Nove iniciativy ministerstva skolstva v oblasti pedagogickej a financnej pedagogom a predstavitelom samospravy okresu Brezno vo stvrtok 6. marca v ramci svojho vyjazdu v Banskobystrickom kraji priblizil statny tajomnik tohto ministerstva Ing. Frantisek Toth.
Vysvetlil dovody financnych problemov, ktore nastali zaciatkom roka a zaroven ozrejmil, ake iniciativy ministerstvo skolstva planuje do roka 2005. Z ust starostov a riaditelov skol sa dozvedel, v com decentralizacia nefunguje, v com su problemy a ako zlepsit spolupracu.
Po skonceni besedy statny tajomnik skonstatoval, ze otazky ucastnikov boli umerne danemu stavu. ,,Neviem, ci som dokazal vsetko obhajit, aj ked mnohe veci su svojim sposobom neobhajitelne. Ak vznikli nejake problemy v prenose informacii smerom k ministerstvu skolstva, pripadne ak ministerstvo skolstva spravilo nejake chyby v napocte financnych prostriedkov, samozrejme, ze ich uzname a odstranime. Ak vsak vznikli chyby v jednotlivych skolach, na urovni obci, ci uz je to prezamestnanost, alebo su to chyby v zle vyplnenych tabulkach, v zle naratanych udajoch, je to jednoducho zodpovednost tych, ktori na tejto urovni podklady davali. Som spokojny s tym, ze primator a starostovia prejavuju vyrazny zaujem o riesenie tychto problemov a chcu celym srdcom, celou svojou kompetenciou vstupit do ich vyriesenia. V tom vidim velku nadej", uviedol F. Toth.
Vyzdvihol, ze riaditelia sa snazia spravit pre deti vsetko, co mozu, zavadzaju navyse nepovinne predmety: ,,Ale na druhej strane toto vsetko nemaju vykryte v dotacii, ktoru dostavaju. Napriek tomu to chcu spravit, zamestnavaju viac ucitelov, ako im prefinancuje statny rozpocet. Cize budu sa musiet rozhodnut medzi tym, ci dat maximalne moznosti pre ziakov a svojim sposobom obmedzene financne moznosti pre ucitelov, alebo vyvazit tento pomer tak, aby boli vsetci spokojni. Navrhol sposob, ako navysit skolsky rozpocet aj z inych zdrojov ako statnych: ,,Myslim si, ze postavenie riaditela sa musi zmenit z postavenia cakajuceho, co kedy okresny urad da. Musi byt iniciatorom, ktory bude hladat ine moznosti, spolupracu s obcou, mestom."
Na adresu nedostatku financii v obciach povedal: ,,Tym, ze sa vsetky peniaze rozdrobili na 2500 obci na celom Slovensku, na kazdeho ostala len malinka cast. Predtym, ked peniaze boli vo vacsom baliku v okresnom urade, problem vykryli z velkeho balika. Teraz treba hladat moznosti riesit problemy zdruzovanim prostriedkov, kooperaciou. Ak to nebude mozne a populacna krivka bude nadalej klesat, je tu otvorena moznost, ze niektore skoly budu zlucene s inymi skolami. Ak napriklad v meste namiesto styroch budu tri zakladne skoly, peniaze vsetkych styroch sa rozdelia na tri, budu mat o tretinu viac financnych prostriedkov aj na udrzbu, aj pre ucitelov a o tretinu viac ziakov v kazdej triede."
Na besede Ing. F. Toth vyjadril myslienku vzajomnej konkurencie skol. Podla neho vsetky skoly by nemuseli byt uplne identicke a rodicia by si mohli vybrat alternativu, ktora lepsie vyhovuje naturelu dietata. Skoly sa musia odkryt verejnosti, ktora by si na zaklade otvorenych informacii mohla vybrat: ,,Cize konkurencia v roznych vychovnych a vzdelavacich metodach prinesie to, ze skoly sa zacnu ,,vyfarbovat", kazda inym odtienom. Zla skola, ktora je pod nosom, moze dieta pokazit na cely zivot, ale za dobrou skolou sa oplati ist aj par kilometrov."
Ako autor navrhu zrusit prijimacie skusky na stredne skoly zdoraznil, ze chcu odstranit kazdorocny neuspech mnohych deti, ktore su sklamane z toho, ze prijimacie skusky vykonaju, ale pre nedostatok miesta ich neprijmu. ,,Chceme zmensit pocet sklamanych deti, prijimanie do skoly by malo byt na zaklade vysledkov dietata, jeho pracovitosti, schopnosti, usilovnosti. Preto smerujeme k celoslovenskemu meraciemu testu a snad v roku 2004 sa do tohto stavu dostaneme, nie je to vsak jednoduchy proces. Prijatie bude zaviset len od pracovitosti, nie v porovnani s vysledkom ostatnych deti."

