Pripomenuli si oslobodenie C. BaloguCierny Balog bol oslobodeny jednotkami Cervenej armady 29. januara
1945, 58.vyrocie tejto udalosti si pripomenuli uz v nedelu 26. januara. Polozenim kytice
kvetov a basnou pri pamatniku padlych v II. svetovej vojne za ucasti starostky obce Mgr.
Tatiany Stulrajterovej, clenov vyboru ZO SZPB a clenov Klubu slovenskych turistov otvorili
tradicny pochod na lyziach. Viac ako patdesiat dospelych i mladeze z Cierneho Balogu,
Brezna a okolia vyviezol autobus na Tlsty javor, odkial horskymi cestami prisli mierne
unaveni do Palenicneho, cast pod Kratky ban k pamatniku obcana C. Balogu Jozefa Schona,
ktory tu zahynul 28. januara 1945. Na tomto mieste sa v C. Balogu odohral najvacsi boj s
nemeckym vojskom. Kytice kvetov ozdobili cintorin padlych na Skalici i pamatnik J. Schona,
kde na pocest oslobodenia obce zapalili vatru. Tajomnik ZO SZPB Anton Pobis podakoval za
ucast na pochode a vyzval k pokracovaniu v spomienkach na hrdinske boje a ich obete. Po
skonceni behu nasledovala beseda s ucastnikmi SNP, dobre padol teply caj a pozvanie na
augustove Veporske stretnutie po stopach SNP.
Prejazd v H. Lehote
V nedelu 26. januara v Hornej Lehote ucinkovali clenovia
divadelneho suboru Prejazd, ktory tvoria mladi ludia z Predajnej a z Jasenia. Po prvykrat
sa predstavili pred dvoma rokmi na Stefana s premierou Sipkovej Ruzenky. Asi patdesiatka
divakov v Hornej Lehote tentoraz tlieskala divadelnej hre Janosik, ktoru mierne upravenu
prevzali od Radosinskeho naivneho divadla. Mladych ochotnikov vystupujucich pod
,,hlavickou" Obecneho uradu v Predajnej, coskoro uvidia v Strelnikoch, Brusne i v
Medzibrode. Starosta H. Lehoty Vladimir Busniak ich vrelo odporuca, pretoze u nich s
Janosikom zozali uspech
Jesen a zima ocami deti i uciteliek
Od 27. do 31. januara v Materskej skole na Clementisovej
ulici v Brezne spristupnili vystavu prac uciteliek, riaditeliek a deti zo vsetkych
tridsiatich troch materskych skol okresu Brezno. Temu jesen - zima stvarnili vsetkymi
moznymi vytvarnymi technikami. Vystavka bola spojena so styrmi tvorivymi dielnami, pocas
ktorych v utorok a v stredu dovedna stodvadsat uciteliek i riaditeliek roznymi sposobmi
pracovalo s papierom i slanym cestom. Zaujimavu akciu zorganizovalo metodicke oddelenie
odboru skolstva v spolupraci s klubom tvorivosti Kabinetu predskolskej vychovy pri
Okresnom urade v Brezne.
A opat vsetko zacina
Obcianske zdruzenie INAK v spolupraci s metodickym oddelenim
odboru skolstva Okresneho uradu v Brezne pripravuje na piatok 7. februara o 15. hodine v
mestskom dome kultury slavnostne stretnutie predstavitelov samospravy, podnikatelskych
subjektov a institucii z celeho regionu. Podujatie nesie nazov A opat vsetko zacina. Jeho
sucastou je galaprogram deti a mladeze materskych, zakladnych a zakladnych umeleckych skol
z celeho okresu, vytvarna vystava Europa v skole a vystava prac a vyrobkov deti spojena s
predajom.
Podla slov Mgr. Renaty Vrlakovej z Centra volneho casu, cielom akcie je prezentacia
talentu mladej generacie a ziskanie podpory na dalsie rozvijanie tvorivosti deti a
mladeze: ,,Verime, ze sa zamer organizatorov stretne s pochopenim nielen oslovenych, ale
aj sirokej verejnosti."
