Nielen metropoly ziju zborovym spevom

,,Dvadsatpat rokov v zivote cloveka je krasny vek. Take iste je to aj v zivote Spevackeho zboru mesta Brezna, ktory vzdy pulzoval plnohodnotnym dianim. Ucta a obdiv patri najma tym, ktori spevokol zakladali a stali ako sudicky pri jeho koliske, ale aj dalsim, ktori mu s laskou a oddanostou venovali co i len jeden den, jednu chvilu zo svojho zivota. Na stovkach jeho vystupeni sa doma i za hranicami zucastnili tisicky vdacnych posluchacov. Vystriedali sa v nom desiatky mladych i starsich ludi, ktori ho svojim zapalom, tvorivym snazenim povzniesli. Mnohym z nich uz dnes nemozeme osobne podakovat a podat im teplu dlan, spomienka na nich a ich obetavu pracu vsak zostava (predsedovia vyboru zboru Maria Garajova, Ing. Michal Miklovic). Aj ked cisla nezneju bombasticky, kto pozna oblast zboroveho spevu, prizna, ze takato bohata a aktivna cinnost na Slovensku radi brezniansky spevokol medzi popredne kolektivy," hovori dlhorocny organizacny veduci zboru Daniel Rakyta, s ktorym spolocne listujeme v jeho kronike:
Najskor bol Komorny zensky zbor
Spevacky zbor mesta Brezna vznikol v roku 1978, vtedy este ako Komorny zensky zbor pri Mestskom osvetovom stredisku v Brezne. Jeho prvym umeleckym veducim, zbormajstrom a zakladatelom bol ucitel hudby Jan Sousek, ktory v tom case viedol aj detsky spevacky zbor Spevave deti, jeho clenovia po dvanastich rokoch cinnosti tvorili aj zaklad zenskeho zboru. Urcitu tvorivu brazdu zanechal aj Zensky zbor pri Nemocnici s poliklinikou v Brezne pod vedenim MUDr. Angely Rosiarovej.
Jan Sousek po zalozeni zboru udrzal kolektiv na takej umeleckej urovni, ze mohol vystupovat na roznych oslavach mesta, obradoch Zboru pre obcianske zalezitosti i na inych podujatiach. So vznikom zboru sa objavili otazky, co spievat. V tom case najviac pomohli Breznania JUDr. Vojtech Wick, Ernest Kandera, Juraj Bosko a mnohi dalsi autori, napriklad aj Alexander Melicher z Banskej Bystrice.
Zmena umeleckeho vedenia
V roku 1983 dostal zbor prve pozvanie do zahranicia na celostatny festival pedagogickych spevackych zborov do madarskej Bekescaby, kde s nim ako hostujuci dirigent cestoval PaedDr. Milan Pazurik, odborny asistent Katedry hudobnej vychovy Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici. Brezniansky spevokol tu zozal mimoriadny uspech, co bolo tiez podnetom, aby od 1. januara 1984 umelecke vedenie prevzal prave Dr. Milan Pazurik, ktory s nim pracuje dodnes. Pod jeho vedenim zbor vzrastol kvantitativne i kvalitativne a zintenzivnil svoje koncertne aktivity. Prisli prve uspechy v okresnych i krajskych sutaziach spevackych zborov dospelych aj na zahranicnych zajazdoch. Uloha dirigenta v tomto case bola narocna s cielom vytvorit kvalitne zenske zborove teleso, ktore obstoji v konfrontacii s inymi doma i v zahranici, co potvrdili vyznamne zajazdy.
Velmi priaznive bolo najma obdobie rokov 1987 - 1990, kedy teleso prerastlo na velky zensky zbor, ktory nastudoval narocne skladby nielen z polyfonie a skladby starych majstrov, ale aj popularne a ludove piesne.
