Ing. Tomas Gabon

Co je to SOVS?

Spolocnost pre ochranu vtactva na Slovensku (SOVS) je ochranarska, mimovladna a neziskova organizacia, ktorej poslanim je ochrana volne zijucich druhov vtakov a ich biotopov. Zdruzuje 1300 dobrovolnych ochranarov, ornitologov a milovnikov vtactva. Zastupuje Slovensko v medzinarodnom spolocenstve na ochranu vtactva Birdlife International. Vtactvo pocas migracie a tahu sa stava zranitelnejsim, lebo z obrovskych uzemi severu tiahne na male plochy v husto osidlenych industrializovanych oblastiach. Obzvlast negativnymi faktormi su:

- likvidacia, fragmentacia ci pretrvaranie biotopov,
- bariery v krajine vo forme elektrorozvodov umiestnenych priecne cez migracne zony, kde mozu rocne zahynut stovky vodnych vtakov,
- polovanie, resp. pytliacenie, vyrusovanie vtakov a riziko usmrtenia chranenych druhov,
- znecistovanie vodnych ploch chemikaliami a olovom, napriklad pouzivanie olovenych brokov (kacica sa moze otravit po prehltnuti desiatich olovenych brokov),
- nelegalne pouzivanie ziabrovych sieti na vylov ryb, v ktorych mozu uviaznut rozne druhy vodneho vtactva ohrozeneho i neohrozeneho.
Do tejto organizacie s medzinarodnou ucastou je zapojena aj breznianska pobocka, ktoru zalozili len pred niekolkymi rokmi, a to rozdelenim na banskobystricku a brezniansku. Je este len v zaciatkoch, takze o nej verejnost takmer nevie. Vacsou propagaciou a hlavne aktivitou chcu jej clenovia dosiahnut, aby sa o nej milovnici vtactva dozvedeli a zaujimali sa o nu.

Pokoj doplnkova dochodkova poistovna (Pokoj DDP) vznikla v roku 1998 a dnes uz eviduje viac ako 71 000 poistencov a 2369 zamestnavatelov, ktori prispievaju svojim zamestnancom na doplnkove dochodkove poistenie na zaklade zmluvy s Pokoj DDP. Medzi tychto zamestnavatelov patria napriklad Slovnaft, Slovenske telekomunikacie, Narodna banka Slovenska, Socialna poistovna, Doprastav, Matador Puchov, Volkswagen Slovakia, Slovenske elektrarne a dalsi.
Dovodom tohto zaujmu je predovsetkym realna stabilita poistovne, za ktorou ako jedinou doplnkovou dochodkovou poistovnou stoji banka – Tatra banka. Na stabilite Pokoj DDP sa rovnakou mierou podiela aj davkovy plan v maximalne moznej miere priblizujuci vykon doplnkoveho dochodkoveho poistenia standardnym penzijnym fondom znamym v krajinach Europy.
Tatra banka je depozitarom poistovne. Aktiva poistencov Pokoj DDP, ktore dnes uz presahuju 950 milionov korun, su spravovane taktiez Tatra bankou a na ich sprave sa podielaju aj odbornici z Tatra Asset managementu, dcerskej spolocnosti banky, ako aj rakuskej Raiffeisen Zentral Bank, ktora je majoritnym akcionarom Tatra banky.
Pokoj DDP je jedina doplnkova dochodkova poistovna, ktorej poistenci mozu vyuzivat na komunikaciu s poistovnou viac ako 90 pobociek Tatra banky, a.s., na uzemi celeho Slovenska. Absolutne neprekonatelnou vyhodou je aj moznost vyuzivat nepretrzitu sluzbu - 24 hodin denne je k dispoizicii sluzba DIALOG, kde je mozne ziskat vsetky zakladne informacie o Pokoj DDP.

Co ponuka Pokoj DDP?
Davkovy plan zvyhodnuje poistencov Pokoj DDP v porovnani s inymi doplnkovymi dochodkovymi poistovnami. Tieto zvyhodnenia spocivaju hlavne v rozsireni moznosti cerpania davok, napriklad:
1. Moznost pre kazdeho poistenca vycerpat cast svojho dochodkoveho uctu (prip. aj cely ucet) formou vysluhoveho dochodku uz po jednom roku ucasti na ddp bez ohladu na vek poistenca – so zostatkom dochodkoveho uctu (DU) moze poistenec pokracovat v poisteni.
2. Poistenec urcuje aj prvu zvysenu splatku doplnkoveho starobneho dochodku (DSD), doplnkoveho invalidneho dochodku (DID) alebo vysluhoveho dochodku (VD) az do vysky 50% stavu na svojom DU.
3. Moznost kombinovaneho vyplacania DSD, DID a VD – z casti DU (urcenej poistencom) docasne so zarucenou dobou vyplaty a z casti uctu dozivotne.
4. V priade, ak DU pri vymerani dochodku poistencovi nepresiahne 50 000 korun, vyplati sa dochodok formou jednorazoveho vyrovnania (cela suma na DU, vratane prispevkov od zamestnavaela).
5. Ak v case priznania pozostalostneho dochodku nepresiahne jeho splatka 800 korun/mesacne, 2400 korun/stvrtrocne alebo 4800 korun /polrocne vyplati sa tento dochodok formou jednorazoveho vyrovanania (cela suma na DU, vratane prispevkov od zamestnavatela).
6. Dochodky sa vyplacaju podla rozhodnutia poistenca (prip. pozostaleho) mesacne, stvrtrocne alebo az polrocne vopred.7. Kazdy poistenec moze vyuzit atraktivny balik bankovych sluzieb v Tatra banke – TatraDynamic s vyraznou zlavou az 33%, ktory obsahuje
- zvyhodnene vedenie bezneho uctu v korunach bez minimalneho zostatku,
- Internet banking a Dialog,
- kartu VISA Electron s dennym limitom 20 000 korun,
- dalsiu platobnu kartu so zlavou,
- sest vyberov z bankomatov Tatra banky a dve uctovne polozky,
- vypis z uctu postou jedenkrat mesacne,
- povolene precerpanie prostriedkov na ucte.