(ng)

Bezmala tisic navstevnikov zavitalo uplynuly vikend na chovatelsku prehliadku do Omega klubu, ktoru tu uskutocnila Okresna organizacia Slovenskeho polovnickeho zvazu v Brezne.
Prezentovali trofeje ulovene vlani v patnastich reviroch polovnickych zdruzeni, v desiatich reviroch statnych lesov a v styroch polovnych reviroch inych subjektov. Organizatorov potesil rastuci zaujem mladsej generacie, pozornost tych najmensich putali hlavne preparovane zvierata (na snimke Stefana Vozara).
,,Nasou prioritou je ochrana prirody a starostlivost o volne zujucu zver. Aby sme v nasich horach mali zdravu a trofejovo hodnotnu zver, treba podla planovaneho hospodarstva uskutocnovat selektivny odstrel a na chovatelskych prehliadkach zhodnotit dosiahnute vysledky", informoval nas predseda osvetovej komisie Juraj Cibula.
Aka teda bola bilancia lanskeho roka? Ulovili 122 jelenov, najsilnejsou trofejou (209,39 boda) bolo parozie jelena uloveneho Janom Rosikom z polovnickeho zdruzenia Korytarska Cierny Balog, ktoremu k zlatej medaile chybalo len 0,61 boda. Striebornu medailu ziskalo este parozie jelena uloveneho Michalom Meriladom a Zdenom Kupcom z polovnickeho zdruzenia Velka Dolina. Bronzovu medailu ziskalo trinast jelenich parozi. Dovedna bolo ulovenych 279 kusov jelenej zveri. Zo srncej zveri ulovili 78 srncov bez udelenia medaily, celkom162 kusov srncej zveri. Zlatu medailu so 120 bodmi ziskali kly diviaka od strelca Dusana Sitarcika z polovnickeho zdruzenia Richtarovo Valaska. Okrem toho ulovili devat diviakov, jednu diviacicu, 46 lanstiakov a 54 diviacat (spolu 110 kusov).
Pochvalit sa mozu aj piatimi vlkmi, kde zlatu medailu ziskala lebka vlka (42,91 boda), ktoreho zastrelil Jan Rosik z polovnickeho zdruzenia Korytarska. Zaznamenali i ulovok osmich medvedov, troch jazvecov, sto lisok, stostyri tulavych psov a sestdesiatosem tulavych maciek.
,,Chovatelska prehliadka trofeji splnila svoje poslanie i po spolocenskej stranke. Bola odborne a vkusne pripravena zasluhou mnohych obetavych polovnikov a pracovnikov mestskych a statnych lesov, za co im patri srdecne podakovanie", povedal nam J. Cibula.

(r)

V sobotu 8. marca v breznianskom Bombura klube takmer stovka divakov sledovala v poradi uz stvrty rocnik multimedialneho festivalu horskych filmov. Dumbier fest party - ako ho v tomto roku nazvali - usporiadatelia Marian Pavuk, Jaroslav Vondercik a obcianske zdruzenie NAIRAM zorganizovali skromnejsie, dovodom bola zaneprazdnenost ucinkujucich, organizitarov a v neposlednom rade rozhodli aj financie.
Zacali premietanim amaterskej videoprojekcie s nazvom extremny snoubording. S diapozitivmi pilota paraglidingu Jana Kolesara s Brezna si divaci ,,zalietali" ponad Nizke Tatry, Slovenske rudohorie, Liptovsku Maru i Rohace. Popredny slovensky alpinista Stano Gleidura priniesol diapozitivy z lezenia v Zapadnych Alpach. V zakulisi prebiehali besedy so znamym filmovym reziserom Palom Barabasom a polarnikom Petrom Valusiakom. Zaver ako vzdy patril koncertu, tentokrat zahrala dychova skupina Sherpa Band zo Ziliny.
Ako nam povedal Marian Pavuk, priaznivci tohto festivalu sa na 5. rocniku nestretnu az o rok, ako sa stalo tradiciou, ale ak vsetko vyjde podla ich predstav, mozno uz na jesen.

(r)