Premenovanie na Spevacky zbor mesta Brezna
V ramci oslav 10. vyrocia vzniku zboru (12. decembra 1987) na slavnostnej schodzi schvalili premenovanie Komorneho zenskeho zboru na Spevacky zbor mesta Brezna. Neskor sa vedenie zacalo zaoberat myslienkou zalozenia zmiesaneho spevackeho zboru, co sa napokon aj podarilo. Od septembra 1990 sa datuje vznik miesaneho zboru, ktory hned od svojho zaciatku zvysil narocnost pri nacviku skladieb. Bolo treba zvyraznit najma muzsku zlozku a vytvorit popri programe v podani zenskej zlozky este program chramovy a salovy. Narocnost, system nacvikov, chut spievat pomohli telesu velmi skoro vytvorit koncertny program, s ktorym sa uspesne predstavovalo doma i v zahranici. Vo svojom repertoari ma skladby vsetkych stylovych obdobi, vratane popularnych i ludovych piesni. Svoje nahravky ma aj v Slovenskom rozhlase, na profilovej audiokazete a CD. V zbore, ktory doteraz nastudoval asi tristo roznych skladieb, sa vystriedalo 136 zien a 29 muzov.
Vyznamne vystupenia zboru
Spevacky zbor mesta Brezna pocas svojej dvadsatpatrocnej cinnosti absolvoval dovedna 342 verejnych koncertov a desiatky vystupeni na slavnostnych obradoch v ramci ZPOZu. Medzi vyznamne vystupenia zboru mozno zaradit najma ucinkovanie na 8. celostatnom festivale pedagogickych zborov v Bekescabe (1983), na festivale Delnicka pisen v Ostrave (1988), na Zemplinskych slavnostiach zboroveho spevu v Humennom (1992), na 6. maticnom svetovom festivale mladeze v Martine (1995), na 2. medzinarodnom festivale spevackych zborov Crystal Chor v Novom Bore (1995), na oslavach Rakuskeho tisicrocia vo Viedni (1996), na slavnostnom vyhlaseni vysledkov Majstrovstiev sveta v biatlone Brezno - Osrblie (1997), na medzinarodnom festivale spevackych zborov v Buzau (1998), na 3. celoslovenskej prehliadke spevackych zborov Matice slovenskej v Banskej Bystrici (1998), na slavnostnom odhaleni sochy gen. M. R. Stefanika v Meudone (1999), na 13. Vranovskych zborovych slavnostiach (2000), na festivale spevu Matineesingen v Munsteri (2001), na 2. euroregionalnom koncerte kolied v Krosne (2002) a na 8. medzinarodnom festivale muzskych spevackych zborov v Ostrave (2002). Spevacky zbor mesta Brezna je iniciatorom Horehronskych slavnosti zboroveho spevu a na jeho podnet sa zacali organizovat aj sutazne prehliadky spevackych zborov Matice Slovenskej v ramci Slovenska.
Oslavy 25. vyrocia Spevackeho zboru mesta Brezna sa uskutocnia v sobotu 22. marca v mestskom dome kultury. Pri prilezitosti tohto jubilea manazer zboru Daniel Rakyta pripravil publikaciu (informacie z nej sme pouzili v tomto prispevku).

Slnko nosi v dusi

"Fotografia je moja osobna vypoved, hra svetla a hlavne hra slnka. Velmi rad fotografujem, aj slnko samotne, pretoze mi dodava energiu, silu, radost, poznanie... Zrejme sme si sudeni, pretoze ako Rak som teplomilnym plemenom a slnecne luce na mna posobia blahodarne, co moze byt aj odrazom fotografie." Tymito slovami sa zo svojej zaluby vyznava Jaroslav Surina.
Vsetko to zacalo doma, ked ako chlapec nasiel otcov stary Flexaret, s ktorym urobil prve snimky. Na strednej skole vdaka kamaratom k fotografii "pricuchol" aj on. Tulave topanky ho neskor zaviedli do dialav sveta. Nebol daleko od rovnika, ale prekrocil polarny kruh. "Ak chce clovek sprostredkovat nejake dojmy, myslim si, ze fotografia je najprijatelnejsou formou a pre mna z hladiska mojej osobnej vypovede najpresvedcivejsou."
Zaujem ho viedol priblizit nezname dialavy aj inym ludom. Navstivil mnohe miesta, kde sa ini nedostali. Na svojich cestach-necestach stretava slnko, ktore je najziarivejsim prikladom spojenia. Ich vzajomny vztah je krasny. Az taky, ze sa s nim chcu podelit, rozdat sa.
