne odporucenie alebo na odporucenie odborneho lekara ci lozkoveho oddelenia - vystavi navrh na osetrenie agenturou. Cize rozhodnutie o poskytovani tohto druhu zdravotnej starostlivosti nasou agenturou je plne v rukach osetrujuceho lekara.
Verim, ze aj v buducnosti tento druh starostlivosti bude este viac vyuzivany, predovsetkym z pohladu presunu liecebneho procesu z lozkovych zariadeni nemocnic do bytu pacienta, ako aj zvyseneho komfortu pacienta.
Ozaj ,,Tota Helpa"
Desiate vyrocie, ktore si Zakladna umelecka skola v Helpe v tomto obdobi pripomina, je dovodom na obzretie sa spat. Zriadit umelecku skolu, dat horehronskym detom moznost zmysluplne prezivat volny cas, bola spravna myslienka. Ved deti z Horehronia su talentovane, nadane, maju chut kulturne rast, umelecky sa vzdelavat a ostat zivymi nostitelmi kultury svojich predkov.
O uspesnej praci skoly svedci mnozstvo diplomov, oceneni z regionalnych, medziregionalnych, celoslovenskych i medzinarodnych sutazi. To vsetko stihla Zakladna umelecka skola v Helpe len za desat rokov. Najskor ako pobocka Zakladnej umeleckej skoly v Brezne, neskor v Polomke a v tomto skolskom roku, kedy jej budova nadobudla novu tvar, ako samostatna ,,zuska". Obecny urad v Helpe sa postaral o to, aby sa v nej ziaci dobre citili. Ocenili to nielen pedagogovia, ale aj ziaci, ktori do nej prichadzaju az od pramena Hrona.
Popoludnajsie hodiny v nej travia s maliarskou paletou v ruke alebo pri hudobnom nastroji. Ucia sa nielen hudbe vaznej, ale zaujima ich aj hudba popularna. S laskou v srdci si zaspievaju a zahraju aj ludovu piesen.
Plody desatrocnej vzdelavacej prace sa zacinaju odzrkadlovat v tom, ze ziaci profesionalne posilnuju ludove hudby, chramovu cirkevnu hudbu, spevacke skupiny, ochotnicku divadelnu cinnost. Slovom pomahaju zvysovat uroven kulturneho zivota dediny.
Mnohym absolventom tejto zakladnej umeleckej skoly hudba ucarovala a rozhodli sa jej profesionalne venovat. Vzdelavaju sa na konzervatoriach a niektori z nich su uz aj zacleneni do pedagogickeho kolektivu svojej umeleckej skoly.
Vdaka snahe Obecneho uradu v Helpe, vsetkych pedagogov, rodicov a priaznivcov skola rastie a nadalej bude otvarat dvere detom, ktore sa chcu umelecky obohatit.

Rusil nocny klud
Pat minut pred jedenastou vecer 23. novembra sa obyvatelia z Ulice 9. maja stazovali na rusenie nocneho kludu. Hliadka po prichode na miesto zistila, ze alkoholom posmeleny tu vykrikoval M. B. z Dolnej Lehoty. Pripad je v stadiu preverovania.

Muz a zena v klbku
Bitku a hluk zo Zidlovej ulice c. 3 hlasili 25. novembra o tristvrte na sedem rano. Oznamenie bolo pravdive: medzi sebou sa pobili a hlasno sa urazali I. B. a D. B. Dovod sporu muza a zeny je predmetom objasnovania.

Opat ,,uradoval" sarha
Podla zmluvy, ktoru uzavrelo mesto s majitelom zvolenskej firmy, raz mesacne sa v Brezne robi odchyt tulavych psov. A tak 25. novembra sarha v spolupraci s mestskou policiou odchytil osemnast tulavych psov. Zvierata odviezol do utulku vo Zvolene.

Skrvaveny muz
,,Na autobusovej zastavke pri benzinovom cerpadle Octan lezi skrvaveny muz". Po tejto informacii desat minut po stvrtej popoludni 27. novembra tam hliadka vyrazila. Zranenemu privolali sanitku.

Utocnik na namesti
Na zaklade oznamenia 28. novembra pat minut pred pol stvrtou popoludni na namesti zadrzali P. B. z Brezna. Preco fyzicky napadol M. S. z Brezna, to hadam vyjde najavo v priebehu objasnovania tohto utoku.

Nie je ohen ako ohen!
Z Vrbovej ulice sa 2. decembra pat minut po jedenastej siril neprijemne zapachajuci dym. Hliadka smerovala k miestu, odkial dym vychadzal a nasla tam znecistovatela zivotneho prostredia. M. S. totiz vypaloval kable, ohen musel zahasit, ale tym to neskoncilo. Za svoj priestupok sa bude este zodpovedat.

Hladny a drzy zakaznik v Bille
O. H. z Brezna si 2. decembra niekde vypil a potom sa o 16.10 hodine vybral na ,,nakup" do Billy. Zastavil sa pri pulte s udeninami, kde mu do oka padlo udene koleno. Asi bol velmi hladny, pretoze v tom okamihu ho zacal konzumovat. Pracovnika straznej sluzby, ktory ho upozornil, ze by mal najskor zaplatit, pocastoval nevyberanymi slovami. Neostavalo nic ine, len privolat hliadku.