Elena Gadosiova dochodkyna, Brezno:

- Uplatkarstvo je teraz ovela vacsie ako bolo povedzme za socializmu a reforma v zdravotnictve bude viest este k vacsej korupcii. S uplatkarstvom sa stretavame aj v uradoch, ked nedate uplatok, nevybavite nic, okrem toho je tu aj prebujnena byrokracia. Neviem, co s tym robit, uz je asi neskoro, neda sa to zastavit, bude sa to len zvysovat.

T. I., nezamestnana, Brezno:

- Myslim si, ze tomu sa neda zabranit. Z pocutia viem, ze ked chce clovek nieco vybavit, hlavne v zdravotnictve, musi dat uplatok. Ked vidite, ze s vasim dietatom je zle a chcete, aby bolo zdrave, urobite vsetko pre to, aby ste mu pomohli. Dufam, ze mne sa to nestane.

Peter Mokos, zivnostnik, Topolcany:

- Korupcia existuje, samozrejme, ale len v urcitych sferach. Tam, kde su ludia hlupi a davaju. Napriklad v zdravotnictve date, pretoze musite dat, nic ine vam neostava. Ale vsetko je to v nas ludoch, pretoze davame uplatky a ti, ktori beru, si na to zvykli. To mate ako s ludskou hlupostou, bojovat proti nej musime, lebo by nas inak pohltila, ako hovorieval Jan Werich. Musime s tym bojovat, kazdy na svojom useku a kazdy podla najlepsieho vedomia a svedomia.

Vladimir Medved, vodic, Brezno:

- Hovorit sa o tom sice hovori, ale ja som uplatok este nedal. Vdakabohu dcera vystudovala, ale uplatky nebolo treba davat.

Pavel Medved, dochodca, Brezno:

- Zatial som nikoho nepodplatil, pocul som, ze v prvom rade treba davat lekarom, sudcom, ale korupcia je aj v skolstve. Co s tym? Zvolit si poriadnych, cestnych ludi, ktori zmenia zakony.

Ing. Dana Svetlakova, na materskej dovolenke, Polomka:

- Treba davat napriklad v zdravotnictve, aby vas opatrili tak, ako potrebujete. Druhy problem: ked sa chcete zamestnat, proti svojej voli musite pouzit aj takyto sposob. Ja osobne to velmi nerada robim. Dopredu odmietam dat, ked uz, tak potom, ale naturalne veci ako podakovanie. Ja by som neprijala, keby mi niekto daval uplatok. To je moj nazor, zastaraly na moj vek, ale je taky vdaka vychove. Zakony proti korupcii nepomozu, je to asi v nas ludoch. Kazdy by sa mal zamysliet, hlavne ti, ktori prijimaju uplatky, ale ti maju toho prilis vela a uz sa nad tym nepozastavia. Jedine, ak by sa oni dostali do takej nudze, ze by boli odmietani a pochopili to z tej opacnej strany.

Maria Simovcekova, pomocna kucharka, Lopej:

- Zatial som mala docinenia s uplatkarstvom v zdravotnictve, nie priamo, ale bolo mi naznacene. Podla mna proti uplatkarstvu uz nepomoze nic, zakorenilo sa u nas.

(ng, ma)

Este raz o neporiadku na Krculovej ulici

Byvam na Krculovej ulici c. 4 v Brezne, kde mame problemy so smetnymi kosmi. V predchadzajucich rokoch boli kontajnery centralizovane pred vchodmi c. 4 a 6 a na konci cinziaka. Pred dvoma rokmi nas to nahnevalo, pretoze pred kontajnermi bol stale neporiadok a smeti pred nimi vyzbierali len obyvatelia z druzstevnych vchodov (c. 4 a 6). Potom sme smetne kose rozdelili pred viacere vchody, lebo aj pred nasimi cinziakmi spravili priestor na parkovanie, predtym tam bol travnik. Nase dva druzstevne vchody maju dva kontajnery a starame sa o poriadok pred nimi, vacsinou dochodkyne. Obyvatelom vchodov, ktore boli volakedy statne, t. j. c. 8, 10, 12, sa vsak nepaci, ze maju smetne kose pred vchodom. Teraz, ked sa o poriadok musia starat, to vyzera tak, ako na fotografii M. Lehockej v Horehroni c. 3.
Prosto, ide nam o to, aby sme zbytocne vela neplatili, lebo vieme, ze ked je neporiadok okolo kontajnerov, technicke sluzby zdvihnu ceny. Mozno, ze v tomto roku nam daju kontajner na separovany zber, preto by sme boli neradi v spolku s tymito ,,neporiadnymi" vchodmi. Obavame sa, ze kontajnery budu pred nasimi vchodmi, o poriadok sa budeme musiet starat my a oni budu mat pohodlie