(r)
Konferencia o regionalnom rozvoji
Vo stvrtok 30. januara sa v hoteli Mier v Rackovej doline
konala konferencia o rozvoji Liptova, kde svoje aktivity prezentovali obcianske zdruzenia
Ramza (patri sem aj Bacuch), Bela a Oblazy. Ako nas informoval zakladatel OZ Ramza Jan
Turosik, riaditel odboru manazmentu regionalneho rozvoja z ministerstva vystavby im
predstavil integrovanu siet regionalnych rozvojovych agentur a moznosti financovania
regionalneho rozvoja. Pracovnici VUC zo Ziliny priblizili plan socialneho rozvoja a
pripravu operacnych planov. Zastupkyna Slovenskej agentury zivotneho prostredia hovorila o
programovani rozvoja mikroregionov v Banskobystrickom kraji a upozornila na Program obnovy
dediny, v ramci ktoreho obce mozu podavat projekty na ich skraslovanie. Na zaver architekt
prof. Michal Sarafin predstavil svoju publikaciu Obnova dediny, ktoru vydal pri
prilezitosti svojich sestdesiatych narodenin.
(r)
hovorkyne Okresneho riaditelstva
Policajneho zboru v Brezne npor. Mgr. Dany Kmetovej
o Ako hodnotite bezpecnostnu situaciu v okrese Brezno
v uplynulom roku?
- Vo vseobecnosti mozno konstatovat, ze v okrese Brezno doslo k zvysenemu vyskytu
trestnej cinnosti. V porovnani s rovnakym obdobim minuleho roka je to o 166 trestnych
cinov viac (z 1067 na 1233). Objasnenost sa zvysila o 26 trestnych cinov (zo 656 na 682
objasnenych). Percento objasnenosti sa znizilo o 6,18 (zo 61,48 na 55,3 %). Sposobene
skody vzrastli o 3 979 000 korun (z 39 561 000 na 43 540 000 korun). Zaznamenali sme
narast majetkovej, mravnostnej a ekonomickej kriminality. V roku 2002 nebola spachana
ziadna vrazda, v roku 2001 tri a vsetky boli objasnene. Aj devat pripadov mravnostnej
kriminality sme objasnili. Pri majetkovych trestnych cinoch mierne stupli kradeze
motorovych vozidiel (zo 42 na 50). S narastom tejto trestnej cinnosti stupla aj jej
objasnenost a klesli spachane skody, co je sposobene najma tym, ze to nie su lukrativne
znacky vozidiel, ide o neopravnene uzivanie motoroyvch vozidiel alebo o kradeze aut
znaciek VAZ 2101, Skoda 105 L, 120 L, Skoda Favorit. V okrese Brezno sme eliminovali
trestnu cinnost organizovanych skupin zameranu na kradeze aut.
Stav a uroven verejneho poriadku v okrese je dobra Nevyskytli sa jeho hromadne
narusenia, ktore by si vyziadali nasadenie vacsieho poctu sil a prostriedkov. Poriadok sme
zabezpecovali aj pocas roznych sportovych, kulturnych a spolocenskych podujati. V
spolupraci s Pohotovostnym policajnym utvarom odboru poriadkovej policie krajskeho
riaditelstva Policajneho zboru sme uskutocnili osem represivno-bezpecnostnych akcii
zameranych na zvysenie bezpecnosti obcanov (najma v restauracnych zariadeniach a nocnych
kluboch) a na znizenie ulicnej kriminality.
Vlani sa v okrese stalo 408 trestnych cinov, z ktorych sme objasnili 251 (61,5 %),
v roku 2001 bolo z 392 trestnych cinov objasnenych 265 (67,6 %). Na ulici su najcastejsie
pachane kradeze proste, ublizenie na zdravi, kradeze vlamanim. Pretrvavajucim problemom
pri zabezpecovani verejneho poriadku je skutocnost, ze v okrese Brezno nie je
protialkoholicka zachytna stanica pre narusitelov verejneho poriadku pod vplyvom alkoholu.
