O necely mesiac, 6. a 7. decembra, pristupime k
volebnym urnam, aby sme v komunalnych volbach zvolili primatorov, starostov a clenov
mestskych a obecnych zastupitelstiev. Mena kandidatov su uz zname, ostava len rozhodnut sa
a vybrat tych spravnych, ktori v nasledujucich styroch rokoch budu viest obce a mesta k
nasej spokojnosti. Co sa v uplynulom obdobi podarilo a co ocakavate od novozvolenych
funkcionarov - pytali sme sa v nasej ankete. |
S anketovym mikrofonom
o tom, co sa podarilo
a co nie |
|
Lubica Flaskova, uctovnicka, Brezno:
- Namestie je teraz velmi pekne, to sa mi tu zatial najviac paci. Ulice, cesty su v
hroznom stave, to by bolo treba v prvom rade opravit. Potom treba dat do poriadku krytu
plavaren, prekryt zimny stadion. Chyba nejake ihrisko pre deti, pretoze sa nemaju kde
hrat. Napriklad dcerka by rada hrala tenis, ale nie su na to vhodne podmienky. V lete
chodievala do Podbrezovej. Take okresne mesto by mohlo byt lepsie vybavene. Uvidime, ako
to bude po komunalnych volbach.
Iveta Bakova, invalidna dochodkyna, Brezno:
- Paci sa mi, ze spravili namestie, je velmi pekne. Myslim si, ze rozumnym riesenim
su smetne kose na psie vykaly. Udrziavaju poriadok v meste. Co by mali spravit novozvoleni
poslanci a primator? Som zo sidliska Mazornikovo a tam nie je ziadna cukraren, alebo nieco
podobne na posedenie s detmi. Su tam len obchody a krcmy. Zisiel by sa nejaky pekny park,
aj ihriska, ale tie si deti same zdevastuju, to sa tam neda udrzat.
Peter Samuelcik, lesny inzinier, Brezno:
- Za uplynule styri roky sa zmenili fasady domov. Je tu nove namestie, ale mne ako
lesnikovi sa zda, ze je na nom velmi malo zelene. Mohlo to byt trosku zelensie. Na
Mazornikove, kde byvam, by bolo treba dobudovat nieco pre mladez, lebo je to tam otrasne.
Co sa tyka travenia volneho casu, je to o nicom. Nieco by bolo treba spravit s plavarnou.
Jan Dolinsky, dochodca, Brezno:
- Za tie styri roky sa nieco stalo, ale mohlo sa viac. Chyba nam dom smutku, v
prvom rade. Funkcionari si to mali rozmysliet, nerobit namestie, ale dom smutku. Treba
dokoncit zimny stadion, lebo je to uz stavba vecnosti. Uz pat rokov sa slubuje, ze sa bude
rekonstruovat Sturova ulica. Ale vsetko zavisi od penazi, a tie nie su.
Margita Luptakova, dochodkyna, Bravacovo:
- Styri predchadzajuce roky nebudem komentovat. Myslim si, ze treba spravit dost
vela. Hlavne vysporiadat sa s odpadom, s kanalizaciou. V nasej obci je to problem, skoro z
kazdeho dvora tecie vselico, ide to po ulici a ludia si zneprijemnuju zivot. Potom treba
urobit poriadok s klubom dochodcov. Myslim si, ze ho treba dat niekomu do najmu, aby sa o
to niekto poriadne staral. Nie aby obec mala stratu, ale aby na tom nejako profitovala.
Klub je na velmi peknom mieste a bolo by vhodne starat sa on.
Maria Hulesova, dochodkyna, Brezno:
- Spravili namestie. Ja som spokojna, je to pekne. Ked to tak zoberiete, nieto tu
nic pre deti, napriklad cukraren. Chyba plavaren. Uvidime, co bude na rok.
Stretnutie jubilantov
V zivote kazdeho z nas su milniky, pri ktorych
chvilku postojime a zamyslame sa, aky kus cesty sme v zivote ubehli, co sa nam
podarilo uskutocnit, aby sme si mohli spokojne povedat: Nie, nezili sme nadarmo.
Je uz tradiciou v nasom meste, a tak to bolo aj v stredu 27. novembra, ze
zakladna organizacia Jednoty dochodcov na Slovensku Brezno pozvala dvadsatjeden svojich
clenov na stretnutie dochodcov pri prilezitosti krasnych zivotnych jubilei. Uskutocnilo sa
v peknych priestoroch klubu dochodcov. Pritomnych privital podpredseda ZO JDS
Vladimir Strmen, osobitne clena Rady Ustredia JDS Tibora Gillu. Pozdravila ich aj
tajomnicka ZPOZu Anka Holikova ktora im odovzdala milu pozornost od primatora a karafiat.
