11. FEBRUAR  2003 Strana 3

STRANA : 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 ARCHIV TIRAZ KONTAKT

Od marca by sme mali zacat platit dvadsat korun za kazdu navstevu v ambulancii lekara - obvodneho alebo specialistu. Za navstevu pohotovosti to bude este viac - styridsat, patdesiat alebo sestdesiat korun. Navrh zakona o zdravotnej starostlivosti poplatky za pohotovost neplanoval, s tymto navrhom prisli poslanci parlamentu. Podla ministerstva zdravotnictva najchudobnejsich sa planovane poplatky nedodtknu. Ti, ktorych uznaju za ludi v hmotnej nudzi, platit nebudu. Nazory na tieto poplatky sme zistovali v uliciach Brezna s anketovym mikrofonom:


S anketovym mikrofonom


o poplatkoch v zdravotnictve

Anna Michalcikova, nezamestnana, Predajna:

- Nepaci sa mi to, od mladi robim, socialne davky platim a teraz, ked mam svoje roky, som uz chora. Urcite budem lekarov viac potrebovat. Ako sa mi to moze pacit? Myslim si, ze po zavedeni poplatkov za pohotovost ju ludia nebudu zneuzivat.

Daniel Knazik, samostatne zarobokovo cinna osoba, Osrblie:

- Podla mna tie poplatky su len zbytocnym plasenim, ked si platime aj zdravotne poistenie. Dvadsat korun v podstate nie je vela a kvoli nim bude len zbytocna administrativa, zdrziavanie. Bud tieto poplatky zvysit a potom neplatit zdravotne poistenie, alebo zdravotnej poistovni platit viac, nech sa to nekomplikuje. V tom pripade je to na mieste, lebo vypisovanie potvrdeniek na dvadsat korun mi pripada nelogicke. O pohotovosti som nepocul, ani s nou nemam skusenosti, nevyuzivam ju. Ak je to potrebne, clovek zaplati aj dvojnasobne viac.

Erika Vranova, statna zamestnankyna, Brezno:

- Myslim si, ze je to dost. Akurat idem od lekara, zaplatila som za priepustku do prace, plus este za lieky. Je to znacne vysoka polozka. Pre mlade rodiny s detmi to bude neunosne. Ani tie poplatky za pohotovost sa mi nevidia, hoci my vacsinou pockame, doma sa kurirujeme a potom ideme k lekarovi.

Marek Pancik, nezamestnany, Hronec:

- Podla mojho nazoru to nebude dobre, hlavne pre starych ludi, maju nizke dochodky a oni castejsie potrebuju lekara ako mlady clovek. Na nase pomery je to dost vela. Ti, co maju viac penazi, maju vlastnych lekarov, mozu si to dovolit. My uz pomaly ani ochoriet nemozeme.

Anna Hyzdalova, dochodkyna, Brezno:

- Som dochodkyna, poberam vyse 5000 korun dochodku, z toho zaplatim 2500 korun Bytosu a ostatne poplatky nepocitam. Na zivobytie mi zostane 1500 korun. Je to obrovsky dopad na ludi, ktori odrobili skoro styridsat rokov. Ja osobne som nebyvala chora a dnes musim doplacat. Na to nieto slov.

Magda Vagnerova, dochodkyna, Dubova:

- Som uz dost stara, takze som sa uz dost naplatila do zdravotnictva. Myslim si, ze je to vsetko prehnane. Tolko rokov nam kazdy mesiac stahovali zo mzdy, teraz ako starsi ludia potrebujeme viac liekov, je to zle.

hcitpisu.jpg (8894 bytes)

Nechce to vela

V case, ked sa zivot a konanie prisposobuje honbe za ziskom, ked materializmus ubija duchovne a ludske hodnoty, zial, vytracaju sa medziludske vztahy. Pseudoliberalizmus zenie ludstvo evolucne do cias divosstva. Ludskost, ohladuplnost, spolupatricnost mnohokrat miznu a nastupuje zakon dzungle.
Je zname, ze Slovaci ako narod maju slabe narodne povedomie, ktoreho plod treba vidiet v minulosti. Lebo nemat svoj stat, byt sluhom na svojom, vedie k nedostatku sebavedomia. Nie vzdy je to pravidlom. Na Slovensku, ako vsade inde, existuje lokalpatriotizmus. Medziludske vztahy sa rapidne zhorsuju. Raz su tomu na pricine dennodenne zazitky. Zavist je nam blizka. Radi preberame cudzie vzory, nevieme si cenit to, co nam cudzi pravom zavidia.
Viem, zivot, a tazky zivot, aky je teraz na celom Horehroni, prinasa tazke chvile. No prospeje, ked si kazdy uvedomi tieto neblahe nasledky. Ved naco pridavat do ohna olej. Treba mat viac pochopenia, viac ucty k sebe a vsade.
Prislusnost k dedine, mestu, regionu nas automaticky robi blizsimi. Kazdy prisvedci, ze ked sa vo svete, hoci aj na vojenskej zakladnej sluzbe, stretne s rodakom, maju k sebe blizsie. Zial, neraz sused na suseda zazera. Skusme tieto bariery zavisti, zloby vymenit za dobre medziludske vztahy. Skusme ich mat na pamati od rana do vecera. Robi to zivot ludskejsi, krajsi, stoji to za to. Nechce to vela. Mnohokrat staci usmev. Vidam to pri navstevach na Horehroni, ale zial vidam aj boje na autobusovych nastupistiach.
Verme, ze pridu lepsie casy a tej ludskosti, ktora sa straca po celom svete, bude viac. Je to vec rodicov, skoly, celej spolocnosti. Lebo hoc ako bohata spolocnost, hoc poobliekana ako v hollywodskych filmoch, bez ludskosti je len barbarskou dzunglou. No aj napriek viditelnym nedostatkom mame to, co ini nemaju. Ludskost, krestanstvo, spolupatricnost, uctu, pracovitost. Tovar sa da vyrobit, kupit, no vstepit ludom to, co nas robi ludmi, cize bohatstvo ducha, to sa kupit neda. To sa da zdedit, vychovat k tomu. Myslime aj na tuto dolezitu zivotnu vec, ktora sa v konzumnej spolocnosti rada zamerne potiera, vytraca.