Peter Jambrich,
predseda samospravy druzstevnych bytov

Upratovanie

Je davno po Vianociach, sneh prikryl vsetky haraburdy, ale jedna udalost mi neda pokoj. Pri predvianocnom upratovani som zazrela asi 5-6-rocne deti s neumerne velkymi taskami. Lutovala som ich, co im to rodicia nakladli. Chvilu si oddychli v trave a moja pozornost sa od nich odputala. Potom som uz len zazrela paty za rohom druheho cinziaka. V trave, kde oddychovali, ostali tri zhrdzavene nadoby od starej farby. Nechcela som verit vlastnym ociam. Mrzelo ma, ze som nevystihla moment vykladania. Stalo sa. Co k tomu dodat? Nadavame na mladez, ze je zla, ale my si ju tak vychovavame.

(mh)

Sviatocna nedela v Pohorelej

V nedelu 19. januara v Pohorelej uviedli kulturny program – dramaticke pasmo Cas radosti, veselosti... – Svetlo Vianoc spojene s prehliadkou vianocnych a ludovych piesni a tancov. V programe sa predstavil detsky folklorny subor Mladost z Pohorelej a ziaci zakladnej skoly, ktori tento program nacvicili pod vedenim uciteliek L. Vaculciakovej, M. Hutovej, M. Suchanovej, A. Matusovej a K. Zibrikovej. V ten isty den vystupili ziaci s kulturnym programom aj v Domove socialnych sluzieb v Pohorelskej Masi, kde chovancom odovzdali aj balicky. Radost z darcekov a krasneho programu mali deti, ale aj starsi spoluobcania, pre ktorych bolo toto podujatie urcene. Sviatocnu atmosferu pre tychto ludi mohli priniest ucinkujuci a organizatori vdaka daru spolocnosti Orange, a. s. Umenie ucinkujucich vsetci ocenili nadsenym potleskom. Tento projekt pripravili a technicky zabezpecili clenovia obcianskeho zdruzenia Opora Pohorela s pomocou Obecneho uradu a Zakladnej skoly v Pohorelej.

Jan Pompura

Nechce to vela

V case, ked sa zivot a konanie prisposobuje honbe za ziskom, ked materializmus ubija duchovne a ludske hodnoty, zial, vytracaju sa medziludske vztahy. Pseudoliberalizmus zenie ludstvo evolucne do cias divosstva. Ludskost, ohladuplnost, spolupatricnost mnohokrat miznu a nastupuje zakon dzungle.
Je zname, ze Slovaci ako narod maju slabe narodne povedomie, ktoreho plod treba vidiet v minulosti. Lebo nemat svoj stat, byt sluhom na svojom, vedie k nedostatku sebavedomia. Nie vzdy je to pravidlom. Na Slovensku, ako vsade inde, existuje lokalpatriotizmus. Medziludske vztahy sa rapidne zhorsuju. Raz su tomu na pricine dennodenne zazitky. Zavist je nam blizka. Radi preberame cudzie vzory, nevieme si cenit to, co nam cudzi pravom zavidia.
Viem, zivot, a tazky zivot, aky je teraz na celom Horehroni, prinasa tazke chvile. No prospeje, ked si kazdy uvedomi tieto neblahe nasledky. Ved naco pridavat do ohna olej. Treba mat viac pochopenia, viac ucty k sebe a vsade.
Prislusnost k dedine, mestu, regionu nas automaticky robi blizsimi. Kazdy prisvedci, ze ked sa vo svete, hoci aj na vojenskej zakladnej sluzbe, stretne s rodakom, maju k sebe blizsie. Zial, neraz sused na suseda zazera. Skusme tieto bariery zavisti, zloby vymenit za dobre medziludske vztahy. Skusme ich mat na pamati od rana do vecera. Robi to zivot ludskejsi, krajsi, stoji to za to. Nechce to vela. Mnohokrat staci usmev. Vidam to pri navstevach na Horehroni, ale zial vidam aj boje na autobusovych nastupistiach.
Verme, ze pridu lepsie casy a tej ludskosti, ktora sa straca po celom svete, bude viac. Je to vec rodicov, skoly, celej spolocnosti. Lebo hoc ako bohata spolocnost, hoc poobliekana ako v hollywodskych filmoch, bez ludskosti je len barbarskou dzunglou. No aj napriek viditelnym nedostatkom mame to, co ini nemaju. Ludskost, krestanstvo, spolupatricnost, uctu, pracovitost. Tovar sa da vyrobit, kupit, no vstepit ludom to, co nas robi ludmi, cize bohatstvo ducha, to sa kupit neda. To sa da zdedit, vychovat k tomu. Myslime aj na tuto dolezitu zivotnu vec, ktora sa v konzumnej spolocnosti rada zamerne potiera, vytraca.

Pavol Datko, Kanada