Obdiv k jeho fotografiam prerastol az k tomu, ze ho oslovili francuzski priatelia, aby zrealizoval vystavu fotografii, ktora nakoniec uzrela svetlo sveta pod nazvom Vies, aj take je Francuzsko... "Bol to moj prvy pokus vystavit fotografie. Bolo to v roku 2000 pocas osmeho rocnika Francuzskych dni v Brezne. Vernisaz vystavy bola v mestskom dome kultury. Tato vystava prezentuje hlavne netradicne podoby Francuzska, dokonca aj samotni Francuzi boli prekvapeni, ze aj takto to moze u nich vyzerat. Zmapoval som takmer cele Francuzsko s jeho regionmi, s jeho osobitostami. Vystava mala dobry ohlas. Urcite aj preto, ze bola spojena s vystavou vynikajuceho francuzskeho fotografa Jean Luis Courtinata. Jeanova vystava niesla nazov Aj taky je Pariz, a moja - Vies, aj take je Francuzsko - bola tematicky vhodnym doplnenim.
A opat slnko. Slnko aj autor pocitili zmysluplnost vzajomneho spojenia a vznikla vystava Bretonsko - malovane slnko(m). “Tato bola velmi ovplyvnena priatelskou atmosferou, ktoru som v Bretonsku mnohokrat zazil. Je to uzasna krajina plna rozmanitych farieb, protipolov, uzasneho mora ludi, nadhernych slnecnych vychodov i zapadov. Ano, slnko, ono dominuje na fotografiach a je akymsi strazcom mojej vypovede.”
Ostatna vystava ... a este raz prezit Provence, ktoru v budove Velvyslanectva Francuzskej republiky v Bratislave slavnostne otvorili 6. februara, je vysledkom precitenia pobytu v carokrasnom juzanskom kraji, ktory miluju a s oblubou navstevuju mnohi Francuzi, ba cely svet. Carokrasne morske pobrezie s tymi najrozmanitejsimi vonami, skalnate utesy obsypane kvetmi, pristavy s neopakovatelnou atmosferou, uzasne horstva s klukatymi cestickami az k oblohe, pokoj pasucich sa stad, horske potoky a dive rieky, nebo modre az... a nad tym vsetkym jedno nadherne provensalske slnko. "Mna kraj zaujal uz ako dieta, ked som v policke s knihami objavil Baudelaira, opisujuceho tento kraj, potom... mozno na Vianoce to bola Cecilie Aubryova s uzasnym pribehom Bely a Sebastiana. Mozno to boli pribehy pocute, ci precitane. Mozno to bola tuzba po poznani, spoznani, spojeni... Dnes je iste, ze sme sa nasli. Provence som navstivil, prezil mnohokrat. Kto tento nadherny kut Francuzska navstivi, je odsudeny na navrat a potom na dalsi a dalsi a cim viac spoznava tuto krajinu a ludi v nej, rastie jeho tuzba po podani vzajomnej ruky s Provence."
V podstate tato vystava je za to akymsi symbolickym podakovanim. Velmi si ceni, ze mohol vystavovat na francuzskom velvyslanectve, kde sa doteraz predstavili mnohi znami francuzski umelci... A este raz prezit Provence konci 5. marca. Vystava Bretonsko malovane slnko(m) je v sucasnosti instalovana v Banskej Bystrici a Vies, aj take je Francuzsko v Kosiciach.
Napriek vystavam, ktore uz ma za sebou, Jaroslav Surina tvrdi: "Sam o sebe nemozem povedat, ze som fotograf. Fotografujem to, co citim, odovzdavam kus srdca. Fotografia je urcitym sposobom rozdavanie sa. Rozdavam to, co mi doprialo slnko. A vystavy? Nech zostanu velkym "dakujem".
V otcovych slapajach kraca uz aj syn Marek, ktory takmer kazdy vecer zaspava s literaturou o fotografii. "Budem sa snazit vodit ho na miesta, kde sa moze stretnut so slnkom a s ludmi, v ktorych kus slniecka najde", predsavzal si.

(r)