V slavnostnom prihovore predseda ZO JDS Arpad Kachnic podakoval jubilantom za
statocne odvedenu pracu a poprial, aby dni zivotnej jesene prezivali v prijemnej
pohode a radosti. Treba sa tesit z kazdeho preziteho dna, vazit si kazdu chvilu, a
preto snivajme len sny najkrajsie, ved kratko trvaju a nase roky ako vtacata nam velmi
rychlo odlietaju. Potom im odovzdal kvietok.
V zabavnom kulturnom programe sa predstavili ziaci Zakladnej umeleckej skoly
v Brezne pod vedenim uciteliek Evky Bruchackovej a Mirky Vetrakovej, ktore
v dalsom programe sprijemnili atmosferu hrou na harmonikach znamymi piesnami
z mladosti.
Bolo to velmi prijemne a mile stretnutie, na ktore budu dlho spominat.
Hanka Stanislavova
Kabaret dobrej nalady
Trinasteho novembra 1745 sa vo Francuzsku narodil zakladatel
systematickej vychovy nevidiacich Valentin Oj. Kazdy rok si nevidiaci na Slovensku
pripominaju jeho narodenie slavnostnymi stretnutiami, kde zhodnotia svoju pracu a cinnost
zakladnych organizaciach Unie nevidiacich a slabozrakych Slovenska.
Clenovia Zakladnej organizacie Unie nevidiacich a slabozrakych Slovenska
v Banskej Bystrici a Brezne sa tohorocnu spomienku na Valentina Oja rozhodli darovat
vidiacim ludom formou Kabaretu dobrej nalady. Kazdy, kto 30. novembra prisiel do saly SOS
Banska Bystrica posediet si v improvizovanej kaviarni, urcite s obdivom sledoval
zrakovo postihnute servirky, ktore im s pomocou kompenzacnej pomocky (indikator
hladiny) naliali kavu, caj, alebo ich obsluzili inymi dobrotami. S uzasom obdivovali
rucne pleteny sveter, malby, tasky robene technikou makrame, aj vyrobky z dreva.
Nevidiaci im ukazali pracu na pocitaci so specialnym hlasovym programom WinTalker,
mnozstvo kompenzacnych pomocok, kazdy si mohol vyskusat simulacne okuliare, a tak sa na
chvilku ponorit do sveta nevidiacich ludi. Zlate ruky nevidiacich maserov ponukali ulavu a
upokojenie.
Co by to bol za kabaret bez programu!? Aj tento bod nevidiaci zvladli. Pod
taktovkou nevidiaceho moderatora Alda Daxnera z Brezna potesili srdce hrou na klaviri
a spevom zmesi operetnych melodii manzelia Dolezalovci, Karol a Olinka, ako o nich povedal
moderator, cely svoj zivot zasvatili kazdemu, kto potreboval a potrebuje pomoc. Tak, ako
potesi matkino pohladenie, tak dusu pohladi poezia. PHDr. Viera Kovacova a Elenka Susova
s laskou zarecitovali verse, ktore sa naozaj dotkli kazdeho srdca. Spievalo sa, ked
Ondrik Petro vyludil ludove tony na svojej milovanej harmonike. Obdiv patril aj dostojnej
ukazke prace vodiacich psov. Zlatym klincom programu bol host z Prahy, nevidiaca
Jitka Lebedova so svojim zaujimavym cislom – tancom so psom. Nakoniec moderator
predviedol nebezpecne a tazke kuzelnicke cislo, ked nechal pred uzasnutym publikom zmiznut
svoju asistentku. Kedze sa mu to nepodarilo, zmizol z javiska aspon on. Nezmizla vsak
dobra nalada.
Medzi tymi, ktori prisli, aby dokazali, ze medzi zrakovo postihnutymi a zdravymi
ludmi nie su bariery a ze ich vytvaraju len niektori ludia, bol aj primator Banskej
Bystrice Ing. Jan Kralik s manzelkou, ale aj dalsi predstavitelia verejneho a
kulturneho zivota Banskej Bystrice. Zivot nam vsetkym prinasa vela tazkosti a prekazok,
ale my verime, ze ich spolocne zvladneme s usmevom tak, ako Kabaret dobrej nalady.
(ad) |