Poistite sa a vyuzite vase danove zvyhodnenie.
Dalsim z dovodov, pre ktory sa obcania zapajaju do doplnkoveho dochodkoveho poistenia, spociva v danovom zvyhodneni prispevkov, ktore ma len tento typ poistenia osob. Prispevky zamestnanca na doplnkove poistenie vo vyske do 10% z jeho brutto prijmov zo zavislej cinnosti (zo mzdy), najviac 24 000 korun rocne, znizuju danovy zaklad poisteneho zamestnanca.

POZOR PREMIA!
Ak uzavriete zamestnanecku zmluvu s Pokoj DDP do 31. decembra 2002, ziskate premiu od Tatra banky, a.s., vo vyske vasho prveho zaplateneho prispevku na doplnkove dochodkove poistenie v Pokoj DDP, najviac vsak 1000 korun.

Snahou Slovenskej republiky bude v predvstupovom obdobi do EU prisposobit sa urcitym poziadavkam a cielom, ktore sa budu musiet dodrzat. Jednym z prioritnych cielov pre programovacie obdobie 2000 – 2006 je i Koncepcia rozvoja vidieka SR, kde sa propaguje Plan rozvoja polnohospodarstva a trvalo udrzatelnych vidieckych oblasti pri zachovani ekologickych poziadaviek. Realizacia rozvoja vidieka je zlozity a narocny proces, ktory vyzaduje presnu koncepciu, cielavedomost a odborne aktivity. Prevazne vidiecky charakter Slovenska nas nuti, aby sa tymto problemom zaoberali skutocni odbornici, ktori studovali tuto oblast a vedeli by sa zorientovat vo vsetkych sferach, ktore zahrna vidiek a vidiecka krajina. Zial, na Slovensku neexistuje ziadna stredna odborna skola, ktora by sa zaoberala rozvojom vidieka a produkovala tychto odbornikov. Vsetky vyspele staty Europy taketo skoly maju, co sa odzrkadluje i na samotnej kvalite vidieckeho zivota.
Snaha o zalozenie takejto skoly bola prave v Brezne, co sa nepodarilo presadit. Hoci struktura nasich strednych skol nie je optimalna a mnohe nase stredne skoly produkuju absolventov, ktori sa nemozu uplatnit v praxi, je nepochopitelne, ze takuto skola u nas stale nezalozili. Aj ked projekt Milenium (rozvoj vychovy a vzdelavania v SR) jasne hovori o priblizovani sa vzdelavania k EU a ze vzdelavanie nema byt dikatom sily, ale argumentov a myslienok, velmi tazko sa na Slovensku nieco nove presadzuje. Mnohe kompetentne osoby nemali ani najmensi zaujem o zalozenie vidieckej skoly, hoci mala velku podporu a silne argumenty. Aj samotne Brezno je najoptimalnejsie miesto pre jej zalozenie ako jedinej skoly svojho druhu na Slovensku. Zalozenie vidieckej skoly by urcite Breznu pomohlo a este viac by ho zviditelnilo.
Hlavnym dovodom, preco vidiecka skola nevznikla, su nevyuzite niektore existujuce stredne skoly s nizkym poctom ziakov a poloprazdne triedy, pricom sa nebrala do uvahy ich mozna reorganizacia. A to, ze su pre nas stat len minimalne, alebo takmer vobec nevyuzitelne. Z tohto dovodu sa uz asi u nas nepodari zalozit novu, modernu a tak potrebnu vidiecku skolu, no nadej stale existuje, ze sa podari aspon zalozit novy odbor s tymto zameranim. Pevne verim, ze slubena pomoc z odboru skolstva okresneho uradu posunie celu zalezitost dopredu a ziaci z celeho Slovenska budu moct studovat tento odbor prave u nas v Brezne. Hoci zalozenie noveho odboru je narocny proces, ktory vyzaduje zhotovit nove predmety a osnovy, ich predkladanie ministerstvu skolstva a schvalovanie nie je nepriechodny proces.
Ustretovost skoly pre tento odbor, predpokladana pomoc od noveho primatora a podpora odboru skolstva okresneho uradu urcite prinesie svoje ovocie. Siroka skala novych odbornych predmetov, ktore by mali tvorit tento odbor, bude velmi zaujimava a perspektivna pre prax a je predpoklad, ze odbor pre rozvoj vidieka pritiahne do skoly vela ziakov konciacich zakladne skoly. Uplatnenie ziakov by malo byt tiez siroke a ako odbornici v oblasti rozvoja vidieka urcite pomozu nasej krajine. Aj ked je cela zalezitost v procese planovania, treba verit, ze sa podari zalozit tento prestizny odbor, ktory bude velkym krokom v rozvoji nasho vidieka.

MVDr. Leo Proche