V porovnani s rokom 2001 sa dopravna nehodovost zvysila o 51 nehod, pocet umrti o
dve, tazko zranenych o pat, ale o sedem poklesol pocet lahko zranenych Hodnota sposobenych
skod sa znizila o 5 062 600 korun (z 30 891 400 na 25 828 800 korun). Pod tieto nehody sa
najcastejsie podpisalo porusenie zakladnych povinnosti, sposob a rychlost jazdy.
Turisticka
cinnost svojim zameranim prispieva k harmonickemu rozvoju osobnosti, upevnuje zdravie,
telesnu zdatnost, kompenzuje jednostrannost mestskeho zivota. Sucasny sposob zivota sa
vyznacuje vo velkej casti populacie ubytkom pohybovej aktivity a stale sa zvysujucimi
narokmi na nervovu a psychicku zataz. Pobyt v prirode poskytuje najjednoduchsi sposob
odreagovania sa od stresovych situacii. Toto vsetko si uvedomuju clenovia Klubu
slovenskych turistov - odboru turistiky pri MSK v Brezne a zdoraznil to aj dlhorocny
predseda tejto organizacie Ing. Anton Jursa na vyrocnej clenskej schodzi v posledny
januarovy den.
,,Spoznavanie novych prirodnych kras, pravidelne stretavanie sa starych a
spoznavanie novych priatelov prirody, ich zivotnych osudov obohacuje mysel kazdeho
cloveka. Organizovana turistika prispieva k zvysovaniu fyzickej a psychickej odolnosti a
sportovej vykonnosti v kazdom veku", uviedol predseda odboru turistiky, ktory mal
vlani 96 clenov, z toho 43 dochodcov, 7 studentov, 4 ziakov a 42 dospelych v produktivnom
veku.. Pri cisteni rekreacnych chodnikov a upratovani taborisk pod Skalkou, ktore
znecistuju a devastuju rekreanti, odpracovali 113 brigadnickych hodin. Znami znackari
manzelia Skrovinovci skontrolovali 30 kilometrov a starali sa o 50 kilometrov turistickych
chodnikov. Kronika - perfektne dielo Evy Benackovej - zdokumentovala 53 akcii, na ktorych
sa zucastnilo 2362 turistov.
Brezniansky turisticky oddiel pocas
rokov bohatej cinnosti preukazal schopnost riesit mnohe kriticke problemy a ani kriza v
roku 1989 nezastavila jeho cinnost ,,Nadej nikdy neumiera, ak vsak ide o prezitie,
nesmieme stat so zalozenymi rukami, plati to rovnako pre spolocnost i pre nasu
organizaciu", hovori Ing. A. Jursa.
Ako podciarkli, aj nadalej chcu ,,kradnut" deti ulici a hladat novu a novu
motivaciu. S davkou smutku sleduju klesajuci zaujem mladeze o prirodu, ked dobrodruzstvo z
pobytu v prirode vystriedal televizor, pocitac ci internet. Veria, ze je to len prechodny
jav. Ved nespocetne horske scenerie su odmenou kazdemu, kto obetuje kus pohodlia. Zazitky
na turach, ktore na prvy pohlad vyzeraju banalne, sa natrvalo vryju do pamati a
predstavuju nevycislitelne bohatstvo.
Volby potvrdili staronovy vybor na cele s Ing. A. Jursom, pribudla jedna nova
clenka vyboru Melania Slavkovska.
Na zaver Ing. A. Jursa vyslovil zelanie: ,,Vytvorit taky program nasho odboru
turistiky, aby pritiahol vsetky generacie a bol pristupny vsetkym generaciam a socialnym
skupinam."
|