Pavol Datko, Kanada

Dakujeme ...

Breznianska pobocka Ligy proti rakovine kupila pre potreby onkogynekologickej ambulancie Nemocnice s poliklinikou v Brezne vypoctovu techniku, pomocou ktorej sa zrychli tok informacii o onkologickych pacientkach nasho regionu. Podakovanie za tento cin patri vsetkym, ktorych dobrovolne prispevky smerovali do oblasti zdravotne najtazsie postihnutych. Menovite chceme podakovat clenke predsednictva Ligy proti rakovine Marii Parobekovej za jej osobnu angazovanost na tejto charitativnej akcii.

MUDr. Dagmar Kresakova, ordinar onkogynekologickej ambulancie

...

Dakujeme kolektivu lekarov a sestier gynekologicko-porodnickeho oddelenia Nemocnice s poliklinikou v Brezne a menovite primarovi oddelenia MUDr. I. Tauferovi za vysoko profesionalny pristup pri operacii, ako aj pri pooperacnej starostlivosti. Niet vacsieho stastia pre pacientov, ked sa ako v tomto pripade snubi profesionalita s ludskym pristupom. Zelame vam vsetkym vo vasej zodpovednej praci vela stastia.

V. K. a T. K, pacientky z izby c. 5

...

Dakujem MUDr. Emilii Buckovej a vsetkym zdravotnym sestram, ktore sa o mna cez vianocne sviatky starali v breznianskej nemocnici.

Dakuje Valentin Goncar z Valaskej

...

Dakujeme primarke MUDr. Emilii Buckovej a personalu liecebne dlhodobo chorych v Brezne za prikladnu starostlivost o nasho manzela a otca Juliusa Maraka.

Manzelka s detmi

Dva priklady!

Ako vieme, mame Banskobystricky samospravny kraj, ale okrem kupy honosneho sidla, platov poslancov a predvianocnych odmien bezny obcan nema potuchy, co vykonava a ma vykonavat pre jeho dobro.
Veru vzacne je stretnutie v uradoch zvrchovanych s ochotou, s pocitom radosti, ze vam pomohli doslovne v bezvychodiskovej situacii, ze ste s ich pomocou prerazili nesmierny byrokraticky pancier, ktory zviera tuto samostatnost. Neveril som, ze sa to moze stat a ze sa to stane snad v najvytazenejsom odbore Okresneho uradu v Brezne, v odbore socialnych veci. Pracovnickam veru niet co zavidiet ich priam nebezpecnu pracu, ani ich zasluzenu ,,odmenu". Vdaka vsak patri veducej tohto odboru Ing. Ivane Kruzliakovej za ochotu, s akou vyriesila moj zdanlivo bezvychodiskovy problem. Preciznost, nesmierna ochota a vysledok bolo vidiet aj v slovenskom urade. Skoda, ze je to zriadkavost!

Milan Kovacik

Ako Sumiacania za pracou do Turecka cestovali

Niekto vyhlasil v Telgarte, Helpe a v Sumiaci, ze v Turecku sa da zarobit vela penazi. Dobre platia hlavne murarom a tesarom. Z Telgartu sa do Turecka neprihlasil nik, zo Sumiaca dvadsatstyri obcanov. V Brezne si vybavili pasy a viza. Ludia boli nadseni, ze dostanu pracu, lebo na Horehromi jej nebolo. Do Turecka sa najskor vybralo pat Sumiacanov: Juraj Melo, Michal Rybar, Michal Gigac, Pavol Michalko a Mikulas Cuban, vsetko odbornici, dobri tesari. Ostatni doma cakali na to, ako sa situacia v Turecku vyvinie, aby mohli aj oni do Turecka nejake korunky ist zarobit.
A ako sa mali nasi tesari? Veru velmi zle, pretoze v Turecku ani pre Turka prace nebolo. A tak nasi Sumiacania peniaze, ktore si zobrali, minuli, lebo v Turecku bola velka drahota. Po stokilometrovom pesom pochode dostali sa do Carihradu na tamojsi generalny konzulat a ziadali o pomoc, aby sa aspon mohli dostat domov. Niektori dostali slabo platenu pracu. Pracovalo sa od 7. do 18. hodiny s jednohodinovou prestavkou na obed. Cez nedele a sviatky tak isto museli pracovat.
Po strastiplnej ceste po prichode do Sumiaca vsetci boli vysetrovani prislusnikmi zandarskej stanice v Sumiaci (v tom case v Sumiaci posobilo pat zandarov), kto ich na tuto pracu nahovoril. Bola to vraj poplasna sprava.
Pripominam, ze tato udalost sa stala vo februari 1929. Pri porovnani s dneskom v Sumiaci je vyse 240 nezamestnanych ludi, a co je zarazajuce, ani vysokoskolaci sa nemaju kde zamestnat.
Niektori z tych dvadsiatich styroch sa neskor dostali do Kanady, USA a jeden Sumiacan sa dokonca v roku 1960 vratil domov z Australie.

Vladimir Cupka


STRANA : 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 ARCHIV TIRAZ KONTAKT