Edita Weisenpacherova, dochodkyna, Brezno:

- Mrzi ma, ze nam na sidlisku zrezavaju stromy, niektore bolo treba preriedit, ale nie vsetky. Povedala by som, ze stromy velmi potrebujeme kvoli kysliku. Chcelo by to viac starostlivosti o nasu zelen. Ja osobne mam k prirode velmi dobry vztah, rada chodim na prechadzky, zvlast v lete do hory na huby. To je moje hobby, moj relax, lebo tam si viem oddychnut. Som rodacka z Jasenia, takze ked pridem na chalupu, vsetko necham a idem do prirody.

MUDr. Elena Snarska, lekarka, Brezno:

- Moj vztah k prirode je velmi vrely. Prirodu si velmi vazim. Znepokojuje ma jej dehonestacia a rozhodne som proti vypalovaniu travy. Zo vsetkych stran pocujeme, ake nedozerne nasledky sposobuje, napriklad nedavno v Spisskej Novej Vsi, kde ochranari skody vycislili na pol druha miliardy. Ked to zovseobecnim, ludia by si mali prirodu chranit a viac dbat na svoje okolie.

Martina Simkovicova, predavacka, Brezno:

- Zijem na dedine, kde ludia maju k prirode iny vztah. Ludia v meste nevedia, co je to krasa prirody, cerstvy vzduch, vobec si to nevazia.

Edita Gresnerova, dochodkyna, Podbrezova:

- K nasej Zemi sa spravame macossky, napriklad zavody vypustaju skodliviny, v prirode sa hromadia odpadky. Rozhodne neschvalujem vypalovanie travy, cim sa nicia zivocichy a rastlinky a vznikaju poziare. Ja mam prirodu rada.

Karol Hurban, podnikatel, Bratislava:

- Prirodu mam rad, preto mam chalupu u vas na Horehroni, na kopci v Hornej Lehote, kde je nam dobre. Snazime sa tu travit co najviac casu. Mozem povedat, ze vsade sa spravame k prirode rovnako nesetrne, ludia su bezohladni v Bratislave, ale aj tu. Nevazia si, co mame. Myslim si, ze zanechame zly odkaz nasim detom a generacie budu mat co robit, aby to napravili.

Jozef Juhaniak, predavac, Myto pod Dumbierom:

- Moj vztah k prirode je dobry, nepaci sa mi jej znecistovanie a hlavne v sucasnosti vypalovanie travy. Znicia sa tym zivocichy a podla mna by boli potrebne prisnejsie opatrenia a postihy.

(ng, ma)

Na Velku noc bez vody?

Bol Velky piatok rano. Zacali dni pohody. Ale nie pre vsetkych. Nam ju zneprijemnil pohlad na plafon v kuchyni. Od susedy byvajucej nad nami k nam totiz premokala voda. Povedali sme si: Je sviatok, nejdeme ju vyrusovat. Mozno upratovala a kedze ide o starsiu pani, mozno nieco nedopatrenim porozlievala. Pockame. Do nedele, kedy sme mali v plane odcestovat, to hadam obschne.
V sobotu rano vsak flak vyzeral hrozivo, a tak sme museli konat. Zasli sme k susede a zistili, kde je chyba: z privodnej hadice vo WC kvapkala voda. Zatelefonovali sme na dispecing BYPOSu, kde nam oznamili, ze cez vikendy ani pocas sviatkov uz nemavaju sluzby. Poradili nam, aby sme susede vodu odstavili a pockali do utorka.
Viete si predstavit sviatky (este k tomu velkonocne) bez vody? Nas sa to ani tak netykalo, pretoze sme odchadzali na chatu. Ale co chudera stara pani suseda? Ako sme jej to mali povedat? A tak neostavalo nic ine, len utekat do obchodu, kupit hadicu a vymenit ju (este, ze mam sikovneho manzela!). Suseda bola spokojna a aj my sme mohli v pokoji odcestovat.
Nastastie v nasom pripade to bola len mala chyba, ktoru sme vedeli opravit ...

(dm)

Kde je svedomie?!

Tazko najst na Zemi tvora, ktory by prirodu tak ponizoval ako sam clovek! Presli postne dni, velkonocne sviatky v duchu zboznosti, ale aj devastacie prirody, stromov, bahniatok.
Prejst okolim nasho mesta je presvedcive. Asistovanie pily, necitliveho lamania, konciace vyvezenim nepotrebneho haraburdia do volnej prirody, potokov, k brehom Hrona. Tak je to pod Baniskom, na Banisku, na starej ceste na Hornom Laze. Ze ide o chranene uzemie, to nikomu nic nehovori! Cloveku so srdcom na mieste je z toho zle. Kde je zodpovednost, ucta k tomu, co je zarukou buducnosti novych generacii? Je iste, ze bez zdravej prirody nebude ani zdrava a silna populacia, zdravy zivot.
Sme lahostajni, necitlivi, nevsimavi. Neburime sa, ked sa vedome a bez svedomia ublizuje prirode. Zatial trpi! Dokedy vsak? Ked to budeme viac pocitovat aj my, potom si snad uvedomime, koho vinou to bolo.

Milan Kovacik

Deturence si uz sice naplno uzivaju jarne dni, ale tato snimka bude skolkarom z Brezna pripominat chvile, ktore prezili v lyziarskej skole V. Libica na Taloch. Instruktori ich naucili zaklady lyzovania a mozno z niektoreho z nich vyrastie velky sportovec. Zaver tyzdenneho kurzu patril naozajstnym pretekom, po ktorych nechybali sladke odmeny.   (lv)

Laska je trpezliva

Kazda rozpravka sa zacina slovami: Kde bolo, tam bolo - bolo jedno male mestecko. Zila v nom matka a mala jedneho syna. Ked Martin vyrastol, isiel do sveta - studovat. Na strednej skole spoznal studentku Luciu. Mali spolocne zaluby - turistiku, sport a kulturu. Zaciatocne sympatie prerastli do pekneho priatelstva a po maturite pokracovali v studiu na vysokej skole. Priatelstvo sa zmenilo na dovernejsi vztah a vtedy sa prvy raz medzi nich zamiesala Martinova matka. Upozornila Luciu, ze jej syn ma vyssie ambicie, a preto nech ho necha na pokoji.
Martin velmi miloval Luciu a Lucia prevelmi milovala Martina. Ako tisice inych zamilovanych parov tesili sa jeden na druheho prekonavajuc velku vzdialenost, drzali si palce pri skuskach. Matka s nevolou sledovala ich rozvijajuci sa vztah. Na Luciu hladela ako na zlodejku svojho syna, synovi nezabudla vycitat, ze si dovolil bez jej suhlasu zamilovat sa. Lasku mladych studentov okorenovala vycitkami.
Pred zasnubami si vynutila navstevu u rodicov Lucie, kde zahrala dokonale divadlo matky-trpitelky, ktorej kazdy len ublizuje a nechape ju. Hned v uvode spustila monolog na synovu adresu, ze aky je nevdacny za vsetku jej starostlivost a obetavost. A kym sa vsetci spamatali, urazila Luciinych rodicov, vraj ktovie, co je to za dievka, ked sa tak vesia na jej syna. On ma pred sebou narocne studium, tak nech mu radsej nezavadzia. Kedze Lucia neposluchla tvrde varovanie buducej svokry, nastal otvoreny boj zeny proti zene. Zatial co mladi ludia vynakladali velke usilie v zavere studia, nespokojna a nahnevana Martinova matka spriadala okolo nich klebety v duchu hesla: Ucel svati prostriedky.
Zloba buducej svokry vyrcholila, ked sa Martin a Lucia rozhodli uzavriet manzelstvo. Napriek vsetkemu dostala svadobne oznamenie i pozvanie k svadobnemu stolu. Odmietla. Vraj neboli splnene jej podmienky: sobas mal byt az vtedy, ked ona urci jeho termin a najidealnejsia by bola vymena nevesty podla jej chuti. Vrcholom celej tejto tragikomedie bol dar: dva dni pred svadbou prisiel na adresu nevesty balicek od svokry. Obsahoval pohrebny veniec so stuhou a menom Lucia

...

Ako kazda rozpravka aj tato mala svoje pokracovanie. A bola svadba. Vsetci svadobcania sa tesili z ludskeho stastia dvoch mladych milujucich sa ludi. Lebo skutocna laska prekona vsetky nastrahy. Laska je trpezliva.

Ing. Irena Helcova

Zakukala kukulienka...

Koncom aprila vracia sa kukucka k nam a svojim daleko sa ozyvajucim hlasom zvestuje prichod jarnych dni. Jej prislovecna vlastnost klast vajicka do cudzich hniezd vysluzila jej hlavne v rozpravkovom svete osobitnu povest.
Ked sa kukucka – samcek vrati z dalekej Afriky, najprv si vyhliadne revir, z ktoreho vyzenie ostatnych samcekov. Tula sa potom po svojom reviri a objavuje sa pravidelne na urcitych stromoch. Samicky tak nerobia a nevsimaju si hranice jedneho reviru. Tulaju sa cele leto po roznych reviroch, vyhladavaju dobrodruzstva a nestaraju sa o napadnika.
Pre kukucku je dolezite, kolko druhov malych vtacikov sa v jej reviri nechadza, lebo tymto mieni zverit vajicka na vysedenie. Vo vacsine pripadov cudzi vtaci vajicko nevyhodia, ale vysedia. Po 21 – 23 dnoch zacina mlada kukucka lietat. Najmenej tri tyzdne sprevadzaju a krmia ju jej vychovavatelia.
V nasledujucej periode mlada kukucka nici mnoho lesnych skodcov, a to aj takych, ktorymi ini spevavi vtaci opovrhuju, napr. chlpate husenice. Ked nastane cas stahovania do juznych, teplejsich krajin, odletia aj mlade kukucky. Odletia az po odchode svojich rodicov uplne same a bez toho, aby im niekto ukazal cestu, ktorou este nikdy neleteli. Toto tajomstvo nie je dostatocne objasnene.

(jd)

Tvorive dielne k Velkej noci

Tak, ako je to uz tradiciou, prebehli v Zakladnej skole na Pionierskej 2 v Brezne tvorive dielne spojene s velkonocnymi sviatkami. Vsetky triedy na prvom stupni ozili, pocnuc prvacikmi, konciac stvrtakmi. Deti vystrihovali priestorovych zajacikov, zdobili velkonocne vajicka roznymi technikami, vypekali velkonocne pecivo, plietli korbace, tvorili aranzman k prichodu jari, venceky, kosicky. To vsetko v spolupraci s rodicmi, ktori si nasli cas a prisli podporit uspesne podujatie. Odmenou rodicom aj pedagogom boli usmiate tvaricky deti, ktore si hrdo odnasali domov plody svojej prace.

Kolektiv uciteliek l. stupna